parvitas komentáře u knih

Spenca je prťavá, nasrdená outsiderka, ktorá vyrastá s tým, že jej otec bol zradca. Hnevá ju oboje, odsudzovanie i vylúčenie, rovnako aj jej výška. Zato chce len jediné, stať sa pilotkou a bojovať proti mimozemšťanom. Dej je síce veľmi predvídateľný, lebo počet kadetov sa prerieďuje pomerne rýchlo, no šanca stať sa hrdinkou tu stále je. Fráza ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku stopercentne nefunguje, lebo nasadenie do akcie je rýchle, smrtiace a drastické (bez výnimiek aj ku kadetom), no je výhodné mať takého učiteľa, ktorý vás žmýka a pripravuje aj na nemožné.
Takže oproti nezáživným vzťahovo-motivačným kravinám, čo sa mi cez dovolenku dostali do čítačky (mojou vinou, som si toho vedomá), toto bola naozaj dobrá kúpa eknihy, bavila som sa. Vtipné momenty a zároveň dynamický príbeh, pomaly sa odhaľujúce prostredie, uveriteľné postavy, dokonca aj s vývojom. Záhada okolo otca, takisto aj fungovanie planéty, emzáci, pardon Krellovia. Kto by sa nezmenil, keď ti spolužiaci umierajú Brutálne prekvapenie v závere. Nesťažujem sa a rada si prečítam pokračovanie.
Mojou najobľúbenejšou osobnosťou aj tak ostáva M-bot so svojou posadnutosťou hubami. A v tesnom závese je aj Smrťoslimačica, hlavne jej zvláštna schopnosť nečakane sa objavovať a mať posledné slovo.

26.08.2023

Čo robí leto veľkým, či významným? Vôňa medovníkov a marcipánu, aj keď nie sú Vianoce, slnko a tieň, chvejúce sa listy stromov vo vánku, raz tmavé, z opaku striebristé, na ten pohyb nejestvuje špeciálne pomenovanie, voda v bazéne a odvážne skoky z mostíka, nočné túlanie sa po meste, bicykel, ktorý ponúka voľnosť, čas strávený s priateľmi a spoločné bláznivé fotografie
Autorovi (a nielen jemu, klobúk dolu aj pred prekladateľkou) sa podarilo vystihnúť atmosféru leta, dospievania, očakávania, zodpovednosti a vlastne aj poznania. Nielen seba samého, ale aj vlastnej rodiny. Vzťah Friedera ku škole bol skôr vlažný, prepadá a teraz má jedinú šancu na reparát. Cez leto sa musí doučiť matematiku a latinčinu, a aj preto ostáva u starých rodičov. Zdanlivo nesúrodý pár, umelecky založená starká a prísny lekár-profesor, s ním majú omnoho viac spoločného, ako si spočiatku myslel. Už len ponuka brigády a (ne)nápadná výpomoc s matikou (nájsť zmysel v tom, prečo počítať), či dôvera je krokom v ústrety. Aj keď niektoré veci sa naozaj robiť nemajú (viď čítanie denníka).
Toto je kniha leta, ktorú čítajte aj dnes, aj opakovane, dokonca aj keď sa leto skončí. Má úžasný feeling. Je o smútku, pomoci a láske. O bezpodmienečnom a nekonečnom priateľstve, ktoré sa ani nedá napísať, ani pochovať.
O zmene a dospievaní, o učení sa; na vlastných chybách, aj na príkladoch zo života.
Frieder, Alma, Beate a Johann - úplne ich pred sebou vidím
Odporučili mi ju v kníhkupectve Artforum BB a ja im ďakujem za perfektný tip, s radosťou ju tiež odporúčam ďalej! Čítam ju dovolenkujúc na Kréte, popíjam úžasné mojito, občas sa smejem, lebo tie decká sú čísla, sú úžasní a do všetkého idú naplno, či je to beh s tranparentom, alebo hľadanie dievčaťa v zelených plavkách, či nerozvážne blbnutie s bagrom, inak sa to ani nedá.. A áno, boli tam aj pasáže, ktoré ma dojali. Preto sa ponáram do vĺn, chuť mora zmyje aj slané cestičky sĺz. A znovu otváram knihu, kde je leto naozaj veľké. Užite si ho aj vy. Leto s veľkým L.

3 26.08.2023

Amélia nie je tá z Montmartru, ale z Ríma, no je dostatočne popletená a má občas panické záchvaty. Ako aj teraz. Mať týždenný deadline na hipsterský článok o gumených hračkách, ktoré sa v roku 1998 počas búrky stratili z kontajnerovej lode a dodnes križujú oceány je jedna vec. Vec druhá je mať termíny aj na osobný život. To mi pripomína známu hlášku z filmu Jak básnikům chutná život -
ako hovorí Hájek: Výchozím bodem je samozřejmě svatba. No a potom už jsou jenom samá pozitiva a sociální jistoty. První dovolená v Jugoslávii, následuje první dítě, pak již výše zmíněný automobil, zde se stávám zástupcem ředitele, druhá dovolená v Jugoslávii, druhé dítě. Ona sociálne istoty nemá, okrem zaručeného bývania.
A ešte poznámka, nestratili sa žlté kačičky, ale aj červení bobri, modré korytnačky a zelené žabky - a z pôvodných cca 28 800 hračiek dodnes ešte pláva v moriach a oceánoch približne 2 000 - pomohli oceánografom s určením morských prúdov, ako aj obrátili pozornosť na znečisťovanie
Ale späť k Amelii. Budúca tridsiatnička má pocit, že musela byť vždy tou dokonalou, ale teraz sa tak necíti. Nechcem povedať, že je to kniha o hovne, ale keď je jej pivnica pod rodičovským bytom zaplavená splaškami, tak aj je. Vtedy ma autorka stratila. Nebavilo ma jej fňukanie, nerozumiem jej. Mladá, s vidinou ďalšieho krížika na krku, mierne závidí kamoškám tehotenstvo a kúpu domu. Ona má iba tri práce, písanie jej trvá veky (1. job je v časopise), oveľa radšej venčí psa (2. job) a stretáva sa s generáciou 70-tnikov, ktorí vzhľadom na svoj vek sú totálne úprimní (vedľajší efekt tej druhej roboty je bonus mať priateľov s nadhľadom a skúsenosťami). A po večeroch vypomáha v bare, kam sa chodia odviazať študenti z univerzity (3. job), ktorých nazývajú upíri (a zvyčajne zašpinia záchody, podlahy a tak podobne - vedľajší efekt tretej roboty). Frajer je nejaký divný básnik, ktorý sa nechce usadiť - nedávala som mu dlhú životnosť - viac sa mi pozdával ten kolega z baru. Mala by teda konečne nájsť niečo, čo ju dokáže udržať nad vodou, ale kačičky to nie sú. Ako to celé skončí? Však tie očakávania má iba ona, nie spoločnosť a okolie! Uvedomí si, aké má šťastie na priateľov a rodinu? A aj to zdravie, nech si berie inšpiráciu z postoja k infarktu tej staršej kamarátky z venčenia! Naozaj ide o hovno/kačičky, ak nejde o život.
Nie je to motivačná kniha, ale pôsobí tak. Niekoľkostranové detailné poďakovania v závere len znásobujú pocit, že autorka to sama nedokáže. Taktiež ľutujem kúpu eknihy, papierovú by som aspoň mohla posunúť ďalej

26.08.2023

Dočítala som túto knihu s mimoriadnym sebazaprením. Nie je to Sex v meste, ani Diabol nosí Pradu. Je to taká zmeska Parížaniek, ktoré nechcú byť typickou obeťou módy. A ako podľa môjho skromného pozorovania Francúziek, tie sú schopné si na seba navrstviť čokoľvek, v čom sa cítia dobre bez ohľadu na okolie. A pre tých pár módou vlečených jedincov je tu ľavý breh Seiny, významné značky, šperky, doplnky a kluby, kde im napráskajú na zadok kvôli zbaveniu sa celulitídy. Krásni chlapi k tomu ako bonus. Vlastne sa mi o tom nechce ani písať. Nie je to štýlová kniha, je to paperback, ktorý by som s radosťou nechla rozmočiť na pláži.
Dávam o pol bodu viac, ako predchádzajúcej motivačnej blbosti, lebo má aký-taký príbeh a smerovanie. Ale vonkoncom tomu nepomáha citovanie diela Kierkegaarda, alebo Nietzcheho, navyše spojenie s Tomom Cruisom z Top Gun je už cez čiaru. Nepomôže tomu ani románik s filozofom v strednom veku a ospevovanie kníhkupectva.
Jedna príčetná osoba osloví druhú romantickú a spolu spáchajú blog s radami, ako byť elegantná taká, aká si. A zrodila sa tajomná Chic a má úspech medzi plebsom (pre desiatimi rokmi boli blogy celkom rozšírené). Je to Chick lit ako vyšité, hrozný manžel, potlačené sny, atď.. Potom príde ponuka do televízie a hrozí odhalenie. Dobrý spojenec je vždy vítaný a objaví sa tretia mušketierka, mega elegantná susedka, ktorá vyštvala svojho manželíka psychiatra zo života tým, že škaredú mačku prehlásila za psa a stala sa stredobodom záujmu... on asi tiež nebol úplne pri zmysloch, keď sa jej to podarilo.
Vlastne je to asi celé, čo si s toho odnesiem. Lebo aj tieto kočky odchádzajú z Paríža.
Druhý diel vlastne asi ani nevyšiel v preklade (a je to len dobre).

1 26.08.2023

Motivačné kecy zaobalené do nevydareného príbehu. Keby som sa mohla vrátiť do minulosti a poradiť svojmu mladšiemu ja, určite by som túto knihu nečítala. Žiaľ, ja sprostá, som si aj kúpila, lebo vyzerala ako sľubná oddychovka za fajn cenu a na dovolenku som sa potrebovala zásobiť eknihami. Toto bol môj úlet. Odteraz radšej regentské romance, alebo horory topiace sa v krvi.
Nepresvedčivá postava, ktorá razom zmenila svoj život, začala si po víkende s inšpiratívnou blogerkou/matkou, čo núti svoje deti radostne natáčať videá a pripravovať príspevky(!)/manažérkou/kuchárkou/majiteľkou penziónu lepšie určovať priority a čas. Nie, tie tri otravné vety tu opakovať nebudem, ale keby som sa napila rakije pri každom raze, ako sa niekde objavili ako citát, už som pod obraz ešte pred koncom knihy. Ad absurdum, videla svoju budúcnosť v búrkových mrakoch, plus zachránila svoje kolegyne pred ohňom. A nasekala skvele cibuľu. V eknihe sú mi nahovno voľné strany a lá diár na motivačné x-mesačné ciele! Vyhnite sa tejto knihe - to je moja motivačná rada a využite svoj čas zmysluplnejšie. Nemáte za čo.

Riadne urýchlený vzťah, kde sa mladá Američanka stretne s mladým mužom, ktorého si pamätá úplne inak a zamiluje sa aj proti svoje vôli... A toto malo byť jeho tajomstvo? Nemohol nič povedať?! Asi najzbytočnejší diel série, len tak do počtu. Pritom staranie sa sestry bolo dosť cez čiaru. Studnička prianí je aj v tejto knihe, rovnako je to aj s variáciou na zvieratá... a rovnako aj posteľné scény.

26.08.2023

Tretia čakanka nečaká. Nielenže je v najhoršom možnom postavení, týraná príbuznými, ktorí ju chcú ešte aj obrať o dedičstvo, ale ešte si ho, na prvý pohľad, aj sama zhorší.
Rozčuľovalo ma, ako sa tie kamošky viac nesnažili pomôcť Elie. Ked ju rodina trápila hladom (ale aj tak bola krásna a vhodne vytvarovaná), alebo jej bránili vo vydaji, či nepúšťali ju na spoločesnké akcie...
V tejto knihe sa hrdinka zachráni sama. Nájde si najhoršieho možného ženícha a ponúkne mu dohodu. On sa samozrejme, polepší. (Mínus hviezdička) Lebo zradil svojho dobrého priateľa tým, že mu uniesol snúbenicu a chcel sa s ňou oženiť. (Mínus hviezdička) A nechcel sa ospravedlniť. (Mínus milión hviezdičiek.) Nakoniec sa aj tak ku svadbe v Škótsku dostalo a to utrpenie cestovania si zapamätám asi najviac.
A aj keď nechcel pracovať, dostal sa k hráčskemu klubu (vyženil ho), ktorý svojím menom, titulom, kontaktmi a diabolským šarmom zachránil. Lebo peniaze skutočne nemal. Teda rovnako, ako vyženil krásku, s ktorou mal sex ako cez kopírak (viď predchádzajúce knihy), ale ktorá mu dávala ultimáta a on ich samozrejme dodržiaval...až z toho bola láska, ktorá prekonala aj smrť... (Smajlík so srdiečkom v očiach.)
No, čo k tomu dodať. Nevyužitý potenciál bozkávania v tajných chodbách... najmladšia zo štvorice vyzerala, že konečne dodá chýbajúcu pikantnosť... a nič. Pokračujem ďalej.

26.08.2023

V druhej časti série sa má vydávať Lilian, drzá Američanka. Jej proťajškom je nik iný ako najsľubnejšia partia vtedajšej Londýnskej smotánky. Lezú si na nervy ako nikdy, ale pozor, objavuje sa aj humor! Mladá je drzá a nevychovaná, myslí si, že používa afrodiziakum, ale je to čistá - síce trochu hádavá - láska. Etiketu by si mala prečítať aj autorka, alebo prekladateľka, lebo pár chybičiek sa našlo.
Ľúbostné scény ako cez kopírovací papier.
Šedá eminencia v pozadí sa nedá prehliadnuť, dokonca je až veľmi priehľadná... motív únosu je dosť obohraná záležitosť, ale tak je to rozprávka, nejaký zvratok (toto slovo sa mi páči, lebo lepšie vystihuje malý zvrat udalostí) sa tam musí objaviť.

26.08.2023

(SPOILER) K tejto sérii sa hodí výstižný gif, kde babča s cigaretou hovorí: "Not bad, not bad. Now you!".
Keď jedna tých, čo sedia v kúte, sa vydá, idú zháňať ženícha ďalšej. Štvorica mladých dám bola emancipovanejšie, ako som predpokladala. Ale asi za veľa mohli aj tie dve Američanky (hlavne čo sa týka hrania hier na lúke a bez šiat), no logika chýbala aj Angličankám. Fakt žiadnu nenapadlo, aby si požičali nohavice od sluhov?
Vlastne sa mi to aj celkom páčilo, a bolo by sa mi aj viac, keby som ďalšie časti nečítala vzápätí. Jednotvárne milostné scény. Doťahovanie a vtipu bolo pomenej, vlastne boli tam hlúpe náhody, ktoré boli narafičené len pre posun v deji. Som síce romantička, ale toto bolo aj na mňa priveľa. Aj ten záver, kedy sa vyššia vrstva obetuje pre nižšiu... doslova skúška ohňom a tým mu dokáže svoju lásku... Väčšie klišé asi ani nie je.
Aha, už viem, čo ma otravovalo asi najviac. Opakujúca sa veta, že tieto nechcené dievčence "predávali petržlen". Metafora toho, že sedeli na plesoch v kúte. Ostali na ocot. Ostrúhali mrkvu. Čakanky. Neskutočne často sa toto slovné spojenie opakovalo a opakovalo a opakovalo. (Asi takto.)

26.08.2023

Predtým, ako začnem čítať o straši-domoch od Darcy Coats, vyskúšam najprv klasiku z konca 50-tych rokov minulého storočia. Atmosféra ponurosti a tiež plazivé opisy podivností v dome a v okolí sa striedajú s príjemnými posedeniami pri jedle. Je to skôr psychologický román, nečudujem sa, že sa ním inspiroval aj Stephan King, ale aj tak som určite nepochopila všetky absurdné dialógy.
Prvá polovica bola určite zaujímavejšia ako druhá. Strašidelný dom, kde sa stretávajú štyria výskumníci, pôsobí ako katalogizátor. Najcitlivejšia z nich, Eleanor, je zároveň aj rozprávačkou príbehu. Aj keď pomerne nespoľahlivou. Práve ona tu zrkadlí všetko, čo nemá, (domov, lásku) a spája sa s domov aj na inej úrovni. Nachádza tu bezpečie, zázemie a svojim spôsobom aj rodinu. Pevne zatvorené dvere a všetko na svojom mieste pôsobí až prehnane symbolicky. Architektúra domu, rovnako aj strašenie (a jeho dejiny) sú opisované postupne, v stupňujúcich sa obrazoch.
Eleanor je prekvapená, že aj ostatní počujú a vnímajú rovnaké veci, lebo si myslela, že sú iba v jej mysli. Z pomerne príjemného zoznámenia, sa postupne ich prežívanie mení. Z priateľstva s Theodorou neostane veľa, prichádzajú prvé roztržky, hádky, podozrievanie, žiarlivosť. Jedine mužskí predstavitelia ostávajú príčetnejší. Základná premisa všetkých hororov -nerozdeľovať sa, bola občas porušená, ale zvládlo sa to bez násilia. (Asi najsilnejší moment bol, keď sa držali za ruky.) Takisto ani najchladnejšie miesto nemalo extra vysvetlenie, autorka to ponechala na čitateľovi.
Miestami som sa bavila, napr. keď sa objavila doktorova manželka skalopevne rozhodnutá hovoriť s duchmi domu a následne prespala všetky mimoriadne podivnosti. ale aj v tom sa dá nájsť symbolika. Zaujímavá bola aj domáca, k nej som si, neviem prečo, predstavovala prevrátenie očí a zamručanie, aké predvádzal Large v seriáli Rodina Adamsovcov. Záver ma už nemohol prekvapiť, len ten spôsob ukončenia som tipovala inakší.

2 24.08.2023

Originálne. Páčilo sa mi objavenie ešte staršieho vydania knihy, takto tie vraždy dostali novú postupnosť.
Vyšetrovateľ je poriadny exot, ktorý fajčí marihuanu aj v pracovnom čase, vyhadzuje von z kancelárie kvety a ľudí, proti bolestiam mu zaberá len akupunktúra a k cudziemu majetku pristupuje podľa chuti použiť šperhák no, povedzme si to na rovinu, jeho spôsob odcudzovania kníh je premakaný (exlibris s číslovaním, venovanie, záložka a zlomený chrbát knihy, ohnuté strany neviem ako odstraňuje rfid-y a vyhýba sa kamerám?!). Nedala som to na tri vety.
Jeho pomocníčkou sa stáva aktívna policajtka, jej zapojenie bolo riadne kruté (zavraždená mama), takže sa z prenasledovania stala osobná vec. Psychoanalytička mi chvíľu nebola sympatická, ani jej kolegyňa, boli dobré manipulátorky. Aj vrah bol však mimoriadne vynaliezavý a inteligentný, vidno to v spôsobe, akým preniesol slová do reality aby pomstil sa Zlomené dieťa, týrané a s bremenom zmesi viny a poslušnosti všetko si to niesol až do dospelosti a pretavil do agresie a pomsty. Napínavé až do konca, lebo obetiam sa míňa čas. Asi by som vytkla pár nezrovnalostí, lebo mi nepripadali reálne (zásahy na poslednú chvíľu, excelentné počítačové znalosti na diaľku a takmer všetko aj hneď vyriešené telefonátmi, sledovaním, vlámaním sa, atď., porušovanie predpisov bez postihov, cestovanie po Nemecku, Rakúsku hore-dolu). Ale zase bolo to v parádnom protiklade ku knihe, ktorá bola čosi ako príručkou pre neposlušné deti (nie, nie to tá od Dušana Tarageľa (Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, 1997), ale niečo staršie, polovica 19. storočia - Heinrich Hoffman: Strapatý Peter - knihu voľne prebásnil Ľubomír Feldek, v slovenskom preklade vyšla v r. 2019), v tejto krimi sa prekladá ako Strapánik.
Ak sa mi do rúk dostane ďalší diel, určite si prečítam. Je to jedna z tých napínavých detektívok, kde chcete vedieť, čo sa stane ďalej a rýchlo otáčate stránky a nevnímate okolie.

12 13.08.2023

Aj ja už mám Urbana Baránika v krásnej knižnej väzbe! Aj vám trochu pripomína obálka od Tomáša Salamona slávnu edíciu Stopy? Ilustrácie sú od Žužu Gálová - jednoducho výstižné.
Urban Baránik je čarodejník s naozaj zaujímavým zdrojom mágie. Preto je kniha určená pre čitateľov od 16 rokov vyššie, nech nevzbudzuje pohoršenie u detí, aj keď podľa mňa by im len mierne rozšírila slovnú zásobu. A aj dospelí si to môžu preopakovať, lebo vo vyššom veku človek zabúda, skĺzava do rutiny a tak používa len jednu, max dve variácie. Odporúčam skúšať podobné slovné spojenia na parkovisku, keď hľadáte voľné miesto. Keď nič iné, aspoň sa vám uľaví.
Urban je vlastne sused, hen zo Seliec a je okolnosťami a vedením poverený pátraním po stratenej osobe. Podobnosť s Petrom Grantom od Aaronoviča je zdiaľky a so zažmúrenými očami, lebo v mojich predstavách má hlavná postava presný výraz a dikciu autorky, rovnako ako jej zmysel pre humor a spravodlivosť. Neznáša byrokraciu, vzdelávacie semináre, porady a podobné spoločenské aktivity súvisiace s hierarchiou v zamestnaní (prečítajte si aj knihu od bratov Strugackých Pondelok sa začína v sobotu, tam je to dotiahnuté až do absurdna). Urban je vtipný a tak trochu nemožný, ja som sa pri čítaní schuti smiala, lebo aj prostredie je opísané dokonale presne. Nemocnica v B. Bystrici má potenciál, trochu sa tam mihne strašidelné prostredie podzemia, ale aj Vysoké Tatry sú top - plesá, hotely, pozemky - všetko na jednom mieste. Odporúčam ako 100% oddychovku, sú to dva príbehy v jednej knihe, veľmi sa teším aj na pokračovanie. Autorke prajem veľa predaných kníh, nech má z čoho financovať aj tie ďalšie. Zatiaľ všetky poviedky, čo napísala, získali aj v Martinus Cena fantázie fajné hodnotenia, takže márne to nebude.

1 16.07.2023

Zaujímavý thriler s kriminálnou zápletkou, ktorá sa ťahá hlbšie do minulosti. Hlavná hrdinka má zvláštnu schopnosť vnímať zvuky ako farby (tzv. synestézia), ale počas prebiehajúceho deja sa na to príliš dôraz nekládol (zmienka na začiatku a potom pri konci, kde sa to týkalo rozuzlenia). Kto čítal pozornejšie, mohol vraha odhaliť aj skôr. Striedajúce kapitoly z pohľadu viacerých postáv (civilistka, policajtka, dokonca aj vrah) prinášali potrebné napätie, dokonca aj rodinné vzťahy tu mali svoje opodstatnenie. Príbeh som prečítala celkom rýchlo a od autorky u nás snáď vyjde viac kníh. Jej štýl mi sadol, nemusela som sa brodiť potokmi krvi a hnusu. Zaujímavosťou v knihe boli aj iné osoby s ochorením (okrem synestézie sa tu vyskytol autizmus a Alzheimerova choroba). Ja osobne si knihu radím do zoznamu dvojičkovskej literatúry, lebo aj tu sa vyskytla zmienka o dvojčatách (ale pre dej nepodstatná).
Vyzdvihujem absolútne najlepšiu obálku, čo sa mi zatiaľ tento rok dostala do rúk. Neprezrádza nič... len akýsi les, poeticky zahmlený... vlastne aj vďaka nej som si knihu všimla.

27.06.2023

Pred čítaním tejto knihy som si nepozerala recenzie a aj na anotáciu som zabudla, lebo knihu som kupovala už dávnejšie, čiže to bolo nakoniec prekvapenie. A ak mám byť úprimná, táto absolútne tuctová obálka aj názov ma vôbec nelákali, no keďže knihu posúvam ďalej kamoške, tak reku predtým ešte do nej mrknem. A nakoniec z toho bolo jedno príjemné popoludnie, kedy som sa ponorila do histórie začiatku 20. storočia. Obálka nakoniec krásne korešponduje s príbehom, čiže je výborne zvolená. A ja svoje prvé hodnotenie mením, kniha je super.
Mám rada príbehy, čo by bolo, keby... Ako súvisí dedičstvo starej chatky jednej Američanky s ruskou cárskou rodinou Romanovovcov? Postupne sa tu odvíja príbeh lásky a tajne uzatvoreného manželstva medzi dôstojníkom a veľkokňažnou. Ich odlúčenie bolo dlhoročné a bolestivé... ale teda nebudem prezrádzať podrobnosti, nech si to čítanie užijete aj vy. Za mňa len toľko - nájdete tu tajomstvá v manželstve, neveru, vinu, obrovskú stratu aj odpustenie, dve časové línie, Fabergého klenot a jednu mŕtvolu. (Snáď som vás dostatočne navnadila a zároveň poplietla. )

1 27.06.2023

Knihy od nedávno zosnulého talianskeho autora Luca di Fulvio (13.5.1957-31.5.2023) mám už dlhšie, ale ešte putujú po mojom širšom čitateľskom okolí, sú u kamošiek a u rodiny. Túto jedinú som ale predtým ešte stihla prečítať. Chlapec, který rozdával sny je riadne drsný pribeh. Originálny názov sa mi páči o trochu viac, nesústredí sa totiž len na jednu osobu. New York začiatkom 20. storočia bol brutálny, hlavne pre prisťahovalcov. Každý z nich chcel dosiahnuť svoj "americký sen". Je tu asi všetko, podsvetie, gangsteri, showbiznis, rodiace sa rádio a televízia, ale aj láska. Btw, Christmasova mama je jednou z najsympatickejších prostitútok v knihách. Jej syn mal fantázie (a drzosti) na rozdávanie, potreboval len postrčiť tým správnym smerom. Vytvoril si vlastný malinkatý gang a dal tak nádej jemu podobným priateľom. Že sú spolu, niečo znamenajú a dokážu. Diamond Dogs. Úplne som im fandila. Chudobný taliansky chlapec a dievča z bohatej rodiny je tiež riadne klišé, romantická línia Ruth a Christmasa však bola násilne prerušená. Svoj príbeh tu rozprávajú viaceré postavy, dokonca aj tie, čo sa živili násilím. Ale o to viac to bolo napínavejšie. Niekto knihe vyčíta vyšší počet strán, no ja som sa nenudila. Ako autor začal, v tom duchu aj pokračoval. Nečakala som až také naturalistické opisy, striedali sa tam pokojnejšie scény s dosť hnusnými. Asi preto vyznieva záver tak rozprávkovo, happyendy v skutočnom živote očakávame, ale nie vždy sa vydaria. Zo všetkého najviac sa mi páčila časť, kedy miestna štvrť podporila vysielanie ilegálnej stanice. A celý čas som dúfala v zlepšenie postavenia Cetty. Dobrú noc, New York!

4 27.06.2023

Zbožňujem, keď sa v knihe odvíja príbeh o knihe, keď sa tam knihomoli rozprávajú o svojej vášni, kde sú autorské besedy a kníhkupectvá spojené so všetkým dobrým - s jedlom, kávou, koláčmi, hudbou, fotografovaním. Pri čítaní mi doslova zo stránok vyskakovali obrazy. Veľryby plávajúce vo víroch vetra, vo vrcholkoch stromov a les v očiach, more pri nohách... jedno sa vnára do druhého a prelínajú sa hranice fantázie a skutočnosti.
Práve skutočnosť je krutá. Keď Ameliin otec opúšťa rodinu a mama rezignuje na všetko, ona zablúdi pred obľúbené kníhkupectvo, kde hľadí na knihy, ktoré si nemôže kúpiť. Vtom sa obajví zázrak v podobe priateľky, ktorá sa stanej jej spriaznenou dušou, sestrou, ktorú nikdy nemala, prijatie do úplnej rodiny, láskavosť a opatera jej pomáhajú sústrediť sa na budúcnosť. Spojí ich kniha plná fantázie. Ja som kedysi s kamarátkami mala podobnú knihu, ktorú sme milovali a žili sme ňou - Anna zo Zeleného domu. Príbeh je krátky, ale ubieha prirýchlo. Už po pár stranách sa stane ďalšia tragédia, ktorej som nedokázala uveriť ani pri dalších kapitolách. Amélia ostáva sama. Nedokáže čítať, fotografovať, len prežíva.
Jej priateľka má pre ňu posledné prekvapenie - ďalší diel ich obľúbenej série. Amélia sa vydáva na cestu za tajomným výtlačkom. A tu prichádzajú moje výhrady. Autor, ktorý trpí panickými atakmi, nerád komunikuje s priaznivcami a schováva sa práve na mieste, kam má ona namierené, má pre svoje knihy reálny traumatický základ. Neskutočnú nálož emócií, tráum a smútku. Obaja si k sebe hľadajú cestu, zachraňujú sa navzájom. No ale teraz úprimne, veríte, že vzplanie takáto silná láska, že sa zdôveríte úplne neznámemu človeku so svojou najväčšou tragédiou už po siedmich dňoch? Ich puto je neskutočné, zdieľajú spolu svoje strachy a radosť zároveň. Len ja som si stále hovorila, že to celé ide nejako moc rýchlo. Zrazu to nebolo o Amelii, ale aj o Nolanovi. A neverím v nezištnú pohostinnosť u neznámych (na akokoľvek dlho), akože fakt má všetko úplne zadarmo - bývanie, stravu? Je to asi cynické, ale keď nie je problém s peniazmi, tak sa asi dá ľahšie sústrediť na ostatné problémy.
Amélia stojí pred závažným rozhodnutím každého stredoškoláka - ako naložiť s dospelosťou a budúcim životom, kam ísť študovať a čo ju vlastne baví. Páčilo sa mi, že autorka načrtla jej budúcnosť v pár vetách, dokonca mal v ňom miesto aj ten bláznivý pes.
Ak túto knihu sfilmujú, bude to úžasné. Už vidím to prelínanie literárneho sveta a skutočnosti. Knihu odporúčam aj dcére, ja v jej veku by som ju milovala.

27.06.2023

Keď som začala čítať tento deviaty diel zo série o Westcottovcoch, bolo to ako vrátiť sa k najlepšej kamarátke a nadviazať v rozhovore tam, kde sme prednedávnom prestali... aj keď naživo sme sa nevideli už celé veky! Úplne prirodzene a bez problémov som sa ponorila aj do príbehu. Autorka už neopakuje dopodrobna kto je s kým spriaznený, ale keď to spomenie, je to len pre orientáciu v rodokmeni. Dokonalý je príbeh o nedokonalostiach, ako aj o tom, že keď sa zaľúbite, aj nedostatky môžu byť príťažlivé. Hlavná hrdinka je bystrá, nezávislá a má celkom konkrétnu predstavu o tom, ako má muž jej snov vyzerať. A vlastne na rozdiel od ostatných žien v okolí ani necíti potrebu sa vydávať. Zaopatrená a s jasnou budúcnosťou ide len pomôcť susedke a kamarátke pri sťahovaní a uvedení do spoločnosti. A že sa popritom stretáva s jej bratom, ktorý za drsným zovňajškom skrýva tajomstvo, jej nie je úplne po chuti. Ako mi vadilo pri nedávno dočítanej knihe (#ameliinadobrodruznacesta), že protagonisti mali len týždeň na vyjadrenie citov - láska a vášeň až naveky vekov, takisto mi to vadí aj tu. Jasné, že spolu zostanú (tieto knihy sú vždy s happyendom), dôležité je, ako si k sebe našli cestu. Dôvod, prečo bol Justin tak rezervovaný a nehovoril o svojej minulosti, bol nakoniec úplne prekvapivý a dojemný. Rodinné stretnutie malo potom ešte viacero svetlých momentov a celkový dojem z príbehu je fajn, strávila som pri nej príjemný čas, ale zo série nijako extra nevybočuje. Možno trochu modernejšie zmýšľanie sa zmierňovalo cudnosťou (bosé nohy v potoku a rozpustené vlasy, c-c-c, hotová Sodoma-Gomora, Cecilko!), bodík navyše si však zaslúžilo hlavne vnímanie inakosti (postavu autistu v podobných historicko-ľúbostných románoch som zatiaľ inde nenašla).

27.06.2023

Je to akoby som sa vrátila k starým známym. Príbeh tento raz rozpráva svojrázna Elisa, Animantina kamarátka. V hlavnej úlohe je aj kufor (ako spomína aj názov knihy), ktorý prepadol cez strechu knižnice a hodinár Jamie. Samotná Elisa je odvážna, zvedavá, samostatná a zároveň aj obetavá. A vysoká, ako sa neustále opakuje. Je to historický detektívny román s jemne romantickou líniou, ktorý má pár vtipných komentárov (celé je to spísané ako rozsiahla príloha k policajnej správe o vyšetrovaní, kde sa v marginálnych poznámkach prekárajú Elisa a Jamie), ale bolo to miestami dosť predvídateľné. A neverím, že by Elisine výstrelky v tejto podobe a v tej dobe prešli, ale čítalo sa to fajn. V celej knihe je ona tým hnacím motorom, ostatné postavy ju len tak vhodne dopĺňajú, keď je to potrebné. Ak sa vám páčila Enola Holmesová, bude sa aj táto. Sú to také lepšie 3,5*.

2 17.06.2023

Toto bola tak vtipná a nenáročná kniha! Dávno som sa pri čítaní nesmiala nahlas, ale pri tejto aj niekoľkokrát. Pobavila ma neskutočne trefnými postrehmi zo života matiek. Kto sa nad veci, čo tam boli popísané, nevie odosobniť, mal by sa jej vyhnúť. Nadáva sa tam každú chvíľu, alkohol tečie prúdom a zhadzuje sa tradičná rola rodičov, deti sú opisované ako usoplení prdiaci kazisveti. Hlavne to neberte všetko smrteľne vážne. Už len ten neustály manažment okolo rodiny, nečakané situácie, vyčerpanosť, nestíhanie, porovnávanie a potom odsudzujúce pohľady, ak si ako matka dovolí dať o deci vína viac. Nie, nie je to oslava alkoholizmu, ale taká každodenná životná rutina matky pracujúcej na pol úväzku, aby stíhala aj rodinu, plus prekážky v podobe detí a manžela . Btw, tiež by som rada zaviedla piatky, keď na všetko prdím... Zabudnite na idylické predstavy o manželstve a materstve, je to ako hra, kde sa treba vyhýbať premotivovaným matkám a chia semienkam. V denníku si hlavná hrdinka naplánuje ideálny deň, no realita je o dosť drsnejšia. Ale tú jej appku by som si zahrala tiež.

1 17.06.2023

(SPOILER) Zaujímavá myšlienka. Veľmi sa mi páči, keď je čitateľ hodený do sveta a až postupne zisťuje, čo sa stalo, ako to celé funguje a prečo. Oceánologička Ellen dostane od svojho zomierajúceho bývalého profesora z výšky odkaz a postupne sa snaží prísť na to, čo jej to vlastne chcel povedať, ale nestihol. Dystópia sa odohráva v neďalekej budúcnosti, kedy sa Zem prestala otáčať a na život ostalo len málo miest, zhodou náhod je to Británii a zvyšok sveta je teda v absolútnej zime, alebo v spaľujúcej horúčave. Hlad, smrť, nútené práce... ale to všetko zistíte vo flashbackoch. Patranie plynie vlastne vcelku pomaly, pretože Ellen veľa možností nemá.
Autorova prvotina má síce pár nelogickostí typu ako sa v absolútnej diktatúre dokáže pár ľudí spojiť, ukryť a vypustiť družicu, alebo že by už Mesiac nemal mať vplyv na Zem, alebo že oceány už nie sú až významným zdrojom potravy ostrovného štátu, že vedcov je z toho odboru málo... atď. Ale aj tak si udržala moju pozornosť a ak bude sfilmovaná, pozriem si to.

28.05.2023