parvitas komentáře u knih

Ak hľadáte niečo podobné, ako bola séria Drahokamy od Kerstin Gier (toto je od českej autorky), kde sa cestuje po rôznych miestach, svetoch a v čase a zároveň objavujete tajomstvo rodiny hlavnej hrdinky, siahnite po tejto knižke. Je vhodná aj pre mládež (ja by som ju dala deckám tak od 10-12 rokov).
Dávam pár hviezdičiek za nápad s rôznorodými cestami, mapovaním, a najmä zaujímavými svetmi (pekne sa zdôvodnilo ich využívanie a „vytváranie” ako aj ich pravidlá). Príjemným bonuson je aj cestovanie časom a malé plus celkovému prostrediu a zamysleniu sa nad existenciou paralelných vesmírov a bavili ma aj inšpirácie z mytológie.

Uberám ale pár (hviezd) za niektoré nelogické časti a konania postáv (prečo zaporáci nehľadajú intenzivnejšie otca Eve cez jej babičku a mamu, keď im nie sú cudzie vraždy a mučenie; alebo keď postavy potrebujú akúsi nepremokavú plachtu a pritom niečo podobné použili pred pár hodinami pri cestovaní; prípadne sa tam občas objavia mini scény (chápem, že sú akože na dokreslenie atmosféry), ale reálne sú len vatou, chýba mi v nich nejaká iná, hm, možno mierne skrytá pointa a nie prvoplánové vykreslenie (beh v úvode, vystrašenie nováčikov až na smrť, zradca, nové bytosti, atď.).
Mohlo to byť trošku funkčnejšie - napr. kto v sídle cestovateľov pracoval, ako to bolo s bežnými ľudmi a príbuznými, odkiaľ ziskavali financie na prevádzku, aké bolo krytie tohto cestovateľskeho domu na verejnosti a tak podobne. A keď už Nazzolo tak veľmi chcel preniknúť do centra a miesta cestovateľov, mohol viac využívať technologické vychytávky. Napadlo mi aspoň tucet špiónskych možností.
Ak autorka plánuje pokračovanie, vydavateľ nech sa sústredí predovšetkým na redakčnú prácu, s textom sa dá ešte pracovať, má veľký potenciál. Knižku som čítala pomerne dlho, (to viete, čitateľská kríza), no zaujala ma témou a budem sledovať, keď vyjde ďalší diel. Privitala by som humor (losí muž bol zábavný) a možno viac línií.

Som asi mentálne blízko veku mojich dcér, lebo aj im sa toto páčilo. Denník, resp. adventný kalendár vo forme knihy s uzatvorenými kapitolami (stránky sú spojené (a perforované) a veľmi ľahko sa dajú otvoriť bez poškodenia), niečo podobné pre mládež už bolo treba, nech nekupujem deckám len tie vianočné pátrania a detektívne príbehy…
A knižka s vianočnými výzvami, odkazmi na hudbu a filmy, plus je tam nevinná romantika (fiktívny vzťah prerastie do lásky, padne pár pús, takže vhodné aj pre 12-ročných) je to vlastne fajn darček. Obálka je rozkošná, rovnako aj advetné ilustrácie a fotky.
Mne osobne sa nepodarilo dodržať adventnú výzvu a prečítať len 1 kapitolu za 1 deň, takže som si to pekne-krásne vtesnala do posledných predvianočných dní. Filmy sme pozreli s dcérami takmer všetky, ale nie každý za to stál…
Niekto môže namietať, že miestne prostredie je nepresvedčivé, ale tak keď ma niečo upúta na prvé začítanie, tak trochu ignorujem aj logiku. Americké reálie a spomínajú české tradície? Jednostranné ploché postavy? Ok, dnes nemám chuť nič pitvať, užívam mňamkózne medovníčky a príjemný povianočný čas ničnerobenia…

Kniha #domsplnenychpriani od @alexandra.pavelkova z vydavateľstva @slovart_vyd ešte vonia novotou. Priznám sa, že výber výzoru hlavnej postavy Petra, ktorý je akousi štíhlejšiou (či vyhladovanejšou) verziou Chalameta, sa do príbehu mimoriadne hodí.
A potom tu je ešte dom, pardon, Dom, ktorý myslí a dýcha a plní priania svojich hostí. Znie ako rozprávka. Akurát, keď sa v ňom mladík ešte ako dieťa ocitol, stal sa mu po ďalšie roky zosobnenou nočnou morou. Okrem strachu, traumy a neskutočne bolestivých spomienok, získal aj schopnosť kaziť veci. Len tak, dotykom rúk. Žiaden zámok, žiadne zabezpečenie mu neodolá, praskne, rozláme sa, alebo sa rozsype na prach. Je to zázrak, či prekliatie?
Roky stránené v ústavnej starostlivosti, v detskom domove či na psychiatrii mu nepomáhali. Či to bola len predstavivosť? Zlé sny? Jazvy a panické ataky ho však vracajú do reality. Utekal opakovane zo zatvorených miestností, nemocníc, strážených miest, od všetkého a všetkých, nikomu nedôveroval. Je sám, bez rodiny i zázemia.
A keď sa zdá, že konečne našiel spriaznenú dušu, s ktorou sa odvažuje snívať a konečne spokojnejšie žiť, pokazí sa to. Zvrat, ktorý bol nevyhnutný, ho zrazil ešte hlbšie. Prijíma pomoc od najbiednejšieho človeka bez domova, ktorý ho však núti myslieť, učiť sa. Aby sa odrazil od dna.
No kamkoľvek sa pohne, Dom sa ho snaží nájsť. Peter sa ocitá nakoniec v spoločnosti, ktorú by si na prvý pohľad nevybral, no prinútili ho okolnosti.
Knihu som zhltla na posedenie. Násilie, ktorému bol chlapec vystavený, bolo nevyhnutnou súčasťou príbehu. Za každú bitku, či odreniny som ho v duchu ľutovala… fakt si toho veľa vytrpel. No aj napriek uspokojivému koncu vo mne ostáva akási pachuť, vinníci by si zaslúžili tvrdší trest. Ale krvilačnosť k Petrovi až tak nepatrí. Ak aj zničí niečo, je to len vtedy, ak to naozaj potrebuje. Osud mu priniesol do cesty mytologické bytosti, ktoré boli tak fascinujúce! S jednou bojuje o život, po druhej odpratáva hovienka. Dostal sa na miesta, ktoré doslova nariekali, boli zničené, alebo také, ktoré sa tešili, že ich priestor niekto využiva. Ine boli zákerné, či jemne zlomyseľné, alebo ho hanblivo prosili o pomoc. Urban fanatasy ako sa patrí!
Keby to mal byť film, mal by spočiatku atmosféru Invalida (tie mafiánske praktiky), kameru a farby Wesa Andersona a úplne na konci hudbu Norah Jones plnú nostalgie s nádejou (v tej sa inak vôbec nevyznám, to by asi doladil niekto skúsenejší). Bavili ma kultúrne odkazy na miesta a mestá v blízkom i ďalekom prostredí, na silu zeme a pamäť priestoru, na živelnú vodnú bytosť, na zmienky o pavúčici Odule, či mechaničke Mercedes Thompsonovej (aj ja tie knihy milujem), alebo všetky tie horory s desivými hotelovými izbami dokopy (tie nie, brr - do hotela Overlock by ma nik nedotiahol). A splnený sen o domácom zvieratku, ktoré nemá dúhové hovienka je top. Môj by asi žil na mini balkóne, ktorý má veľkosť kuchynského stola a otáčal by sa pomocou obuváku.

Kniha bola vianočným darčekom a vôbec som netušila, o čom bude. Adresátke sa však páčila a to je hlavné. Aj keď o Vianociach bola len minimálne.

Sledujeme život jednej zo štyroch kamarátok, ako oslavuje výročie svadby niekde v Škótsku. Vydala sa ako prvá a nikdy to neoľutovala, chystala večierky, poľovnícke osoavy, priste hradná panička… až dodnes… Milovaný manžel má paralelný vzťah a aj krásneho synčeka, ktorému práve po telefóne praje dobrú noc. Cassie otrasená odchádza a keďže kamošky jej idú pomôcť, nasťahuje sa k prvej z nich a neskôr k druhej a aj k tretej. Zo zapadákova letí priamo do rušného New Yorku, spozná iného chlapa a neostane s ním, takže stadiaľ do Paríža a nakoniec do Londýna. Neplánovala to, ale zmena je všade stopercentná, lebo objavuje samu seba, svoj životný štýl a najmä svoje potreby.
Je to niečo ako Jedz, modli sa a miluj, aj keď by som to premenovala na - chudni, jedz a nájdi toho pravého, ktorý tam bol okolo teba stále a nebol to ten neverný chu… chudák. Najkrajšie z celej knihy sú zoznamy toho, čo spraviť a aké miesta navštíviť. Vytvoril jej ich ten drahý priateľ na mieru a bolo to naozaj skvelé.

Mali by sa podľa toho vydávať bedekre (aj so zakúpením by ste distali aj s rezervované lístky na tie ťažkodostupné miesta).

Takže ak máte chuť na knihy o nových začiatkoch a sebahodnote s príbehom, siahnite po tejto.

Vedela som, do čoho idem a nahlas ma rozosmiala scénka žiadosti o ruku a následného prevozu snúbenca s horúčkou do nemocnice, takisto aj popis ako majú zločinci postupovať. Marie III. je super, a vôbec. Popis návštevníkov, ktorí sa strácajú a objavujú, či dostávajú halucinácie z predávkovania sa liekmi, alkoholom, alebo ich postihne milosrdný spánok a potom zase panika… bolo to fajn. ;)

Toto je ešte celkom čerstvá a horúca knižná novinka. Oriezka je tiež nádherná. Zhodou náhod som o nej nevedela nič vopred, len som ju otvorila a… a pohltila ma.
Mladá žena zomrie už v úvode a my sledujeme jej cestu posmrtným životom. Ako má pocit, že nepatrí do neba. Odmala sa ju snažili ľudia v okolí presviedčať, nech nekladie otázky o náboženstve a cirkvi, nech je milá a čistá a nevinná. To, čo sa jej stalo, nebola jej chyba, no cíti to ako zlyhanie a nikomu sa nezverí. Uzavretá rebelka.
A tak ako čerstvá duša zamieri na opačnú stranu. Až tam nájde čas a priestor na vyliečenie svojej duše, sebaprijatie, odpustenie. Miesto, kde sa môže slobodne vyjadriť. Pult zákazníckej podpory s baseballovou pálkou, rohatí démoni a o kúsok ďalej vlastný raj. (Káva, knižnica a samočistiaci dom? Aj ja také chcem pri pobyte na večnosti!) Kto je táto drzo papuľnatá a zároveň vtipne očarujúca žena? Lily spoznáva nielen duše, bohov a bohyne, ale aj démonov, ich rodiny a ziskava nových priateľov, dokonca napíše hlásenie s dvojitým riadkovaním. A keď stretne Bela, z iskry vzájomnej príťažlivosti onedlho vzplanie totálna vášeň, takže kniha je naozaj horny( Ehm. A nemôže za to iba tento sexi rohatý princ.) Úplne na začiatku sa vyskutuje varovanie a od cca polovičky sa môžete tešiť na niekoľko explicitných scén. Striedajú ich aj dojímavé momenty, kedy sa Lily ujme utrápenej dušičky týraného dieťaťa, ktorá pod jej láskavosťou rozkvitne. A aby ste vedeli, žraloky sú aj pre dievčatá!
Niektoré časti ma dojali, niektoré rozosmiali, či už išlo o to, ako poraziť protivníkov pri online hre, alebo v barovom kvíze, milé doťahovanie starých kamošov, alebo utíšenie najmenších z rodiny. Strašne milé to miestami bolo. A aj smutné. O strate, smútku, nepochopení. O osamelosti a aj o odpustení. A áno, aj o láske. A hlavne o nej. Veď čo je večnosť bez nej? Guilty pleasure dostala práve istú pekelnú príťažlivosť ;). Kam sa hrabú féri, že? (Nie, nemyslím tú vec s chvostom, vy nemravní, ale krídla - pre mňa je lietanie je stále top.) S humorom sa dá zájsť naozaj ďaleko (oceňujem chlebové vtípky), no niekedy ho vystriedajú vážnejšie momenty. Užila som si to celé!

(SPOILER) Dobrodružný príbeh som čitala v rámci knižnej štafety a úprimne, sama by som si ho asi v tom čase nevybrala. Kniha je určená pre mládež a tak ju aj beriem - ako napínavý príbeh s prekážkami. Ben, hlavný hrdina, má ťažké detstvo, otca nemá, mama je alkoholička. Po jej smrti je ešte viac odsunutý na okraj spoločnosti. Vernýmu ostáva len najlepší kamarát, no ale ani tomu sa nedá byť stále nápomocný, jeho rodičom sa to nepáči. Keď dávnejšie prechádzal cez ich mestečko rytier s krásnou pannou a skroteným drakom, tak sa malý Ben celým srdcom upol na sen stať sa rytierom. Po čase sa v meste objaví nový majiteľ baní a zhodou náhod má strážneho draka. Bena neskutočne fascinuje, cíti až nutkanie byť mu nablízku, dotknúť sa ho, ale nejde to. Keď sa neskôr stane podozrivým z vraždy a musí utiecť, osud mu do cesty postaví draka. A teraz sa môže rozhodnúť, či mu pomôže, alebo ho zničí… rytierom síce nebude, ani ten drak nie je skrotený, ale zdá sa, že im to obojstranné priateľstvo prospeje. Kniha nie je dlhá, napínavá tak akurát, lebo objav, čo Ben dotykom dokáže, je fascinujúci a zmení doterajší spôsob vnímania dračieho spoločenstva. Je to začiatok série, takže sa milovníci drakov, tešte sa!

(SPOILER) Regentská éra v románoch ma baví. Pri začiatku knihy som si hovorila, paráda, rekonštrukcie vtedajších plesov, oblečenie, tance, jedlá, všetko je to fajn. A potom sa nejako hlavná hrdinka prenesie do minulosti (rok 1816) a ocitne sa v koži vlastnej literárnej postavy. Lenže ku koncu sa to celé zase chaoticky zamotá, že v závere je dokonca vlastným potomkom. Introvertná a zakríknutá študentka egyptológie v súčasnosti, ktorá si píše štylizovaný denník ako z 19. storočia, sa zrazu musí vysporiadať so skutočnosťou tej doby, keď sa tam zrazu ocitne. Nedá sa všetko zhodiť na stratu pamäti. V niečom jej pomohlo, že sa ocitla vo svojom vymyslenom príbehu a svojej literárnej rodine. A do toho plesy, večierky, koncerty, ktoré rada navštevovala na rekonstuovaných báloch. A písanie do novít pod tajnou identitou. (Kópia Bridgertonovcov to nie je.) Jediné, čo bolo naviac, boli nápadníci. A tam znížila nároky veľmi rýchlo; nesmrdelo mu z úst, mal všetky zuby a umýval sa.
Zabudnite na vložky, pohodlné topánky, nedajte si pozor na ústa i na svoju povesť a lezte von oknom po nociach kvôli pátraniu po vražde, alebo navštívte väznicu i psychiatrickú liečebňu. A ako bonus, zamilujte sa do suseda, excentrického vyvrheľa a piráta! Toto všetko stihla ľavou zadnou.
Bolo to miestami hravé, oddychové čítanie s nie príliš zložitou detektívnou zápletkou, len ten záver to kazí. Príbeh tu dostal krídla - autorka šla nez akejkoľvek brdzy – miestami to už bolo na hrane uveriteľnosti. Logika medzitým potichu odišla a už sa do konca radšej ani nevrátila. Ale bolo to vtipné. To zachraňuje celú knihu. Keď si Rebecca popíše fiktívnymi menami mužov celý plesový poradovník, len aby nemusela tancovať (kord Timothée Chalamet, sir David Beckham, pán Harry Styles), alebo prevracia v duchu očami nad rečičkami typu, dáš mi dediča, atď., vtedy jej asi priamočiary dobyvateľský prístup piráta Reedlana príde lákavejší. Cesta v čase je vysvetlená veľmi zle, hlavne časové paradoxy a presun ostatných členov rodiny a ich následné zžitie sa s technológiami budúcnosti. To už som fakt nechápala, načo ich tam dotiahla?! Ja viem. Autorka chcela happyend, no podobných nelogických momentov sa tam našlo viac.
Spoločenské koncencie danej doby boli porušené tak veľakrát, že ich ani počitať nebudem. Rozhovory medzi hlavnými protagonistami by neboli vôbec také plné narážok. Štylizácia viet, slovné novotvary, a hlavne istá drzosť, nepoddajnosť, typická pre 21. storočie, kedy je dovolené povedať si, čo si myslíš, sa nedá len tak potlačiť. Rebecca by v reálnom živote bola označená za pomätenú podvodníčku už po pár dňoch, ak nie hodinách.
Je tam jedna, či dve explicitné scénky a boli ok. Napriek všetkému som si čítanie užila a kniha mi v marci pomohla preklenúť nechuť čítať. Humor v knihe bol trefný.

(SPOILER) Pomalá postapo kniha, ktorá sa mierne podobá aj knihe Malevil, Smrt trávy, aj Kingovmu Svědectví. Nemá tú akciu ako Vteřina poté, ale má v sebe nádej v prírodu ako takú.
Aké pocity samoty a zúfalstva musel prekonať Ish, keď sa prebral z choroby, ktorá takmer vyhladila ľudstvo a hadieho uhryznutia zároveň? Geograf, ktorý osamote robil výskum, sa vracia po dvoch týždňoch do civilizácie a nikoho nestretáva?
Viem, v roku, kedy bola kniha vydaná (1949), sa žilo omnoho jednoduchšie, takže aj všetky Ishove konfrontácie s inými preživšími a celkovo postupy v komunite vyzneli jednoducho a tak nejak primitívnejšie. No naozaj stačili dve generácie, aby tak zbastardeli? Že im stačí rozmnožovať sa krížom-krážom, vykopať latríny, či ísť pozbierať konzervy, zápalky? A aj po 20. rokoch je benzín použiteľný, voda tečie z kohútikov, a oni, na to, akí sú neporiadni, akosi zazrakom prežívajú. Btw, viete ako používajú toaletny papier? Na založenie ohňa.
V niečom autorovi naivné písanie a miestami až hlúpo zjednodušené, ako z neštudovaných robí takmer nekonzistentných divochov, čo trpia poruchami pozornosti. Po tých opisoch nedokončenej studne, čo roky kopú, by som čakala, že sa napr. ani ohňu nestihnú vyhnúť…
Ale akosi sa im to podarí. Kmeň mierne lenivých, hlúpne ešte viac, ale aj sa rozmnožuje. Hrozne ma rozčuľovali, ako na všetko dlabali, nesnažia sa učiť, ani nič zachovať. Aj objav luku a šípov je pre ne zázrakom. Som prekvapená, že vedia ešte rozprávať a nebývajú v jaskyni… Nemajú chuť čokolvek meniť. Kalendár a predchádzajúce stáročia civilizácie strácajú význam, ich aktuálny čas sa meria príchodom mravcov, rozmnožených krýs, požiarov a podobne. Symbol kladiva ako jednoty a sily dostáva až mystický rozmer. Nadradenosť tohto Američana a jeho vyvolenosť je… aspoň pre mňa - taká vágna. Ku všetkému prichádza ako slepé kura k zrnu. Nechce rozhodovať, nevie si obhájiť názory, jeho lenivý pristup preberajú aj ostatní z Kmeňa, skupiny preživších.
Iné, nepriateľské skupiny sa nedostavia, jediným rušivým elementom zostane starý a chorý prasák, čo donesie nákazu a zneužije postihnutú, no chránenú osobu. Aj spravodlivosti sa učiní zadosť, no autor sa nevyžíva v krvavých detailoch. Viac vražednejšie býva dnešné chápanie apokalypsy.
Pomalé rozprávanie v tomto príbehu však funguje. Autorove vyústenie síce od reality odkráčalo nabok, ale tam si sadlo a pozoruje preživších. Oblohu, vtákov, zvieratá… Veď tráva rastie, dni plynú a zem trvá. Čo viac chceme?

Alternatívna história ma baví vždy, kráľovsky rozpracovaná téma o vražde prezidenta už menej. Nie žeby som nemala rada to vymýšľanie „keby bolo keby”. Autor sa do udalostí okolo JFK vraždy ponoril tak, že si vybral nielen jej samotné prevedenie, osobnosť atentátnika a jeho rodiny, ideály a život vôbec a okrem nich študoval aj plno konšpiračných teórií, či politických omáčok okolo. To vie King majstrovsky. Podať atmosféru obohatenú smradmi, chuťami a dymom. A postavami, ktorým uveríte prvé aj posledné! Milujem jeho rozprávací šarm. Ľudom vidíte do duše, poznáte ich sny, zvyky a viete spočítať aj čierne póry na nose.
A potom tam trošku logicky niekde zakopne, no vyrovná sa a otočí sa s ľahkosťou ako pri tanci Lindy Hop a pesničke In The Mood (je úžasná, to len tak mimochodom). Ako ľahko prechádzalo špehovanie stredoškolskému učiteľovi, a prečo nikdy nestretol tajných agentov? Ja viem, mal rady (a peniaze) od osoby, ktorá tam bola pred ním. Previerky na školách, či pri prenájme bývania takmer žiadne. Auto i zbraň kúpil ľahšie ako kondómy.
Ako by povedal Jake, bola som smutná, ale neplakala som, že to skončilo, ako to skončilo. Len niekde v strede, keď postavy zažívajú šťastné chvíle a do konca knihy ostáva takmer 300 strán a vy tušíte, nie, viete to s istotou, že efekt motýlích krídiel bude zničujúci…

Vracať sa každú chvíľu zo súčasnosti do roku 1958 a späť a využívať trieštiacu sa historickú líniu na nákup lacného mäsa?!? Taká blbosť, že? Alova reštauracia vďaka časovej diere takto funguje už roky. Majiteľ lacno nakúpi v minulosti a trochu lacno (a vytrvalo) predáva hamburgre teraz. Až kým neostane v minulosti dlhšie, lebo chce zmeniť dejiny, no choroba mu prekazí plány. Nasleduje šialene rýchle zaučenie a vtiahnutie do tohto sveta jedného stredoškolského učiteľa angličtiny a presvedčenie, že môže zabrániť príšerným veciam. Ochrnutiu, vraždám, vojne a tak podobne. No nechcete byť len človekom, ktorý sa prizerá, lebo ide o niekoho, koho poznáte a kvalitatívne mu zmeníte život, a tak váhate len chvíľu. Rozhodnutia menia realitu a tá sa skrúca, neodhadnete vždy akým smerom. Opakované návraty zmenu vymažú, takže kolkokrát to naozaj skúsite? Jake sa pod filktívnym menom zžije s prostredím, spriatelí sa, zamiluje a stále nejako zasahuje. Podať stavku a vyhrať mrte peňazí pritiahne pozornosť aj mafiánov. Minulosť sa opakuje v mierne podobných slučkách, vyhnúť sa im nedá, bráni sa zmene.

Čítanie som si naozaj užila. Odkazy na iné knihy (nielen Kingovo To, či Temná veža) a filmy ma potešili. Minulosť mala v sebe istú sladkú nostalgiu spojenú s mračnom dymu, dôverou v slovo a menšiu kontrolu v istých veciach, ale aj trpké poukázanie na spoločenské zvyky, rasizmus, bigotnosť a násilie tak typické v tom čase.

Chceli by ste sa vrátiť do minulosti a dokázali by ste nezmeniť ju?

YA príbeh ocenia milovníci napätia, tajomstiev a adrenalínu, kde sa ukáže pravá podoba zla. Ľúbostná línia je len jemne načrtnutá, viac priestoru je venované skôr tajomnej škole a trochu aj detektívnej práci. Ale aj tu vidím potenciál na rozvoj postáv a prehĺbenie príbehu, či podrobnejšiemu opisu magického sveta.
Klenotom je nádherná obálka, farebná oriezka a úplne ma dostala tematicky zladená záložka s podpisom… A ešte väčšie prekvapenie ukrýval tajomný list s modrou voskovou pečaťou - ktorý akoby vypadol priamo z príbehu. Cítila som sa na chvíľu presne ako tá Zlodejka! Podobné wau momenty by som brala ku každej knihe, krásne to dotvorilo atmosféru. Ďakujem za štafetu Mirke.

Príbeh tejto útlej knihy ubiehal naozaj rýchlo. Zlodejka, rebelka, ktorá ušla z drsnej polepšovne a ukradla s frajerom auto? Akčný prológ vystriedalo úplne iné miesto. Hlavná hrdinka je preložená na exkluzívnu školu, kde môžu chodiť deti len s istým nadaním. Názov-nenázov, chvíľu som si myslela, že je to pre jej zlodejinu, ale to by ju nemohli chytiť, však? Takže až taká dobrá nie je. V preložení tesne pred dovŕšením dospelosti má prsty (a peniaze) jej nedávno zosnulá babička. Dedičstvo má jasné podmienky, ako pre Raelyn, tak aj pre inštitúciu, a tak sa mladá zžíva s novým prostredím. Zlodejskú záľubu, zakrádanie a pohyb v tieňoch využíva naplno, ale svoju pravú silu potláča a vôbec netrénuje, kvôli tragickej udalosti z detstva. Čo sa neskôr ukáže ako chyba, najmä keď začínajú umierať ľudia… Rodinné tajomstvá, knižnica so zakázanou knihou, či tajné podzemie tvoria dokopy gradujúci príbeh. Záver bol napínavý. Sto bodov získava jednoznačne mladučký sluha, ktorého odvaha zvráti takmer všetko. Odhodlanie, sila našej hrdinky a jej dar boli až po poslednej chvíle podrobované neúprosným okolnostiam, ktoré ju nútili bojovať o to, na čom jej najviac záležalo. Čítanie som si užila a určite ho budem odporúčať aj ďalej. Vysvetlenie magických záležitostí mohlo byť aj podrobnejšie, zbožňujem takéto zaujímavé schopnosti. Možno sa sem ešte niekedy autorka vráti (a kľudne aj s inou postavou). Bavilo by ma aj viac opisu školy, či školských projektov (nie iba jedna skúška a zakrádanie sa chlapčenským internátom, či knižnicou), interakcií medzi študentami, personálom a vyučujúcimi.

Nepáčil sa mi štýl písania ani zahlcovanie informáciami, budovanie sveta bolo prinajlepšom slabé a vadí mi celkový nedostatok zrelých tém, navyše aj postavy sa nejako stali otravnejšími.Napr. stále dookola opakujú tie isté hádky.
A draky - už nemali tú rovnakú iskru ako v jednotke. (Pubertálna dračica bola jediná, čo sa mi páčila, ale nedostala toľko priestoru...)

Úprimne, všetci ostatní mi pripadali buď otravní, alebo veľmi plochí, dokonca sa zdalo, akoby ich osobnosti boli len papierové.
Jednotka bola ako plameň, zažiarila, ale keďže sa asi editori báli do tohto druhého dielu zasiahnuť, je to len vychladnutá pahreba s nadávkami...

Neznášam nezmyslenú stavbu sveta!! Ak chcete fantasy postavenú na viac ako jednej časti, tak ju sakra budujte! Napr. ako vyzerá zvyšok sveta, za ktorý školy bojujú? Majú zúfalý nedostatok vojakov a aj tak zabíjajú študentov... prípadne ich stavajú proti sebe... Violetine recitovanie dejín a náhodných miest je akože všetko, čo dostanem? Čakala som skúmanie pôvodu existencie mágie, drakov, Veninov, život v mestách, mimo nich, nielen opis školského systému ako v prvej časti, proste viac každodenného života či zručností tohto sveta.

Nevtiahla ma romantika, ani ich sexuálna posadnutosť, hlavné postavy proste spolu nekomunikovali, ale zato sa vyjadrovali, ako sa milujú a potom sa na seba vrhli ako divoké králiky (Xaden= to je ten so sexi zadkom, toxicky majetnícky, Violet= to je tá drobná a má krehké kosti a kĺby, ale nejako zvláda lietanie a padanie a podobne, lebo sa ofáčuje) a potom je tam zástup zameniteľných vedľajších postáv, ktoré umrú skôr, alebo neskôr. Ak Violet nenávidia, alebo jej ublížia, tak skôr. Ak sa s ňou spriatelia, tak vydržia dlhšie, no ona akoby dokázala mať len jednu kamošku, dve nedáva... ona je raz slabá a nerozhodná, ale zároveň tak silná a drsná, úžasne sebavedomá a logicky mysliaca, že všetci s ňou chcú byť zadobre (alebo je to preto, že má dvoch drakov?) - zdá sa mi to nekonzistentné. Postavy nerozmýšľajú, len reagujú, sú bez emocionálnej hĺbky.
A aby sa aspoň niečo dialo, tak niekoho vzkriesia, iného zabijú.
Btw, tie dva králiky sa mohli aspoň rozísť, nech to má grády, keď už tam ťahajú žiarlivú bývalku, ale nieee, takže je to mizerná fantasy kniha a mizerná telenovela zároveň.
(stále si musím hovoriť, že postavy majú viac ako 20 rokov, že sú to dospelí ľudia v podstate, no keďže sa správajú nesmierne detinsky...do toho aj tá posadnutosť nadávkami a zadkami) - ja som chcela viac mágie, nie nudného sexu!

takže ak si odmyslím budovanie sveta, dej, vzťahy, dialógy, mohla by to byť skvelá kniha... napr. oriezka sa vydarila, aj obálka. :)

(a trochu ma mrzí, že ľudia rozhodli zamerať na práve túto fantasy, keď existujú knihy, ktoré sú omnoho lepšie napísané.)

Poviedky, ktoré mi odporúčala dcéra. Majú zvláštnu poetiku, podmanivú a trochu mysterióznu. Forma je v poriadku, treba sa len na ňu naladiť. Prečítané nahlas mi dávajú úplne iný význam (ako závisí, kde sa da pauza a kde dôraz, kde vynikne to zaujimavé).
Veľa kávy, medu a rožkov, výhľadov z okna (a také tie detaily traumy, ako keď si kúpiš byt na 14. poschodí kvôli výhľadu na mesto a si svedkom pádu/skoku suseda a odvtedy sa nepozeráš von a máš stále zatiahnuté závesy), malých domov iných tvorov, zatmení a objavovaní štvrtkových s nedeľných kaviarní, kde muži plačú. Naj poviedky, ale teda tie, ktoré si budem asi najviac pamätať - K prameňom, Voliéra, Domy malých tvorov, Náhly okamih tmy… a nesadli mi tie jednotné a množné čísla, či teloidné poviedky. Experiment si určite niekto užije, ale tento ide mimo mňa.
Niektoré hororové, iné vzťahové, či sústredené na seba, myslím, že si tu každý nájde tú svoju.

Občas sa mi do rúk dostane knižka, ktorá doslova zapadne do rúk a do hlavy ako ten chýbajúci dielik puzzle. Puzzlík, o ktorom ste nevedeli, že ho potrebujete. Okamihy, ktoré prináša život a ľudské hodnoty pospájané obyčajnými situáciami sa miešajú s humorom i dobre mienenými radami. Ak máte pocit, že sú nevyžiadané, pokojne ich preskočte. Príbehy, fejtóny, momentky - rodinné aj pracovné - mi pri čítaní pripomínali veľa mojich podobných situácií (no dobre, lyžovanie ani moc nie, a ani to umývanie kopačiek, či dovolenky s kamošmi). Ale bolo ich aj tak viac než dosť, kde som si hovorila; toto je o akoby mne. Tiež mám občas podobne (ne)reagujúce deti, muža, kamošky.
Nájdete si niekedy v literatúre podobne spriaznenú dušu? Ak ju ešte len hľadáte, skúste knižku Dve v jednom. Ja som ju len teraz našla a som vďačná. Za možnosť prečítať si ju, za oddych, ktorý mi priniesla, za svetlo v duši, za dobré vtipy, za láskavosť. A áno, aj za zoznam hudby na konci. Toto by mala byť povinnosť. Ak nemám ku knihe koláč, tak aspoň mi vytvorte spotify zoznam pre náladu.
Knižka má výhodu v tom, že si ju môžete otvoriť na ktorejkoľvek strane, začítať sa a potom zavrieť. A vrátiť sa k nej o deň, dva. Alebo na konci týždňa, keď pracovné povinnosti poľavia a tie domáce tiež toľko netlačia. Keď je čas na vypnutie a vypitie si obľúbenej šálky. Zapínam svetielka na vianočnom stromčeku, ktorý už vonia pomenej, no stále odmieta opadať, tak si ho tu ešte chvíľku nechávam, trbliece sa kým si zohrievam kakao a len v tichosti si čítam. Zvyšok rodiny sladko spí (a ani jesť nepýta). Je nedeľa ráno, ideálny čas pre seba. Včera som dočítala úplne iný štýl knihy (akčné sf) a chcela som zvoľniť… Najviac sa mi páčili momentky o rodine a kamarátoch, pôsobia prirodzene, tak ako život ide. Také tie osobné názory na svet, pomoc, prírodu, rôznorodosť, školu, či korporátny život. Tipy a zamyslenia sa nad všetkým možným i nemožným sú nazvané výstižne: „Ako prežiť…”. Ale ak máte chuť na dumky, či aktuálne postrehy o svete, aj tých je tu zopár.
Odporúčam všetkým, koho bavia knihy s láskavým humorom, jasným nasmerovaním, alebo si (manažérstvo v sebe autorka nezaprie) nájdete na konci každej kapitolky výstižné zhrnutie, krátky citát alebo odporúčanie.
Zaradujem si knižku medzi obľúbené… (Podobné pocitovo knihám Urobíme všetko, čo sa dá, Denník učiteľky, Banánové chybičky, Len tak)

Veľmi pekný príbeh o prvej láske. From hate to love je nenásilné a postupné. Letná brigáda mladučkých animátorov v prímorskom letovisku im zaberá všetok čas, ale aj popri nej sa rozvíja vzťah dvoch chlapcov. Jeden práve týmto rozhodnutím zlomí srdce svojej priateľke, no byť úprimný je v tejto chvíli najlepšie. Pripustiť city, vyriešiť si to vo vnútri je mnohonásobne ťažšie a úplne pochopiteľné. Autorka má dar ako naznačiť všetky tie nové pocity a nežný zmätok, rovnako aj opísané pochybnosti a začínajúci vzťah. Záver je úplne ňuňu, ako z romantického filmu!

Veľmi som bola zvedavá na tento román. Ďakujem aj za milé venovanie, v tomto sychravom období ma to nesmierne potešilo. A tak som sa pri jednom upršanom dni schúlila pod deku a čítala.

Príbehy a povesti o kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý sa občas prezliekol za obyčajného človeka, aby anonymne strávil s poddanými nejaký čas, a tak zistil viac o živote v kráľovstve, ma fascinovali už od malička.
O krásnej Barbore Edelpöckovej, ktorá ho tak očarila, som si však nič nepamätala. Ale plánujem to napraviť. :)

Bolo to ako objavovať staronové miesta. Živo som si predstavila rodinu obchodníka, ich prostovlasú dcéru, ktorá navláčila domov všetky možné i nemožné zvery z okolia, ale aj ich všetečné slúžky a celkovo bravúrne opísané okolie, ktoré ich prísne hodnotilo. Drozd ako obľúbené domáce zvieratko môže byť neskutočne milý a zlatý, no v danom storočí čokoľvek, čo vybočovalo z bežnej mierky, bolo známkou bosoráctva (veď kto iný by mal familliára, že?). Vzťah matky a slovenskej babičky (tú donedávna Barbora ani nepoznala) mal tiež svoje zaujímavé momenty, ktoré sa čitateľ dozvedá postupne. A aby napätia nebolo málo, objavuje sa tam o i. aj kapitán bratríkov, Ján Švehla, po ktorom Korvín pátra. Zbojníci tam musia byť. Historických postáv je tam však viacero, sú reálne opísané, každá má svoje miesto i pohnútky a teda ma ani veľmi neprekvapilo ich konanie. Čo však mimoriadne oceňujem, je autorkin štýl popisu historických reálií, vidno, že si o danom období veľa načítala a patrične to aj využila. Páčilo sa mi to aj pri sérii Sophie, že to nie je prvoplánová romantika, ale je to prepracovaná sága, Legenda o Barbore vyzerá rovnako vyzreto.

Trochu ma tak trhá, aby som prezradila viac; ako sa stretla s Korvínom, čo sa Barborke stalo (a aj kde skončil Corvus), ale nechám to na každého čitateľa, nech má svoju dávku prekvapenia, romantiky a nech naňho dýchnu oživené legendy a história. Teším sa na pokračovanie.

Reálne naozaj existovaka skupina vykrádačov hrobov, ktorí potom telá predávali ďalej. Devätnáste storočie nebolo vždy láskavé, hlavná hrdinka Molly to zistila na vlastnej koži, keď ju rodičia nechali v sirotinci (a neskôr umreli, nevrátili sa po ňu), no pred dovŕšením dospelosti po ňu pošle teta. Pomerne nechutný začiatok (Fakt hlava smrdí ako dobre odležaný syr?) je však dynamický a zaujímavý. Bavila som sa veľmi, takéto témy sú trochu šokujúce, tak ale podnikanie s mŕtvolami bolo celkom dobrodružné. Škoda len, že čítanie som si však nechala na poslednú chvíľku, budem musieť ešte nejaké fotky porobiť.

Na to, ako som milovala filmové spracovanie, tak knižné bolo dosť rozťahané (a omnoho širšie ako film) a myseľ mi doslova blúdila inde. Pomedzi čítanie som si prečítala fakt zaujímavé knižky, vytvorila zoznamy na nákupy a zahrala sa skvelé hry na Xboxe. :)
Detská nostalgia nefunguje, takže knihe znižujem hodnotenie...

Kobkanieri sa vydávajú preskúmať obrovský komplex, tzv. Bludyrint, ktorý slúži na vytiahnutie peňazí z dobrodruhov. Je to celkom paradox, keďže väčšina z nich sa snaží tie príjmy skôr navýšiť pri prieskume rôznych labyrintov, bludísk, či pyramíd. :) Ale obchod je obchod. A hlboko v púšti, kde sa stratila čarovná lampa s džinom, kde existujú bohovia so zvieracími hlavami a kde sa na trhoch zjednáva jedna radosť, sa objavuje aj naša partia.
V tejto knihe sa Mungo, gnóm prezlečený za trpaslíka, odhalí ako agent tajnej služby a celý príbeh tak dostane mierne špionážny nádych. Čo na tom, že mu tie ostrihané a náhodne popriliepané mačacie chlpy na tvári tolerovali len preto, lebo si mysleli, že by upozornenie na ne narušilo jeho labilné duševné zdravie. Ale to neznamená, že nepatrí do partie! Oceňujem jeho rady mladému kolegovi ako uniknúť z nepríjemnej konverzácie (obliať sa nápojom a ospravedlniť sa, že sa potrebujete upraviť); samozrejme, že Durham to zoberie s gráciou jemu vlastnou a pobryndá iného hosťa.

Ak máte radi hravé a dobrodružné príbehy so srdcom, humorom a jazykovými prestrelkami, nevynechajte ani tento diel!

(SPOILER) Už viem! Pripomína mi to knihu od Michela Fabera Pod kožou (bol natočený aj rovnomenný film Under the skin). Nie dejovo, ale pocitovo, kde sa z ľudí stávajú objekty a niekto ich postupne vykrmuje a spracúva na konzumáciu.
No po počiatočnom šoku z jedenia ľudí, je toto ten prípad, že šokuje len jedna vrstva a to je práve tá vrchná (hype okolo knihy bol neskutočný) a žiadna hĺbka. Sledujeme život a prácu hlavného hrdinu pracujúceho na jatkách.

Dookola sa opisuje, čo sa deje bezmenným kusom a ako sa vytráca ľudskosť. Kruté praktiky sadistických lekárov a ich pokusy sú v spoločnosti oceneňované. Nikomu nepríde, ako rýchlo sa dá skonzumovať aj niekto s menom a priezviskom bez vyoperovaných hlasiviek, nasleduje lov pre zábavu, či regulovaný a kontrolovaný chov v domácnostiach, ale aj prísny výber na základe pigmentácie kože na druhotné spracovanie. A tak podobne. Občas sa mrchožrúti dostanú k čerstvému mäsu, keď sa niektorý z náboženských fanatikov obetuje. (Je na zamyslenie, kto chce do takéhoto sveta priviesť potomstvo?!) Omnoho ľudskejšie už nie je ani rozmnožovanie. Trocha citov vzbudí len starostlivosť o blízkych, keď ich nedovolia zjesť, ale ich spopolnia…

Kanibalská téma je kontroverzná, dokonca aj ja som po nej siahla len zo zvedavosti. Žiadna katarzia sa nekoná, je to prehliadka neľudskosti. Ale napísané je tak, že čakáte aspoň niečo, malú zmenu v celej tej dystopickej budúcnosti…
p.s.
hodí sa do výzvy: dvojičky, domov dôchodcov, vzťah s otcom, šteniatka a svojim spôsobom aj manželská kríza spojená so smrťou dieťaťa
určite 18+