mclenin
přečtené 156
Inštitúcia
2020,
Stephen King
Úvod a stred knihy najviac pripomína starého Kinga - postupne sa rozvíjajúce (zdanlivo nesúvisiace) linky, ktoré sa zhruba od polovice začnú zlievať do jednej, to je jedna z vecí, ktoré som na Kingovi mal vždy rád. Zároveň zhruba v polovici, - SPOILER - v časti "Útek" - KONIEC SPOILERU - sa dej začína dramaticky zrýchľovať a práve táto pasáž sa mi páčila najviac, pričom spolu s udalosťami v DuPray ide podľa môjho názoru o predčasný vrchol knihy. Záver ako taký (udalosti v inštitúcii) už nedosahuje takú intenzitu a napätie a je skôr len zrejmým vyústením predchádzajúcich udalostí. Celkovo je to lepšie ako Spiace krásavice a porovnateľne dobré ako Outsider.... celý text
Říše
2020,
Roman Bureš
S radosťou musím konštatovať, že sa mi tento výlet do alternatívnej minulosti podarilo bezpečne absolvovať, ba čo viac, odnášam si z neho dojem viac než pozitívny, podkutý zvláštnou fascináciou zobrazovanej látky a zároveň zážitok z príbehu tak ľudského, až som mal v závere z neho zimomriavky. Páčil sa mi zvolený spôsob podania príbehu (bez ďalších spoilerov), ktorý je aj napriek svojej odlišnosti (prvá časť viac dynamická s prvkami fantastiky, druhá časť skôr dôraz na ľudskú stránku) kompaktný a smeruje k nevyhnutnému a nervydrásajúcemu záveru.... celý text
Chladnokrvne
2018,
Truman Capote
Subžáner "true crime" patrí medzi moje obľúbené, hoci sa s ním stretávam skôr na poli seriálovej a filmovej tvorby. O to viac ma prekvapilo spracovanie v knižnej podobe, ktoré je zhustené do veľmi kompaktnej, "čtivej" podoby, ktoré prakticky od začiatku do konca nedá čitateľovi vydýchnuť. Je to síce sonda do minulosti, no štýlom písania nadčasová, vôbec nevyvoláva dojem akejsi "archívnosti". Príbeh, ktorý zasahuje hlboko pod kožu o to viac, že ide o skutočnú udalosť a pri predstave početného výskytu iných podobných prípadov (nielen) v Amerike, sa človek musí nevyhnutne pozastaviť nad otázkou pravdivosit idey "homo homini lupus". Výborné.... celý text
Bezhviezdne more
2020,
Erin Morgenstern
Not quite my cup of honey, em, I mean, tea. Dovolím si použiť jednu konkrétnu vetu z knihy, ktorá dokonale vystihuje môj dojem z nej : "Už si nie je ničím istý. Nie je si dokonca istý ani tým, či mu prekáža, že si nie je ničím istý." Zrejme nie som fanúšikom príliš metaforických príbehov (a to mám rád poéziu), no v tomto prípade toho bolo na môj vkus až príliš na úkor samotného príbehu, ktorý je síce zaujímavý, no stratil sa v mori metafor a obrazov a abstraktnosti a vo výsledku na mňa pôsobil ako to "bezhviezdne more" (nie v zmysle knižnom) - bez hviezd, bez iskry, bez vĺn. Hviezdičku prihadzujem za popkultúrne referencie. P.S. tuším som v závere cítil inšpiráciu Pirátmi z Karibiku, časť 3, bez ďalšieho spoilerovania.... celý text
Duna
2006,
Frank Herbert
Klasika na poli žánru sci-fi, o ktorej som počul dlhé roky zo sveta videohier a filmu, no až prednedávnom sa dostala ku mne kniha, a tá ma instantne pohltila. Už prvý diel predznačuje, že status literárnej klasiky alebo snáď aj kultu si Duna a jej svet právom zaslúži.... celý text
Oheň a krv
2019,
George R. R. Martin
Majstrovské dielo, čo sa rozsahu aj obsahu týka. Je fascinujúce kam až siaha Martinova imaginácia a pri tom všetkom dokáže zaujať a baviť čitateľa bez stereotypizácie či opakovania motívov. Napriek veľkému množstvu postáv, v ktorom sa dá veľmi ľahko stratiť, a kronikárskej podobe textu s nie veľmi častým vstupom do priamej reči, je toto dielo pohlcujúce a dychberúce a určite sa oplatí ho prelúskať.... celý text
Les prízrakov
2019,
Juraj Červenák
Nebojím sa hodnotiť plnou, autor opäť dokázal, že je majstrom svojho umenia, keď príbeh dýcha dobou a preberá charakter hlavných postáv - tentokrát sa čitateľ musí zaobísť bez notára Barbariča a skutočne je cítiť, že príbeh je chladný a hrubý ako Stein a nevyspytateľný a drsný ako Jaroš, no pritom stále dômyselne napísaný a pekelne zábavný.... celý text
Vlk a dýka
2017,
Juraj Červenák
Vlk a dýka. Je tu všetko čo Červenáka charakterizuje a čo na ňom máme radi, a pritom tu nie je všetko, keďže v prevažnej miere absentujú Stein a Jaroš, a to je paradoxne dobre. Týmto kreatívnym rozhodnutím autora totiž do série privial nový vietor a súčasne je knižka osobnejšia čo do lepšieho preskúmania charakteru Barbariča. A že ide o charakter skutočne pozoruhodný a zábavný, ktorý bez problémov dokáže sám uniesť na svojich pleciach tiaž príbehu a vyhnúť sa pritom nezaujímavým či zdĺhavým pasážam, a teda vo výsledku uspokojiť čitateľa. Vlk a dýka z hľadiska postupnosti jednotlivých dielov pre mňa zatiaľ predstavuje po Ohnivom znamení druhý najvydarenejší diel série.... celý text
