parvitas komentáře u knih

Dočítané. Je to husté a drsné, fakt dobré. S niektorými poviedkami som sa nerada lúčila, chcela by som viac, ale tým, že boli vlastne ukončené, sa ani inak nedalo, len pokračovať.
Mala som len eknihu, takže sa mi spätne v nej nechce listovať, ktoré to boli, ale je možné, že sa k nej ešte vrátim.

3 05.01.2024

Takže čím začať, keď všetky nešťastné rodiny sú si podobné? Kniha má podobnú šablónu ako to bolo v románe o inej panovníckej rodine (Zimný palác): súčasnosť, minulosť a dávnejšia minulosť. Aj tu sa opakuje téma “medzi nebom s zemou, mysteriózne prepojenie hrdiniek, predmety, miesta, duchovia, tušenia a tak podobne. V častiach, kde si autorka prešla niektoré miesta aj naživo, to krásne v románe opísala a boli to tie miesta plné života. Vidno, že si Sisi a jej život zamilovala a vedela mnohé pikošky o jej verejnom a súkromnom živote. Ja som ale asi opačný prípad. Čím ďalej som sa prehrýzala príbehom, cisárovná strácala moje sympatie a čoraz viac mi liezla na nervy. Línia s herečkou bola úplne bezvýznamná, no prvá, s modernou dievčinka, ju ale ešte o kus tromfla. Spánková paralýza, vítanie nočných môr a zapisovanie snov no, ale buďme úprimní, nikto z tu opísaných ľudí nebol úplne v poriadku. Depresia, fóbie a úzkosti sú veľmi náročné diagnózy, no mne skôr vadilo opakovanie rovnakých situácií, nepodstatné zdôrazňovanie skutočností, o ktorých sme si už prečítali pred pár stranami ale teda nabaľovalo sa to a nabaľovalo a stále mi to prišlo ako vata. Mrzí ma to, lebo som sa na čítanie tešila. ( Btw, mamina mi knihu dokonca vrátila nedočítanú, vraj to bolo príliš ezo.) Sisi mi neprišla ako silná osobnosť, na to bola príliš zošnurovaná, aj keď samu seba videla inak. Vlastne som prekvapená, že vydržala tak dlho žiť a stihla aj zostarnúť v reálnom živote Kontrolovala sa neustále (váha, pás, jedlo, vlasy, pleť), aj keď nemusela, akoby to bolo jediné, v čom mohla dosiahnuť dokonalosť/samostatnosť. Keď sa to vezme, ako sa upla na deti a muža, ok, no potom už nič iné okrem koní nemala, bola osamelá takže keď pominula aj táto aktívna fáza, už v podstate nič okrem seba neriešila. Áno, je to smutné. Jediná kamoška bola z podobného cesta, tiež si prešla hroznou stratou, no vídali sa príliš málo. Z prečítaného si odnášam momentálne pomerne silnú antipatiu k Sisi, k jej vlasom a tak trochu aj k fúzom (nie, tie neboli jej). No čo, nemôže sa mi všetko páčiť

2 05.01.2024

Odvážna hrdinka s neobyčajným nadaním (vycítenie zlata kdekoľvek sa nachádza) v období zlatej horúčky sa musí vysporiadať so zlatachtivým príbuzným a utečie pred ním do Kalifornie. V utajení putuje s karavánou cez pol Ameriky a je to vlastne dobrodružný cestopis. Pripomínalo mi to v istej chvíli Verneovky a Mayovky, len hlavná hrdinka bola mladučká a malo to fantazijné prvky. Čítanie som si užila, ale rada by som vedela, ako to celé skončí...

05.01.2024

Mám rada svet Petra Granta, ale jeho sesternica Abigail je o niečo lepšia. Je vtipná a s ľahkosťou prekračuje hranice. Nielen spločenské, ale aj magické. Zmiznutí tínedžeri, hovoriace líšky a obetný dar bohyni rieky je to, čo môžete čakať, ale dostanete oveľa viac. Je to jednohubka, ktorá ma veľmi potešila. Tohtoročný Knižiško sa mi naozaj trafil do vkusu. :)

2 05.01.2024

Toto som čítala strašne dlho a postavy sa mi miešali. Nezaujímal ma ich osud ani v minulosti, ani teraz, boli hnusní k sebe navzájom a neúprimní... A teda ich výlet nedopadol najlepšie, odnieslo si to mladučké dievča vo veku mojej dcéry. Fakt nechápem, že som to dočítala, lebo sa to celé ťahalo ako sopeľ.

05.01.2024

Smutný príbeh o strate, dospievaní a láske. Aj keď sa autorka inšpirovala skutočnými udalosťami (pádom lietadla, kde prežil iba jeden mladší chlapec), spravila to veľmi citlivo. Bolela ma duša aj za Eddieho, za všetkých, ktorých nechal v oblakoch

2 05.01.2024

A mne sa to kupodivu páčilo, oddýchla som si pri čítaní. Nemyslela som na nič, len na tých šedivých bastardov. Bolo to rýchle a drsné a predvídateľné, ale teraz mi to nevadilo. Niekto má na vymazávanie šedivosti života romantické harlequenky, ja som mala poloorkov a ich boje.

To bolo neskutočne rozvláčne a sladké, nemalo to žiaden wau efekt a vlastne som to dočítala v lete len preto, že som si knihu kúpila a neskutočne som to oľutovala...

05.01.2024

Hm... konečne Jaroš... tajne som dúfala, že dostane sólovku. :) A podarilo sa. A aj som mu priala, nech si niekoho nájde, a že bude chvíľu aj vo svojom živle. Mučenie a tresty som si predstavovala pomerne živo, nechcela by som byť na mieste dotyčných vinníkov. A vlastne celkovo som si to čítanie naozaj užila. Detektívka bola v detailoch poslabšia (vrah mi bol jasný), chýbali mi Stein aj Barbarič, ale Jaroš je pomerne schopný.
Pár historických detailov ma prekvapilo (v dobrom), takže prižmúrim oko a hodnotím na plný počet hviezdičiek.

6 05.01.2024

(SPOILER) Chudák Steve, na jedinú ľudskú postavu toho bolo až príliš. Snaží sa byť budhistom, ale dohodnime sa, že ostáva pri tej snahe.
Páči sa mi koncept knižnice, naozaj má svoj špeciálny rozmer. A mnoho, mnoho oddelení. Knihovníci, ktorí celý život študujú len ten svoj katalóg, sú naozaj zvláštni. Ich výchova a vzdelávanie boli občas brutálne, no zároveň potrebné. (Hm, poznať cudzie jazyky je naozaj dôležité.)
Teraz to opisujem idylicky, ale pripravte sa na šokujúcu zmes násilia a krvi, všade sa povaľujú kusy tiel, náboje a vo vzduchu sa vznáša smrad spáleného mäsa. Niekoľkokrát usmrtení a znovu oživení. To zanecháva stopy. Moc a vedomosti z nich spravili to, kým sú. Ale kým naozaj sú? Realita je naozaj krehká.
Knihovna na Černohůrce mi mierne pripomína knihy majstra hororovej fantázie. Clive Baker (a jeho séria Knihy krve) má svoje prvenstvo v surovom naturalizme a v šokujúcom temnom násilí, ale Scott Hawkons ho nasleduje ako tieň. (Števko King píše rozprávky oproti nemu.) Mágia je živelná a nepodobná ničomu, čo si predstavujete, postavy šialené a mocné, no súcit a ľudskosť v nich ani veľmi nehľadajte. Je to román o smrti a aj o výchove boha. Všetko do seba zapadá na milimeter presne, ako keď sa pevne zatvoria dvierka na železnom býkovi a môže sa začať s upaľovaním.
Ja som si čítanie užila, nenápadná obálka a nič nehovoriaci názov a vnútri hotová apokalypsa.

2 05.01.2024

Mágia tarotových kariet, ako ich nepoznáte. Plus túžba niečo zmeniť a tak nejako sa podarí aj ublížiť najlepšej kamarátke. Kniha sa mi čítala vlastne rýchlo, ale príbeh na nebavil. Áno, je tu tínedžerské tápanie vo veciach prvej lásky, dokonca sa rieši aj ich identita, sexualita. Ale išlo to mimo mňa. Začalo to skoro ako najnovšie Jumanji (upratovanie pivnice), potom prišla zábava a nakoniec to niekoho vtiahlo do hry a sranda prestala byť srandou. Pardon, do iného sveta. O ktorom sa asi autorka rozpíše v pokračovaní, lebo sa nevie jednoducho vyjadriť a potom opustiť myšlienku. Alebo to ostane len pri magických schopnostiach. Každopádne, je to taký YA román, kde sa hrdinovia cítia neistí, ale ani v závere sa toho veľa nezmení. Mám pocit strateného času.
Je ale sranda, že je to tento rok druhý román o tarote, sa mi dostala do rúk a v každej knihe si najprv dotyčný musí upratať svoj život, aby mohol pomáhať.

05.01.2024

Vyzerá to ako klišoidný príbeh o “páchaní dobra" medzi osamelými cudzincami, ktorí si vylejú svoje srdce na stránkach denníka. A vyzerá to, že sú úprimní. Zošit bol ponechaný v kaviarni, no putuje cez viaceré ruky a my sa tak dozvedáme o pisateľoch viac a viac. Miestami to vyzeralo, že presne odhadnem, ako sa to skončí, ale pribeh ma v istom okamihu aj prekvapil. Na plný počet hviezdičiek to nie je, ale mám po dočítaní dobrý pocit. Keby to bol film, ako starnúceho umelca by som si predstavovala niekoho ako je Martin Short, jemu by sa tie výstredné obleky brutálne hodili.

2 05.01.2024

Svižný dej, na každej druhej stránke nejaká akcia, prekvapenie, alebo úplná bomba. Dokonca aj tá z hviezdy bola mega. Najviac sa mi páčila interakcia s mimozemšťanmi, plus nejaké novinky z minulosti hlavných postáv. Dostala som presne to, čo som od knihy očakávala a som spokojná.

1 05.01.2024

(SPOILER) Na knihu som sa tešila, lebo milujem príbehy odohrávajúce sa v antickom prostredí s gréckou mytológiou. A ženským hrdinkám vždy fandím.
(No táto sa zdá byť byť prekvapená z vlastnej krásy a príťazlivosti... ok, ale až toľkokrát? A keď už je na výprave týkajúcej sa záchrany celého sveta, naozaj k tomu treba primiešať romantiku?)
Bohovia, ktorí slabnú, keď sa v nich neverí, je motív nekonečnekrát obohraný. Lokálpatriotizmus, resp. sebaobetovanie sa pre vyššie dobro a záchranu milovanej vlasti, kde ťa aj tak nikdy nebudú brať ako plnohodnotného člena, je tiež silná vec, ale zase sa to opakuje.
V knihe Dcéra Sparty je to celé v červeno-zlatom odtieni.
Silná ženská hrdinka s nie úplne pozemským pôvodom vyhrá nad mužmi, nad bohmi, nad príšerami, nad niektorými sa aj zľutuje, a tak sa občas zaviažu, že jej prídu na pomoc, keď to bude potrebovať. Asi v druhom dieli, keď vyjde. Toľko k deju. Veď akčné je to dostatočne, krátke tiež, takže mi prečítanie trvalo len nejaké slabé dve hodinky... ale nejako som si to neužila, dej bol predvídateľný, lebo aj nepriatelia boli tí klasickí, čo by ste predpokladali...
Deje sa jej toľko vecí, že jedna by sa aj zbláznila (premeny milovaných na zvieratá, spolupráca s bohom lásky, vyhrážky, úteky, bitky a výhry), proste Dafné si nemá kedy ani vydýchnuť... koná neuveriteľne impulzívne, nespolupracuje, aj keď sa to neuveriteľne často zdôrazňuje, aké je to potrebné... No just nie. Jednoducho všetko kĺže len po povrchu. Niektoré veci sú nekonzistentné - dokonca aj taká obyčajná vec, ako putovanie je raz božsky jednoduché, inokedy im trvá týždne, liečenie a kúzlenie detto.
Tak nízko položenú latku (leží v prachu na zemi, vlastne sa len okrajom dotýka sandálov), čo sa týka gréckej mytológie, som už dávno nevidela. Žiadne poučenie, alebo hlbší význam, keď sa jej niečo podarilo, keď dosiahla nejaký míľnik.
Akoby som čítala tínedžerskú fanfikciu, kde sa autorka nedrží predlohy, lebo sa jej nechce a len matne okolo nej lavíruje. A áno, aby to dávalo zmysel, ešte si to okomentuje a ospravedlní aj v predhovore. Nie, nevadí mi, že nechala umrieť postavy inak ako je v klasických gréckych bájach a povestiach (Tézeus, Sfinga, Minotaurus), ale vadí mi nulový vývoj hlavných postáv (Dafné a Apolón majú iný príbeh v predlohe) a áno, je tu aj vlk... klasický YA zaláskovaný trojuholník, len bez upírov a vlkolakov, aj keď teda trochu nadprirodzena a bĺch tu je. Okrem spaľujúcich pohľadov sa tu koná len samá akcia a preskakovanie v deji, vláčenie sa krížom cez mapu (inak, tá aj so slovníkom sú fajn bonusmi tejto knihy). Niektoré veci sú nedoriešené (Tébsky mor), iné len naznačené (rodičia), niekde sa preskočí celá časť, ostane len putovanie a horúce dotyky. Nie, neslintajte, naozaj ide len o dotyky a horúcu pokožku. Občas aj krv a ichor. Vlastne, miestami som mala pocit, akoby som hrala Assassin's Creed Odyssey - čo misia, to nová lokácia, postup v hre deji a následné získanie ocenenia od spolupútnika Apolóna/oslobodenie múz = získanie bodov a skúseností... Dokonca aj bonusy sú akoby z nejakej hry - či už ide o zázračné vyliečenie smrteľných zranená, samomysliaca ochrana (midasov dotyk), zbrane s neskutočným potenciálom.
Ale aby som len nekritizovala. Najviac z celej knihy sa mi páčila Kréta a jej vládca. Tak má vyzerať pravý tyranský panovník. Aj keď bol tiež vlastne len takou jednostranne vykreslenou postavou, pripadal mi asi najľudskejšie a hlavne v tom svojom presvedčení zotrval.
Prečítajte si, ak chcete, ale ak nie, tak nie. Neprídete o veľa.

05.01.2024

Bola to fantastická jazda! Nechápem, kde autor nabral toľko nápadov. Jednotka bola fantastická a dvojka jej tesne šliape na päty. Tu je už menej šokujúcich vecí, viac sa venuje charakterovým črtám, ambíciám a celkovo osudom jednotlivých postáv. Samozrejme, nestráca zo zreteľa svoj cieľ - nájsť a zachrániť svoju milovanú ženu v spleti poschodí Babylonskej veže. No... ale ako zločinec, má len obmedzené možnosti. Ak milujete steampunk, vzducholode, pirátov, pyramídy, umenie, či bizarné otroctvo, alebo podivné bytosti, ktoré akoby vybehli z ostrova dr. Moreaua, prídete si na svoje. Ja som veľmi spokojná a budem sa nesmierne tešiť na pokračovania.

P.S. Teraz čítam, že sa neplánujú vydať v češtine ďalšie časti?! No to nebudem mať takú dobrú angličtinu na dočítanie, to mi je fakt ľúto... :(

08.11.2023

Nové vydanie s ilustráciami od autorky Lisa Aisato je neskutočne krásne. Milujem jej farebnosť, jej videnie sveta, jej jemne zahmlené obrázky, fantáziu. Známy príbeh, ktorý s deťmi veľmi dobre poznáme a radi si vždy pozrieme aj sfilmované, či už hrané, alebo animované. Na knihy až také šťastie nemáme, aj keď som sa ich snažila ukazovať všetkým trom dcéram, no postupne sme vydania, ktoré sme doma mali, posunuli ďalej, lebo si ich deti nezamilovali. (Áno, aj tú milú knižku z Verbária, a aj to vydanie, čo vyzerá ako encyklopédia.) Toto je iné, proste vianočnejšie. Jednoducho nádherné... zbožňujem túto knihu už len pre jej ilustrácie. Príbeh je tiež nadčasový a vždy si v ňom niečo nájdeme. Odpustenie, nádej, láskavosť... budúcnosť, kde nájdeme všetkého dostatok, najmä času stráveného spolu. Aj o tom sú Vianoce.

9 08.11.2023

(SPOILER) Doslova a do písmena je to zlátanina, ktorú nebudem odporúčať. Príbeh je chaotický, postavy sa objavujú a miznú, niekedy uprostred vety, do toho to má mať nejaké hororové pozadie, ale ani zďaleko to nedáva zmysel. Africké sošky, démon, ktorý sa snaží páchať dobro, aby sa oslobodil, plno mŕtvol, plus rôzne halucinoidné výjavy... A áno, stále je to trochu šmrncnuté africkými detailami, víziami z domorodej dediny, rituálmi a ukradnutými magickými predmetmi. No ako niekto spomenul, kniha je zlepenina a pripadá mi ako béčkové horory z 90-tych rokov, kde sú hlavnými hrdinmi stredoškoláci s vlastnými autami, ktorí sa vždy zapletú priamo do diania, vyvolávajú duchov a démonov, popritom riešia úlohy, vlasy, šaty, chlapcov a ako vyriešiť vraždy.
Našťastie som si ju len požičala ako eknihu z knižnice. Donútila som sa ju dočítať, ale nikomu to neodporúčam.

(SPOILER) Toto bola moja prvá kniha od autora a je dosť možné, že sa pozriem aj na ďalšie. Rosnička, čiže moderátorka počasia ako obeť, jej fešák ako možný vrah - a to všetko na dovolenke - začiatok bol sľubný. Oceňujem aj preklad chorvátskych fráz priamo v texte. Aj keď mám pocit, že celá kniha bola nejako moc urozprávaná. Teraz asi odradím tých slintajúcich, nie je to erotický román, aj keď sex tu bol spomínaný častejšie ako káva. Denník, resp. blog napísaný profesionálkou bol potrebný na identifikaciu podozrivých a literárne sa mi páčil asi najviac z celej knihy, asi preto, že bol krátky a výstižný. Inak, v Chorvátsku furt išli niekam do reštaurácie, kaviarne, do hotela, na jachtu a na políciu. Pri mori sa zdržial len ten jeden chudák obvinený, aj to nemal moc na výber. :)
Dve Slovenky, čo prišli zadržanému kolegovi pomôcť, mi postupne začali neskutočne liezť na nervy, ich potreba vyniknúť, každá v inom smere no veľké kamošky z nich neboli. Mačkofilná chorvátska policatka tiež bola trochu divná. Btw, len malá poznámka, že pri takej silnej alergii na mačky, neviem či by som to na mieste vôbec udýchala a nie čakať s liekmi až na ďalší deň. Ale ok.
Obhajca nevyzeral vôbec sympaticky, vlastne som si tam nenašla osobu, ktorej by som držala palce. Majiteľ jachty je absolútne nepresvedčivý a naivita mu nesvedčí, to fakt si myslel, že všetky jeho “zamestnankyne pracujú dobrovoľne, keď sa neštíti oblbovať krásky šampanským mixnutým s omamujúcimi drogami? Väčšie klišé asi ani nie je
S knihou som sa teda akosi trápila od konca leta, dočítala som ju až včera. Pre mňa to teda jednohubka nebola, napriek dialógom, čo zvyknú text urýchliť. Páčilo sa mi, že krimi prípadov bolo nakoniec viac. Úplné zadosťučinenie, keď sa aj vyriešili. A naznačená politika v rámci policajného útvaru je to také slovenské. Oceňujem, že si autor našiel konzultantov. Dávam 3,5*.

05.11.2023

Pripomínala mi inú knihu o liečiteľke - o Vimke - od Alexandry Pavelkovej. Víle, ktorá prisahala, že bude pomáhať bez ohľadu na to, kto je zranený. Ok, no tu je to bosorka... Hlavná hrdinka sa konečne vymanila spod matkinej navlády, a keďže zložila pri prijímaní vedomostí nezvyčajne silnú prísahu, pomáha raneným a biednym. Samozrejme, niekdy vie viac, ako obyčajní ľudia tušia. Neprišla o všetky schopnosti, len sú pomerne obmedzené.
Inak mi Henika svojou akčnosťou pripomínala trochu poviedkovú Celaenu Sardothien, tá sa tiež s ničím nepárala a šla rovno na vec. Idem-riešim. So Zaklínačom to nemá spoločné prvky, tam by som súvis nevidela. Prekliate dieťa je v každej druhej fantasy... Okrem poslušnej kobyly, ale táto tu neznáša mužov. Čiže je celkom jedinečná.
Zrušenie rádov vzdelancov a liečiteľov istým kráľom, ktorý sa rozhodol vládnuť absolutisticky, nie je tiež nič nezvyčajné. Sama si vybrala svoje poslanie, zároveň chce pomôcť kamoške čarodejnici, resp. učnici, ktorá je zakliata na straku. Kamufláž so začiernenými krídlami by neoklamalo ani dieťa, ale čarodejnice áno? Hm, dobre. Trochu mi to chýba taký ten ľudský element kazivosti. Všetko do seba jednoducho zapadá, akoby to bolo vopred pripravené, príbehy v poviedkach idú hladko. No keby som si nezapísala, o čom kniha bola, asi by som ju pomaly ale isto vypustila z hlavy. Nie je to výrazne zapamätateľný príbeh, ale prečítala som ho za deň, čítal sa mi naozaj dobre. Dám však šancu aj pokračovanianiu, ak bude.
3,5*

1 02.11.2023

Prečítaná v čase, keď som zúfalo hľadala niečo na štýl zaklínača. No, rovnaké to nebolo, ale dobré. Musím si to prečítať znovu. Som zvedavá, či sa mi aj po rokoch bude páčiť...

1 01.11.2023