Muhibbis komentáře u knih

Nuž, toto všetko som vždy tak nejako tušila, ale že by to mohlo byť vedecky dokázané... U mňa dostáva autor špeciálne ocenenie za hlavnú myšlienku: že to, čo niekedy môžeme vidieť ako výhodu, môže byť v skutočnosti niekedy nevýhoda, a naopak hendikepy dokážu človeka posúvať ďalej.

3 21.03.2015

Mne osobne sa kniha veľmi páčila, autor má zaujímavý štýl a rozpráva o veciach, s ktorými sa niekedy stretávame v bežnom živote, no neuvedomujeme si ich zložitosť či niektoré fakty ohľadom nich. Je to "iný pohľad" na fenomenológiu obyčajných vecí a možno vás prinúti zmeniť vaše zažité názory... Nie je to populárno-náučná literatúra ani beletria, skôr zbierka článkov od jedného z najlepších amerických žurnalistov dnešnej doby. Za seba rozhodne odporúčam.

21.03.2015

Kniha bola síce dosť hrubá, čo ma od čítania zväčša odradí, ale zároveň bola aj veľmi pútavá, takže som ju mala za sebou za sotva dva týždne... Čo je v mojom prípade vzácnosť, aj omnoho kratšie knihy niekedy čítam dlhšie. Z niektorých pasáží až mrazilo, nuž a ten koniec... Zrejme len on ma prinútil zmeniť svoje hodnotenie. Takisto by ma zaujímalo, čo z toho si autorka vymyslela a čo je skutočne pravda - vedela som napríklad, že nacisti (najmä Himmler) sa zaujímali ako okultizmus a čarodejnícke procesy, že by ale ich záujem zablúdil až na Moravu... A tiež osud hlavnej hrdinky - skutočne žila, ako sa nám to snaží naznačiť v závere? A skutočne mala taký život, aký nám predstavila autorka v románe? Samé otázky...

1 21.03.2015

Táto kniha bola jedinou vecou, ktorú som si v roku 2014 želala na Vianoce, a ako je zrejmé z môjho hodnotenia, rozhodne som to neoľutovala. Opäť raz zaujímavé postrehy z rôznych vedeckých odborov podané tak, aby tomu rozumel aj človek v nich nie príliš vzdelaný. Mimochodom, niektoré z nich by som odporúčala prečítať si školákom z vyšších ročníkov základky a gymnázií, možno pochopia viac, ako z učebníc... Mne sa to teda rozhodne stalo.

1 21.03.2015

"Po výraznom čitateľskom úspechu..." Áno, myslím, že táto kniha si ho plne zaslúžila. ;) Ďalšia dávka "stráviteľnej" vedy, ďalšia zaujímavá knižka plná vecí, ktoré ste vždy chceli vedieť, ale spýtať sa vás kompetentných ani nenapadlo, a ak aj áno, nedostali ste poriadnu odpoveď...

21.03.2015

V rámci populárno-náučnej literatúry moja srdcovka... Známy slovenský publicista píše o vedeckých témach informovaným, ale pritom zábavným spôsobom. Ako tu už bolo povedané, toto nie je odborná publikácia, ale laici zaujímajúci sa o vedu ju určite ocenia... Tak ako ja, povedala by som.

21.03.2015

Nech by som sa akokoľvek snažila, nedokázala by som na tejto knihe nájsť nijaké chyby. Svoj účel - poučiť menej informovaných čitateľov ako ja o Japonsku, jeho histórií a kultúre - splnila, je čitateľná a zaujímavá, jednoducho má všetko, čo sa od populárno-náučnej literatúry vyžaduje. Navyše som ju prečítala rýchlejšie ako Kto chytá v žite - a to je už čo povedať!

21.03.2015

Takto... Kniha sa mi páčila na štyri, erotické scény boli lahôdkové a ani tam nebolo priveľa cukrovej vaty. Dej bol zaujímavý, vzrušujúci a pôsobivý, takže to nebolo len také "porno pre ženy". V porovnaní s Fifty shades je to rozhodne skvost, aj keď len vo svojej kategórií (t.j. červená knižnica). Hlavná hrdinka bola zjavne priamo skonštruovaná na to, aby priemernej čitateľke pripadala sympatická - a podarilo sa! Ostatné postavy tiež zaujali, od šibnutej matky Elisabeth až po Muhammada, Ramielovho sluhu a kvázi otca. Dej dával zmysel a vôbec, ale jedna vec ma naštvala tak veľmi, až som musela hodnotenie znížiť o hviezdičku - Orient. Orientálne stereotypy ma vedia v knihe vždy poriadne naštvať, ale toto bolo niečo extra. Arabský svet a zmyselný?! WTF?! Možno tak pre človeka, ktorý o ňom čítal akurát tak Voňavú záhradu a Tisíc a jedna noc... No pozrite sa mi do očí a povedzte, že na svete existuje literatúra, ktorá čosi podobné vo svojom porfóliu nemá! Dokonca aj viktoriánska literatúra mala Lady Fuckingham, a znamená to snáď, že to bola zmyselná doba?! Nie, len že Wilde bol tak trochu prasák (ako toľko moderných autorov!). Ešte horšia bola zmienka o ženách z háremu fajčiacich šišu - všade sa o tom píše, všade sa to maľuje, ale nie je to pravda, v tých časoch bolo nemysliteľné, aby žena fajčila, aj v Európe! Vodnú fajku fajčili starí deduškovia v kaviarňach, a nie ženy v háremoch! A do tretice ma dostala baklava - to je predsa grécky dezert, odkiaľ by ho Ramielova mama poznala?! Takže sorry, len z osobnej zaujatosti proti všetkým orientálnym stereotypom...

19.03.2015

Náboženská tematika môjmu srdcu veľmi blízka nie je, a aj keď to bolo zaujímavé a ľahko čitateľné, tak celkom som nepochopila, o čo autorovi vlastne šlo.

19.03.2015

Možno to nezbožňujem tak ako iné knihy, ktorým som dala päť hviezdičiek, ale myšlienka sa mi páčila: ak v živote nenájdeme odvahu splniť si aspoň jeden jediný sen, vybočiť z radu a trochu sa "zblázniť", preskočí nám úplne. Nakoľko som túto knihu čítala v čase, keď sa ma téma šialenstva a samovraždy dosť týkala, veľmi ma zasiahla a na konci som takmer vyronila jednu-dve slzičky... Nech už si myslíte o Coelhovi, čo chcete, toto bolo podľa mňa veľmi milé a duchaplné (aj keď tú pasáž s mastubáciou si autor mohol odpustiť, tak ako Gálvez a Rushdie má občas problémy s prehnanou otvorenosťou).

2 19.03.2015

Paul, Paul, ty si ale sadista, hovorila som si počas celej série a vrátane veľkej časti tejto knihy. Prirovnala by som ťa k Martinovi, ale ten sa veru nechytá... Našťastie rovnováha dobra a zla bola vyrovnaná na konci. Počas celej série všetci čitatelia mali neustále ten známy WTF pocit, že či si z nich uťahuješ... Ale ty si to mal všetko prešpekulované, hnusák! Za málo námahy veľa muziky, povedala by som. Vykradol si nápady z histórie i iných kníh a filmov, nahustil si udalosti na seba tak veľmi, ako sa to dalo pri zachovaní akej-takej psychologizácie, a ahaho, výsledok je celkom obstojný. Celý čas si sa tváril, že píšeš apokalyptickú fantasy, a určite si sa musel poriadne rehliť, keď to všetci tak hodnotili, aby potom zistili, že v skutočnosti žiadna apokalypsa nebude, že to bol výplod chorej mysle náboženského fanatika a jeho prisluhovačov. Za týmto účelom si množstvom čudných náhod a nepríjemností povraždil takmer všetky postavy, ktoré za niečo stáli, a tváril si sa ako najväčší sadista, až kým neprišlo na osud hlavného hrdinu a udalosti po "apokalypse". Takto nám je teraz jasné, že na Útulok a celú cirkev budú obyvatelia tvojho sveta považovať len za čudnú nočnú moru, na ktorú sa časom hádam zabudne... Ak budú mať tamojší ľudia šťastie. Osobne považujem záver za vynikajúci, akurát tá posledná meta-vložka bola trochu zbytočná, ale dobre, ak ju budeme ignorovať, vyjde nám celkom slušný dobrodružný román s prvkami fantasy a histórie, ktorý niekoho naštve, niekoho poteší, ale väčšina ľudí bude dosť zmätená až do konca... A až potom sa naštvú alebo potešia. U mňa to druhé...

19.03.2015

Myslela som si, že ma bojové scény budú nudiť, ale našťastie som sa mýlila. Zvyšok je pre mňa rovnako dobrý ako prvý diel, keď som to čítala, bola som ľahko sklamaná, ale to len preto, že som vtedy ešte nečítala poslednú časť, kde všetko zapadlo do seba. Dôstojné pokračovanie série, povedala by som.

1 18.03.2015

Treba povedať, že túto knihu som čítala pomerne dávno, asi ako trinásťročná, a až tak veľa si z nej nepamätám, ale musím povedať, že ma neznechutila natoľko, aby som sa vykašľala na celú sériu ako Hraničiarov učeň, takže asi sa mi páčila... Nie, vážne, nebolo to také strašné ako sa hovorí, skôr naopak, štýl bol skvelý, aj keď dej bol taký, nó... V každom prípade ako úvod do série dobré, a ani reálie zo skutočného sveta primiešané do toho fiktívneho mi nevadili - veď G.R.R.Martin robí v podstate to isté, len to rafinovanejšie maskuje. Inak je to one-man show v štýle Hier o tróny, keď všetko ide permanentne do zadku a autor sa na tom evidentne dosť zlomyseľne baví. No čo, nie každý je ku svojim postavám taký láskavý ako Pratchett, ani vo svete fantasy nie. Len mi trochu vadí, že sa to tak veľmi podobalo na Malých bohov - Útulok a Bosco boli do veľkej miery vykradnuté z Citadely a Vorbisa. Na druhej strane, Bosco je omnoho komplexnejší charakter a Útulok čoskoro opúšťame, takže fajn.

18.03.2015

Nuž, som zaťažená na inteligentný humor, čo je aj dôvod, prečo tak milujem Plochozem, a tiež prečo ma Dibert ako séria úplne dostal. Nad niektorými stripmi som sa síce len pousmiala, ale väčšina bola úžasná a presne podľa môjho gusta. Mimochodom, stojí za to jedna hláška, ktorá je síce až z piateho pokračovania, ale celkom to vystihuje a navyše som si na ňu spomenula, keď sme preberali na biológií časti mozgu.
Dogbert sa snaží ako strategický konzultant firmy zvýšiť potenciál pravej mozgovej hemisféry Dilbertových kolegov.
Šéf: A ktorú časť mozgu využívame pri schôdzach?
Dilbert: Zrejme predĺženú miechu.

1 08.03.2015

No... Nie je to Zemeplocha, ako ju poznám, pretože je taká nejaká milá a prívetivá k svojim obyvateľom, ale zase, nechýba tomu vtip, dynamika a láskavá satira (netušíte, že niečo také môže existovať, kým si neprečítate Pratchetta) a myslím, že za plný počet by to aj bolo...

6 08.03.2015

Keby toto bol hollywoodsky film, získal by Oscara. Spisovateľka, ktorá prečkala rozvod rodičov, matkinu novú svadbu, vlastný rozvod, narodenie dvoch detí, pomalé umieranie jedného z nich, ba dokonca aj Pinochetov režim, počas ktorého pomáhala tým, ktorých prenasledoval. Dojímavé a úprimné rozprávanie o vlastnom živote jednej juhoamerickej dámy, ktorej konanie nemusíte vždy schvaľovať, ale v konečnom dôsledku s ňou budete vždy sympatizovať. Na konci som sa skoro rozplakala...

4 06.03.2015

V pätnástich som tú knihu zbožňovala. Dnes by som možno bola kritickejšia, ale tie štyri by som dala tak či tak. Možno preto, že sa tak stotožňujem s Marcusom, možno preto, že je fajn, že niekto popísal príbeh z Biblie aj iným než epištolárnym či konšpiračným (viď Dan Brown) štýlom. V každom prípade ma nikto nepresvedčí o tom, že táto kniha nie je dobrá, iba ak moje vlastné staršie ja.

06.03.2015

SPOILER
Ale hej, celkom sa to dalo... Pekný jazyk, vybrúsený štýl, zaujímavá pointa a vôbec to všetko... Bála som sa, že tomu ako povinnému čítaniu nebudem rozumieť, ale vlastne to celkom ušlo. Prečo teda len tak málo? Nuž, môj intelekt vzdychá nad hlavnou myšlienkou, poetickým štýlom a bla bla bla, ale moje srdce by asi neznieslo, keby som dobre ohodnotila knihu, ktorej hrdinovia sú samí nesympatickí blbci. Pravda, Maruša bola spočiatku celkom fajn, a Jule som od začiatku fandila, ale inak som nerozumela ani hlavnému hrdinovi, ani zvyšku, a možno ma budete pokladať za sadistku, ale keď sa Maruša utopila v tej kadi, aj som bola rada. Štýl je fajn, aj hĺbka a všetko, ale dej ma štval od začiatku do konca. Nie som fanúšička sladkých, precukrovaných koncov, Boh vie, že som ešte horšie sa končiacemu Novému životu dala plný počet, ale tam som si hlavného hrdinu obľúbila. Ja viem, ja viem, od knihy, ktorej hlavným rysom je, že jej hrdinovia sú obyčajní ľudia sa čosi také asi ťažko dá očakávať. Obyčajní ľudia predsa nie sú sympatickí iným obyčajným ľuďom (trpký ironický smiech). Inak, ďalšiu hviezdičku som strhla za Julu. Pretože aj keď to bola ušliapnutá puťka, aspoň tým, že sa ako postihnutá a utlačovaná borila s osudom, mi prirástla k srdcu. A autor ju nakoniec zabil. Radšej keby to urobil Janovi Makovi.

3 06.03.2015

Pekná a zaujímavá kniha, predsa však nemôžem dať plný počet, pretože zložitosť niektorých myšlienok mi bránila v plnej miere pochopiť jej podstatu. Dej tu prakticky absentuje, čo však až tak nevadí, pretože rovnako ako napríklad v Kto chytá v žite ho nahrádzajú bohaté retrospekcie hlavného hrdinu. Zložitý štýl, čosi, čo sa minimálne javí ako ťažká filozofia a tak podobne robia z knihy pre mňa príliš silnú kávu. Samozrejme, dočítala som to, ale dodnes mi robí problémy pochopiť dielo v plnej miere.

06.03.2015

Saroyan je môj obľúbený autor krátkych próz a táto je jedna z najčarovnejších. Príbeh o chlapcovi a jeho odvahe, hrdosti či vášnivosti, jednoducho čomsi nedefinovateľnom, čo autor dobre zobrazil pomocou tigra, je krátky a nenáročný na čítanie, no o čosi ťažší na pochopenie. Predsa však, na rozdiel od Rocka Wagrama to nie sú úplné intelektuálne galeje, o čom svedčí aj fakt, že hlavná myšlienka pomerne rýchlo došla aj mne. Mimochodom, čo tiger skutočne zosobňuje, som v plnej miere pochopila až po prečítaní Platóna. Tiger je totiž v podstate jeho thymos.

3 06.03.2015