Shindo komentáře u knih

Pri psychoanalýze si vždy spomeniem na slová nášho bývalého pána docenta: "Freud si postavil svoju teóriu na piatich ľuďoch a všetci mu to doteraz žerú".

V snahe o lepšie pochopenie psychoanalýzy, ktorej teórie som často považoval za pritiahnuté za vlasy, som si vybral túto údajne najzrozumiteľnejšiu Sigiho knihu (čítal som ich viacero, bolo to utrpenie).

Bola síce zrozumiteľnejšia, než ostatné a pomohlo mi jej vnímanie ako historického dokumentu, bolo to ale smutné čítanie. Samozrejme, ide o vyše storočnú knihu zloženú z prednášok v prudérnej Viedni začiatku 20. storočia, ktorá zrejme na svoju dobu šokovala. Ale dnes... Výklad snov doslovný, sexom, penismi a vagínami sa to len hemžilo. Myšlienky, pri ktorých mi zostával rozum stáť (napr. stihomam ako snaha vyrovnať sa s vlastnými homosexuálnymi tendenciami).

Kniha, resp. zbierka prednášok, má určite historický prínos. Mňa však nepresvedčila, aj naďalej zostávam voči psychoanalýze skeptický a držím sa iného smeru. Koniec koncov, hádam každý zakladateľ nejakého významného psychoterapeutického smeru sa nejak vymedzil voči Freudovi alebo ho rovno nasral.

Na margo Holubovho doslovu velebiaceho Freuda: Sigiho knihy má dnes určite zmysel čítať, avšak ako dobovú a historickú literatúru. Navyše, skúsenosť, že ho niekto počúva, môže klient získať aj v akejkoľvek inej terapii, nielen v psychoanalýze. Záleží to aj od toho, či natrafí na dobrého terapeuta a prístup, ktorý mu sadne. Rozumiem ale tomu, že ak niekto investuje státisíce korún už len do vlastnej analýzy a nechá sa v nej rozosierať niekoľkokrát týždenne, potrebuje si to nejako obhájiť.

2 22.09.2023

Krátka a úderná jednohubka. Zákazníci "len" nečítajúci web, przniči češtiny (prznený pravopis zachovaný pre lepší umelecký zážitok), vyjednávači, "samopierceri", košiška na záver a iné chuťovky. Nechýba ani streľba do vlastných radov; je vidieť, že si helláci vedia urobiť srandu aj sami zo seba.
Chcelo by to druhý diel, materiálu sa iste nazbieralo dosť.

08.09.2023

(SPOILER) Najslabšia kingovka, akú som zatiaľ čítal aj keď chápem, že udržať si niekoľko desaťročí rovnako vysoký štandard kvality je asi nemožné.

Na zombíkov s mobilmi nepotrebujete apokalypsu, stačí sa prejsť po ulici alebo sa pozrieť do ktoréhokoľvek prostriedku hromadnej dopravy.

K samotnej knihe: Nápad zaujímavý, postupom času sa to ale zamotávalo. Predstava postupne sa upgradujúcich zombíkov s vychytávkami ako levitácia či telepatia mi prišla viac vtipná, než desivá. Latina tomu asi mala dodať nádych tajomna (je mi zle vždy, keď počujem nejakého Amíka przniť latinu americkou výslovnosťou).

Záver je tiež smutný, hlavný hrdina likviduje zombíkov po kvantách a hľadá vlastnú rodinu len aby skončil s niečím, čo sa schováva pod posteľ a serie mu na dvor. Po tom, čo autor nechal zabiť moju obľúbenú postavu dvomi úplne zbytočnými existenciami, sa mi zvyšok knihy čítal ťažšie.

1 07.09.2023

Drakula na Kingov spôsob začínajúci pekne pozvoľna a končiaci s trpkou pachuťou beznádeje aj napriek tomu, že hlavný hrdina prežil.

Atmosféra hustne postupne. Ono 'salem's Lot nie je mestečko, v ktorom by si chcel človek kúpiť či prenajať dom, až na jednu výnimku. Každý každého pozná a o všetkom sa vie aj zásluhou miestnej "zberačky klebiet" (veľmi nepríjemná postava, mimochodom). Skaza začne pozvoľna a cca v poslednej tretine knihy už je jasné, že lepšie nebude a všetko speje do prdele. A poriadnej.

3 13.08.2023

Priznám sa, že filozofiu som až na pár svetlých momentov v podstate nikdy nemal rád. Buď mi prišla prehnane komplikovaná, prehnane abstraktná alebo oboje a všetci filozofi, ktorých som poznal, boli v rôznej miere odtrhnutí od reality. Taktiež nemám filozofické vzdelanie s výnimkou pár zmienok na gymnáziu, povinného predmetu na vysokej a tých pár diel, ktoré som prečítal (alebo sa snažil).

Keďže ale nie som kultúrny barbar a Buber a jeho filozofia dialógu tvorí filozofický základ psychoterapeutického smeru, v ktorom som vo výcviku, hecol som sa a dal som knihe šancu.

Ako píšu niektorí nižšie, kniha klame svojou hrúbkou. Samotný text nemá ani sto strán, , zvyšok tvorí autorov celkom nápomocný doslov a súhrn knihy podľa jednotlivých tém (za ktorý som fakt vďačný) a esej, ktoré do knihy pridali iní autori. Napriek tomu som mal pocit, že čítam mnohonásobne hrubšiu, hlbšiu a rozsiahlejšiu knihu. Mnohé pasáže som si musel prečítať opakovane, po mnohých si dať pauzu a prečítané "stráviť". To, čo som pochytil, bolo však silné.
Vnímam to tak, že sa ku knihe budem vracať opakovane.

Bod dolu za obal. Neviem, kto má v Portáli na starosti tvorbu obalov k tejto edícii, ale je to katastrofa a mnohokrát musím hľadať súvis medzi obalom a obsahom knihy, ako to bolo aj tu.
Verím, že ak by sa obalov zhostili napr. ilustrátori z Arga, mohli vyzerať nádherne a vystihnúť obsah knihy; nie ako nejaké náhodne vybrané Stock photo.

1 02.08.2023

Vydanie knihy ma veľmi potešilo. Pokiaľ viem, ide o jedinú knihu týkajúcu sa psychotraumatológie od slovenského autora na česko - slovenskom knižnom trhu a vôbec jednu z mála na túto tému. (van der Kolka som zatiaľ nečítal a Levine na mňa aj napriek určitej odbornosti pôsobí silne ezo).

Autorku považujem za kapacitu v rámci česko - slovenskej psychotraumatológie, mal som možnosť zažiť ju aj osobne na prednáške. Ako naživo, tak aj v knihe na mňa aj napriek kvantu skúseností pôsobila naozaj skromne.

V knihe približuje zrozumiteľným jazykom psychické aspekty traumy, proces traumatizácie a liečbu. Vychádza už z novej klasifikácie MKCH 11, ktorá ešte v česko - slovenskom zdravotníctve nevstúpila úplne v platnosť. Opiera sa aj o americký DSM.

Taktiež píše o disociácii vo vzťahu k traume a o ťažkostiach ju rozpoznať, niekedy aj u výskumníkov, ktorí sa problematike venujú roky. To je podľa mňa veľmi dôležité. Bol som totiž zdesený keď som pred časom zistil, že na sociálnych sieťach (hlavne TikTok, ktorý je rakovina internetu) existujú hromady ľudí predstierajúcich DID (dissociative identity disorder; prípadne iné akože psychiatrické diagnózy), vrátane ukážok jednotlivých "identít" ktorá je však obyčajným divadlom. V niektorých prípadoch sú schopní zájsť až tak ďaleko, že si vytvoria (alebo nechajú vystaviť) falošnú lekársku správu s diagnózou DID. Takéto hyeny však majú často slušný fanklub, ktorý im to žerie aj s navijakom a svojim správaním degradujú ľudí skutočne trpiacich DID.

Venuje sa aj smutným prípadom, kedy obetiam traumatizovaným po zneužití okolie neverí a namiesto obetí z nich robí páchateľov. Vychádza z tzv. akronymu DARVO (Deny, Attack, Reverse roles of Victim and Offender).

Zaujala aj kapitola o traumatizácii v cirkevných kruhoch. Kým minimálne v tej najväčšej štátom uznanej cirkvi je bežnou praxou ututlať zneužívanie, ochrániť agresora a obviniť obeť, autorka uvádza aj pozitívne prípady, kedy duchovní a rehoľníci sami podstupovali výcvik v psychotraumatológii a / alebo inej psychoterapii a rozhodli sa obetiam pomáhať. Taktiež mnohí traumatizovaní či disocovaní klienti autorky boli spočiatku práve z náboženských kruhov (a stredoveké "posadnutie zlými duchmi" mohla v skutočnosti byť disociácia po traumatickom zážitku).

1 31.07.2023

Wuxia po česku. Zbierka rôznych legiend a poviedok z kung fu sveta, viaceré založené na reálnych postavách a udalostiach. Oddychové čítanie, ktoré človek zvládne za jeden - dva dni; jednotlivé poviedky majú všehovšudy pár strán.

Samotné texty dopĺňa predslov, doslov, vysvetlívky a pár reklám na jednotlivé kung fu školy v ČR. Zoznam je však vzhľadom k roku vydania knihy trocha neaktuálny.

Bod dolu za miestami prapodivne pôsobiace ilustrácie a pravopisné chyby (hlavne v závere knihy). Taktiež ma iritovalo, že autor dával prezývky jednotlivých postáv do úvodzoviek.

24.07.2023

Som rád, že som knihu nemal v rámci povinného čítania. Je tak hutná a vrstevnatá, že ak by tak bolo, s najväčšou pravdepodobnosťou znenávidím Dostojevskeho na roky dopredu. Povinné čítanie je podľa mňa dobrý spôsob ako človeku znechutiť literatúru nadlho.

Ku knihe som sa našťastie dostal až v dospelosti, pár rokov po skončení gymnázia. Dala mi zabrať aj dnes a čítal som ju hádam mesiac, čo sa mi u kníh stáva naozaj zriedkavo.

Pútavý psychologický román (ktorý mal byť údajne ešte dlhší), avšak natoľko vrstevnatý, že som si knihu musel dávkovať. Ako hlavné idey som vnímal postoj k utrpeniu, postoj a vzťah k bohu (či náboženstvu všeobecne) a rozpor medzi tradíciami a novým myslením.

Obrovské množstvo postáv miestami pôsobilo ako atlas diagnóz. Najnepríjemnejšie na mňa pôsobil štábny kapitán Snegirjov aj s celou rodinou - človek plný nenávisti voči všetkým, ktorý bol však navonok schopný zlízať vrchnosti z topánok posledné hovno s pološialenou manželkou, nemohúcim synom, ktorý správaním pripomínal psa zahnaného do kúta a dvomi dcérami, jednou chromou, druhou nenávistnou. Tu dokázal Dostojevskij opísať ten hnus a odpornosť priam majstrovsky, či už správaním postáv alebo prostredím, v ktorom žili.

Každý z karamazovského klanu vyjadroval niečo iné. Starý chlípnik Fjodor Pavlovič bol zosobnením toho najhoršieho z ľudstva. Dmitrij vyjadroval vášeň a nespútanosť, Ivan hlas rácia a skepticizmu a Aljoša bol akýmsi opakom svojho otca, nevinný a idealistický, avšak nie naivný. Nemanželský syn Smerďakov, navonok prehliadaný chudák, bol v skutočnosti vypočítavá špina.

4 23.07.2023

Môj pomyselný vstup do potterovského sveta, s výnimkou poslednej knihy som prečítal každú (niektoré dokonca viackrát). Ešte v začiatkoch som netrpezlivo čakal na každú knihu a rástol som spolu s hrdinami.
Hoci dnes viac fandím Tolkienovi, ktorému Rowling nesiaha ani po členky, potterovská sága proste bola súčasťou môjho detstva.

Narozdiel od novších dielov je Kameň mudrcov ešte detsky naivný a nevinný. V porovnaní s okliešteným filmom však omnoho bohatší. Čitateľ pomaly a postupne objavuje čarodejnícky svet, jeho pravidlá a zákony.

7 23.07.2023

Ako z filmov, tak z kníh o HP je Väzeň z Azkabanu môj najobľúbenejší. Nie je tak nevinný ako predošlé dva diely, do rozprávkového sveta sa pomaly a nenápadne začína vkrádať temnota.

Kniha je oproti filmu omnoho bohatšia, viacero vecí je tu vysvetlených.

7 23.07.2023

Konečne zrozumiteľne a normálne vysvetlená procesová práca, paradoxne lepšie, než v knihách jej samotného autora. Z tých som mal pocit, že procesová práca je guláš ezoteriky, kvantovej fyziky, Junga, šamanizmu a WTF, ktorý sa snaží tváriť ako seriózna psychoterapia.

Kniha približuje históriu procesovej práce, jej základné pojmy a nástroje, niekoľko kapitol je venovaných aj snom a jazyku snívania. Výhodou sú kazuistiky.

1 22.07.2023

Nečítalo sa to zle, historické romány v Puzovom podaní pre mňa ale asi nie sú to pravé orechové. Navyše, hoci je rodina Borgia podľa autora predchodca mafiánskych klanov, najväčšou a najbohatšou zločineckou organizáciou na svete pre mňa stále zostáva katolícka cirkev.

19.07.2023

Nemafiánska jednohubka, pri ktorej šiel autor priamo k veci. Prečítaná za relatívne krátky čas.

19.07.2023

Zborník čajových článkov, statí a zamyslení na rôzne témy (história, umenie, botanika...) od rôznych autorov. Popravde, z veľkej časti hlavne od Věny a Zdeňka Hrdličkových. Ideálne k šálke čaju.

17.07.2023

Na jedno kopyto asi ako väčšina Moodyho kníh. Kým na zážitky blízkosti smrti sa pozerám s veľmi veľkou rezervou a mám pochybnosti o ich vedeckosti, uvedomujem si potrebu človeka odtrúchliť si stratu a odžiť zármutok. V tomto môže kniha niekomu pomôcť.

17.07.2023

Môj (a asi väčšiny ľudí) úvod do povinného čítania na strednej škole. Neupieram knihe jej historickú hodnotu. Mám však pocit, že tým, že to bolo "povinné čítanie" som ju ako puberťák nedokázal patrične oceniť.

17.07.2023

Jedna z tých kníh, ktoré podnietili môj záujem o východné kultúry. Okom laika bola podľa mňa na svoju dobu dobre spracovaná - hoci v podstate išlo o brožúrku, ako informáciíchtivý mystikou fascinovaný puberťák som ju zhltol na posedenie. Ktovie, do akej miery je aktuálna dnes.

17.07.2023

Kniha mapujúca keltskú civilizáciu nielen v rámci Európy, ale aj územia súčasnej Českej republiky. Silne odborná, čomu zodpovedá aj štýl písania. Dosť mi ale rozšírila obzory a to nie som historik, archeológ ani etnológ.

17.07.2023

Kultová kniha, ktorá nestarne ani po rokoch a moja vstupná brána k Puzovi. Príbeh dona Corleoneho a jeho klanu z časov, kedy sa nikto s nikým nesral písaný štýlom, ktorý chytí a nepustí.
Hoci by som si mohol kúpiť najnovšiu verziu, pre správnu atmosféru mám doma zažltnuté vydanie z druhej ruky z dôb dávno minulých.

4 17.07.2023

Pre mňa osobne najlepšia časť Sebraných spisů HPL.
Samozrejme, jeho tvorba sa rokmi vyvíjala, bola často repetitívna a v dnešnej dobe by sa jej ľudia asi ťažko báli (hoci atmosféru stále má). Kultovky ako Stín z času, Stín nad Innsmouthem alebo Sny v čarodějníckem domě majú váhu aj dnes.

Musím sa ale priznať, že po dočítaní celej zbierky HPL som bol tak unavený a vyčerpaný jeho tvorbou, že som si nutne musel prečítať niečo veselé.

1 17.07.2023