netopýr088
komentáře u knih
táto kniha mi od začiatku kládla trochu odpor, čím nemyslím, že by sa mi k nej nechcelo vracať, len chcem povedať, že ju treba čítať pomalšie, tak mám o knižný zážitok viac. jednu hviezdu odoberám hlavne za koniec, ktorý pre mňa stratil na príťažlivosti. V knihe je veľa anachronizmov a historických nepresností, aby Posse vyjadril fakt, že prvá plavba Kolumbova priniesla už vtedy všetko to, čo sa dialo v nasledujúcich storočiach.
Toto je načo dobré? Nikam nesmerujúca akože čítanka snov, nerozumiem surrealizmu. basta!
čo dodať ku komentárom, snáď len vyzvihnúť prácu prekladateľa, pána Andreja Zahoráka. Výborné.
Príbeh, akých sa dnes píše dosť veľa, rodinné tajomstvo sa postupne odhaľuje až vyústi do nejakej katarzie. Tu ale treba vyzdvihnúť svieži štýl, aj keď ku koncu som sa strácal, keď sa do dialógu votrela aj Lorianova manželka. Výborný sujet tejto novely aj absencia akéhokoľvek členenia textu ma ku tejto knihe prikovali. Len mi vadila autorova mizandria, kde ženy sú akože tie dobré a muži sú len povaľači, korheli a sukničkári. Nevadilo mi že ani jedna postava mi nebola sympatická, lebo to nie je podstatou literatúry, aj keď aspoň tá Nives bola úprimná, hoci po celom živote v klamstve.
nečakane dobrá kniha, z anotácie to nejako nie je zrejmé, ale je to napínavé a dobre napísané. skôr pre mužského čitateľa...
Ako je uvedené v doslove, Calvino tieto poviedky napísal, ešte pred svojou literárnou premenou, kedy začal písať labyrintové texty plné alúzií a nejakej novej mystiky, ale i tu sa nezaprie jeho literárny talent. Neľahké životy sú akýmsi sprievodcom od klasickej literatúry, cez modernú až k postmodernej, kde sa v každom diele s niečím bojuje, bojuje sa s prírodou v Argentínskom mravcovi, bojuje sa tzv. muž proti mužovi v Stavebnej špekulácii, a v Smogovom mračne sa bojuje proti spoločnosti. Vo všetkých troch dielach však je priestor aj na vnútorné boje ich protagonistov. Pre obdivovateľov Calvina je to príjemné rozšírenie povedomia o jeho diele, a na nič z toho, čo mám od autora prečítaného, sa to neponáša.
Možno je to tým, že doposiaľ som s knihou od autorky nemal skúsenosť, ale toto sa mi páčilo veľmi, takže nerozumiem nižšiemu hodnoteniu na DK a musím povedať, že po dlhej dobe kniha od Inaque, ktorá ma naozaj oslovila.
Jiménez Lozano tu mystifikuje, stavia sa do role prepisovateľa a vzdáva sa autorstva. Takáto hra ma vždy baví.
Knihu som čítal na náš bookclub, takže sám by som po nej asi nesiahol...
a dobre by som spravil, keby som ani na ten bookclub neprišiel.
Ak vám autor tvrdí, že pri písaní netuší, kam ho tá kniha dovedie, tak je to lenivec, pretože dobre vie, kam ho doviedla, keď ju dopísal...už len stačí z textu odstrániť všetko, čo sa k tomu koncu logicky nevzťahuje.
P.S. Magický realizmus už mi ide krkom. dve hviezdičky - za každý prst jedna
Milujem Rothove vety, a to som sa dostal ešte len na stranu 30. Génius. Už teraz má v texte viac literatúry, než niektorí iní majú na sto stranách, nebodaj v celej knihe.
v najbližšej minulosti som čítal výborné knihy Zahradník a smrt od Georgiho Gospodinova a Pod Kožou od Jefersona Tenória, ktoré sú vyrovnávaním sa zo smrťou vlastných otcov, a táto s nimi tvorí akísi trojuholník. Takže vo svetle tohto sa mi kniha páčila.
výnimočne dobrá kniha, ktorá rozpráva o tom, že naša realita je v podstate len najvrchnejšou vrstvou v celkovom príbehu, a že ľudské pachtenie sa za lepším svetom, či už z hľadiska náboženstva alebo politiky, je našim najsvätejším právom. Právom, ktoré z kohokoľvek z nás môže vytvoriť hrdinu.
Máme hole v ruce!
niektoré pasáže sa vliekli aj keď boli krátke, a niekde som si výborne počítal. Objektívne, je to výnimočná kniha, pretože je úprimná. Ide o dobre strávený čas, aj keď ten poslednou dobou na čítanie dajako nemám. chcelo by to jeden deň na lavičke v parku, aby som udržal cvernu rozprávania v ihle... dajaké hviezdy strhnem, ale nie je to vina autora, len moje rozhodnutie.
viac takýchto kníh, poprosím... prekrásny jazyk, výborný preklad a ten srnec ako symbol na záver... dokonalé.
Oddychovka. Po prečítaní vo mne zostalo viac otázok ako odpovedí, akoby si autor chystal pôdu na tretí diel, ale ten si pravdepodobne už nezadovážim.
Tretí román autora, ktorý som prečítal, a tento je zatiaľ jeho najlepší.
Aj som fanúšik Pessou, aj už som prečítal kadečo od Tabucchiho, ale bez ohľadu na to je táto knižka z kategórie človečina riadna.
Príbeh takpovediac kaino-ábelský, dobro a zlo na niekoľko variácií.
Dobrý a zlý pes, dobrý a zlý brat, dobro a zlo ľudskej činnosti...
akože to kategórie navýsosť ľudské
s tým súvisiaca myšlienka z knihy: Ale ľudia od počiatku vekov vyrubujú stromy, kántria zver a navzájom si rozbíjajú hlavy. Ak existuje na teto zemi zlo, je len naše.
A ten jazyk. nádherné
