SalvorHardin
přečtené 293
Věčná válka
2009,
Joe Haldeman
Večná vojna je kniha podprahovo kritizujúca vojnu vo Vietname, kniha, ktorá zlučuje military, hard a soft sci-fi a space operu dokopy. Je o vojakoch a vojne, o úžasných a desivých technológiách, o cestovaní na odľahlé svety a je o človeku a jeho mieste v spoločnosti, ktorá sa mu odcudzila, lebo prešla búrlivou a preň nepochopiteľnou transformáciou.... celý text
Príbeh služobníčky
2001,
Margaret Atwood
Klérofašistický totalitný režimu vládne v USA. Prišiel k moci vďaka dômyselne narafičenému štátnemu prevratu, pri ktorom bol spáchaný atentát na prezidenta. Pozastavila sa platnosť Ústavy a vyhlásilo sa stanné právo, ktoré nikdy neskončilo. Vina sa premyslene hodila na islamských teroristov, s ktorými sa novovznikajúci režim krvavo vysporiadal. Za formujúcim sa režimom sa skrývajú presbyteriánski náboženskí fanatici, ktorí chcú návrat k tradičným hodnotám a tieto „tradičné hodnoty“ budú presadzovať stoj čo stoj, za každú cenu, bez ohľadu na ľudské obete.... celý text
2001: Vesmírná odysea
1997,
Arthur Charles Clarke
Kniha o monolite od vysoko vyvinutej mimozemskej civilizácie, ktorý sa objaví pred 5 miliónmi rokmi pri úsvite ľudstva, keď naším primitívnym predchodcom dal základy logického premýšľania a ktorý má zrýchliť evolúciu vybraných druhov. Ten istý monolit objavíme v roku 1999 na povrchu mesiaca. Keď sa vedci pri jednej expedícii k monolitu priblížia, vyšle monolit signál k Saturnovému mesiacu (vo filme vyšle signál k Jupiteru). Dva roky neskôr smeruje k cieľu signálu vesmírna expedícia, pri ktorej sa vysoko umelo-inteligentný palubný počítač (HAL 9000) zblázni a zavraždí posádku, z ktorej prežije len kapitán Bowman. Ten má pokračovať v misii. Na konci sa dostane k ďalšiemu monolitu, ktorý sa premení v transdimenzionálny portál, v ktorom Bowman nielen zistí, že ľudstvo nie je jediný druh, ktorý si monolit vybral, ale jeho život mu v mimočasovom zrýchlenom móde prejde pred jeho očami až do okamihu, kedy má zomrieť, keď sa monolit znovu objaví a Bowman sa premení vo hviezdne dieťa! Monolit nielen slúži na to, aby premenil primitívny druh na inteligentný, ale aby premenil kapitána Bowmana na superbytosť, pre ktorú čas ani priestor nehrajú žiadnu rolu a pre ktorú vesmír je ihriskom poznávania a predznamenáva tak evolúciu človeka. Mozog taviaca kniha a film, ktoré ak ste na prvý raz nepochopili, nemusíte si to nijak vyčítať.... celý text
Experiment člověk
1983,
* antologie
Obsahuje vybornu knihu Svět je les, les je svět od Ursuly K. Le GUinovej. Román o strete dvoch civilizácii. Dvoch kultúr. Príbeh na motív Španielov, ktorí prišli do Južnej Ameriky zaslepení svojou domnelou bohom danou nadradenosťou a samozrejme zlatou horúčkou. V snovej knihe prepletenej proroctvami, víziami a námesačnosťou, sa odvíja dráma o boj nad ekosystémom planéty, ktorá je jeden veľký les. Teplé plytké moria, z ktorých tu a tam vystupujú útesy, ostrovy, súostrovia a päť veľkých pevnín. To všetko pokrývajú stromy. Na Novom Tahiti, zvanom aj Athše sú jedinou voľbou oceán a prales. Voda a slnko alebo lístie a prítmie. Svet je les, les je svet (The Word for World Is Forest, 1972, 1976) je súčasťou voľného Hainského cyklu, ktorý vytvorila americká spisovateľka Ursula K. Le Guinová, v ktorom ľudstvo, ktoré si zdevastovalo planétu, zachráni starodávna civilizácia Hainov, ktorí sa kvôli pocitu hlbokej a nepochopiteľnej viny snažia ostatným strateným svetom, ktoré kedysi opustili, pomôcť. Vďaka kozmickým lodiam Hainov pristanú ľudia zalesnenej planéte Athše. Na Zemi už dekády nie sú stromy ani príroda. Ľudia začnú planetárny prales postupne rúbať. Kniha, ktorá dokáže byť krásne romantická a zároveň si autorka neberie žiadne servítky a bravúrne vykresľuje ľudské neduhy ako egoizmus, megalománia a túžba po moci a kontrole. Na Athše založili Terrania vojenskú kolóniu pre ťažbu dreva. Liga všetkých svetov, teda spojenectvo Hainov, Pozemšťanov a ďalších známych svetov ešte má len vzniknúť a ľudia teda majú voľné ruky a správajú sa k Athšeanom ako otrokári. Mierumilovná kultúra, v ktorej jazyku slovo pre les je zároveň slovom pre svet, je ohrozovaná ľudským antropocentrizmom. Sociálny systém Athšeanov je silne decentralizovaný a jednotlivé vládnuce klany sú pomenované podľa jednotlivých druhov stromov. Athšeania vytvorili dômyselnú techniku snívania, ktorá im umožňuje vedome vstúpiť do svojho sna, čo má uzdravujúce účinky a determinuje ich správanie. Sú to bdelí spáči, pre ktorých sen je rovnako dôležitý ako skutočnosť. Sen je v ich kultúre rozšírením reality a realita je rozšírením snov. Meditační národ, čo sníva s otvorenými očami. Tí ľudia, ktorí dokážu sny interpretovať sú považovaní za akýchsi bohov – nadľudí, ktorí dokážu nahliadnuť ďalej než ostatní, dokážu najlepšie interpretovať sny a udalosti, niektoré dokonca, ktoré sa ešte len stanú. Sny a tému, čo by sa stalo, keby sa doslova mohli „zhmotniť“ a stať skutočnosťou autorka bravúrne spracovala v knihe Smrtonosné sny (The Lathe of Heaven, 1971). Mierumilovná spoločnosť usilujúca o dokonalú homeostázu sa pod Terranským utlačovaním rozhodne povstať. A po krvavých masakroch na oboch stranách sa im podarí napokon Pozemšťanov vyhnať. Ale za cenu zničenia ich nenásilnej kultúry a rozloženie sociálneho systému. Terra sa stane členom novovzniknutej Ligy všetkých svetov a Hainovia, zdesení z toho, čo svojou dlhou nečinnosťou spôsobili, prídu so zákonom kultúrneho embarga, ktoré zakazuje akokoľvek vstupovať do záležitostí civilizácie cudzej planéty. Nič však už nemôže byť ako pred tým a planéta Athše je navždy zmenená. Silne sociálna, silne ekologická a silne antikoloniálna kniha, ktorá v roku 1973 získala prestížnu cenu Hugo a inšpirovala Avatara Jamesa Camerona. Príbeh mapuje morálne skleslého kapitána Davidsona, ktorý má na starosti tábor na Novom Tahiti. Kapitán sa vo svojej nenávisti k domorodcom odhodlá uskutočniť svoje konečné riešenie pre obyvateľov planéty. Začnú páliť a strieľať, zhadzovať napalmové bomby a besniť. V kontraste: kapitán Ljubov chce zase miestnych obyvateľov študovať a pochopiť. Chodí medzi nich, správa sa k ním ako rovnocenný partner, chce sa s nimi spriateliť. Spaľujúci hnev kapitána Davidsona vyvolal miestny Selver, výnimočný, ten, kto ukazuje cestu, Ten, kto zmení svet, je mostom medzi skutočnosťami a navždy zmení spoločnosť na Athše. Sha’ab. Tlmočník. Ten, kto prekladá z jazyka sna a filozofie do reči všedného dňa. Ten, kto dokáže zdeliť ostatným vnemy z podvedomia. Hovoriť týmto jazykom znamená tvoriť niečo nové. Povedie obranu proti ľudským plieniteľom a vybojuje ich boj za slobodu. V momente, kedy hrozí, že sa situácia nenávratne zhorší, tesne pred katastrofou zakročia opatrní a odmeraní Hainovia. Dôraz na cudzie tradície, antropológiu, astrobiológiu, miestne legendy a ich vieru. Jedinečná kultúra, jedinečná sociálna štruktúra, jedinečný zážitok. Hypnotický a horúčkovitý spoločensko-kritický román o ochrane životného prostredia, o ekológií, o démonoch nerestí a zdravom rozume, čo bojujú v človeku. Príbeh o lese a sne, o hľadaní funkcie snenia v spánku, o deštrukcií ekologickej rovnováhy a potlačovaní citovej rovnováhy. Kniha so silným príbehom o ľuďoch a inteligentných humanoidoch, o pocite nadradenosti a hrdinstve, o ničení a záchrane prírody, príbeh v niečom silne podobný Dune od Franka Herberta. Svet je les, les je svet ukazuje, že moderná sci-fi literatúra je oveľa viac než mimozemšťania a hviezdne vojny, že môže byť aj hlbokou meditáciou nad podstatou života, prírody a všetkého. Môže byť silnou kritikou spoločnosti, ktorá sa zaslepene pomaličky rúti do záhuby, môže vyzdvihovať to najlepšie v nás, pranierovať to zvrátené v nás, môže rozšíriť environmentálnu a ekologickú problematiku pre publikum, ktoré možno o tom ešte nevedelo. Skutočne dobrá sci-fi vždy rozoberá aktuálne problémy premietnuté do budúcnosti. Nastavuje nám zrkadlo. Ukazuje varovný prst. Varuje pred cestou, ktorou by sme sa vo vlastnom záujme nemali vydať.... celý text
Den Trifidů
1999,
John Wyndham (p)
Jeden z najznámejších postapokalyptických románov. Kniha inšpirovala mnohé ďalšie romány a nespočetné filmy s touto tematikou, napr. aj film O 28 dní. Koniec koncov, je to jedna z prvých kníh (1951) s tematikou konca modernej civilizácie, ktorá skončila vďaka ľudským smrtonosným vynálezom. Trifidi sú jedovaté, mäsožravé a pohybujúce sa rastliny schopné istého druhu komunikácie. Sú najpravdepodobnejšie výtvorom sovietskych bioinžinierov. Globálny fenomén trifidov je dôsledkom nešťastnej náhody, kedy sa semená trifidov dostali do atmosféry a rozprášili sa po celom svete, keď havarovalo lietadlo, ktoré ich prepravovalo. No stanú sa smrteľným nebezpečenstvom, keď ľudstvo osleplo. Zelené svetlo zaplavilo oblohu a ľudia na druhý deň nemali zrak. Preteky vo zbrojení počas studenej vojny naberali na obrátkach a zrazu nám nad hlavami visela hromada spiacej hrôzy, čakajúca na svoj signál k prebudeniu. Bohvie čo v tých raketách všetko je… Štepné látky, radioaktívny prach, baktérie, vírusy… Čo ak jeden typ bol špeciálne skonštruovaný pre uvoľnenie radiácie so zhubnými účinkami na náš zrak?... celý text
