parvitas přečtené 548

Stopa blesku 2022, Rebecca Roanhorse

Toto bolo veeeeľmi dobré. Ba nie, brutálne dobré a chcem viac! Milé vydavateľstvo Gnóm, preložte prosím a vydajte aj pokračovania, chcela by som vedieť, ako to pokračuje ďalej. Spôsob odhaľovania sveta mal svoj význam, postavy boli vykreslené veľmi prijateľne (nechýbalo ani malinké prekvapenie - trošičku som zvrat aj predvídala) a čerešničkou na torte bolo prostredie indiánskej mytológie. Urban fantasy na pozadí postapo sveta v jednom, navyše šmrncnuté božstvami, ktoré si len tak chodia po svete, resp. po tom ohradenom zvyšku územia, ktorý zostal Navajom. A základná otázka - je zabijak príšer tiež príšera? Maggie a jej klanové dary, jej priatelia (a životné traumy) mi svojim spôsobom prirástli ku srdcu a knihu určite odporúčam.... celý text

Bozk 2015, Anna Todd
odpad!

50 odtieňov nudy; hádky a sex na udobrovanie (nie pre tínedžerov, ale skôr 18+). Prečítané dávnejšie, ale keďže mi dcéry dorastajú do veku, kedy ich zaujíma všetko možné, toto je jedna z kníh, ktoré im nebudem odporúčať. Ukladám si to aj sem ako príklad toxického vzťahu plného opakovaného vydierania, ponižovania a manipulácie. Je to príbeh o žiadostivosti, nie zamilovanosti. A kľudne nech vyzniem ako stará moralizujúca korytnačka, toto je donekonečna opakujúci sa klišé (dobré, trochu prudérne dieča túžiace po láske sa nechá komandovať ako handra, plus problémový sexi chlapec, ktorý sa vraj (ha-ha) zmení). Postavy sú bez vývoja (a áno, prečítala som aj pokračovania), prostredie, kde sa pohybujú vlastne ani nie je opísané a teda nevidím dôvod sa tejto knihe viac venovať. Zneužívanie by sa nemalo romantizovať! Aj ked si Hardin prešiel hroznými vecami, neospravedlňuje to žiadne z jeho správanie. Byť traumatizovaný neznamená, že môžete traumatizovať iných ľudí. Zlou myšlienkou knihy je, že Hardin na to, aby sa stal dobrým človekom, potrebuje slušné dievča a zároveň v Tesse prebúdza on to najhoršie. Úprimne si odpovedzte, je toto láskavá kniha, či vzor, podľa ktorého by ste chceli mať vzťah? P.S. Fanfikcia na Harryho Stylesa z Wattpadu je zaujímavá len tým, že Harry má s postavou Hardina spoločnú výška, farbu pleti a vlasov.... celý text

Zlatá stredná cesta 2023, Silvia Bystričanová

Včera som si ku knihe sadla a aj ju na posedenie prečítala. Je to tak milá a láskavá kniha. Príbeh o umelcovi, ktorý po nehode musí prehodnotiť svoj život, je možno plný klišé, ale mne to veľmi dobre padlo. Nie som veriaca, ale modlitba pre psíkov ma chytila za srdce. Aj kalendáre so stromami sú TOP! A teda aj pri iných pasážach som si zaslzila. Niektoré sú reálnejšie (postavy sestričiek a lekárov, ktorí sú ako živí a len maličkosti, či obyčajná ľudská všímavosť, láskavosť ich vytrhne z akéhosi mechanického fungovania a všimnú si, že aj pacienti sú plnohodnotní ľudia a nesústredia sa len na diagnózy, nebudú pre nich len stránky, ktoré treba rýchlo vybaviť, prípadne predavačka s kravatami), iné mi pripadali ako vystrihnuté z filmu (napríklad muž v parku, ktorý hrá šach, a keď vyhrá, urobí deťom zvieratko z balónikov). Dojal ma vzťah babička-vnučka a vlastne aj celá rodina milej víly, ktorú stretol náš hrdina pod stromom. Smiala som sa na zblížení s potetovaným susedom a ich večernému posedeniu. Ak si chcete oddýchnuť a zároveň nestratiť vieru v ľudskosť a nádej, keď všetko vyzerá stratené, keď sa zrúti doteraz úžasný život, možno príde ešte niečo nové, iné a aj lepšie... siahnite po tejto knižke. Je útla a mne naozaj spríjemnila podvečer. 4,5*/5* P.S. Trošičku mi chýbalo prepojenie na predchádzajúci profesionálny život, myslím, že by ho kolegovci-umelci nenechali tak dlho samotného, aj keď možno najskôr si pripúšťal k telu len kamaráta Maxa, neverím, že by sa tak radikálne odstrihol. A predpokladám, že aj jeho početné avantúry, ženy, ktoré očaril a zviedol, by sa mu ponúkali ako ošetrovateľky... Ale teda beriem to ako autorskú fikciu, prebiehalo to tak rozprávkovo a nejdem si kaziť dojem z prečítaného následným pitvaním charakterov. P.P.S. Ak by ste hľadali knihy s nejakou konkrétnou tematikou, tu sú spomenuté stromy, kalendár (a mená v nich), hudba (husle), psy a útulok.... celý text

Keby som ťa našla 2018, Ava Dellaira

Veľmi pekne spracovaný príbeh o hľadaní svojej identity a rodiny. Hlavná hrdinka Angie vyrastá len s mamou, ktorá jej o otcovi nič nehovorí. Raz nájde fotografiu a popritom zistí aj meno strýka, ktorý však neumrel, ako jej mama tvrdila. Impulzívne sa ho vybrala hľadať do veľkého mesta. Vyzerá to ako beznádejná úloha, pomáha je pritom priateľ, ktorý ju ľúbi, ale kým si mladá ujasní, čo k nemu cíti, chvíľku to potrvá, ich vzťah sa stále vyvíja. Až keď sa jej podarí nájsť rodinu, postupne zisťuje, čo sa mame a otcovi stalo. Prelínanie spomienok mamy a dcéry, ich veľké lásky a ťažkosti s ich prijatím, boli krásne a zároveň bolestné. Zlatovlasá Marylin mi prirástla k srdcu viac, jej dospievanie bolo veľmi ťažké. Ambiciózna matka len využívala jej krásu a nevšimala si túžbu uniknúť zo sveta modelingu a herectva, kde sa musela pretvarovať a nechať sa zneužívať. Fotografovanie bolo jej únikom, spôsobom sebavyjadrenia, svoj talent však prestala rozvíjať po drvivej rane. Nedorozumenie, ktoré spôsobilo smrť jej milovaného, súviselo s farbou pokožky. Spôsob, akým autorka knihu napísala, skoro až do konca neukazoval na rasovú otázku, bolo to pre mňa naozaj prekvapujúce a zároveň dojímavé. Je smutné, že aj v 21. storočí stále táto téma zostáva aktuálna.... celý text

Příběh Arthura Truluva 2021, Elizabeth Berg

Máte radi knihy s dobrým začiatkom a koncom, ktorý vás chytí za srdce? Knihy, ktoré sú neskutočne ľudské? Ako Muž menom Ove, Olive Kettridgeová, či Zapomeňte na neděli a aj mnohé iné. Chcela som túto knihu predávať, ale nakoniec si ju nechávam. Je tak láskavá, že ma trochu aj rozplakala... ale chcela by som si ju niekdy prečítať znovu. Priatelia sú rodina, ktorú ste si vybrali sami. Nič nie je pravdivejšie ako táto veta. V knihe je nádherne opísané medzigeneračné priateľstvo medzi 17-ročnou outsiderkou Maddy a vyše 80-ročným Arthurom a jeho všetečnou susedkou Lucille, učiteľkou na dôchodku. Všetci stratili niekoho blízkeho a tak potrebujú dobro a malé láskavosti. Niekedy veľa spraví chutný obed, či darované koláčiky, alebo čas určený na vypočutie toho druhého. Atrhurov zvyk chodiť na cintorín v čase obeda k manželkinmu hrobu ma dojímal. Jeho strata bola pomerne čerstvá, cítil ju tam a aspoň takto si ten pocit blízkosti chcel udržať. Páčilo sa mi, keď sa zastavil pri jej "susedoch" a vnímal záblesky z ich životov. Susedka bola tiež veľmi osamelá a na sklonku života začala dúfať v lásku, keď sa k nej vrátil jej milý zo stredoškolských čias (a nie, nebol to Arthur). A nakoniec Maddy, ktorá túžila len po tom, aby ju niekto miloval... Spolu trojica vytvorila veľmi nepravdepodobnú rodinu, ktorá napodiv celkom spolu vychádza. Majú v sebe veľa súcitu a pochopenia k slabostiam. Všetci by sme mali menej súdiť a viac počúvať. Príbeh o priateľstve, šťastí, láskavosti, štedrosti, odpustení, čestnosti, humore, bezpodmienečnej láske, ale aj o strate, zmene a o starnutí. O skutočnom význame rodiny. Ja som si Príbeh Arthura Truluva zamilovala a zo srdca ho odporúčam aj ďalej. P.S. A idem si zohnať knižku o Lucille, ktorá dostala svoj priestor v samostatnom románe...... celý text

Tiene Swanfordského opátstva 2023, Julie Klassen

Taká milá detektívka, niekde trochu pomalšia a detailnejšia (napr. vo vysvetľovaní motívu), ale plynulo to príjemne, kniha sa číta rýchlo. Páčilo sa mi zobrazenie prác pri vyšetrovaní (porotcovia, súdny lekár, vyšetrovatelia, atď..) - ešte predtým, ako vznikla polícia, či opisy duševenej poruchy a taktiež aj malý nádych tajomnosti a poverčivosti. 3,5* z 5*... celý text

Ako vypiecť s kúzlami: Monin sprievodca obranným pečením 2023, T. Kingfisher (p)

Oddychové čítanie pre deti vo veku 10-14 rokov, ktoré začína vraždou? Ale áno, stále je to kniha presne pre mladších tínedžerov. A zabaví aj ostatných, ktorí nadchnú hrejivé príbehy okorenené tou správnou dávkou akcie, či drvenými klinčekmi. Mona miluje pečenie najviac na svete, pretože jej darom je moc dohovoriť tvrdohlavým koláčikom, či chlebíku, aby správne nakysli a upiekli sa k dokonalosti. To, že popritom stvorila večne hladný a tak trochu agresívny kvások, či medovníček, ktorý má svoju hlavu, je len odrobinka. V meste sa vyskytuje vrah, ktorý útočí na všetkých s magickými schopnosťami a k hraniciam sa blížia neskutočne silní nepriatelia. Mona nikdy netúžila byť hrdinkou, ale keď je do tej pozície dotlačená okolnosťami, zhostí sa jej najlepšie ako vie. Oceňujem silnú myšlienku nenápadného hrdinstva obyčajných ľudí, ktoré si málokedy uvedomujeme. Neviem ako vy ostatní, ale ja som miestami mala pri čítaní takmer pratchettovský pocit (milujem podobný zmysel pre humor). Ako vypiecť s kúzlami je originálny a zábavný príbeh a určite si ho prečítate s chuťou.... celý text

Bábkar 2020, Jostein Gaarder

Bábkar je stredoškolský profesor a etymológ, ktorý je naozaj bizarnou postavou. Mám rada Josteina Gaardera, ale priznám sa, táto kniha nebude patriť medzi moje obľúbené. Hlavný hrdina sa najviac a najradšej zhovára s jediným priateľom, ktorého má, ktorý jediný povie všetko bez obalu a hneď, no ale ani preto mi neprirástol ku srdcu. No ako rozpráva svoj príbeh, o detstve, o šikane, o smútku a osamelosti... je mi ho ľúto. Svoje priznanie v listoch adresuje Agnes, dievčine, ktorej rodinu spoznal na jednom z pohreboch pred mnohými rokmi. Jeho hľadanie pohrebov, na ktorých sa môže zúčastniť v dave ako jeden z mnohých smútiacich, toto sa mu stáva potrebou, nutkaním a zmyslom života. Pátra hlavne po inzerátoch, kde sú hostia pozvaní na spoločné posedenie po pohrebe. Ide mu o spoločenstvo, o rodinu, ktorú nemá, a ktorej na oplátku vytvára plno príbehov o priateľstve so zosnulými. Je to jeho cesta ako nájsť rodinnú spolunáležitosť. Rodinu a priateľstvá, hlboké a dlhoročné si dotvára a vymýšľa si príbehy, ktoré mu nemá kto vyvrátiť. A rovnako, ako je to pri hľadaní pôvodu slova, aj tu ide od známeho k nezmámemu, stavia príbeh na detailoch, maličkostiach a obraz, ktorý o zosnulom predostiera, je plnohodnotný a tak živý. Takisto keď vysvetľuje pôvod a vznik slov, cez mytológiu, kresťanstvo, či lingvistiku, je to zaujímavé, kam až dôjde vo svojich úvahách. Prepojenie nórčiny a indoeurópskych jazykov, hľadanie príbuznosti tam, kde na prvý pohľad možno ani nie je, aj toto je paralela s jeho životom. Ale práve tieto filozofické a lingvistické zamyslenia o ľudskosti a chápaní robia román tak zaujímavým. Osamelosť a ľudskosť. Otázka, či je dôležité hovoriť pravdu (vždy za každých okolností) a ako sa stať vnímavým voči odlišným. A že niekedy stačí jedna okolnosť a už bude naveky vnímaný jednostranne.... celý text

Eliza a more príšer 2019, Francesca Zappia

Eliza je introvertka, ktorá má sociálnu poruchu hraničiacu s úzkostnými atakmi a nič s tým nerobí... lebo najviac času jej zaberá tvorba webového komixu a odmietanie skutočných vzťahov. Má len online priateľov vzdialených tisíce kilometrov (dvoch -a svojim spôsobom ich aj ignoruje a je voči nim neuveriteľne sebecká), plus ju dosť zamestnáva odmietanie súrodencov a rodičov, ktorí sa snažia o rodinnú súdržnosť - spoločné trávenie voľného času, jedlo a podobne. A trochu menej sa venuje škole, no stále učenie ako-tak zvláda. Jej frajer má zase selektívny mutizmus a takisto nie je liečený (otcova samovražda na ňom zanechala svoje stopy). Komix ma nebavil, úryvky z neho mi prišli zmätené a nelogické, už len základná premisa nebola dobre vysvetlená. A úprimne, pochybujem, že tak brutálne zbohatla na svojom merchi, keď odmietala všetky kontakty a nechala to bežať len tak voľne... a len na dvoch kamošoch a ona sa sústredila na tvorbu - mať vždy mega kvalitné príspevky, ktoré nemali chyby je jedna vec, aale udržať si túto kvalitu každý týždeň a viac ako 3roky - to je na vyhorenie. Určite by sa to odrazilo na známkach, nie iba na nedostatku sociálnych kontaktov. Nezrovnalosti vidím aj vo vzťahu s Wallaceom, keď ju nedokáže podržať vo chvíli, keď má Eliza svoj panický atak (lebo rodičia prezradia verejne v dobrej viere jej totožnosť ako tvorkyne komixu, v zmysle, ako sú na ňu hrdí, zatiaľ čo ona doteraz úspešne skrývala svojuy pravú identitu pred svetom) a hádže na ňu zodpovednosť za jeho tvorbu. A ona potom postupne prezrie a tadááá - odpustí mu a komix dokončí, aby on mohol tiež ťažiť z jej tvorby... Čo sa mi na tejto knihe páčilo, bolo presné zobrazenie duševných stavov (aj pokus o samovraždu), reálne popísané pocity, vďaka ktorým knihu odporúčam.... celý text

Jabloňové lásky 2017, Zuzana Široká

Viacgeneračný román, kde sa prelínajú osudy šiestich žien jednej rodiny spojené cez jabloňový sad. V súčasnosti si hlavná hrdinka nahráva videodenník a toto bola asi jediná vec, ktorá mi úplne nesadla v najzraniteľnejšom období, kedy sa cíti opustene a ohovárajú ju kolegyne na wc, sa tam zdôveruje mobilu hneď ako vyjdú von? Asi mám trochu inú predstavu o súkromí a o veciach, keď nechcem, aby to niekto počul Viem, že to mal byť moderný spôsob, namiesto klasického písania, ale aj tak ma to prekvapilo. Zvyšok príbehu som si však neskutočne užila. Prepojené životy prapraprastarej mamy a jej dieťaťa a ďalších potomkov sa začína koncom 19. storočia. Simona sa to všetko postupne dozvedá zo zachovalých denníkov a zápiskov, či v prípade jej mamy len útržkov papiera s poéziou. Niektoré zápisky z minulosti boli mimoriadne bolestivé. Ani jedna zo žien to nemala ľahké, odlúčenie od bábätka, násilie, no osobne sa ma najviac dotkol osud dvojčiat. Ale boli aj milované. Každej žene je v sade venovaná jabloň, ktorej plody vyzdvihujú aj jej osobnosť a vlastnosti. Takže popri všetkom je to príjemné zoznámenie sa aj s prácou v sade. Celé to má tak trochu aj nádych hygge, keď sa opisuje chod penziónu, pečenie jablčníka a tak. Bonusom je skvelý recept, ktorý začína tým, že sa vám musí chcieť Idem pozrieť aj ďalšie autorkine knihy.... celý text

Naše těla, jejich bojiště: Příběhy žen z války 2024, Christina Lamb

Ťažké, surové a depresívne čítanie. Číra hrôza. Autorka hovorí priamo a bez obalu s obeťami vojnového sexuálneho násilia. Christina Lamb sa vydala do krajín, ktoré boli zmietané vojnou a hovorila priamo so svedkami i obeťami. Niekedy bola jediná, kto ich vypočul...Nepredstaviteľná bolesť, ktorú zažívajú ženy, na ktorých sa podpísali okrem násilného zásahu do telesnej a duševnej integrity aj hanba a odsúdenie (mnohokrát aj vlastnou rodinou, či komunitou). Mnohé majú vyhasnuté oči, doslova zomreli vo vnútri, no ich mená na žiadnom vojnovom pomníku nebudú... Znásilnenie využívajú bojujúce strany s cieľom ponížiť bezbranných, ukázať svoju moc, rozšíriť svoju DNA... a páchajú ho na ženách i deťoch bez rozdielu veku. (A áno, násilie sa nevyhlo ani mužom.) Plakala som, keď som čítala ich príbehy, hrozné je to čo i len čítať... A tá zúrivosť, bezmocnosť, čo tie netvory spravili bábätkám... Toľko utrpenia žien, dievčat a dokonca bábätiek v rôznych kútoch sveta, v súčastnosti aj v minulosti... od Rwandy, Nigérie, Konga, krajín bývalej Juhoslávie, Sýrie, Iraku, Bangladéša, Mjanmarska, Argentíny, Ukrajiny, násilie páchané členmi ruskej, či japonskej armády, kde ozbrojení muži používali (a stále používajú) znásilňovanie ako formu genocídy, etnického čistenia, vyhrážania, ponižovania a demonštrácie moci. Niekto hovorí, že vražda je najväčší hriech, ale tým pádom to pre obeť skončí. Žiaľ, týmto spôsobom sa okrem tela, neuveriteľne doráňa aj duša a to utrpenie vie len málokto vytesniť. Už len kvôli úcte k obetiam je dôležité o tejto "vojnovej zbrani" hovoriť a konať, a najmä verejne odsúdiť a potrestať vinníkov. Lebo málokedy sú tieto zločiny vôbec zaznamenané a málokedy potrestané. Za vinných považujme aj tých, ktorí vinia obeť... Ale je tu malé svetielko nádeje... lekár (Denis Mukwege), ktorý zachraňuje zranené deti, získal Nobelovu cenu mieru, či organizácie, ktoré pomáhajú obetiam. -- P.S. Podobne píše aj Svetlana Alexijevič.... celý text

Zlaté enklávy 2023, Naomi Novik

Keďže ma nejakým spôsobom seklo, jediná aktivita, ktorú som včera zvládala bez bolestí, bolo čítanie. Zlaté enklávy som si chcela šetriť, ale nešlo to. Dej letel veľmi rýchlo, a tak ako El prežila Scholomanciu, nestihla si ani vydýchnuť, že je von zo školy, či trúchliť za Orionom, hnevať sa na zvyšok sveta, už bola zase na cestách, kde bolo treba zachrániť ďalšie mesto. Postupne zistila, za akých príšerných podmienok enklávy vznikajú, a aj prečo sú tak výnimočné zlaté, ktoré túžili vytvoriť ešte jej rodičia. Splnenie proroctva nejde vždy priamočiaro. Aj tu bolo potrebné veľa obetavosti, priateľstva a - ako vždy - many. Ku koncu som aj slzu vyronila, tak som sa ponorila do deja, že mi aj bolo ľúto, že sa to skončilo. Cesta do pekla býva vyznačená najlepšími úmyslami, stačí sa raz odkloniť a využiť cudziu bolesť, obetovať toho najlepšieho a na takomto zhnitom základe začat stavať? To Galadriel s priateľmi nedopustila a som jej vďačná za vytrvalosť, s akou pácha dobro. Najviac sa mi páčili tie najstaršie časti miest, enkláv, kde sa prelínala realita v priestore a v kombinácii s časom to až tak nakoniec nevyzeralo úplne reálne. Ak by to sfilmovali, bolo by to náročne preniesť na plátno, ale stálo by to za pokus. Každopádne, táto séria stojí za prečítanie.... celý text

Osheimské kolo 2018, Mark Lawrence

Záverečný diel ma veľmi prekvapil. V dobrom slova zmysle, podotýkam. Čítam si, čítam klasickú fantasy knihu (mágia, meče, proroctvá, džinovia, anjeli, peklo pre každého, aké očakáva) a bum, zrazu je z nej SF?!?! To je aké úžasné! Krásne sa vysvetlia Tisíce Slnká, zrkadlá a aj Osheimské koleso, Lokiho kľúč, príčina, dôsledky a hlavne, dáva to konečne zmysel. Etymológia mien ma pobavila. Dobre vystavaný príbeh o princovi, ktorý je všetko možné, len nie ideálny následník, výnimočne dobre uteká pred veriteľmi, manželmi, bratmi a otcami svojich mileniek, vrahmi a nemŕtvymi. Ale keď už musí bojovať, tak chce prežiť a každá pomoc sa mu zíde. Príbeh som si nesmierne užila a od autora si chcem prečítať zase niečo. Knižkami ma zásobila kamoška a kolegyňa v jednom, Majka, ktorej týmto zo ďakujem. Obnovila si moju chuť čítať fantasy. Konečne niečo dospelejšie, už som bola YA presýtená.... celý text

Podivná doba 2023, Caimh McDonnell

Absolútne skvelé a vtipné. Dávno som sa takto nebavila. :) Poďakovanie je top, kľudne si ho prečítajte ako prvé. Podivná doba je novinový plátok, ktorý má pomerne nezvyčajné články; o posadnutom záchode, únosoch UFO a iných podivnostiach, ktoré nepôsobia dvakrát reálne. Hľadanie prvého zamestnania je momentálne pre Hanu absolútnou nutnosťou ako sa uživiť, keďže už sa musí starať sama o seba a nie je bohatá. Podpálenie domu, kde ju manžel podvádzal, si v životopise neuvádza, ale bola z toho veľká aféra. No určite nečakala takýchto rôznorodých kolegov. Svojrázny, večne opitý šéf, ktorý sa dokáže postreliť vlastnou mušketou, ale nedokáže bojovať so zúfalstvom vlastných spomienok. Redaktori, z ktorých jeden viac verí v duchov a druhý v mimozemšťanov, sa akýmsi vhodným spôsobom dopĺňajú. Potom je tu Grace, vševediaca sekretárka, čo má poruke božskú trpezlivosť a šálku čaju. A minimálnu toleranciu k nadávkam. (Krémové sušienky len pre vyvolených.) Mrzutá pubertiačka, ktorá sa neodlepí od svojho telefónu, ale vie to s grafikou a zamestnaná je tu odvtedy, ako sa vlámala do bývaleho kostola, kde redakcia sídli. Sadzač Manny, ktorý všetkých prekvapí okrem nahoty aj niečím iným (a s ním aj znepokojivý stroj, ktorý vás pozoruje). Fotograf, ktorého ešte neprijali, ale je aspoň vytrvalý. Do takehoto chaosu je Hana vhodená a musí sa zorientovať. (Kúpa donutov pre kolegov je dobrý krok.) A ako s tým súvisia úmrtia, na ktoré polícia nepodáva logické vysvetlenia? Toto všetko a ešte viac postupne odhalia v Podivnej dobe! Kúpte si vlastný výtlačok! (A aj keď inzerujú kadečo, neodporúčame milostné náčinie pani Wilkinsovej, to je na vašu zodpovednosť.)... celý text

Knihkupectví u jezera 2021, Jenny Colgan

Šťastie má osem chápadiel 2023, Shelby Van Pelt

Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :) Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.... celý text

Vianočné hodiny 2010, Kat Martin

Vianočné hodiny - knihu som si vybrala na základe obálky a tohtoročnej výzvy (hodinyna obálke) ale nemajú veľký význam. Vlastne len veľmi malou mierou zavážia.... a jedinou osobou, ktorej prinášajú radosť je pani trpiaca alzhaimerovou chorobou. Jej malý vnuk sa snaží zarobiť nejaké peniaze upratovaním v autoopravovni, aby jej ich mohol kúpiť. A celé je to písané neuveriteľne primitívnym spôsobom. Mala som pocit, akoby boli vynechané celeé odseky. Postavy neboli ani ploché, tvorili ich len nejasné body a vzťahy medzi nimi sú tak odfláknuto napísané, že som sa s tým trápila asi dve hodiny. A áno, nájde sa tam aj osoba, ktorá si dieťa chce adoptovať, nevyjasnená minulosť a sklamaná láska. Ak to už silou-mocou chcete čítať, odporúčam radšej knihu z knižnice, nestojí to za kúpu...... celý text

Trikrát Beth 2019, Jeff Abbott

Prepojenie zmiznutých žien, ktoré spája len ich meno (Beth) bolo trochu pritiahnuté za vlasy. Ale dobre. Na môj vkus to príliš popreplietané a pozliepané z rôznych afériek, spreneverení peňazí a zabití... Napriek tomu dcéra pátra po stratenej mame a darí sa jej tam, kde je polícia bezmocná... Keď dostáva odpovede aj od drsných týpkov a celý jej spôsob zvládania situácie je vlastne naznačovaným riešením, tak som tušila aj ako to skončí.... celý text

Moje vražedné vnútorné dieťa 2022, Karsten Dusse

Prepojenie konzultácií o nenaplnených potrebách vnútorného dieťaťa a následnom riešení v praxi bolo miestami cynické a zábavné zároveň, ale u nie tak prekvapivé ako bola prvá časť. A menej krvavé. Veľmi sa mi páčil spôsob s vyrovnaním požiadaviek premotivovaných rodičov v škôlke. :) To bola najlepšia ukážka... no som si istá, že v skutočnom živote by sa našli osoby, ktoré by v tom chceli pokračovať (aj za cenu zníženia počtu detí o tretinu a podobne). Ale kniha je kniha a v nej sú tieto postavy viac príčetné ako v realite. Aj ked som si nie istá tým nabíjaním kolobežiek a rozvozom - ako to prebieha v našom meste? Určite si rada prečítam aj pokračovanie.... celý text

Severka 2023, Nina Špitálníková

Byť obžalovanou a svojou sudkyňou zároveň. Byť zavretou na slobode. Rozhodnúť o sebe nemohla, ani kde a komu sa narodí, ako bude vychovaná, kde bude nútená žiť, či akej ideológii veriť. Mať moc sa dá aj nad tými slobodnými. Severka mi zlomila srdce. Jej rodina patrila medzi tie vysokopostavené v Severnej Kórei, mali vždy niečo na raňajky, veľký byt a všemožné výhody. Otec papaláš, dieťa poplatné režimu, ktoré s ľahkosťou udáva nielen jeho, ale aj kamarátku Neuvedomuje si tú cenu. Jeden život za poukážku do kaviarne. Ocitnúť sa proti svojej vôli ako emigrantka a nemôcť sa vrátiť je to jej najhoršia nočná mora. Cez deň ako-tak funguje, predstiera, no v noci ju to všetko dobehne. Rodina. Život. Režim. Výčitky. Len hviezdy sú rovnaké Nemôžem ju súdiť, viem len súcitiť.... celý text