Ondrej Kalamár

slovenská, 1958

Populární knihy

/ všech 11 knih

Nové komentáře u autorových knih

Kontrola cestovných lístkov Kontrola cestovných lístkov

Vtipné spomínanie na časy minulé/pozor, obsahuje nadávky.../
lusila


Pivo u Chárona Pivo u Chárona

bola sobota 24. apríla 1999. práve moji študáci vyhrali Štúrovo brko. sedeli sme v kaviarni hotela Poľana, Jožo bafal ohromnú cigaru (ja druhú, dopriali sme si) a moji študáci čumeli ako puky. sedeli s veľkým autorom a zisťovali, že je to naozaj obyčajný a normálny človek z mäsa a kostí. patril nám svet a Jožo hovoril nielen o Kráľovi Dávidovi, ale najmä o nových plánoch, o tom, čo by sme napríklad mohli my dvaja dať dokopy. o päť dní nato mi vtedajšia žena zavolala, či som počul, že sa Jožo Urban zabil pri autohavárii. neveril som. skúsil som mu zavolať. číslo bolo hluché. do riti! Ondro, vďaka za peknú spomienku. Jožo bol presne taký, ako si ho opísal. taký, akého som ho poznal od začiatku osemdesiatych rokov z literárneho klubu v Bratislave v spolku svätých Vojtechov. taký, ako sa mi prvýkrát dostal pod kožu, keď sa zjavil v predajni Slovenský spisovateľ a svojím neopakovateľným: „Starrrrý, môžeš ma založiť?“ ma obral o posledné prachy (a že som mal hlboko do vrecka!). vrátil, ale myslím, že sme ich aj tak preliali dole hrdlom. tak rád by som sa dnes s Jožom pripil... ...... celý text
freejazz


Pivo u Chárona Pivo u Chárona

"Zbytočne padá biely sneh, Zbytočne krášli riasy striech Zbytočne šepká nesmúť“ .... (J.Urban) Niekomu chýba Jozef Urban natoľko, že si spomienky poistil knihou, ktorá je kolážou vlastných útržkovitých memoárov, lemovaná subjektívnou výpoveďou o talentovanom kamarátovi, ktorý bol básnikom aj vtedy, keď nechcel. Urban našiel svoj azyl, domov, vo Zvolene a mnohým tam dodnes chýba. Aj Ondrejovi Kalamárovi, ktorý nám Urbana predstavil viac, ako len jednu z maturitných otázok. Zoznámil nás s bohémom, ktorý nechcel a nevedel byť malomeštiakom. Dovolil nám sedieť tak blízko, až sme počuli ich priateľské rozhovory, ktoré boli častokrát terapiou. Mohli sme nazrieť do rodinného albumu fotiek či prejsť prstom po útržku rukopisu textu piesne „Voda, čo ma drží nad vodou.“ Ondrej Kalamár napísal knihu k nedožitej 50tke Joža Urbana a ako pomyselný darček vnímam aj kvalitnú knižnú obálku (grafické spracovanie celej knihy), pod ktorú sa podpísal Waldemar Švábenský, priateľ Joža Urbana. Ivana Urbanová, druhá manželka Jozefa Urbana, v úvode knihy píše o selektívnosti pamäti každého z nás. Premýšľala som, prečo sa svojimi spomienkami viac nezapojila do tvorby knihy o jej manželovi. Teraz, po prečítaní knihy, to už viem. Uchovala si svojho básnika v inom príbehu, do ktorého vstúpiť sa nám nepatrí a na pivo sa predsa aj tak chodí s kamošom. S kamošom Ondrom. „Bol sám ako Boh“ .... najkrajšia z metafor. Ďakujem, Ondrej, že si nám pripomenul básnika - človeka ... Silvia Bystričanová... celý text
Viaby



O.K.mihy O.K.mihy

Niekto sa narodí so šťastím na iniciálky. Aj Ondrej Kalamár má takýto bonus. Už vopred je jasné, že napísať knihu aforizmov a bonmotov je O.K. Z akýchsi dôvodov občas komik zatúži po tom, aby mohol spísať všetky aforizmy, ktoré ho tlačia v hlave. Už ráno nahneval pár ľudí, pretože sa zobudil s úsmevom. „Chcel založiť stranu, ale radšej založil oheň.“ Inteligentné glosy s vyhrotenou pointou, sebaimitácia doplnená vtipnými fotkami, prostredníctvom ktorých nás presvedčil, že vlasy EŠTE nemal a na inej fotke UŽ vlasy nemá. „Vietor kmáše ľudí za vlasy a holohlavým pohládza myšlienky.“ Vo svojich aforizmoch ukazuje dnešného človeka v každodenných situáciach a nehodlá sa mu ospravedlňovať stereotypom a ustáleným obrazom. „Ak nájdete niekoho, kto vás bude milovať ako dážď, nelámte nad ním dáždnik a neurážajte ho pršiplášťom.“ Nebudem, sľubujem! Autor má modrú krv od atramentu a to nám môže poslúžiť ako indícia k tomu, aby sme pochopili, prečo jeho útlu knižku ilustroval práve Daniel Hevier. Rovnaká krvná skupina smeje sa rovnakým časom. Minulým, prítomným, budúcim. Každý z nich svojim kalamárom. Kalamárové O.K. mihy prekypujú vtipným jestvovaním, preskúmaným svetom, ktorý ak vôbec na okamih zosmutnie, tak len preto, že „si spomenul na tých, ktorí na to majú dôvod.“ V časoch, keď sa ponáhľajúci ľudia strácajú v dave i v hodnotách, prišiel Ondrej Kalamár s návrhom zrušiť čas. „A zaviesť poslušnejšiu veličinu.“ Tak dobre. Vymením čas za okamih, keď mám dôvod sa usmievať. Pri tejto pestrofarebnej knihe plnej ostrovtipu a bonmotov, ktoré sa „vedia potápať do duše“ máte garanciu, že vás neopustí úsmev, ani keď s knihou zostárnete. „Kto klope, musí rátať s tým, že mu otvoria.“... celý text
Viaby