smazenaryba
přečtené 561
Deti polnoci
2011,
Salman Rushdie
História samostatnej Indie odvyprávaná pomocou horkosladkej spleti udalostí a postáv, pripomínajúca príbehy ako Veľká ryba, Forest gump, či Storočný starček. S tým rozdielom, že humor, podobne ako v spomínaných príbehoch všadeprítomný, s pribúdajúcimi stránkami oveľa viac do úzadia zatláča mrazivá realita. Rushdieho forma je magická a odzbrojujúca tak ako samotný príbeh a núti čitatela napredovať v obsahovo i objemovo hutnej knihe už len koli kráse jeho slova. Na môj vkus však autor až príliš často a v nevhodných momentoch odbieha a narušuje tak tok deja a postupnú dejovú gradáciu, čím mi trochu kazil inak nádherný literárny zážitok.... celý text
Aréna smrti / Vražedná pomsta / Síla vzdoru
2012,
Suzanne Collins
Bravo. Perfektné spracovanie knihy a odporúčanie od Kinga na prebale zabralo. Odkaz pre Ikar - kiež by ste si tak dali záležať aj na ostatných knihách. Odkaz pre Pištu - tak toto bola rana pod pás !... celý text
Návrat krále
2007,
J. R. R. Tolkien
Viac menej ukončenie rozprávania a príbehových liniek, ktoré boli rozpracované v prvých dvoch dieloch. Po hutných Dvoch vežiach ide podobne ako v prípade prvého dielu o viac pokľudné čítanie. Trilógiu ukončuje na dnešnú dobu naozaj dlhočizný epilóg (takmer štvrtina knihy). Pokladám za veľké plus, že kniha nekončí gejzírom krvi po uťatej hlave hlavného atagonistu, ale dlhým lúčením s každým z dlhého zástupu postáv, ktoré boj o prsteň moci prežili. Ďalší dôkaz výnimočnosti Tolkienova diela.... celý text
Dvě věže
2006,
J. R. R. Tolkien
Môj najobľúbenejší diel. Dej je nabitý udalosťami a dovolím si povedať, že v rámci trilógie je v ňom najviac zásadných a ikonických momentov. Od návratu Gandalfa, cez prebudenie Theodena, bitku pri Helmovej rokline, fascinujúcich entov (o nich by som si prečítal hádam aj samostatnú knihu), schizofremického Sméagola, až po útek pred Opachou...skrátka, dej nespomalí ani na moment. Pri tomto dieli ma zároveň najčastejšie napadá, koľko nenapísaných príbehov ešte Tolkienova myseľ ukrývala.... celý text
Silmarillion
2008,
J. R. R. Tolkien
Silmarillion je dosiaľ jediná kniha, ktorú som prečítal už tretí krát. Azda by bolo vhodné zamyslieť sa, prečo je tomu tak. Tajomné príbehy plné legiend o udatných hrdinoch, úlisných zradcoch a ich epických konfrontáciách, to ma ma vždy bralo, jasné. Žánrovej literatúry podobného druhu a často pochybnej kvality som prečítal toľko, až som jedného dňa prestal a do týchto vôd sa dnes vraciam len po uistení, že už vopred viem, že taká kniha bude stáť za prečítanie. Aj Silmarillion je plný onej epickej fantastiky, ktorú som v študentských časoch tak rád a bez rozvahy vyhľadával, no zároveň, je niečím oveľa viac. Tie nespočetné diela, ktoré vedome, či nevedome z Tolkienovej tvorby vychádzajú, si z nej v drvivej väčšine vypožičiavajú len zlomok toho, čo sa v nej ukrýva. Berú si vyvolených hrdinov, strety monštróznych armád, sličných elfov, húževnatých trpaslíkov, čarodejníkov so špicatými klobúkmi...a tam snaha, či schopnosť replikovať hĺbku a hodnotu Silmarillionu končí (berme teraz Silmarillion, ako dielo zastrešujúce takmer celý Tolkienov svet, čím aj je). Tou pridanou hodnotou sú vzťahy a súvislosti, ktorými sú celé tisícročia histórie Ardy prepojené. Jednotlivé príbehy, veky, postavy, nie sú len novými epizódkami používajúcimi spoločné reálie fikčného sveta. Nie sú to iba ďalšie skutky hrdinov bojujúcich s novými a novými nástrahami. Práve naopak. Ozveny činov a udalostí raných vekov sa nesú až do čias bojov o prstene moci. Fëanorova kliatba sprevádza osudy Noldor počas celých vekov ich života v Stredozemi. Melkorove lži utvárajú a ničia národy tak, ako Valar tvarujú a bortia povrch Ardy. Nič nie je len tak. Všetko dáva zmysel vo väčšom kontexte, všetko má viac vrstiev, všetko má svoje morálne hodnoty. Azda preto ma Silmarillion stále tak baví a láka. Nie je to len príbeh. Je to svet, mýt, legenda, ktorá viac než k fantastickej literatúre patrí k skutočným bájam. Dá sa takéto niečo napodobiť ? Možno áno, ale to by autor musel so svojim svetom stráviť minimálne toľko, čo Tolkien. A teda celý život.... celý text
Společenstvo Prstenu
2006,
J. R. R. Tolkien
Samému mi to znie neuveriteľne, ale už je to takmer 20 rokov, čo som prvý krát Pána prsteňov čítal. No pokiaľ k Silmarillionu som sa vrátil už niekoľko krát, trilógiu oprašujem až teraz. Môže za to predovšetkým mocné filmové spracovanie, ktoré Tolkienov svet prinieslo na plátno bezprecedentným spôsobom. Nieje toho veľa, čo na plátne v Spoločenstve chýba, ba naopak, Jackson ešte umocnil a zdôraznil mnohé dôležité okamihy, či motívy. A ikeď som knihy čítal ešte pred tým, ako filmy dorazili do kín, pred očami mi vyvstávajú viac obrazy filmové. Je to kliatba moderného mediálneho priemyslu. Preto tak nerád sledujem filmy, ktorých predlohy plánujem čítať. Preto tak nerád čítam knihy, ktorých filmové spracovania som už videl. Samozrejme, bez Tolkiena by nevznikol ani film. Kniha má stále čo ponúknuť aj súčasnému čitateľovi, hlavne keď si uvedomíme, že práve toto je dielo, ktoré tak zásadne zmenilo tvár fantasy a koľko žánrových stereotypov zadefinovaných Tolkienom dodnes v knihách pisálkov nachádzame, autorov, ktorých hranice originality siahajú maximálne k poprehadzovaniu Tolkienom daných pravidiel. Treba sa pripraviť na pokľudnejšie čítanie, ktoré nevyniká detailnými popismi boja, ale zameriava sa viac na popisy krajov a bohatej histórie Ardy. A práve tam, kde v knihe vyvstávajú staré legendy zo Silmarillionu, medzi ktorými je aj vojna o Prsteň len kapitolou v prastarej kronike, u mňa príbeh ožíval najviac. Ten pocit eónov udalostí od počiatku stvorenia Ardy. A v tomto Tolkienovo dielo do dnes konkurenciu nemá.... celý text
