netopýr088
komentáře u knih
Tanečnice z Izu a jiné prózy
Jasunari Kawabata
Až na Snežnú zem, ktorú som čítal dávno v slovenskom výbere, všetky tu zverejnené Kawabatove texty boli pre mňa novinkami. A musím povedať, že sa vo mne obnovilo to očarenie týmto autorom, ktoré som zažíval pred pätnástimi rokmi.
Harry Potter a Ohnivá čaša
J. K. Rowling (p)
...zo začiatku to bola nuda, aj keď na konci sa ukázalo, že nuda pre príbeh zásadná...a prvé vety sa pani Rowlingovej tentokrát podarili, a ani pravidlá metlobalu nespomenula...celé to bolo tak parádne poprepletané, že klobúk dolu, a aj s Vola de Morta sa konečne stal úctyhodný súper tomu Hnisavému Puchierovi či Hnide Prašivej, či ako sa volá...
Život sa so mnou pohráva
David Grossman
Bolestivú rekonštrukciu príbehu starej ženy, ktorý je plný nejasností otravujúcich vzťahy v celej rodine, si zaumienia urobiť a nakrútiť na kameru členovia tejto nešťastnej rodiny.
Vyberú sa teda do Chorvátska a Srbska, na najboľavejšie miesta rodinnej histórie, kde sa podrobia čisteniu rán, vyrezávaniu kurích ôk a rozrezávaniu hnisavých vredov.
Film nakoniec Nina zničila, ale nám ostala aspoň táto kniha.
Hoci mi zo začiatku kniha kládla mierny trecí odpor, nakoniec som sa až pokĺzol...
P.S. Pán Grossman vie písať aj lepšie
Solenoid
Mircea Cărtărescu
Malo by sa to skôr volať zhúlenoid, lebo taká imaginácia, akej je M.C. schopný, sa rodí asi iba po požití drog. Čítal som to tri týždne, pretože mi moja myseľ nechcela dlho držať pozornosť, ale neľutujem jedinej minútky, ktorú som nad knihou strávil. Autora často porovnávajú s Kafkom, či Borgesom (mne skôr pripomínalo jeho písanie Casaresa), ale to je veľmi nepresné, Cărtărescu vytvoril úplne nový pohľad na funkciu literatúry. Niektorým veciam sa nedá úplne porozumieť, ale to nevadí, lebo na poriadnu knihu stačí aj desatina toho, čo predviedol tu, a ešte štylisticky bravúrne.
Súostrovie psa
Philippe Claudel
archetypálne postavy, ktoré sa uchyľujú k svojmu archetypálnemu správaniu, nám dávajú nahliadnuť do nášho vlastného konania, alebo do jeho možností, ktoré skrývame aj pred sebou samými. Byť človekom, znamená nebyť postavou v Claudelovej knihe.
Chvála macechy
Mario Vargas Llosa
od erotickej knihy by som očakával viac erotiky, ale tej je v tejto knihe menej ako v katalógu Hilti. V kontexte autorovho diela, ani v kontexte erotickej literatúry vôbec, nejde o dielo nejakým spôsobom podstatné, ak sa mám vyhnúť pomenovaniu zbytočné. Bavilo ma to, čítalo sa to dobre, a originálne to miestami tiež bolo, bohužiaľ (to je) dosť málo, na pozitívne hodnotenie odo mňa, a to sa snažím byť objektívny.
Pětinároží
Mario Vargas Llosa
na relatívne útly román, je jeho mnohovrstevnosť úctyhodná. A číta sa s ľahkosťou, akou to sám autor písal. A v kapitole Vír Llosa ukázal, že ani vo veku osemdesiat rokov sa nebojí štylistických experimentov.
Kateřina, páv a jezuita
Drago Jančar
Najlepší rozprávač dneška, vedľa Ismaila Kadareho môj osobný kandidát na Nobelovu cenu, a dokazuje to uz dlho, nielen v tejto knihe, hoci táto je asi jeho najvzácnejší skvost.
Mischling
Affinity Konar
zaujímavé rozprávanie o sile imaginácie, ktorá nám môže pomôcť prežiť aj také hrôzy ako koncentračný tábor a Mengeleho pokusy. Aspoň tak to chápem ja. A že sa vo vojnou rozvrátenom Poľsku, stretne otec a dve dcéry, všetci navzájom odlúčení, bol zázrak, ktorý ma dohnal takmer k slzám, magickým vyústením a podobenstvom o nádeji, ktorá neumiera ani posledná. Veľmi dobrá práca.
Dubinovy životy
Bernard Malamud
Vždy som mal B. Malamuda za spisovateľa s (u mňa) vysokým literárnym kreditom, ale v tejto knihe prekonal aj sám seba. To ako rôzne môžu byť dôvody pre naše túžby a vôľa dosiahnuť ich naplnenie tu ukázal priam majstrovsky na manželskom mnohouholníku, v komornom rozprávaní plnom hĺbky, k tomu všetkému podporenom porovnaniami s životmi slávnych osobností, ktoré sú predmetom životopiscovho celoživotného bádania, a predovšetkým s životom D.H. Lawrenca. A ak sa dá poučiť z životov iných ľudí, vždy tu bude ten jediný život, ktorý musíme žiť a precítiť aj so všetkými nepríjemnosťami. Malamud je dôstojným pokračovateľom Dostojevského.
História sveta v 10 a 1/2 kapitolách
Julian Barnes
Julian Barnes ako ho mám rád. Zdanlivo kniha poviedok, ale v skutočnosti román v poviedkach-kapitolách, kde sa striedaním rozprávačských rovín, štýlov a foriem (raz je to bájka, inokedy poviedka v dopisoch...), podobne ako vo Flaubertovom papagájovi, dosahuje výnimočného efektu spoločného osudu ľudí a zvierat po potope sveta, ktorá je východiskovým bodom knihy. V každom príbehu však hlodá nejaký neviditeľný črvotoč (tu opísaný ako čierny pasažier archy Noemovej) ako v každom z nás.
Kapitoly histórie sveta nám v podaní pána Barnesa majú jeho slovami slúžiť čoby „modelové situácie, podľa ktorých by sme sa mali vydať do budúcnosti“. A ten črvotoč je ti tik tik tik tak, Láska.
Odporúčam všetkými piatimi hviezdami, ktoré mám k dispozícii.
Stehlík
Donna Tartt
Theo mi bol nesympatický, ale Donna Tarttová vie, že dobrá kniha sa nesúdi podľa toho, či je nám hrdina sympatický, ale podľa toho akú hĺbku citov a myšlienok nám prostredníctvom jeho príbehu chce ukázať. Stehlík je veľký americký román, kde priateľstvo, láska a i smrť majú presne toľko podôb, že mi napadá zrovnanie s Malým životom Hanye Yanagiharovej.
Absolutní miláček
Gabriel Tallent
Na prvotinu autora skvelý výkon, aj keď niektoré deje v príbehu ostali nevysvetlené, užil som si každú vetu a pokojne by som si dal aj sto strán navyše. Konanie postáv som mnohokrát síce nechápal, najradšej by som každú postavu schytil pod krk a poriadne s ňou potriasol (snáď okrem malej Cayenne), ale ako štúdia, kam až môže zájsť otcovská žiarlivosť a ľudská nečinnosť sa autorovi kniha podarila. Teším sa na ďalšie tituly G. Tallenta.
Váha slov
Pascal Mercier (p)
Pre mňa bola táto kniha ako sústava zrkadiel, všetko súviselo so všetkým...Nebol to vlak do Lisabonu, to naozaj nie, ale v niektorých veciach je tento román dokonca lepší...Nadšenie na mojej strane.
Ovčácká chajda
Tim Winton
Kniha biblických rozmerov, aj keď objemovo je len zlomkom biblie
Ryby a draci
Undinė Radzevičiūtė
nápadité, smutné aj humorné dielo, rozprávané jednoduchým (nie však prostoduchým) až drsným jazykom. Takto by sa mali písať knihy o histórii, pretože nie je dôležité, ako veci boli, ale akí máme na ne pohľad z dneška, a ako náš dnešok ovplyvňujú. Tak o histórii píše málokto.
Oči moře: Sochy z lodních přídí
Claudio Magris
Táto kniha je akýsi sprievodca po histórii tvorby sôch na lodných provách, po ich príbehoch, doplnený nespočetnými obrázkami. Posledná kapitola je venovaná galiónovým figúram v literatúre, kde nám Magris odhalí aj vlastné motivácie, ktoré ho viedli k napísaniu románu Poslepu. Musím sa priznať, že to je obsahovo veľmi výpravná kniha, ale niekedy som sa strácal v autorovom štýle, niektoré vety som čítal dvakrát a predsa som ich nepochopil. Uvítal by som aj zásah redaktora, napr. do poznámok pod čiarou a navigáciu k obrázkom vo vnútri textu, pretože tie mi prišli rozhádzané po knihe neusporiadane. Inak veľkolepé dielko!
Král duchů
Michel Tournier
Pred nedávnou dobou som zhliadol rovnomenný film (orig. Der Unhold) od Volkera Schlöndorffa s Johnom Malkovichom, a musím povedať, že až prečítanie knihy mi ozrejmilo význam v ňom použitých symbolov, ktoré v knihe autor do poslednej strany neprestáva vŕšiť na seba ako dobošový rez, výsledkom je chutné sústo kvalitnej literatúry. Užívateľ(ka) bookemma to vystihl/a podobne, ako to cítim ja! Nebudem opakovať už povedané!
Slzy akácií
Willem Frederik Hermans
ťažký román s vyššími nárokmi na čitateľa, ale tak brilantný, že mi ostáva len žasnúť. Príbeh človeka, ktorý si nie je istý svojou úlohou v dejinách, pretože si nie je istý ani svojimi priateľmi a najbližšími. Niekomu by sa mohlo zdať, že Arthur sa motá v kruhoch, ale predsa prechádza vývinom...a akýmsi zmierením akoby kopíroval úlohu svojej krajiny v dejinách druhej svetovej v. Preklad Adama Bžocha je mimoriadny, nedivil by som sa, keby za to dostal cenu Jána Hollého.
Vojak je statočný keď vykonáva rozkazy, ktoré dostáva od svojich nadriadených. Kto však zistí, či niekto naozaj splnil rozkazy, ktoré si dával sám? A, mimochodom, kto presne vie, aké rozkazy si sám dáva? Kto presne vedel, aké rozkazy si má sám dávať?
Chiméra
Sebastiano Vassalli
miestami až hrozný príbeh pôsobil na mňa ako delová guľa do hrude, až som musel čítať s prestávkami, aby ma neroztrhlo od emócií... Tam, kde stávala dedina Zardino sa teraz stavia diaľnica, a Vassalli nám dáva nahliadnuť pod násyp času, aby sa nezabudlo, že kamkoľvek vkročíme, všade dýcha krutá história. Aj dnes upaľujeme svoje čarodejnice a strigôňov, len to robíme na sociálnych sieťach a v médiách, a na povahe ľudu a mocných sa takmer nič nezmenilo, len prostriedky, ktorými disponujú.