zuzulique komentáře u knih

Autorka vo svojej knihe zobrazila životnú cestu bežnej mladej Kórejky (mimochodom môj ročník) a kniha sa stala bestsellerom. V čom tkvie jej úspech?
Nemusíme sa tváriť, že by sme na Slovensku nemali patriarchát, všakže? Akurát v Južnej Kórei je tento problém oveľa vypuklejší a narodiť sa ako žena, povedzme si úprimne, nemožno považovať zrovna za výhru. Už len fakt, že keď žena porodí chlapca, splnila si týmto svoju životnú úlohu, musí na samotné ženy vyvíjať obrovský tlak. Mnohé sa zbavovali „nechcených“ dievčat potratmi.

V Južnej Kórei klesá pôrodnosť a ženy začínajú hovoriť o tom, čo ich sužuje. Prečo sa nechcú vydávať, prečo nechcú rodiť deti, zostávať doma a stať sa nemým sluhom rodiny. Síce bez problémov už v súčasnej dobe môžu získať vzdelanie, no v konečnom dôsledku im je prakticky nanič vo chvíli, keď sa rozhodnú mať rodinu. Rozbehnutá kariéra ide do hája a život ženy sa zredukuje na výchovu detí a starostlivosť o domácnosť, niet cesty späť. Stále sa aj u nás tvárime, že je úplne v poriadku, že žena prichádza o všetko a mužovi sa život prakticky nemení. Príbeh ženy, ktorá pod vplyvom spoločenského tlaku podľahne duševnej chorobe, zaklincuje v závere výrok psychiatra – muža, v ktorom sa zračí úplne všetko.

Popularita knihy vrcholila v roku 2017 súbežne s vlnou metoo v Kórei a stala sa jej symbolom. Nech žena urobí čokoľvek, chyba je na jej strane. Vždy. Autorka nastavuje zrkadlo spoločnosti a otvorene pomenúva sexizmus, kauzu skrytých kamier, vnímanie a postavenie žien. Inšpirovala ju vlastná skúsenosť po opustení vlastnej profesie a impulzom k napísaniu knihy bol osobný zážitok, kedy bola mladými pracujúcimi mužmi označená za ženu, ktorá nemá na práci nič iné iba kočíkovať dieťa a piť v parku kávu za manželove ťažko zarobené peniaze.
Autorka v doslove dodáva, že sa status ženy v mnohom zlepšil, no také slobodné matky stále živoria na okraji spoločnosti a so ženou sa i dnes často zaobchádza ako s človekom 2.kategórie.

4 02.01.2023

Po rokoch opäť stretnúť obľúbených knižných hrdinov. Neopísateľný pocit.

2 02.01.2023

Eškol Nevo nepatrí u nás k známym menám, no v Izraeli mu patrí popredné miesto medzi súčasnými spisovateľmi. Založil a vlastní najväčšiu školu kreatívneho písania v Izraeli, na ktorej sám vyučuje, a stal sa mentorom mnohých nájdených izraelských spisovateľov a spisovateliek, medzi inými napríklad Ajelet Gundar-Gošen.

Román Tři patra sa odohráva v súčasnom Tel Avive, a ako napovedá sám názov, tri príbehy sa odohrávajú na troch poschodia jedného domu. Autor sa pohral s Freudovou myšlienkou rozdelenia duše na tri poschodia, ktorú reflektuje cez svoje postavy. Zdanlivo pokojné a usporiadané životy troch odlišných ľudí naruší nečakaný vpád cudzieho elementu, ktorý im obráti život hore nohami.

Román o tom, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú naše životy a o tom, či sú naše rozhodnutia nezvratné alebo existuje cesta späť. Urobili by sme dvakrát to isté?
Veľmi čítavé a univerzálne príbehy, výborne vykreslené charaktery, celé napísané naozaj originálnym spôsobom.

1 02.01.2023

V kórejskom jazyku popisujú bielu farbu dvomi prídavnými menami. Na rozdiel od "hajan," ktoré vyjadruje snehobielu čistotu, to druhé "hin" mrazí bezútešnosťou života a a smrti zároveň. Ako hovorí autorka v doslove, "hin" vystihuje bielu podstatu jej knihy, ktorú chcela napísať. Tak ako biela farba nie je farbou, Bílá kniha nie je tak úplne knihou a značne sa odlišuje od predchádzajúcich románov spisovateľky Han Kang: Vegetariánka a Kde kvete tráva. Pozostáva z krátkych zápiskov, úvah o bielych predmetoch, zo spomienok, asociácií a minipríbehov, ku ktorým sa dá stále vracať. Pôsobivé fragmenty a obrazy spája téma smrti autorkinej staršej sestry, ktorá zomrela krátko po narodení. Autobiografická kniha, ktorá pôsobí ako určitá forma terapie, vznikala počas autorkinho pobytu vo Varšave. Citlivá, krásna, lyrická a dojímavá cesta trúchlenia nad smťou nepoznanej sestry.

"Výraz "bíle se usmát" existuje (asi) jenom v jejím mateřském jazyce. Popisuje tvář, která se usmívá nepuchopitelně, osamoceně, s lehce zranitelnou čistotou. Nebo ten úsměv sám o sobě.
"Usmíváš se bíle, viď?" To by znamenalo, že jste něco mlčky přešli a pokusili se to zakrýt úsměvem.
"Bíle se usmál." Takhle to znamená, že on se (nejspíš) snaží odloučit se od čehosi ve svém nitru."

"Kdysi dávno sebrala z mořského břehu bílý oblázek. Kámen očistila od písku, uložila do kapsy u kalhot a po návratu domů schovala v šuplíku. Povrch kamene, obroušený vlnami, je oblý a hladký. Zdá se jí, že je tak bílý, až je vidět do jeho nitra. Ale ve skutečností není natolik průsvitný, aby jím proniklo světlo. (Vlastně je to docela obyčejný bílý kámen.) Občas kámen vyloví ze šuplíku a položí na dlaň. Napadne ji, že kdyby se mlčení dalo stlačiť do malého, pevného tvaru, vypadalo by přesně takhle."

3 02.01.2023

České Odeonky ma väčšinou bavia, no Zpověd Maxe Tivolliho bola pre mňa zatiaľ prekvapením tohto roka. Mala som ju odloženú na kôpke "asi nebudem čítať" a napokon sa zaradila medzi knihy, ktoré otriasli mojím knižným svetom. Kniha Andrewa Seana Greera je napísaná nádherným jazykom, za čo určite môžeme poďakovať skvelému prekladu.
Kniha spracováva rovnaký motív s akým sme sa už stretli v poviedke Podivuhodný příbeh Bejamina Buttona od slávneho Francisa Scotta Fitzeralda (áno, asi všetci poznáme filmové spracovanie /2008/, no táto kniha vyšla o niečo skôr/2004/), no autor sa vyjadril, že ho k písaniu inšpirovala pieseň Boba Dylana My back pages.

Max sa narodí v tele starého muža a vyvíja sa opačne, fyzicky mladne a jeho duch starne. Keď pristúpite na autorovu hru a nebudete príliš špekulovať nad týmto fantaskným prvkom, môže byť pre vás tento príbeh rovnako strhujúcim čítaním akým bol pre mňa.
V Maxovom živote zohrávajú dôležitú úlohu postavy Huga a Alice, ktoré ho sprevádzajú celým životom. Sledujeme tri milostné vzplanutia odohrávajúce sa v inom čase a na rôznych miestach, ktoré v konečnom dôsledku končia zúfalo. Max Tivoli predstavuje tragický obraz človeka, ktorý je v každom z nás, nemilosrdné plynutie času, ktoré končí pre všetkých nás bez rozdielu a rovnako.
Nechcem a ani nemám chuť viac prezrádzať, o knihách netreba veľa hovoriť a písať, treba ich čítať.

"Každý z nás je něčí životní láska.
To jsem chtěl zaznamenat pro případ, že budu odhalen a nebudu schopen všechno dopsat, pro případ, že vás má zpověď vyvede natolik z míry, že ji hodíte do ohně dřív, než se dozvíte o té velké lásce a vraždě. Neměl bych vám to za zlé. Mezi mým příběhem a posluchačem stojí tolik překážek. Například mrtvola, to bude třeba nejprve objasnit. Žena, třikrát milovaná. Zrazený přítel. A dlouho hledaný chlapec. Proto raději začnu od konce a napíši, že každý z nás je něčí životní láska."

2 02.01.2023

Najlepšia kniha od Han Kang. Zatiaľ čo Vegetariánka ma znepokojila a Bílá kniha dojala, kde Kvete tráva mnou doslova otriasla. Juhokórejské Kwangdžu 1980 a udalosti okolo masakru, na ktorý sa "zabudlo" a ktoré vyšli najavo až mnohé roky neskôr. Scény, pri ktorých mrazí a neustále vám pripomínajú, že takéto hrôzy sa stálde dejú a nemusíme ísť ďaleko. Autorka pátra po zdroji zla v ľudskej prirodzenosti a kladie si otázky, či je krutosť súčasťou všetkých nás.

"Je tedy člověk ve své podstate krutým a krvežíznivým tvorem? Je moje tíživá skušenost jenom bežným důsledkem této podstaty? Žijeme v přeludu vznešenosti, zatímco naše existence může být kdykoliv beze stopy vymazána, zatímco se z nás kdykoliv může stát obtížný hmyz, prašivé zvíře, kus masa, hnis a krvavý sekret? Být ponižován, mučen, vražden - copak to není vepsáno v samotné přirozenosti člověka, v neustále se opakujících lidských dějinách?"

12 02.01.2023

Niektoré knihy sú svojím obsahom natoľko tragické, že by sme si priali, aby boli iba fikciou. K napísaniu Srubu autora žiaľ inšpirovali skutočné udalosti a cez svoje knihy sa bude celý život snažiť spracovať neutíchajúce spomienky. Majstrovsky vykreslený rozklad nejednej osobnosti.

4 02.01.2023

Táto kniha bude rozhodne patriť k tým najlepším, ktoré sa mi v roku 2022 dostali do ruky. Spočiatku som mala problém sa začítať, absencia priamej reči, odsekov a nie príliš vábny font k tomu tiež neprispeli, no akonáhle som si zvykla a akceptovala tieto maličkosti, kniha ma úplne strhla.

Nevšedná sága o troch generáciách poľských žien na pozadí dejín 20.storočia od éry budovania socializmu až po kapitalistické Poľsko nedávnych rokov, vyrozprávaná očarujúcim a originálnym jazykom, rozhodne stojí za pozornosť. Nečudo, že získala cenu za preklad, naozaj radosť čítať každú jednu vetu.

Ak máte radi dobré príbehy a rozvetvené ságy, určite po knihe siahnite. Mne už nezostáva nič iné, len pustiť sa do voľného pokračovania pod názvom Chmurdálie.

9 02.01.2023

Ginny na prvý pohľad vyzerá ako obyčajné 14-ročné dievča, ktoré sa venuje hre na flaute v školskej kapele, trénuje basketbal, zbožňuje Michaela Jacksona, či básne Roberta Frosta. Snaží sa jednoducho zapadnúť. A potom je tu zložitý vnútorný svet Ginny s poruchou autistického spektra, ktorý všetko komplikuje.
Ginny vyrastala v chudobných pomeroch a smutných podmienkach s matkou, ktorá bola závislá a nebola schopná sa o ňu starať a poskytnúť jej bezpečie domova. Neskôr je umiestnená v niekoľkých pestúnskych rodinách, no z každej uteká. Snaží sa neustále kontaktovať a nájsť svoju biologickú matku. Prečo? Nikto nie je schopný pochopiť nutkavé motívy tohto správania. Veď prečo by sa nejaké dieťa malo chcieť vrátiť k matke, ktorá ho týrala a zanedbávala? Neustále opakuje, že sa musí vrátiť domov a nájsť svoju bábiku, ktorú zostala v kufri. V snahe dosiahnuť svoj cieľ kradne, klame, uteká, vracia sa a a opäť znežíva dobré úmysly druhých, no ona MÁ svoje legitímne dôvody, prečo sa takto správa.

Ginny vidí a vníma vonkajší svet svojím vlastným spôsobom, tak ako všetci ľudia s poruchami autistického spektra, potrebuje dodržiavať určité stereotypné činnosti a rituály, viesť si zoznamy, stretávať sa s ľuďmi, ktorých pozná a mať svoje každodenné istoty.

Kniha ma veľmi príjemne prekvapila a chvíľami pôsobí takmer ako napínavý thriller. Nechcem nič viac prezrádzať, pretože všetko podstatné bolo naznačené, ostatné si treba prečítať :)
Autor čerpá z vlastných osobných skúseností a kniha nepochybne patrí medzi tie najvydarenejšie pokiaľ ide o spracovanie tém o ľuďoch s podobnými poruchami.

5 02.01.2023

Kniha ma na prvý pohľad upútala neuveriteľne peknou ilustráciou, na ktorú som sa nemohla vynadívať. Po prečítaní knihy som si uvedomila ako dokonale vystihuje podstatu príbehu.
Hlavná hrdinka Nahíd má iba 50, keď jej oznámia diagnózu a konečný verdikt znie, že jej dni sú zrátané. Poviete si, že takýchto kníh sa napísalo už veľa, no autorka dokázala vytvoriť pôsobivú mozaiku, ktorú poskladala z príbehov súčasných a minulých. Dotkne sa témy iránskej revolúcie, vzťahu k materstvu a k sebe samej, predurčenému postaveniu žien, slobody a v neposlednom rade sa celým románom tiahne motív čakania na smrť, ktorá sa rozhodne ju ešte chvíľu nechať posedieť si v čakárni.
Nahíd, povedzme si úprimne, pôsobí priam neznesiteľne a sebecky a fakt, že umiera, tieto jej nevábne vlastnosti iba umocní. Cíti sa sama so svojou chorobou a svojimi myšlienkami, rada by sa zblížila so svojou dcérou Árám, no nedarí sa jej to.
Možno po tom, ako sa začítate do príbehov o jej matke, ktorú vydali ako 9 ročnú za 27 ročného muža, prvé dieťa porodila v 12stich, množstve nespravodlivostí a týrania, ktorého sa dostalo jej a jej sestrám, emigrácii do Švédska, množstve osudových momentov a boji o prežití, nájdete v sebe viac pochopenia pre Nahídinu boľavú dušu a jej sebestredné správanie.
Veľmi ťažko sa opisuje slovami všetko, čo autorka dokázala obsiahnuť v tejto rozsahom útlej knižke. Priam z nej vybuchujú emócie a silné myšlienky.
Čítanie tejto knihy výslovne bolí. Ešte viac vo chvíli, keď sa viete stotožniť s postavami a stiuáciami, ktoré sa v nej odohrávajú, veď to poznáte. Takmer celú som ju preplakala, čím som staršia, tým viac myslím na nevyhnutnosť smrti, s ktorou sa budem stretávať stále častejšie...

"Vlastně mě nepotřebuje nikdo. Myslíte si, že vás potřebují, když jste rodičem. Tak to není. Lidé to vždycky nějak zvládnou sami. Kdo říká, že součet veškeré tíhy, kterou způsobím, by měl být menší než veškerá úleva? Podle mě to tak není. Nejsem z těch, co život víc ulehčují, než zatěžují. Měla bych taková být. Jako matka. Je to moje práce. Ulehčovat, ulehčovat to ostatním. Ale já to nikomu neulehčovala."

1 02.01.2023

Veľmi ma baví, keď dostanem od knihy oveľa viac ako očakávam. Román Kto se postará o Annu je pre mňa prekvapením roka, nakoľko som pri čítaní anotácie a pozeraní záhadnej ilustrácie na knihe, som mala skôr pochybnosti. Nemohla som sa viac mýliť. Presne takto si predstavujem súčasný mainstreamový román z našich končín, ktorý osloví masy a je mi celkom ľúto, že som o tejto doteraz takmer vôbec nepočula.
Dokonale mi sadol autorkin čierny humor a nedokázala ma iba rozosmiať, ale aj rozplakať...
Mladá maliarka Olívia sa rozhodne skoncovať so svojím životom, ale vôbec si nepredstavovala, že sa v ďalšom živote "prebudí" v tele akváriovej rybičky, ešte aj tú vodu vždy neznášala! Dostáva meno Anna a v malom guľatom akváriu putuje viacerými domácnosťami a stáva sa nemou svedkyňou životov viacerých ľudí, no v duchu ich krásne cynicky komentuje. Kto sa o ňu postará? Bude to smutné dievčatko s neľahkým osudom, dôchodkyňa od vedľa, rastistický chlapík, ktorému sa nepáči, že syn má "tmavšiu" frajerku, homosexuálny pár snažiaci sa o adopciu či psychoterapeut Adam, pre ktorého bola Olívia najzáhadnejšou klientkou?
Áno, nejaké to klišé sa v knihe objaví, aj stereotypy sa nájdu, všetko odpúšťam. Prosím si viac kníh od Kateřiny Pantovič :)

11 02.01.2023

Ak by ste si tento rok mohli prečítať iba jednu knihu, dajte si Honzlovú.
Zabudnutý literárny poklad, výnimočná kniha o hnusných 50tych rokov v Československu, ktorý autorka (vlastným menom Zdena Škvorecká) začala písať v Prahe a dokončila po emigrácii v Toronte (kniha vyšla v roku 1972). Kniha nielen pre tých, ktorí trpia chorobou zvanou historický optimizmus a smútia za dobou minulou.
Hlavná hrdinka Jana je stelesnením nehynúcej nádeje i v situáciách, keď už prišla takmer o všetko, zakúsi beznádej, nespravodlivosť a nezmyselnosť komunistického teroru. Jedna z najsilnejších ženských hrdiniek, ktorej prajem, aby bola objavená ďalšími čitateľmi a čitateľkami.

15 02.01.2023

Hneď na začiatku roka som si dala výzvu v podobe vyše 900 stranovej knihy, ktorú som prečítala oveľa rýchlejšie ako som si myslela. Spočiatku som si vravela, že čo niekto potrebuje napísať na toľkých stranách, ale v konečnom dôsledku mi bolo ľúto, keď som knihu dočítavala. Možno by si niektoré časti zaslúžili trošku skrátiť, možno o nejakých sto strán, ale inak autorka presne vie, prečo tú ktorú časť napísala. Úprimne povedané som "padla na kolená" už druhý raz, pretože už autorkina prvotina (Padněte na kolena) ma dostala. Keď si celý čas myslíte, že viete ako to bolo, tak Ann-Marie MacDonald vám ukáže ako veľmi ste sa mýlili.

Odporúčam iba trpezlivým a skúseným čitateľom, nie fanúšikom lacného mainstremu.

Kniha Kam létají vrány je mistrovskou kronikou novodobej histórie Kanady (60´s) v kontexte kľúčových udalostí v našom svete, ale predovšetkým hlboko presvedčivým príbehom ľudského utrpenia, viny a neviny, vyrovnávania sa s tieňmi minulosti, nezdolnosti a hojivej sily lásky.

"Strach je nezbytný předpoklad odvahy."

"Když zemře rodič, zmizí celá planeta, a noční obloha už nikdy nebude vypadat stejně. A nezáleží na tom, jak moc jsme dospělí, když se nám to stane. A když ztratíme oba, je to, jako kdybychom navždycky přišli o stálou střechu nad hlavou – neviditelný štít, první obranná linie mezi námi a smrtelností, je nenávratně pryč. "

11 17.01.2022

Urcite to nie je zla kniha, ale toto pokracovanie Tej, co sa vracia mnou iba tak preslo a chcela som ho mat rychlo za sebou. Az na par momentov to bola talianska nuda k uzivaniu. To znie takmer ako oxymoron :) Cely cas som mala pocit, ze som podobny pribeh citala uz vela raz a nicim sa od nich nelisi.

3 14.01.2022

Veľmi krásna knižka plná nevšedných obrazov, ktorá zanechá na duši príjemné pocity. Najviac sa mi páčili "scénky" s trénovaním a správaním sa vtáčikov, tie boli pôsobivé a osviežujúce.

7 27.12.2021

Úprimne? Bola som veľmi sklamaná, zopár poviedok to zachránilo, jednu dlhšiu som ani nemala chuť dočítať. Toľko som toho o Keretovi počula (v dobrom), že som po ňom siahala ako po niečom, čo bude zaručene pecka. Možno som si nevybrala dobrú poviedkovú knihu, čaká ma ešte jedna, uvidíme, či druhá šanca bude k niečomu...

2 27.12.2021

Celkom ma udivuje všeobecne negatívne hodnotenie tejto knihy, lebo je zaujímavá v mnohých smeroch. Chápem, že štýl akým je napísaná asi každému nesadne (fanúšikom Murakamiho by mohla), ale na druhej strane otvára veľa dôležitých tém ženstva, materstva, sexuality a prináša neznáme informácie o tom ako fungujú možnosti umelého oplodnenia v Japonsku. Naviac sa každá žena nájde v niektorej postave, lebo všetky v sebe riešime tieto zásadné veci a máme odlišné postoje. Možno sa niekomu môžu zdať mnohé scény pritiahnuté za vlasy, ale život sám taký často je.

5 27.12.2021

V novembri ma najviac potešila kniha Neviditelný život Eurídice Gusmãové.
Euridícia v sebe zosobňuje všetky ženy (nielen tie v Brazílii), ktoré si napriek mnohým talentom a darom, ktoré dostali do vienka, nemohli splniť svoje sny a presadiť sa v tradičnej spoločnosti (40-60's 20.storočia). Autorke sa podarilo napísať knihu veľmi čítavým a nenáročným štýlom, no napriek tomu svojím obsahom podáva múdru, vtipnú a dôležitú výpoveď o emancipácii žien. Som celkom udivená z množstva negatívnych recenzií, lebo táto knižka jednoznačne stojí za pozornosť a netreba sa dať odradiť gýčovejšou obálkou.

4 09.12.2021

3,5* veľmi príjemná oddychovka, ak sa vôbec príjemnou dá nazvať téma, ktorá sa v knihe spracováva. 12 ročný chlapec, Edward, jediný preživší leteckej katastrofy, je oveľa uveriteľnejšou postavou ako hlavný hrdina toho nešťastného Stehlíka, ktorý tiež prišiel o svojich blízkych. Mám menšie výhrady k tomu ako je kniha napísaná (aj takáto téma by sa dala "povýšiť"), inak by som zrejme hodnotila vyššie, ale na základe toho, akému publiku je určená táto kniha, budem zhovievavá.

1 06.10.2021

Pre niektorých z nepochopiteľných dôvodov najslabšia kniha od autorky, pre mna najlepšia, a to som prečítala doteraz všetko, čo od nej u nás vyšlo. Táto kniha je východiskom pre všetky ostatné autorkine knihy, v ktorých rozvíja mnohé motívy práve zo svojej prvotiny. Hlboko sa klaniam pred De Vigan a obdivujem ju, že po všetkom, čo prežila (nielen so svojou matkou) zostala kompletná a nepoznačilo ju to oveľa viac. Ale ktovie, čas ukáže. Neviem sa dočkať ďalšieho prekladu!

7 08.09.2021