Pivo u Chárona
Ondrej Kalamár
https://www.databazeknih.cz/img/books/21_/215840/bmid_pivo-u-charona-UuA-215840.jpg
5
2
2
Knižka vyšla k 15. výročiu úmrtia básnika Jozefa Urbana a v roku jeho nedožitých 50. narodenín. Ondrej Kalamár, onen "môj kamoš Ondro" z Urbanovej zbierky Snežienky & Biblie, zachytil svoje spomienky najmä z obdobia po presídlení J. Urbana do Zvolena, keď ich spájalo blízke osobné priateľstvo. Dokumentárny, emocionálne plastický text, plný autentických dialógov, vykresľuje rôzne plôšky diamantu protirečivej osobnosti Joža Urbana. Urbana básnika, textára, novinára a taktiež manžela, otca, žičlivého poctiváka, ale aj bohéma, vzdorujúceho trýzni života a presile pohárika. Dojímavé sú pasáže o zodpovednosti za vlastnú tvorbu a o pochybnostiach nad zmyslom svojho diela.... celý text
Přidat komentář
"Zbytočne padá biely sneh,
Zbytočne krášli riasy striech
Zbytočne šepká nesmúť“ .... (J.Urban)
Niekomu chýba Jozef Urban natoľko, že si spomienky poistil knihou, ktorá je kolážou vlastných útržkovitých memoárov, lemovaná subjektívnou výpoveďou o talentovanom kamarátovi, ktorý bol básnikom aj vtedy, keď nechcel.
Urban našiel svoj azyl, domov, vo Zvolene a mnohým tam dodnes chýba. Aj Ondrejovi Kalamárovi, ktorý nám Urbana predstavil viac, ako len jednu z maturitných otázok. Zoznámil nás s bohémom, ktorý nechcel a nevedel byť malomeštiakom. Dovolil nám sedieť tak blízko, až sme počuli ich priateľské rozhovory, ktoré boli častokrát terapiou. Mohli sme nazrieť do rodinného albumu fotiek či prejsť prstom po útržku rukopisu textu piesne „Voda, čo ma drží nad vodou.“
Ondrej Kalamár napísal knihu k nedožitej 50tke Joža Urbana a ako pomyselný darček vnímam aj kvalitnú knižnú obálku (grafické spracovanie celej knihy), pod ktorú sa podpísal Waldemar Švábenský, priateľ Joža Urbana.
Ivana Urbanová, druhá manželka Jozefa Urbana, v úvode knihy píše o selektívnosti pamäti každého z nás. Premýšľala som, prečo sa svojimi spomienkami viac nezapojila do tvorby knihy o jej manželovi. Teraz, po prečítaní knihy, to už viem. Uchovala si svojho básnika v inom príbehu, do ktorého vstúpiť sa nám nepatrí a na pivo sa predsa aj tak chodí s kamošom. S kamošom Ondrom.
„Bol sám ako Boh“ .... najkrajšia z metafor.
Ďakujem, Ondrej, že si nám pripomenul básnika - človeka ...
Silvia Bystričanová
Autorovy další knížky
| 2014 |  Pivo u Chárona |
| 2011 |  Moje potichu |
| 2012 |  O.K.mihy |
| 2015 | O.K.om O.čom |
| 2013 | Vypadnuté z O.K. |
bola sobota 24. apríla 1999. práve moji študáci vyhrali Štúrovo brko. sedeli sme v kaviarni hotela Poľana, Jožo bafal ohromnú cigaru (ja druhú, dopriali sme si) a moji študáci čumeli ako puky. sedeli s veľkým autorom a zisťovali, že je to naozaj obyčajný a normálny človek z mäsa a kostí. patril nám svet a Jožo hovoril nielen o Kráľovi Dávidovi, ale najmä o nových plánoch, o tom, čo by sme napríklad mohli my dvaja dať dokopy.
o päť dní nato mi vtedajšia žena zavolala, či som počul, že sa Jožo Urban zabil pri autohavárii. neveril som. skúsil som mu zavolať. číslo bolo hluché.
do riti!
Ondro, vďaka za peknú spomienku. Jožo bol presne taký, ako si ho opísal. taký, akého som ho poznal od začiatku osemdesiatych rokov z literárneho klubu v Bratislave v spolku svätých Vojtechov. taký, ako sa mi prvýkrát dostal pod kožu, keď sa zjavil v predajni Slovenský spisovateľ a svojím neopakovateľným: „Starrrrý, môžeš ma založiť?“ ma obral o posledné prachy (a že som mal hlboko do vrecka!). vrátil, ale myslím, že sme ich aj tak preliali dole hrdlom. tak rád by som sa dnes s Jožom pripil...
...