Torgal komentáře u knih

Kniha o smrti a umieraní. Rôznych pohľadov na tieto témy je tu mnoho a zamyslenia nad nimi tvoria hlavný obsah diela. Príbeh samotný na mňa pôsobil len ako kostra, na ktorú sa navešali a sám o sebe by vydal maximálne na poviedku. Pravdupovediac niektoré jeho nadprirodzené prvky mi prišli v kontexte zvyšku pomerne rušivé - zjavenia Pascowa alebo dôkazy, že moc indiánskeho cintorína siaha ďaleko za jeho hranice. Tiež mi svojou náladou k zvyšku knihy nezapasoval záver, ale to už je o osobných preferenciách čitateľa. Stále je to totiž výborné, mrazivé čítanie. 8/10

5 12.10.2021

Priznávam, že som knihu netestoval na cieľovom čitateľovi, ale na sebe a na základe extravagantnosti autorovho prejavu som očakával zábavný bizár. A podľa môjho názoru to so zábavnosťou, bizarnosťou a vhodnosťou pre malého čitateľa divoko osciluje a ideálne nefunguje v žiadnej z týchto rovín. Povedal by som, že Braňo je prinajlepšom nevypísaný - hoci postavy má správne uletené, jednotlivé príbehy pomerne drhnú. 6+/10

1 07.10.2021

Viacero vecí bolo trefných, no aj keď je kniha pomerne útla, tak sú v nej dosť nariedené. Zhrnutie knihy samotným autorom na netu bolo v konečnom dôsledku tak akurát - pokryl tam všetky témy knihy bez zbytočného balastu. Niektoré myšlienky mi nie úplne sadli (konkrétne si teraz nespomeniem), forma bola na mňa miestami až príliš žoviálna. Celkovo to ale bolo určite prínosné a dobré na zrovnanie si hodnôt a priorít v živote. 7/10

01.06.2021

Salingerov štýl nie je nič pre mňa. Väčšina poviedok v tejto zbierke má spoločného menovateľa v tom, že ich obsah je takmer výhradne tvorený rozhovormi a končia sa náhle bez zjavnej pointy. Témy príbehov boli pre tiež mňa pramálo zaujímavé a strašne banálne. Prakticky u všetkých som navyše po dočítaní musel na internete dohľadávať "co tím chtěl básník říci". A dokonca ani tu neboli názory jednotné. Toto bol pre mňa neprekonateľný problém - keď niečo čítam, tak nechcem byť na konci poviedky v pomykove z toho, čo to všetko malo do riti znamenať. Najzaujímavejšou poviedkou z môjho pohľadu bol Teddy, ktorý ponúkol aspoň nejaké filozofické zamyslenia. Ostatné hodnotím ako ťažko stráviteľný art s kvalitne rozkreslenými postavami pomocou dialógu. 5/10

1 08.05.2021

Základná myšlienka knihy o tom, že každému z nás imponuje a robí šťastným niečo iné je výborná a rozdelenie do piatich jazykov je elegantné, no s pribúdajúcimi stranami moje nadšenie čoraz viac klesalo a na konci som ostal už len s neveriacky otvorenými ústami. Áno, hovorím o kapitole "Ako milovať tých, ktorí si to nezaslúžia". Také rady aké tam on prezentuje by mali byť hanbou každého terapeuta, veď tam v podstate núti ženu k sexu na základe Biblie! Celkovo miešať vieru a terapiu je krajne nevhodné, no z knihy priam srší aký je autor bigotný katolík. Okrem toho i keď je knižka naozaj útla, to naozaj zaujímavé v nej nezaberá ani polovicu. Vo zvyšku sa už len opakuje povedané a autor si honí ego nad tým, aký sú mu všetci vďační za jeho pomoc. Tiež to, že úplne každý problém rieši zaradením do "jazykov" je značným zjednodušením, reálne to tak ľahké nebude. Za kvalitnú ústrednú tému si kniha ale aspoň priemerné hodnotenie zaslúži. 6-/10

5 09.04.2021

Trilógia Prvý zákon mi osobne veľmi nesadla - mala síce výrazné postavy, ale dej nebol veľmi objavný a jej rozuzlenie vo mne zanechalo trpkú pachuť. Hrdinovia sú v tomto iný - sústredia sa na tri dni trvajúcu bitku dvoch armád preťahujúcich sa o bezvýznamný pahorok niekde na severe. Dej je rozprávaný z pohľadu mnohých postáv z oboch strán barikády a určite budete fandiť všetkým. A ako je to už u autora zvykom, je to riadne pestrá sebranka ktorá je všetko, len nie morálne vyhranená - nikto v nej nie je rytier bez bázne a hany, rovnako ako tu nenájdete jednorozmerného hajzla. Sloh je zmáknutý na jednotku, opisy sú veľmi živé so zmyslom pre detail, pričom je kniha neustále fantasticky čtivá. Vytkol by som len to, že na svoju tému je až zbytočne rozmáchla (550 strán bežne stačí na plnohodnotný príbeh), pričom sa v závere ukáže, že celá táto šaráda nemala valný význam (iné som ale od Abercrombieho ale ani nečakal). 8+/10

1 07.04.2021

Mne predvídal starý Gusto Rúhe, že “Napíše komentár ku Knihe o cintoríne”, ale on je alkoholik, lebo sa živí alkoholom a strašne smrdí, lebo sa často pomočí. Keď toto dopíšem, tak napíšem, ako začaroval Erika Raka. Ale napísať komentár je preto veľmi ťažké, lebo z toho bolí ruka. A iné. V Knihe o cintoríne sa dá prečítať veľa veselých aj smutných príhod, no nie? No áno. Už nemám, čo by som o Knihe o cintoríne napísal. Je to veľmi pekné. 7/10

10 18.01.2021

V Überwalde sa chystá korunovácia trpasličieho kráľa a tak Patricij posiela na diplomatickú misiu svojho najlepšieho muža - Samuela Elánia - aby s ním vyjednal pre Ankh-Morpork dôležité obchodné dohody. Čo ale keď bol ukradnutý mazanec - posvätný trpasličí kameň - a korunovácia je v ohrození? Elánius sa zapletá do mocenskej hry v ktorej sa ukazuje, že za nitky ťahajú vlkodlačí príbuzní Angui. A v Ankh-Morporku sa medzitým pod nekompetentným velením Freda Tračníka rozpadá mestská hliadka.
Detektívne vyšetrovanie na Zeměploche ma vždy baví, to je istota ktorá nesklamala ani tentokrát. Überwald bol aj so všetkými jeho Igormi vyťažený omnoho lepšie ako minule a poriadne sme preskúmali aj trable trpaslíkov preferujúcich sukne. Pratchett ma síce asi už nikdy nedokáže strhnúť samotným príbehom, no jemný úsmev mi stále vie vyčariť spoľahlivo. Len som nepochopil prečo sa kniha volá Piaty elefant (teda okrem toho že je to srandovná narážka na Piaty element). 7+/10

2 28.09.2020

V Lancre sa chystajú krstiny Magrátinej dcéry, pričom pozvánku dostali aj upíri zo susedného Überwaldu, no nie Bábi Zlopočasná. Je teda jasné, že problémy na seba nenechajú dlho čakať. Náplňou knihy je predovšetkým pokus upírskej rodinky o prevzatie kontroly nad kráľovstvom, v čom sa im snaží zabrániť trio čarodejok Stařenka, Magráta a Agnes, pričom Bábi má vlastný plán. Humor ťaží hlavne z upírskych klišé, ktoré systematicky búra - krvesaji si totiž trénovali odolnosť na cesnak, denné svetlo aj stratené ponožky (???). Najväčším zdrojom zábavy je ale ich sluha Igor, ktorý je stelesneným všetkého čo sa dá predstaviť pod servilným sluhom klasického monštra. I napriek tomu nemôžem povedať, že by ma kniha ako celkom bavila. Vtipné momenty sú príliš zriedené (pre mňa) celkom fádnym a nezaujímavým dejom, navyše Lancre ako také moc nemusím. Aj tá Bábi tu bola viac mŕtva ako živá. 6/10

3 23.09.2020

Kam sa Stein alebo Barbarič pohnú, hneď sa zapletú do vyšetrovania hrdelných zločinov :-) Nápad dať každému hrdinovi “sólovku” sa mi páči, je to šanca na bližšie zoznámenie sa s nimi a ich blízkymi a zároveň je to aj osvieženie konceptu, ktorý už začal upadať do rutiny. V určitej miere ju tu síce aj tak cítiť, rovnako ako istú schematickosť (hlavným zlosynom nikdy nie je ten, čo sa tak javí na prvý pohľad), no stále sa to číta samo a zrejme potrvá ešte dlhý čas, kým sa mi tento koncept zunuje. Samotný prípad je pomerne priamočiary, ale je zasadený do pútavého prostredia zasnežených Krkonôš, nechýba mu napätie, zvraty ani akcia, takže som bol opäť spokojný. 7+/10

7 04.09.2020

Súbor troch poviedok z Divokého západu v ktorých antihrdina Callahan, chladnokrvný lovec ľudí bez svedomia a ideálov, čelí s koltom menom Kráska a puškou Beštiou nadprirodzeným silám v podobe ľudožravých zombii, prastarých indiánskych božstiev a krvilačných vampírov. Spoločným menovateľom sú štavnato a originálne napísané prestrelky, v ktorých sa telesnými tekutinami a vystrelenými mozgami rozhodne nešetrí. Odhliadnuc od akcie toho poviedky navyše veľa neponúknu, no spestrením je prítomnosť slávnych westernových hrdinov, či už skutočných (partia Wyatta Earpa), alebo fiktívnych (zábavne krvilačné verzie Old Shatterhanda s Winnetouom). Nadprirodzené prvky mi síce do tohto prostredia veľmi nepasujú a radšej by som si prečítal o tom ako Štrkáč čelí nástrahám z mäsa a kostí, autor si ale písanie zjavne užíval. Ako odpočinkové čítanie to vôbec nie je zlá voľba, i keď asi nič pre slabšie povahy. 7/10

9 26.07.2020

Je to potvrdené, Esslemont je prinajlepšom priemerný spisovateľ a keď sa nemôže oprieť o materiál a postavy od svojho kamaráta Eriksona, tak nemá čo ponúknuť. V tejto knihe čitateľa zavedie na odľahlý ostrov Jacuruku a už pohľad na mapu naznačuje čo-to o limitoch fantázie jej tvorcu. Má približne oválny tvar, v ľavej polovici je púšť, v pravej džungľa, oddelené sú kopcami a okrem nich sú tu pomenované len tri mestá a jedny ruiny čo priamo figurujú v deji. Prosté ako bulharská prostitútka. Poďme ale k náplni knihy.

Povedať o čom sa točí príbeh nie je jednoduchá úloha, ciele jednotlivých postáv nie sú vôbec jasné. Každý niekam putuje, čo chcú ale dosiahnuť na konci cesty som u väčšiny z nich nevedel až do samého záveru. U mnohých z nich sa navyše nakoniec ukázalo, že pre svoje konanie nemali žiadne racionálne dôvody. Nechce sa mi to tu rozpisovať pre každého, to by z toho vznikla hotová slohová práca, ale napríklad z akého popudu sa k trestnej výprave do pralesa pripojil Sťahovač som vôbec nepobral. Nepomáha ani to, že jednotlivé postavy sú si navzájom strašne zameniteľné a Esslemont im stále nedokáže dodať potrebnú hĺbku (Jatal je čestná výnimka). Šablóna vojenského veterána sa zrejme hodí na všetko.

Väčšina protagonistov sa len potĺka vražednou džungľou, ktorá ich zabíja hmyzom, neznesiteľným horkom, vlhkosťou, chorobami a predátormi. Džungľa je v skutočnosti hlavným hrdinom príbehu a bez preháňania hovorím, že vo fantasy žánri som ju lepšie spracovanú nevidel. Problém je, že na jej detailné vykreslenie by stačila jedna dejová línia, no tu v nej zažívajú veľmi podobné útrapy predstavitelia štyroch dejových liniek z piatich hlavných. Vraví sa, že niekedy je cesta viac ako cieľ, no v tomto prípade sa neudeje nič natoľko zaujímavé, čo by toto siahodlhé úmorné plahočenie ospravedlnilo.

Záver je potom jednoducho… čudný. Bez spoilovania môžem povedať len toľko, že je neuspokojivý a antiklimatický. Jednotlivé príbehové línie sa nakoniec (podľa očakávania) spoja, no pôsobí to veľmi nasilu a na konci som sa neubránil pomysleniu “A to je všetko?”. Zavŕšenie Osserkovho nudného a zhola zbytočného dejového oblúka je potom pre Esslemonta už symptomatické - o tom, čo sa tam vlastne stalo, sa vedú debaty aj na malazanempire.com a nikto to s istotou aj tak nevie.

Aby som to zhrnul: Priemerný sloh s miestami veľmi dobre zachytenou atmosférou nebezpečného pralesa ťahá dolu autorova neschopnosť priniesť zaujímavý, zmysluplný príbeh a osadiť ho výraznými, logicky konajúcimi postavami. Naozaj ma bavil len vzťah veliteľa Golana a pisára Trna, to bola zlatá baňa absurdného humoru. 4+/10

1 15.07.2020

Táto kniha úzko nadväzuje na Daň pro ohaře z Eriksonovej “hlavnej” série a dej je opäť sústredený okolo môjho obľúbeného Darúdžistanu v ktorom precitlo starobylé zlo. A aby toho nebolo málo, tak sa po stáročiach života v odlúčení vracia legendami opradený národ elitných bojovníkov.

Esslemont rozohral hru do veľkej šírky - sledujeme veľké množstvo dejových línií, ktoré sa v závere “eriksonovsky” pretnú v epickom finále. Taká bola určite autorova predstava, jej realizácia ale kríva na obe nohy. Hlavný príbeh pôsobí dojmom poviedky na ktorú bol navešaný kopec balastu. Ten je nielen nezáživný na čítanie, ale aj nepodstatný pre vývoj deja. Narážam hlavne na Jiskrov nepochopiteľný výlet na trosky Mesačného kameňa, no rovnako bezvýznamná pri prišla aj cesta dvoch Segulohov za vyzvaním Pútnika na súboj. Kiskina linka len potvrdila jej zbytočnosť, našťastie to však vyzerá tak, že sa uzavrela a ďalej už nudiť nebude. Záverečné zbiehanie potom pôsobí riadne na silu, väčšina protagonistov je v ňom len z povinnosti a skoro nič v ňom nepredvedú (to platí hlavne o jednom chlapíkovi s kladivom). Finále nefunguje dobre aj kvôli záporákovi, ktorý je neuveriteľne statický a eskalácia hrozby a tlaku na postavy v podstate neexistuje. V závere knihy som tiež nemal pocit, že by v rámci sveta Malazu došlo k akémukoľvek posunu - asi ako v epizóde seriálu na konci ktorej sa všetko opäť vráti do normálu.

K tomu si ešte treba pridať ťažkopádny štýl písania, v ktorom sa veľmi ťažko orientuje a častokrát nepochopiteľné (alebo prinajlepšom nedostatočne zdôvodnené) chovanie postáv. (Ak mi niekto dokáže zrozumiteľne vysvetliť čím Kruppe tak vytočil ženské perúce prádlo, tak odo mňa dostane zlatého bludišťáka, ja som na to čumel ako prasa na blesk.) Postavy ako také mi prišli celkovo veľmi ploché a napríklad “humornú” dvojicu Zhoř a Leff by som okamžite vyškrtol.

V zásade nemám čo pochváliť, lebo všetky aspekty knihy mi prišli nedotiahnuté, no aj napriek tomu som knihu zhltol veľmi rýchlo a aj to treba oceniť. Taktiež som sa do sveta Malazu vrátil po dlhej odmlke a veľa súvislostí som si musel dohľadávať na internete, takže nechcem byť v hodnotení prehnane prísny. 5+/10

29.06.2020

Tak už došla rada aj na Santu. Pratchett sa do toho oprel zodpovedne a tak tu máme hneď viacero originálnych príbehových línií, ktorým dominuje snaha tzv. Auditorov o zlikvidovanie antropomorfnej personifikácie ktorá na Deň Prasačej hliadky nadeľuje deťom darčeky. Do toho sa Smrť ujíma tejto náhle uvoľnenej pozície, čo pochopiteľne nejde tak hladko ako by si predstavoval. Je tu toho ešte mnoho viac - námatkovo vypichnem boha kocoviny, vílu Fajnáladu, Krysí smrť a hovoriaci havran - povedal by som až priveľa. Vznikol tak celkom komplikovaný guláš, ktorý je ale vďaka pretlaku skvelých nápadov stále veľmi zábavný na čítanie. A ani veľmi nevadí, že hlavnou hrdinkou je (pre mňa) nevýrazná a nezaujímavá Smrťova vnučka Zuzana. 7+/10

Všimol som si, že subjektívna miera zábavnosti keď čítam Pratchetta záleží predovšetkým na dvoch faktoroch - téme knihy a jej protagonistoch. To druhé je v tomto prípade v poriadku, partu okolo Elániusa mám z celej Zeměplochy najradšej, no téma vojny medzi Ankh-Morporkhom a Klačom kvôli kusu skaly v mori ma zas veľmi nebrala. Výsledné hodnotenie sa mi teda tiež zaseklo niekde v priemere. 6+/10

1 08.06.2020

Oproti verzii príbehu uverejnenej v Nedokončených príbehoch je zmien a doplnkov žalostne málo. V podstate si vybavujem o čosi rozšírené Túrinove detstvo a mierne úpravy pobytu u trpaslíka Míma. Inak sú to len drobnosti, kvôli ktorým podľa mňa nebolo potrebné vydávať samostatnú knihu. Vráťme sa ale späť k náplni knihy. Tú tvorí Tolkienov najrozsiahlejší a najucelenejší príbeh zo starých čias, osudová tragédia priam antických rozmerov. Spracovaním je ale aj tak dosť skratkovitý a oproti klasickým románom ťažkopádne podaný s minimom dialógov. Odporúčam ho preto len Tolkienovým fanúšikom (medzi ktorých sa bezo zvyšku radím). 8/10

Toto ma vôbec nechytilo. Mrakoplašovi sa dejú random veci v “Austrálii”, pričom väčšinu času len nechápem čo sa deje a prečo (a prečo by to malo byť vtipné). Profesorský zbor Neviditeľnej univerzity sa zas snaží vyliečiť knihovníka z jeho náhodných premien - tu sa už dá pobaviť viac, no táto partia mi k srdcu nikdy neprirástla. Častokrát som sa pristihol že sa celkom nudím a stránky sa otáčajú len veľmi pomaly. Spolu s Erikom pre mňa najmenej zaujímavá (a zábavná) časť série. 5-/10

1 08.06.2020

Nehovorí sa mi to ľahko, ale táto séria sa vyčerpala. Autor to mohol dôstojne ukončiť na konci minulého dielu po tom, čo starý kmeť Uhtred konečne naplnil svoj osud a dobyl rodné sídlo Bebbanburg, no svojmu hrdinovi nedopraje odpočinok ani na sklonku jeho (krvavého) života. Tlačiť ho ešte teraz do ďalších historických súvislostí so zjednocovaním Anglicka už pôsobí veľmi strojene a zbytočne. Stále sa to pritom nečíta zle, no už len variuje niekoľkokrát zrecyklované. I napriek výhradám je ale aj tak jasné, že keď vyjde v preklade Meč králů zas budem hltať stránky a fandiť tomuto veteránovi, ktorý sa vždy nejak zapletie medzi hry mocných. 7-/10

3 08.06.2020

Hliadka je späť, lebo je treba zaraziť sprisahanie usilujúce o patricijov život a snažiace sa o návrat kráľov v spanilej podobe vznešeného desiatnika Nóblhocha. A aby toho nebolo málo, treba vyriešiť aj záhadné správanie golemov. Elánia s Karotkom veru čakajú krušné chvíle. Prím samozrejme hrajú členovia Hliadky, ktorý dostali novú posilu v podobe Pleskot Řitky. A aby zastavili sprisahanie proti Patricijovi a objasnili tajomné vraždy budú veru potrebovať každú ruku (aj keď patrí trpaslíkovi v sukni). Kto má Pratchetta načítaného, ten dostane ďalšiu dávku svojho obľúbeného lieku na zlú náladu. 7+/10

6 30.12.2019

Fantóm opery v Zeměplošskom prevedení. Musím priznať, že som sa tejto knihy bál. Pratchett už v minulosti v rámci série niekoľkokrát spracoval modernú kultúru (filmy, koncerty, nákupné centrá) a nikdy ma to veľmi neoslovilo, takže opera - téma pre mňa vzdialená - vo mne aktivovala varovné kontrolky. Kupodivu ma to ale chytilo. Asi to bude aj tým, že príbeh točí okolo hľadania vraha vyčíňajúceho v budove opery (a ja tieto tajomné detektívky veľmi môžem) ako aj fakt, že Bábi a Stařenka si vybrali lepšiu chvíľku a prezentovali sa v plnej paráde. Bonusové body za moju milovanú Nočnú hliadku. 8/10

7 30.12.2019