parvitas komentáře u knih

Autorka svoje rozprávanie delí medzi dve prostredia; astronauti vracajúci sa z vesmírnej expedície od Jupitera k Zemi a osamelý vedec za polárnym kruhom starajúci sa o zabudnuté dieťa. Všetci sú svojím spôsobom uzavretí, nie sú v kontakte s rodinou a globálna katastrofa sa ich dotýka len postupne. Je to taká nejednoznačná strata... nikdy neviete, čo ste mali, kým ste to nestratili. Všetci sú v prázdnote, v chlade, bez možnosti komunikácie. A v podstate je nedôležité, čo sa stalo na Zemi, lebo dôležitá je iba realita, táto konkrétna súčasnosť, s ktorou sa treba vysporiadať a zmieriť. Román o skúmaní vlastnej osamelosti a izolácie, kde aj ticho má svoj zvuk. Aká je cena za skutočné dosiahnutie vrcholu svojej kariéry a nemať to potom s kým zdieľať?
Najprv mi niektoré veci prišli trochu nelogické... Napríklad, že si austronautka zobrala len jednu fotku svojej milovanej dcérky, keď išla na dva roky do vesmíru. Alebo tiež, že starec sa šiel presunúť z dobre zásobenej stanice na druhú. Vysvetlenie potreby komunikácie bolo jednoznačne nádejné... rovnako aj postava Iris, no stále to vidím ako veľmi nepravdepodobné.
Napriek tomu, ak mám označiť nejakú postapo knihu za príjemnú a pokojnú, je to táto.
Odporúčam aj film, mala som z neho úplne rovnaký pocit ako z knihy, tentoraz sú si diela rovnocenné.

21.01.2024

(SPOILER) Priemerná jednohubka. Ak hľadáte knihu s hrdinkou, čo trpí sociálnou úzkostnou poruchou (sociofóbiou) - nech sa páči, je tu Ziva, magická kováčka. Okrem toho, že vie tvarovať železo a nabiť vykovaný predmet kúzelnou mocou, s ľudmi sa nerada rozpráva. Jej sestra je však o to výrečnejšia a pomáha jej so socializáciou, ale istým spôsobom je Ziva na nej až nezdravo závislá. A keď sa konečne zaľúbi, dotyčný jej plachosť berie ako niečo, čo je preňho istou výzvou? Takáto dravosť je pre mňa skôr odpudzujúca, ale dobre, papier znesie veľa, ich vzťah istým spôsobom napreduje a aj sa prehlbuje.
Celé dobrodružstvo spočíva v jednom priamočiarom úteku pred zlou postavou, ktorá chce ovládnuť svet prostredníctvom Zivinho nadania. Chcela som sa dozvedieť viac o mágií a osobách, ktoré ju ovládajú, o genocíde, čo postihla ich predkov a tak podobne. No postava učenca, ktorý tieto veci zisťuje, väčšinu deja len prevláča knihy, zapisuje, suší navlhnuté strany a znovu prepisuje... Btw, všimol si niekto jeho šepkanie (zaklínadiel)? Je možné, že v pokračovaní to bude to isté, len v bledomodrom, keďže vzťahy štyroch postáv sú prepletené a znovu sú na ceste...

1 21.01.2024

(SPOILER) Pri tejto knihe som sa nahlas smiala a potom aj plakala. Prerevala som doslova balíček vreckoviek, lebo to bolo bolestivé čítanie. Také, naše 80-te a 90-te roky. Úplne som tie papučkové scény videla. Od škôlky až po dospelosť. Aj spisovne, aj po východniarsky s prízvukom, aj s vybývaným bytom s istým zápachom, lapačmi prachu, či prestavanou vilou na podnikateľské baroko a šteklením uja Ľuboška a neskôr aj jemu podobnému.
Fakt nemám rada zneužívanie a neznášam to ani v knihách, neviem preto dať plný počet hviezdičiek, ale na rozdiel od kníh Les v dome, či Nič, je v nej na konci nádej. (Necítila som sa po dočítaní ako niekoľkokrát použitá a vypratá handrička.)
Babička Ivany Gibovej nie tá láskavá a milá ako od Boženy Němcove. Je to despotická a tvrdou rukou vládnuca žena, čo nemilosrdne komanduje svoju rodinu, dcéru, zaťa a vnúčatá... až kým nezostarne a pokorne na vás nebude pozerať, nebude vás poznať, no a vy nebudete mať to srdce ju nechať len tak zasratú a neprebalenú.
Ak niektorá kniha ide na dreň, je to táto. Aj mi zlomila srdce, aj mi ho zahojila.
Najprv som si myslela, že to bude niečo podobné ako Ja, malkáč, s humorom sa aj ťažké témy lepšie znášajú, no autorka ide ďalej, opisuje nielen povrchové škrabnutia, tu sú kolená rozbité niekoľkokrát a ponecháva hlboké jazvy. Rýpať sa pod chrastou. Rodina.
Smutná je táto Babička.

20.01.2024

(SPOILER) Príbeh je pozliepaný asi zo všetkých popolárnych young adult a new adult románov a sérií posledných 15-20 rokov. Akurát to má naviac nálepku fantasy. Pre mňa sú draci jediným dôvodom, prečo som to dočítala a na nich sa páčilo vlastne všetko. Vlastne, ani pri nich nie je autorka stopercentne originálna. (Ruku hore, kto už čítal ako sa cvičili drakeni z Pernu, alebo sa nechal/a vyvoliť Eon, že?) Sexuálne scény sú priemerné, chémia medzi postavami graduje len vtedy, keď sú draci nadržaní. (Inak, má to podobnú štruktúru ako Maasovej masovky - série Dvory a Tróny.)
Tešila som sa na nové prostredie. No postupné budovanie sveta tu v podstate ani neexistuje, jediné informácie vám odrecituje hlavná hrdinka ako jej spôsob sústredenia sa (či ukľudnenia) popri cvičení. (Aj ja milujem dejiny, ale určite si neopakujem pritom priebeh obliehania Bastily, či čo.) Asi autorka nevedela, ako to čo najprimitívnejšie zakomponovať do deja, takže bifľovanie a opakovanie dejín sa jej hodilo veľmi, vzhľadom na zameranie postavy.
Anotáciu ste asi čítali, ale ak nie, viete, že hlavná postava sa na príkaz matky veliteľky musí hlásiť medzi dračích jazdcov. Svoje milované knihy a štúdium v knižnici musí prenechať iným. Navyše je hendikepovaná, veľmi nízka, bledá a krehká (ľahko sa zraní, zlomí si kosti a podobne), takže to vyzerá, že nemá šancu ani len spraviť prijímačky a mala by zomrieť už pri nelogickom prechode do bodovy. Napriek tomu prežíva nielen tréningy, či pokusy o vraždu a iné odstránenie, ale dostane sa aj k drakom. Záverečný cliffhanger som odhadla už v prvej polovici a bol absolútne predvídateľný, no čo ma prekvapilo, že táto séria má mať (až) 5 dielov!? Ďakujem, neprosím.
Vedľajšie postavy sú... no proste klasické vedľajšie, aby vynikli hlavné, no niektoré sú aj postrádateľne vedľajšie. A pre tých, čo vo všetkom vidia spoilery, vážení, v tejto knihe sa umiera už pri vstupe do budovy a potom aj neskutočne veľakrát a to, že sa to dialo len tak mimochodom bezmennému davu, zvykajte si, že v knihách im občas dajú aj meno.
Myslím, že väčšina nadšených čitateľov nevidí iné motívy, čo autorka v tejto knihe použila. Nemajú načítané staršie knihy, takže to nepoznajú a tak je Štvrté krídlo pre nich niečo nové a originálne. Ak ste čítali akúkoľvek romantickú knihu a akúkoľvek knihu o drakoch, tie spoločné body nájdete. Vlastne, nemusela by byť ani o drakoch, stačí školské či iné tréningové prostredie (tu je to konkrétne ako zo súťaže z Ninja Factor), dobrý-zlý kamarát a zlý-dobrý nepriateľ, ktorý je tak sexi, až chcete, aby ste zomreli hneď pod ním. Niekoľkoorgazmové sexuálne scény predajú knihu ako 18+, ale je to to, čo naozaj nutne potrebujete?
Napr. niekoľkokrát zopakovaný opis úžasného Xadenovho tela, na ktoré chce Violet vyliezť ako na strom. Parafrázujem tie zlé prirovnania a rozhovory typu:
- Tvoja dýka sa mi zarýva do chrbta.
- To nie je moja dýka.
(Bod pre Chrabromil za to, že autorka nezabudla na výškový handikap hlavnej postavy.)
Ja som po dychu nelapala ako Violet, ani som si nemyslela, že je dotyčný taký skvelý. Vlastne, jediné vrstvy, ktoré táto postava má, sú vstvy oblečenia, žiadne zdĺhavé odkrývanie osobnosti ako šupiek z cibule nečakajte (aj Shrek je v tomto niekoľkonásobne lepší). Myslím, že v súčasnosti už umelá inteligencia vie pekne pospájať epuby a vytvoriť text, kde využije tie top momenty z každého, a predpokladám, že nejako (len bez AI) to spravila aj táto autorka.

Môj názor -nečakajte žiadne majstrovské dielo fantasy literatúry. Je to len bežná masovka, kde sa dospelé postavy nesprávajú až tak dospelo.
Tie naozaj skvelé knihy pri prvom vydaní nemajú popísané ódy samy na seba už na obale knihy. :)

11 20.01.2024

(SPOILER) Tak v prvom rade rozprávač je skvelý, uveriteľný a nesmierne plnohodnotne vykreslený, no samotná rozprávka (príbeh) už trochu menej.
Najviac mi vadilo opakovanie. Nepodceňujte čitateľa, pán King, a nechajte mu len náznaky o príbehoch a motívoch, nemusíte ich dopodrobna menovať a vysvetľovať, dovoľte čitateľovi, nech sa potrápi s indíciami a nepodávajte mu všetko na zlatom podnose. Nie, nie, pán Kráľ tu nielenže povie niekoľkokrát názov rozprávky, či meno zloducha, ale aj ako to celé skončí....
V úvodných častiach, kde sa Charlie stretáva s mrzútskym susedom a jeho oddaným psom (starému zranenému pánovi pomôže práve verná sučka Radar - štekaním volá o pomoc - a chlapec to neignoruje), som si knihu naozaj užila. Krásny vzťah pána a jeho psa, nájdenie priateľstva medzi dvomi osobami, ktoré by to vôbec nečakali, obetavosť a láskavosť, dôvera a rešpekt.
Ale aj tajomný dom na pokraji chátrania a najmä záhradná búda, z ktorej idú desivé zvuky a niečo sa dobýja von!
Táto časť bola skvelá, rovnako som si užívala aj porovnávanie mágie. Čo vyzerá ako zázrak v jednom svete, je prirodzené v druhom a naopak. Nasleduje druhá časť, kde Charlie objavuje druhý svet, a tu som čakala podobne intenzívne pocity, ale bol to taký miš-maš Nekonečného príbehu, Alici v krajine zázrakov, či rozprávok Charlesa Peraulta, bratov Grimmovcov, alebo Čarodejníka z krajiny Oz. To, že King tak trochu vykráda sám seba (chlapec v paralelnom svete -Talizman) alebo podobnosť s pištoľníkom ako zo série Čierna veža je ok, to by som ešte brala. Vraj chcel napísať pokračovanie Čiernej veže a tu sa mu to celkom podarilo. Narážky na Lovercrafta a jeho bytosti Cthulhu som si užívala asi najviac, no priama konfrontácia ma neskutočne sklamala, rovnako ako záver. Bol všetko, len nie grandiózny.
Ale tak narážok a vykrádačiek (alebo inšpirácií inými dielami) bolo viacero - Kroniky Amberu, alebo niečo ako gladiátorské Hry o život. No zakliata princezná a vlastne aj celé šedivé kráľovstvo, rola princa, na ktorého sa postupne hlavný hrdina tlakom mení. Bolo tu naozaj asi všetko - Jungovo poňatie sveta mýtov, snov a folklóru ako cesta k pochopeniu ľudskej mysle, či návrat monarchov (a to nielen motýľov). Miestami priamočiare, potom zase opisné, nastane aj kruté vyraďovanie postáv, či pár dojímavých momentov plných pohody... myslím, že rozprávka sa môže páčiť väčšine čitateľov. Za mňa 3,5* z 5.

6 20.01.2024

Na prvý pohľad je to veľmi milý a láskavý príbeh. Navyše ma kniha zaujala aj farebnou oriezkou. Na druhý už menej Body dole dávam za nadávky. Nejde o klasické dočerta a ježišikriste, ale padli aj tvrdšie slová ako kurva, chuj, pojeb ma podľa mňa sú tu navyše a neplnia funkciu. Nepopisujú tým jednu osobu, takto tvrdo hovoria viaceré postavy a len pri jednej to beriem ako na mieste (keď je čarodejnica trochu mimo a navrhuje posteľnú aktivitu).
Romantická línia je tu, aby sa vyliečili dve zlomené duše, bolo to dojímavé ale sexuálna scéna je prikrátka a teda podľa mňa na 18+ aj málo pikantná. Ale tak nie sú to Bridgertonovci Protiklady sú napr. v podobe citovania Jane Austenovej a vyznaní náklonnosti to bolo rozkošné.
Asi by som knihu prirovnala ku knihám ako je Dom na Azúrovom pobreží (T.J. Klune) mixnutému s Čarovnou záhradou (S.A. Allen), aj tou rodinnou spolupatričnosťou, večerami, izolovanosťou, deťmi, s prepojením prírodou, s mágiou všeobecne a prípravou elixírov, čajov a kúzelných nápojov. Čítanie som si užívala, no tie nadávky ma vždy nepríjemne zarazili - a aj po dočítaní mám z toho akúsi pachuť, na viac ako 3,5* to nevidím

05.01.2024

(SPOILER) Cestou na prvú brigádu sa stratí dievča z autobusovej zastávky. Po troch rokoch od jej zmiznutia ju jej otec Lelle ešte stále hľadá. Počas dlhých letných nocí prehľadáva oblasť okolo Striebornej cesty, je to jediný cieľ, ktorý ho ženie vpred, nič iné nedáva zmysel... Nedokáže sa zapojiť znovu do života, je rozvedený, osamelý. Nastojčivo dáva polícii tipy na podozrivých, pátra po dcére na vlastnú päsť a ničí ho to. Táto časť Švédska je plná lesov, močiarov, komárov, plná podivínov a sobov. Vyslúžilí veteráni, samotári, lovci, drogoví díleri, fanatici pripravujúci sa na apokalypsu, či zberateľ porna... Pri čítaní som mala pocit, akoby ma niekto zabalil do vlhkej deky dúfajúc, že ma zohreje, no cítila som len postupujúci chlad a plesnivý smrad... Znepokojivý psychotriller. Druhou postavou, okolo ktorej sa točí dej, je Meja. Bývajú u matkinho priateľa a dúfajú, že sa už nebudú musieť sťahovať, že budú mať dostatok jedla a strechu nad hlavou. Meja túži po stabilite, po niekom, kto sa o ňu bude starať, chce doštudovať, no má len psychicky chorú mamu, ktorá sa prispôsobuje svojim milencom a o dcéru sa takmer nezaujíma. Že sa pretnú osudy Lelleho a Meji, je viac než isté. Ona je žiačka, on jej učiteľ. A navyše sa podobá na jeho stratenú dcéru...
Veľmi rada čítam v lete mrazivé knihy. Táto sa odohráva v lete, no ako postupuje dej, menia sa aj ročné obdobia. Teda svoju dávku zimomriavok som dostala. Je tu bravúrne vykreslená situácia a psychológia oboch hlavných postáv, neviete, koho podozrievať skôr, alebo (o)koho sa báť.

1 05.01.2024

(SPOILER) Už si nepamätám, kedy som to dočítala. Ale Audrey mi bolo riadne ľúto. Niečo sa jej stalo. Šikanovali ju a vďaka tomu sa dostala do vážnych depresií a začala trpieť panikou. Zostala doma, lebo jej v škole nepomáhali, dokonca z agresoriek spravili obete... Kniha je o tom, ako sa postupne z toho dostáva... ako sa začne postupne pozerať ľuďom do očí, ako to všetko zvláda ona, aj je rodina. Čiže riadne vážna téma.
Vtipné chvíle boli, keď si jej mama myslela, že bráško trpí závislosťou na počítačových hrách. Scéna s vyhodeným počítačom je top. A potom druhá, keď k nim domov prichádza bratov kamarát a komunikuje s Audrey, lebo nevie, že ona to nedokáže. Lístkové vyznanie je také krásne... Romantiku však nijako extra nečakajte. Je to YA, ale takým inakším spôsobom.
Trochu mi vadil často spomínaný Starbucks, ako synonymum americkej kaviarne, takže to chápem ako neskrytú reklamu. A nie som z toho paf. Opäť by som to ohodnotila tak na 3,5 až 4 hviezdy. Náročná téma, ale fajn zvládnutá.

05.01.2024

(SPOILER) V pamäti mám ešte skvelý dojem z podobne nesmrteľnej knihy cestovaní v čase, resp. o niekoľkostoročnom človeku - Neviditeľný život Addie LaRueovej. Dilemy, osamelosť a smútok, či nájdenie nečakanej lásky majú spoločné, no zároveň sú úplne inakšie poňaté. Tu hlavný hrdina nie je nesmrteľný, ani neobetuje dušu, jednoducho len starne veľmi pomaly a to ho dostáva do nebezpečenstva. Zároveň je celý čas v akejsi neprestajnej depresii, nenachádza radosť, či zmysel života, vďaka ktorej sa teší novému dňu. Áno, chápem, že trúchli za láskou svojho života... ale utápať sa v žiali až 400 rokov? Preboha, mala som chuť ním zatriasť. A ako chce nájsť svoju dcéru, čo sa viac nesnaží?! A aj spolok, do ktorého vstúpil, toto ho fakt nezaujímalo viac, kto a čo sú tam za ľudia, lebo bol vďačný iba že mu tak nezištne pomáhali zmeniť identitu? No dobre, nie úplne nezištne, niečo za to chceli a tá služba nebola vždy ľahká.
No nebolo to iba nemtavým hrdinom, ale aj nemastným-neslaným záverom, vďaka čomu knihe nedám plný počet hviezdičiek.
Ale keď Tom Hazard začal spomínať na známe osobnosti v minulosti, na Shakespeara, Cooka a podobne, tak som si ho predstavila konečne ako muža, čo žije (a nie iba prežíva, nehazarduje). Áno, ako učiteľ dejepisu bol skvelý, no ako človek, čo má utajiť svoju dlhovekosť nie. Pár nelogickostí by sa našlo, napr. ho vôbec nenapadlo, že by využil zamaskovanie sa... parochne existovali už odkedy dospel, aj farbenie vlasov, či umelé fúzy, keďže mu tie jeho rastú pomaly?!
Takže mu to trvalo niekoľko storočí, kým si uvedomil, že sú chvíle, ktoré sa nevrátia, a že niekedy sa treba zamerať na prítomnosť a užiť si to teraz a tu, lebo čas bude vždy plynúť ďalej.
A život si treba užiť, tak ako podenky, naplno. Každý deň.
Čo sa mi na knihe páčilo, boli myšlienky, ale keďže som si ich nezapísala, tak len parafrázujem, no vytrhnuté z kontextu sú na pováženie... ľudia, ktorých milujeme, nikdy neumrú... ako starší sa nebudeme báť hovoriť pravdu... keď nie je čo stratiť, netreba sa báť zmien a ani ich vítať.

2 05.01.2024

Je to kniha, ktorú som si užila. Milovala som Hotel (od Arthura Haileyho) a Alexander Iľjič Rostov mi ho pripomenul, aj keď z úplne inej strany. Jasné, že je to iný pohľad, je to Rusko v r. 1922, v dobe po revolúcii, kedy sa všetko buduje a staré veci sa prehodnocujú, hádajú sa o slovíčka v rezolúciách, luxus je pre pracujúcu triedu neprijateľný. Keď si uvedomíte, že je hlavný hrdina vďaka svojmu aristokratickému pôvodu (a básni) doživotne odsúdený zostať v budove hotela, inak ho boľševici vonku zastrelia, je to vlastne aj šťastie, lebo mnohí z jeho spoločenskej vrstvy takúto možnosť nemali a rovno ich popravili. Jeho pôvod, vzdelanie, priatelia a v neposlednom rade aj vôľa popasovať sa s danou situáciou spôsobia, že sa prispôsobí a nájde si režim a ten dodržiava, no aj tak sa na chvíľu ocitne na hrane. Len človečina (a včely) to zvrátia. Príbeh o priateľoch, zamestnancoch a hosťoch je výnimočný, miestami vtipný, ale najmä láskavý a veľmi ľudský.

12 05.01.2024

1,8* Prečítala som to za stvrť dňa (a to sme stihli s deťmi prechádzku, nákup, varenie a hranie). Jedným slovom? NUDA!
Akože čo na tejto knihe vidíte? Ženská sama nevie, čo chce. Blbka. A aj tak je zamilovaná len do predstavy chlapa, ktoré pozná len cez mail. Však ok. Ale keď má možnosť stretnúť sa s ním, tak cúvne.
A tie ich rozhovory. Vážne, nudila som sa.
A chudák jej manžel. Aj keď ho fyzicky nepodviedla, v skutočnosti žila len pre tie mailové rozhovory. Leo z toho vychádza nechtiac tuším ako najsympatickejšia postava.

1 05.01.2024

Toto je kniha, ku ktorej sa budeme vracať. Je to taký dospelejší ekvivalent encyklopédií, ktoré majú moje deti asi v štrnástich variantoch. Síce sa do nich teraz nepozerajú, ale predsa ich máme poruke, že čo ak to niekedy budú potrebovať. A ak si dačo zapamätám, budem o tom hovoriť aj s dcérami. Sú to také zaujímavé pikošky ohľadom pôvodu slov. Naozaj je etymológia zábavná, pri niektorých vysvetleniach som sa dokonca zasmiala, ako sa pôvodný význam posunul až k dnešnej konotácii. Dávno som si nekúpila nič historické, alebo jazykové, keďže to aktuálne ani nutne nepotrebujem, ale vždy ma tak trhá, keď niečo dobré vyjde. Takže za mňa, 101% odporúčam!

1 05.01.2024

(SPOILER) Kde bolo, tam bolo, takto nejako vznikli poľskie złoté Príbeh ma bavil, akčnejší ako doterajšie obe časti spolu. A zároveň mi je trochu ľúto, že to tak rýchlo skončilo. Viac Rudnického a Samarina, ktorí získavajú stale väčší vplyv s moc, no dočkáme sa aj ich rodinného života, ďalších pátraní po zločinoch, spojení s cárskou rodinou a ostatnou vysokou a zákulisnou politikou. Prekliati z Enklávy nedostávajú taký priestor, ako by som si predstavovala, takže je to tak na 4,5*.

2 05.01.2024

(SPOILER) Ak vás kniha Nič donúti niečo cítiť, stojí za prečítanie. Inak nič nemá zmysel. Ten mladý nihilista - stromolezec ma s*al už od začiatku. A ešte viac jeho rodičia, ktorým nevadilo, ako synátor trávi čas. A vlastne aj ostaní dospelí boli úplne len do počtu.
Namiesto povinnej školskej dochádzky vylezie na strom, žere si slivky a tam ide tráviť svoj čas zbytočnej existencie? A trvá to celý rok? Že kašle na školu a v ničom nenachádza zmysel, ok, takým obdobím si prejde veľa ľudí, keď sa dostanú do bodu, kedy sa maju rozhodnúť o budúcnosti. Existenciálne otázky si kladie takmer každý, no toto bol extrém, že dokázal takto na diaľku ovplyvniť svojich rovesníkov a nikto si pritom nič nevšimol. Nerozumiem skrátka tomu, že taký dosah mohol mať na svojich spolužiakov. Jasné, nesedel tam stále, obcas si zbehol domov napapať sa a vyspinkať a potom zase s nadobudnutou energiou vykrikoval. Sami sa vyhecovali k absurdným výzvam, keď mu chceli ukázať, čo dáva (ich) životu zmysel. Mrzí ma, že si neuvedomili, že takto mu nepomôžu, že on za to vôbec nestál. Vlastne som si myslela, že niekoho osvieti, takže skončí omnoho skôr pod spíleným stromom, alebo mu ho pod zadkom podpália, priviažu ho tam, alebo niečo podobné, kde bude adresátom. On mal prísť o veci, ktoré by ho zaboleli, jemu sa malo zaťať do živého, on mal prísť o nevinnosť a na konci, keď to gradovalo a stále by mu na živote nezáležalo, tak si ho mal vziať sám.
Film si nepozriem, knihu radím k podobným ako sú Pomaľované vtáča, Malý život, či Láskavé bohyne, smutné a kruté a nebudem sa k nej vracať, ani o nej viac premýšľať. Jediná vyhoda je, že má len pár strán a autorka tieto absurdity nenaťahovala príliš dlho.

1 05.01.2024

Dlho som rozmýšľala, ako budem hodnotiť túto knihu. Nenechám si ju doma, nebudem sa k nej vracať. Nepáči sa mi téma, ani spôsob akým je napísaná, ani rozruch, ktorý sa po jej vydaní spustil. Na druhej strane, je to tak neskutočne bolestivý príbeh, má toľko skutočných predlôh, že ukázať na jediný konkrétny prípad by som si vôbec netrúfla, teda ja, ako čitateľka, toto určite hodnotiť nebudem. K žiadnemu nikdy nemalo dôjsť a ja cítim neskutočný hnev, bolesť, smútok a strach o všetky deti, obeei násilia, ktoré kedy boli niečomu podobnému vystavené, lebo tým trpia naveky. Ako vnímať spravodlivosť, vinu a trest, keď sa nakoniec obeť rozhodne bojovať? Zdá sa to jednoduché, že? Aby tí zlí trpeli tiež
2,5*

4 05.01.2024

Románov o pokrvných príbuzných Romanonovcov je veľa, táto má aspoň logické zdôvodnenie výberu všetkých troch postáv. Takže áno, aj tu sú tri línie, súčasnosť, minulosť a ešte hlbšia minulosť. A veľká výhoda, nie je to o duchoch! Máme tu historičku, rodinu utekajúcu pred Nemcami a slúžtičku. Každá z opísaných osôb je dôležitá, no vidíme ich len v určitom období, potom ich autorka nepotrebuje.
Romantická línia ma nudila, napínavá bola len v istom vypätom momente, kedy som myslela, že sa to skončí, no záver je vyslovene americký. Málinko sa zabŕdlo aj do politiky v Rusku - monarchistické snahy vs. Putinova oligarchia, no ostalo to len v rovine rozhovorov (čaj, pár postáv, vyhrážky a jedna zbraň). V podstate to celé končí šťastne, až naveky alebo dokým si nespravia DNA test a potom sa popasujú s výsledkom. Pár postáv na pozadí veľkých udalostí, informácie v štýle čo mi babka rozprávala, a jej spomienky nie sú vždy historicky presné. Listy a fotografie ako pramenný materiál už vychádzajú lepšie, ale keď ich dotyčné osoby ani nepustia z rúk, tak to celé nevyjde.
No úplne oceňujem otázky, ktoré sama autorka načrtla, sú vhodné napr. do besedy o knihe, pre čitateľský klub, alebo samotný rozbor diela.

05.01.2024

Páči sa mi prepájanie prvkov a svetov tak, ako to autor vymyslel. Nechápem, kde na to chodí, je úžasný! Železnice a lode? Vidím v tom prvky podobnosti s Bielou veľrybou, Dunou a čojaviemčím ešte ale je to celé tak originálne, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. Wau! Čistá akcia, samozrejme ostáva tu triedny boj (to, že China je zarytý socialista a štipku anarchista, vieme aj z jeho predchádzajúcich kníh). Keďže som po trilógii o Novom Krobuzone nič podobné už nenašla, teším sa z Kolejmoří. Táto kniha je návrat k osvedčeným podivnostiam, new weird sa vracia a je to jazda!

4 05.01.2024

Toto je lahôdka, nielen potešenie pre oči, ale aj pohladenie duše. Dostala som ju pod stromček (aj keď presnejšie je; zohnala, kúpila som si, zabalila a potešila sa z nej) a hneď ju aj prečítala. Sú to príbehy o starých ľuďoch, ktoré sú sprevádzané nádhernými ilustráciami mojej obľúbenej ilustrátorky Lisa Aisato. Nemusia sa čítať za sebou. Sú to momentky zo života, okamihy zachytené slovami, nahliadnutia do ich životov. Nesmierne ľudské a láskavé. Milujem túto knihu.

1 05.01.2024

Milé čítanie s dokonalou vianočnou atmosférou. Ona je nesmelá a zakríknutá po zlom rozchode, on je po smrti manželky ponorený v hlbkom smútku. Nielenže sa rozčuľujú a doťahujú navzájom, ale postupene sa spriatelia a začnú sa priťahovať... je to klasická zápletka, ale tak pekne napísaná... Je v nej dalmatínec, sneh, závesy a quiltové prikrývky, ples, víno, Provensálsko a samozrejme láska.
Túto knihu mi nahral asi sám osud - hovorí sa v nej o závesoch, resp. hlavná hrdinka ich ide inštalovať do zákazníkovho domu a niečo sa nevydarí... a ja som ju začala čítať v deň, kedy som o jednu garnižu prišla... (fňuk). Je to signál, že potrebujem novú, aj so záclonou, pravdaže. Dokonca aj v samotnom príbehu sa neustále spomína, že aj v niečom zlom sa dá nájsť pozitívny moment a nejde len o závesy.

1 05.01.2024

Tom má dar rozprávať tak, akoby ste tam boli s ním. Nielen pri natáčaní filmov (a nielen tých o Harry Potterovi) ale aj pri rybárčení, pri páchaní drobných vylomenín, pri trávení času s rodinou, nielen tou svojou filmovou, ale aj muklovskou... Je obrovský sympaťák, nech už hovorí s obdivom o svojich hereckých kolegoch a priateľoch, o bratoch a rodičoch, o svojej láske, sláve a aj o jej odvrátenej stránke. Na svoj mladý vek toho zažil dosť, má moje sympatie, ako bojoval so závislosťou. Aj keď všeobecne ľudia spisujú autobiografie na sklonku života, ja si však myslím, že je fajn, keď sa niekto podelí o svoj pohľad aj skôr, hlavne, keď má čo povedať. Preto oceňujem úprimnosť, autentickosť a obzvlášť aj surovú výpoveď o duševnom zdraví v závere. Pre fanúšikov HP je to veľmi príjemné priblíženie sa k postavám a hercom, kaskadérom, režisérovi a ostatnému personálu, pikošky zo zákulisia a natáčania ma veľmi bavili (napr. sledovanie loptičiek pred zeleným plátnom vylepšené o fotky - Tom tam mal rybu, alebo rozosmievanie napríklad pri natáčaní scén so zvieratami). Tom vlastne tým filmom venoval takmer tretinu svojho života a vidno to s akou láskavosťou a vďačnosťou spomínal všetkých, ktorí naňho nejako zapôsobili.
Určite odporúčam, mne sa kniha čítala ľahko a veľmi príjemne.

10 05.01.2024