Emauzy
Alessandro Baricco
Román Emauzy rozpráva príbeh o štyroch sedemnásťročných chlapcoch, ktorí uviazli v dusivej, nepríjemnej realite. Na prahu dospelosti sa zmietajú medzi pevnými hranicami tradícií a vlastnými rozhodnutiami s fatálnymi dôsledkami. Pohybujú sa medzi školou a miestnym kostolom, pri omši hrajú na gitarách a ako dobrovoľníci pomáhajú v nemocnici. Do ich mentálnej výbavy patrí neotrasiteľná viera v Boha. Jedného dňa sa ako víchrica vrúti medzi chlapcov ich spolužiačka Andre, najprv sa zmocní ich myslí, potom ich sŕdc a napokon aj ich tiel. Všetci štyria jej postupne prepadajú a odhaľujú zmysel bolesti, sexu, dokonca aj smrti.... celý text
Přidat komentář
Bom večer literární rodino.
Pátej Baricco a druhej zásah do Morgana Freemana, tedy do černého. Jak byl Mr.Gwyn a Hedvábí vcelku otravný, tak tady se zase šlape pěkně od podlahy a valí se tu bomby typu knězi šahají klukům na kolena, sebevraždy a švédský trojky, což nemůže nikdy dopadnout dobře, kór když v hlavní roli vystupují čtyři miniaturní ministři, tudíž ministranti. Že je to v království pizzy a špaget trochu na pováženou s tím křesťanským běsem asi víme všichni, ale až Baricco dal konečně nahlédnout do vycepovaných mladých křesťanských mozků, které poprvé objevují základy normálního života na této planetě - drogy, sex a alkáč. Není tu ani jedna věta navíc a všechny věty co tu jsou fungují na 100% a to i když začne Baricco malinko filozofovat. Škoda, že nemá restauraci, protože já mu to všechno žeru. muhehehehe. Napsal bych "zastavte mě někdo," ale já nikam nejdu, já sedím. hahahaha. LOLOLOL. No to je den. Každopádně abych tu recenzi dopsal, italská variace (pouze atmosférou) na Sebevraždy panen ze sakristie, aneb Quattro Formádži Papeláši, je opravdu podařená knížka a radost udělá všem, kteří neočekávají happy endy.
8,5/10
Arivedeči.
Baricco je originálny autor. Fascinuje ma, ako dokáže na malom priestore očariť jednoduchým príbehom, o ktorý v podstate nejde. Baricco tlmočí posolstvá.
Pri tejto Bariccovej knihe sa mi nežiada vyjadrovať sa k jej obsahu. Je na každého osobnom uvážení, či ju bude vnímať ako kritiku cirkvi, ako tu už bolo naznačené, alebo naopak ho táto kniha v jeho presvedčení len utvrdí, resp. či túto rovinu celkom opomenie, odpúta sa od jej náboženského podtónu, a na knihu bude nazerať ako na problematiku rozpadu morálnych hodnôt, prekročenia hraníc stanovených spoločnosťou, rodičmi – teda problémy súvisiace s dospievaním. Alebo ju bude vnímať vo všetkých jej rovinách. Chcem sa však vyjadriť k jej formálnej stránke. Baricco je pre mňa autor, píšuci veľmi svojským štýlom. Čo kniha, to iná, rôznorodá téma, ale originálna príchuť jeho rukopisu v nej nechýba. Navyše, každému textu dodá niečo osobité, niečo navyše, akúsi nadstavbu štýlotvornej stránky. To „niečo“ je aj v tomto texte. Páči sa mi, ako bezmenný rozprávač podáva príbeh v prvej osobe množného čísla, s čím som sa zatiaľ v beletrii nestretla mnoho krát. Rozlišuje medzi „my veriaci“ a „vy ostatní, neveriaci“. Teda my, normálni, správni, dobrí a vy, ktorí stojíte mimo nás, mimo týchto hodnôt. Aj v rámci takto zvolenej témy (dospievanie, rebelantstvo, vzbura, prvé lásky, sex, promiskuita, drogy, zbrane, násilie), ku ktorej sa vyjadruje množstvo súčasných autorov, dokáže byť iný, originálny. Ide o realitu dnešnej doby, či už priamo, alebo nepriamo sa s ňou stretávame dennodenne. Keď je nám niečo podsúvané príliš často, nemáme chuť čítať stále o tom istom. Baricco však má schopnosť podať aj ošúchanú tému tak, že len žasnete... Nie je prvoplánový, jeho texty sú premyslené, nútia hýbať rozumom a premýšlať, vracať sa k už prečítanému a overovať si správnosť pochopeného. Emauzy je ďalšia z jeho kníh, ktorá ma utvrdila v tom, že po jeho textoch nikdy nie je škoda siahnuť.
Baricco je pre mna velmi zvlastny a originalny autor. Jeho diela su casto zlozite a, aspon ja osobne, musim niekedy citat niektore veci viackrat, aby davali zmysel. Jeho pribehy sa niekedy zdaju, ze nemaju hlavu ani patu, ale predsa vzdy maju zmysel. A kniha Emauzy nie je vynimka. Autor v tomto pribehu opisuje ako jedno dievca zasiahne do pevneho priatelstva styroch chlapcov. Postupne sledujeme ako sa pre lasku k Andre meni vztah kamaratov jeden voci druhemu. Je to sice utla knizka, ale ukryva v sebe silny pribeh priatelstva, lasky, rodiny, telesnej lasky, hnevu, bolesti i smrti. Ale myslim, ze stoji za to po tejto knizke siahnut.
Za dva dni som prečítal, ale za dva dni som všetko zabudol. Takéto diela treba čítať pomaly, nie povrchne. Preto to skúsim ešte raz. Oplatí sa mi to. Kniha sa dá brať ako kritika kresťanstva, čo je dosť zaujímavé.
Veľmi pekná knižka, ale celkovo nič svetoborné, ohurujúce, či inovatívne. Jednoduchý príbeh bez zaujímavejších zvratov, skôr bohatý na myšlienky s duchovným obsahom. Zvláštnosťou je absencia priamej reči, aspoň tej vyznačenej, ale napriek tomu sa mi čítala veľmi ľahko. Pre mňa určite kniha z kategórie - prečítam si raz a viac sa k nej nevrátim, ani ju nepotrebujem vlastniť.
Tento příběh mě nijak neohromil, ale prostě se mi líbí, jak Baricco píše...
Těším se na další jeho knihu.