Zuzana Široká

slovenská, 1979

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

/ všech 7 knih
Jabloňové lásky
Jabloňové lásky
Černicové dievčatá
Černicové dievčatá
Vzdušné čiary
Vzdušné čiary
Tiene bieleho orgovánu
Tiene bieleho orgovánu

Nové komentáře u autorových knih

Jabloňové lásky Jabloňové lásky

„Viacgeneračný román, kde sa prelínajú osudy šiestich žien jednej rodiny spojené cez jabloňový sad. V súčasnosti si hlavná hrdinka nahráva videodenník a toto bola asi jediná vec, ktorá mi úplne nesadla v najzraniteľnejšom období, kedy sa cíti opustene a ohovárajú ju kolegyne na wc, sa tam zdôveruje mobilu hneď ako vyjdú von? Asi mám trochu inú predstavu o súkromí a o veciach, keď nechcem, aby to niekto počul Viem, že to mal byť moderný spôsob, namiesto klasického písania, ale aj tak ma to prekvapilo. Zvyšok príbehu som si však neskutočne užila. Prepojené životy prapraprastarej mamy a jej dieťaťa a ďalších potomkov sa začína koncom 19. storočia. Simona sa to všetko postupne dozvedá zo zachovalých denníkov a zápiskov, či v prípade jej mamy len útržkov papiera s poéziou. Niektoré zápisky z minulosti boli mimoriadne bolestivé. Ani jedna zo žien to nemala ľahké, odlúčenie od bábätka, násilie, no osobne sa ma najviac dotkol osud dvojčiat. Ale boli aj milované. Každej žene je v sade venovaná jabloň, ktorej plody vyzdvihujú aj jej osobnosť a vlastnosti. Takže popri všetkom je to príjemné zoznámenie sa aj s prácou v sade. Celé to má tak trochu aj nádych hygge, keď sa opisuje chod penziónu, pečenie jablčníka a tak. Bonusom je skvelý recept, ktorý začína tým, že sa vám musí chcieť Idem pozrieť aj ďalšie autorkine knihy.“... celý text
— parvitas

Vzdušné čiary Vzdušné čiary

„Sledujeme osudy několika žen po dobu několika let hlavně Emilie - Milky. Co vše prožila kolikrát byla na dně, ale nikdy se nevzdala. Žila v několika státech, ale nakonec se vrátila na rodné Slovensko. Mrzelo mě, že se s Pavlem stále míjela a nikdy nepostavili svůj dům. Setkání na samém závěru bylo hodně dojemné ale krásné. Knihu doporučuji“... celý text
— Vlasta71

Vzdušné čiary Vzdušné čiary

„Knižka Vzdušné čiary bola mojou prvou prečítanou knihou od Zuzany Širokej, dostala som sa k nej vďaka autorskej štafete. Veľmi milo ma prekvapila a určite siahnem aj po jej ďalších. Johana so svojou malou dcérou Milkou opúšťa pre zlú situáciu Dobšinú a s ňou aj svojich najlepších priateľov - Johana priateľku Zuzanu a Milka svojho kamaráta Paľka (Zuzaninho syna). Od malička spolu vyrastali a sľubovali si spoločnú budúcnosť v podobe domu, ktorý Paľko raz postaví a stane sa ich domovom. Po odchode z Dobšinej sa dostanú na rôzne neznáme miesta, prežijú Přerovskú tragédiu, zažijú horšie, ale aj lepšie časy a spoznajú veľa silných žien so srdcami na pravom mieste. Z Emílie sa postupne stáva žena - matka, ktorá hľadá vo svete miesto, ktoré bude domovom pre ňu a jej deti. Musí sa popasovať so stratami a rôznymi úskaliami, ktoré ju v živote postretnú. Pavol dlho ostáva uväznený za železnou oponou, no neprestáva snívať o spoločnej budúcnosti s Milkou. Splnia sa ich detské sny alebo im osud zamieša karty inak? Kniha Vzdušné čiary sa mi veľmi páčila. Je v nej veľa myšlienok, hodných zamyslenia. Miestami je skutočne smutná a ,,ťažká", ale aj taký je život. Emília bola sympatická hlavná hrdinka, obdivovala som jej silu, najmä to ako zvládala aj veľmi náročné obdobia, ako stála pri svojich deťoch aj vo veľmi ťažkých časoch, snažila sa pomôcť a nikdy sa nesťažovala. Jediné, čo som u nej nie vždy vedela pochopiť, boli jej rozhodnutia v súkromnom - milostnom živote, ale to sa mi občas stalo aj pri niektorých vedľajších postavách :) V iných smeroch mi ale boli sympatické vlastne všetky ženské hrdinky, s ktorými sa v knihe stretávame. Každá bola úplne iná osobnosť, no všetky zo seba vyžarovali silu a odvahu. Knižku každopádne odporúčam, bola skvelá a určite bude ešte dlho vo mne rezonovať.“... celý text
— knihomolka_eli

Jabloňové lásky Jabloňové lásky

„ šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní Týmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete. Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal akoby som to povedala proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé. Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a rozprávanie tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva. Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy. Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia. Keďže podľa tradície to malo byť inak. Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.“... celý text
— Vknihách

Černicové dievčatá Černicové dievčatá

„Príbeh černicových dievčat je rozprávanie plné vôní, chutí a účinkov liečivých bylín, ktoré pomáhali zoceliť ich spálené duše. Autorka píše veľmi pekne, pre tento príbeh sa doslova hodí výraz kvetnato. Zaujala ma linka z minulosti a osud Margarete. Súčasná linka už pokulhávala. Vzťah Emy a Tobiasa bol veľmi zvláštny a miestami aj Emine postoje. Jednotlivé osudy sa pomaly preplietajú a spájajú, ale koniec mi už prišiel trošku nasilu prepojený.“... celý text
— Petras_ka

Přejít na knížky autora