Viaby komentáře u knih

Znepokojujúce, smutné, bravúrne zvolené slová. Kruté dejiny Írska, famózne napísaná postava Roseanne, pre ktorú bol život očistcom a Dr. Gren, psychiater, ktorý vie aktívne počúvať, ale nevidel to, čo čitateľ pochopil už v polovici knihy... Po prečítaní príbeh ešte dlho rezonuje, pretože si uvedomíte, že existujú pocity, ktoré sa nedajú vyjadriť slovom, pre ktoré nie je miesto v našich myšlienkach. Pocity, ktoré, bohužiaľ, sú. Nepopierateľný talent autora vystrelil tento knižný titul do mojej súkromnej TOP10 skvelých kníh.

3 15.08.2014

Fulghum nesklame, ale niektoré jeho knihy si treba načasovať ... chce to pripraveného čitateľa a zimný melancholický podvečer.

24.07.2014

Knihu by si mal prečítať (nielen) každý stredoškolák. Dozvie sa z napísaného viac, ako v učebnici dejepisu, kde je "nežnej revolúcii" venované jedno učivo a o novodobých dejinách sa píše sucho a bez emócii ... Andy Hryc síce nepôsobí svojim prejavom sympaticky, (alebo je fakt dobrý herec), ale po prečítaní knihy musíte pred sebou priznať, že je to rovný chlap, ktorý miluje svoju rodinu, je cieľavedomý, ctižiadostivý a nezabúda .... Na nič a na nikoho.
Knihu som prečítala na jedno otvorenie. Odporúčam.

4 24.07.2014

"Zbytočne padá biely sneh,
Zbytočne krášli riasy striech
Zbytočne šepká nesmúť“ .... (J.Urban)
Niekomu chýba Jozef Urban natoľko, že si spomienky poistil knihou, ktorá je kolážou vlastných útržkovitých memoárov, lemovaná subjektívnou výpoveďou o talentovanom kamarátovi, ktorý bol básnikom aj vtedy, keď nechcel.
Urban našiel svoj azyl, domov, vo Zvolene a mnohým tam dodnes chýba. Aj Ondrejovi Kalamárovi, ktorý nám Urbana predstavil viac, ako len jednu z maturitných otázok. Zoznámil nás s bohémom, ktorý nechcel a nevedel byť malomeštiakom. Dovolil nám sedieť tak blízko, až sme počuli ich priateľské rozhovory, ktoré boli častokrát terapiou. Mohli sme nazrieť do rodinného albumu fotiek či prejsť prstom po útržku rukopisu textu piesne „Voda, čo ma drží nad vodou.“
Ondrej Kalamár napísal knihu k nedožitej 50tke Joža Urbana a ako pomyselný darček vnímam aj kvalitnú knižnú obálku (grafické spracovanie celej knihy), pod ktorú sa podpísal Waldemar Švábenský, priateľ Joža Urbana.
Ivana Urbanová, druhá manželka Jozefa Urbana, v úvode knihy píše o selektívnosti pamäti každého z nás. Premýšľala som, prečo sa svojimi spomienkami viac nezapojila do tvorby knihy o jej manželovi. Teraz, po prečítaní knihy, to už viem. Uchovala si svojho básnika v inom príbehu, do ktorého vstúpiť sa nám nepatrí a na pivo sa predsa aj tak chodí s kamošom. S kamošom Ondrom.
„Bol sám ako Boh“ .... najkrajšia z metafor.
Ďakujem, Ondrej, že si nám pripomenul básnika - človeka ...
Silvia Bystričanová

Relax s úsmevom :)

1 14.07.2014

Nadčasový humor. "Prožíváme-li delší dobu idylu, přestaneme ji vnímat a osud by nám prokázal neocenitelnou službu, kdyby nás popadl za límec a vyhodil dočasně na mráz. Pak bychom nevzpomínali na to, že kamna trochu kouřila, nýbrž na to, že hřála. A na to, že bylo ostatně v naší moci aby jenom hřála. "

5 14.07.2014

Baricco je originálny autor. Fascinuje ma, ako dokáže na malom priestore očariť jednoduchým príbehom, o ktorý v podstate nejde. Baricco tlmočí posolstvá.

14.07.2014

Multižánrová kniha, ktorá čitateľa udrží v napätí do posledných strán. Keby ju editor preškrtal a z 584 strán by bolo 400, kniha by bola dokonalá. Napriek tomu ju považujem za výbornú a o Dickerovi budeme ešte určite počuť ... :)

11.07.2014

Niekto sa narodí so šťastím na iniciálky. Aj Ondrej Kalamár má takýto bonus. Už vopred je jasné, že napísať knihu aforizmov a bonmotov je O.K. Z akýchsi dôvodov občas komik zatúži po tom, aby mohol spísať všetky aforizmy, ktoré ho tlačia v hlave. Už ráno nahneval pár ľudí, pretože sa zobudil s úsmevom. „Chcel založiť stranu, ale radšej založil oheň.“ Inteligentné glosy s vyhrotenou pointou, sebaimitácia doplnená vtipnými fotkami, prostredníctvom ktorých nás presvedčil, že vlasy EŠTE nemal a na inej fotke UŽ vlasy nemá. „Vietor kmáše ľudí za vlasy a holohlavým pohládza myšlienky.“ Vo svojich aforizmoch ukazuje dnešného človeka v každodenných situáciach a nehodlá sa mu ospravedlňovať stereotypom a ustáleným obrazom. „Ak nájdete niekoho, kto vás bude milovať ako dážď, nelámte nad ním dáždnik a neurážajte ho pršiplášťom.“ Nebudem, sľubujem! Autor má modrú krv od atramentu a to nám môže poslúžiť ako indícia k tomu, aby sme pochopili, prečo jeho útlu knižku ilustroval práve Daniel Hevier. Rovnaká krvná skupina smeje sa rovnakým časom. Minulým, prítomným, budúcim. Každý z nich svojim kalamárom. Kalamárové O.K. mihy prekypujú vtipným jestvovaním, preskúmaným svetom, ktorý ak vôbec na okamih zosmutnie, tak len preto, že „si spomenul na tých, ktorí na to majú dôvod.“ V časoch, keď sa ponáhľajúci ľudia strácajú v dave i v hodnotách, prišiel Ondrej Kalamár s návrhom zrušiť čas. „A zaviesť poslušnejšiu veličinu.“ Tak dobre. Vymením čas za okamih, keď mám dôvod sa usmievať. Pri tejto pestrofarebnej knihe plnej ostrovtipu a bonmotov, ktoré sa „vedia potápať do duše“ máte garanciu, že vás neopustí úsmev, ani keď s knihou zostárnete. „Kto klope, musí rátať s tým, že mu otvoria.“

Šach môže zachrániť život, ale aj uvrhnúť do spupnej samoty vlastnej pýchy. Zweig nedovolí, aby sme knihu zatvorili ...bravúrny autor, skvelý príbeh.

4 21.05.2014

Jozef Heriban vyrozprával vo svojom poviedkovom románe príbehy ľudí, ktoré sa podobajú šachu. Dnes ťahám ja, zajtra ty a kto vyhrá? Kto nájde svoje šťastie, kto nájde odpustenie, kto prizná svoju slabosť? Hľadáme, odpúšťame, hľadáme, smejeme sa sami sebe nepriznajúc svoje 13. komnaty pred svetom, aby sme mohli opäť hľadať. Hľadali a nachádzali sami seba. Ak niektorý verný čitateľ Heribanoviek nadobudol pocit, že táto kniha je iná, tak mu dám za pravdu. Je zvláštne citlivejšia k svojim literárnym postavám a zároveň sú myšlienky v knihe akési ticho pokorné. Mala som nutkanie zaklopať na dvere bytu Dávida Steinitza so slovami: “Haló, chcem sa s Tebou kamarátiť!” Ráno vstane a cvičí, po osprchovaní sa pozoruje v zrkadle, urobí si kávu a venuje sa svojim rituálom trvajúcim už roky. Zbožňujem tento Monkovitý typ muža a spôsob, akým ho autor opisuje. Jeho postavy sa nepriznane boja starnutia a priznajme si, kto sa nebojí? Opísať pocity starnutia v toľkých nuansách dokáže len skúsený autor, ticho počúvajúci náreky života a veľkoryso nehodnotiaci akýkoľvek životný príbeh. Ocenila som nádherne vykreslené postavy, ktoré môžete stretnúť aj zajtra v meste. Ak spomalíte a zahľadíte sa ľuďom dlhšie na ulici do očí, máte šancu vytušiť, akým životom žijú. Postavy v tejto knihe sa hrajú na slepú babu. S natiahnutými rukami hľadajú v tme blízkeho človeka…

Moderná literatúra o zmätenej dobe ( a hodnotách), ktorá nenúti súdiť, len pootvára dvere do sveta hmotných ilúzii a bublín, majúcich krátku životnosť, ale napriek tomu vzbudzujú pozornosť a potom…. prásk … možno aj zabolia.

Absurdnosť doby vykreslená prostredníctvom citlivej huslistky ma utvrdila v tom, že o Osvienčime vieme stále málo ....

1 08.10.2013

V mojich očiach najlepšia Kunderova kniha.

1 08.10.2013

Knižná delikatesa.

08.10.2013

Výnimočná kniha. (y) Baricco je génius, ktorého čitateľ buď miluje, alebo nečíta. Nič medzi tým.
Pán Gwyn začne písať portréty a všetci zúčastnení cítia, že je to prekvapivý spôsob, ako podať najpravdivejšiu výpoveď o ľudskej duši. Autorov štýl je originálny a zvádza k sneniu, ktoré ako čitateľ vyhľadávam. Zvláštna atmosféra v príbehu si ma podmanila natoľko, že som knihu prečítala na jedno otvorenie.
Mám prianie. Chcela by som stretnúť Jaspera Gwyna. :)

3 08.10.2013