mirkoczentovic komentáře u knih

Pri danom rozsahu knihy samozrejme nemožno očakávať žiadne zázraky a už vonkoncom nie akési vyčerpávajúce pojednávanie o Paríž - Roubaix, čítanie vám zaberie nanajvýš 1,5 dňa ale i napriek tomu ma táto pomerne útla publikácia pomerne milo prekvapila.

Pri slušnom pomere množstvo informácií/hrúbka knihy asi najviac zaujmú pasáže o kurióznych ročníkoch a kultových miestach trate tejto legendárnej klasiky (Arenberský lesík, velodróm v Roubaix či sprchy), z týchto stránok priam dýcha atmosféra pretekov.

Ak o Pekle severu veľa neviete a chcete to napraviť, nie je táto kniha zlou voľbou. Celkom by ma zaujímalo aj porovnanie s podobným dielom od S. Lageta z roku 2011, ktoré ale v našich končinách nevyšlo.

1 15.12.2017

Od čias, keď sa hralo ešte pod holým nebom, s loptičkou a ľad sa občas pred zápasom úplne roztopil, až po nový nablýskaný štadión.

Podrobná história Slovana (a z veľkej časti aj hokeja v Bratislave) je v knihe popísaná veľmi detailne, zároveň sa však dielo dobre číta. Vyzdvihnúť musím aj grafické spracovanie a množstvo informácií nielen o výsledkoch a výkonoch Slovana, ale aj o ľuďoch, ktorí tento klub počas 90 rokov tvorili od hráčov, cez trénerov až po kustódov. Kniha sa tiež venuje tomu, ako sa zo Slovana stal pojem, ktorí spája i rozdeľuje.

Jediné, čo v publikácii možno trochu chýba je aspoň pár slov o histórii klubového loga či dresov - oboje totiž dotvára identitu každého správneho športového tímu.

1 12.12.2017

Pre všetkých fanúšikov veľkých šedých buniek malého Belgičana a jeho autorky prakticky povinnosť. :-) Punc zážitku dodáva dielu okrem iného aj jeho grafický dizajn. Chválim aj veľkosť písma, síce naťahuje knihu do hrúbky, ale o to pohodlnejšie sa mi čítala.

Pokiaľ ide o samotné poviedky, časť som už poznal (predovšetkým z filmového spracovania s Davidom Suchetom). Rovnako ako romány, aj poviedky však pri dramatizácii prešli drobnými obmenami, navyše v knihe sa nájde aj dosť veľa "neošúchaných" príbehov, takže ani znalci Poirota sa nudiť nebudú. Rozhodne sa však pobavíte viac, ak jednotlivé filmové spracovania nepoznáte.

Jediné, čo by sa zbierke azda dalo vytknúť je, že na dvoch alebo troch miestach sa vyskytne príbeh, ktorého šablóna sa bezprostredne v ďalšej poviedke s mierne pozmenenými postavami či rozsahom opakuje (napr. krádež vojenských plánov či guľka, ktorá trafí gong a zmení načasovanie večere), zopár poviedok tak stratilo napätie a mal som pocit, že sú v knihe jednoducho navyše.

5 12.12.2017

Chelsea som nikdy nefandil, ale na Drogbov herný prejav sa mi vždy pozeralo veľmi dobre. A rovnako dobre (takpovediac sama od seba) sa mi čítala aj jeho autobiografia, hoci nezanechala až taký hlboký dojem ako Agassiho Open či Nadalov Rafa (som zvedavý na porovnanie s Gerrardom).

Asi najviac ma oslovili posledné kapitoly s viacerými veľmi silnými a inšpiratívnymi myšlienkami, kde hovorí o vzťahu k svojej vlasti, rodine a charitatívnej činnosti.

Aktualizácia (3. 4. 2017): Tak porovnanie s Gerrardom vyšlo - merané hviezdičkami - na remízu. :-) Rozsahom a hĺbkou ťahá Didier za kratší koniec, podáva však komplexný obraz a osobne sa s jeho myšlienkami aj o čosi viac stotožňujem.

12.12.2017

Netuším, prečo kupovať niečo, čo pozostáva len z receptov voľne uverejnených na webe, kniha nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu, keďže všetok jej obsah pochádza z Varecha.sk. Áno, recepty napr. z televíznych relácií bežne vychádzajú aj knižne, no trebárs Jaroslav Židek pri vydaní svojho Nebíčka v papuľke pridal do každej epizódy jeden bonusový recept, ktorý v TV neodznel.

Jednu hviezdičku strhávam aj za nevhodnú väzbu, ktorá spôsobuje, že voľne položená kniha (napríklad na stole) sa samovoľne zatvára, čo je u kuchárskych kníh skôr nežiaduce.

1 11.12.2017

Toto dielo sa mi mimoriadne ťažko hodnotilo hviezdami i komentárom, aby oboje vyznelo aspoň trochu objektívne... V čase vydania to totiž bola moja suverénne najobľúbenejšia kniha, ktorá do značnej miery podporila moju fascináciu svetom športu.

Samozrejme, nejde o nič prevratné. Ale pre deti, ktoré sa chcú ponoriť do sveta sily, vytrvalosti, rýchlosti, taktiky či stratégie a nevedia o ňom skoro nič, asi len ťažko existuje lepšia kniha (možno sa aj po 13 rokoch od vydania dá ešte kdesi zohnať, 2-3 roky dozadu som ešte dosť veľa kusov v istom kníhkupectve videl).

Oceňujem prácu prekladateľského tímu, ktorý sa pri takmer každom športe snažil pridať aspoň jednu-dve vety vo forme poznámky o danom športe na Slovensku (pri skokoch do vody tak milo prekvapí zmienka o Milene Duchkovej).

Drobným mínusom môže byť fakt, že niektoré disciplíny sú rozpracované značne hlbšie než iné (americký futbal má tuším 6-8 strán, volejbal ale len 3 a pod.).

10.12.2017

Publikáciu ocenia podľa môjho názoru najmä deti, ktoré zaujíma šport a predovšetkým kult olympijských hier. Aj keď v komentároch nad nedostatočnou hĺbkou ohŕňam nos, tu môže nižší počet strán pomôcť udržať pozornosť mladších čitateľov (ak si dobre spomínam, kniha bola v čase svojho vydania v SR propagovaná hlavne medzi deťmi a mládežou). Len treba počítať s tým, že Gifford sa pri jednotlivých športoch, ktoré tvoria podstatnú časť knihy (tuším, že dokonca viac než polovicu) venuje najmä pravidlám, histórii alebo osobnostiam len veľmi povrchne.

Je preto otázkou, čo od tejto knihy očakávate - ak hľadáte niečo ako úvod do pravidiel všetkých možných športov, potom vás možno zaujmú skôr Športy (https://www.databazeknih.cz/knihy/sporty-134373), ak chcete staviť na osobnosti, bude možno lepšou voľbou niečo v štýle 1000 olympijských víťazov.

10.12.2017

V zásade platí všetko, čo som už uviedol pri prvom dieli venovanom mužom: https://www.databazeknih.cz/knihy/tisic-hviezd-svetova-atletika-muzi-100236

A predsa to už na druhý raz nebolo celkom ono. Viaceré informácie týkajúce sa ženskej atletiky totiž už odzneli v prvej časti (napr. technický a technologický pokrok). Navyše, niektoré disciplíny v podaní nežnejšieho pohlavia (hod kladivom, skok o žrdi) boli v čase písania a vydania knihy len v plienkach. A z vody nedokázal lepšie navariť ani taký bard športovej žurnalistiky, akým Ladislav Krnáč nepochybne bol. Pravda, nie je to jeho vina.

Uvedené nedostatky autor veľmi umne do značnej miery vykompenzoval svedectvami o vnímaní ženskej atletiky, predovšetkým v jej počiatkoch. Preto si zaslúži veľmi dobré 4* (a nebyť namaškrtenia prvým dielom, boli by zrejme aj tieto mierne odľahčené hody za plný počet).

10.12.2017

Krnáčovo dvojdielo som objavil v akomsi výpredaji niekedy na jar 2017 a zaujalo ma hneď po prvom otvorení. Hoci od vydania mužskej časti prešlo už 15 rokov, stále má podľa môjho názoru čo ponúknuť aj náročnejším priaznivcom kráľovnej športov. Nenájdu v nej síce nič o Boltovi či nebodaj van Niekerkovi, ale história nestarne. Práve naopak, rokmi získava jedinečnú patinu.

Autorovi sa podarilo podrobne spracovať dejiny všetkých súčasných atletických disciplín. Napriek vyčerpávajúcej hĺbke kniha nedopraje čitateľovi ani chvíľku nudy a číta sa takmer rovnako ľahko ako niektoré oddychové beletristické kúsky. "Suché" fakty totiž neustále pretkáva množstvo "pikošiek" zo zákulisia, či už ide o Krnáčove postrehy, alebo vyjadrenia športovcov, ktoré sa mu podarilo nazbierať počas dlhoročnej novinárskej kariéry.

10.12.2017

Osobne veľmi neobľubujem knihy, ktoré sa snažia o spracovanie profilov množstva športovcov (slovo hráčov môžete pokojne vymeniť za "klubov", "trénerov" či trebárs "rozhodcov"). Obvykle mám totiž pocit, že autor v nich len kĺže po povrchu a nepreberné množstvo informácií ponecháva nepovšimnuté.

Knihu som dostal ako darček, spočiatku som na ňu pozeral s istou nedôverou, ale napokon som bol milo prekvapený. Pavlis zvládol podať svedectvo nielen o samotných hráčoch, ale aj o dobe, v ktorej hrali. Trochu som sa obával, že profily "mladšej" generácie (Poborský, Koller, Lafata...) ma budú baviť menej, keďže títo hráči sú mi známejší než trebárs Bílek, Panenka či Fiala ale nestalo sa.

Publikáciu by som odporučil každému, kto sa zaujíma o tuzemský futbal, aj keď o čosi zaujímavejšia bude zrejme pre tých trochu neskôr narodených, keďže pamätníci éry Popluhára a Masopusta zrejme majú značnú časť predkladaných faktov "v malíčku".

1 09.12.2017

Keď dlhovlasý Američan v roku 1992 po prvý raz a naposledy ovládol Wimbledon, Steffi Grafová neprišla na slávnu Večeru šampiónov, okrem iného kvôli tomu, že s ním nechcela ísť na tanečný parket - a dnes sú z nich manželia.

Život Andreho Agassiho je plný podobných zvratov o 180 stupňov, rovnako ako aj celá kniha. Pre mňa z viacerých dôvodov výnimočná. Prvé dielo, ktorú som prečítal v anglickom origináli - a dosiaľ jediné (povzdych). A predovšetkým moja prvá športová autobiografia, ktorá podnietila môj záujem o ďalšie knihy z rovnakého súdka. Preto má v mojej knižnici čestné miesto podobne ako viaceré beletristické skvosty.

1 08.12.2017

Čo môže potešiť knižného a tenisového fanatika? Navyše ak fandí Rafaelovi Nadalovi? Kniha však nie je určená len pre priaznivcov "kráľa antuky", myslím, že jeho životný príbeh dokáže zaujať každého fanúšika bieleho športu.

Z formálneho hľadiska stojí za pozornosť okrem prelínania Rafových a Carlinových výpovedí (čo už spomína martula.07 v prvom komentári) aj originálny nápad postaviť gro knihy na legendárnom wimbledonskom finále 2008. "Skoky" medzi jednotlivými časovými obdobiami však vôbec neprekážajú, naopak, dodávajú knihe akýsi punc výnimočnosti.

08.12.2017

Jarunková ma zaujala už Tulákom, ktorého som v rodinnej knižnici objavil pomerne skoro. K Hrdinskému zápisníku som sa dostal až s odstupom času a vôbec ma nesklamal - práve naopak. K pre mňa už známemu veľmi príjemnému rozprávačskému štýlu pridala autorka aj láskavý humor (ten celkom nechýba ani v Tulákovi, predsa len je to však dielo trochu vážnejšieho razenia než HZ).

Každému, kto chce začať s Jarunkovou najprv odporúčam toto dielo a až neskôr prejsť k trochu náročnejším (Tulák, Jediná...).

1 08.12.2017

Ako predstupeň vlastivedy sa môže hodiť, mne sa však dostala do ruky vo veku zhruba 8-9 rokov, keď mi väčšina obsiahnutých informácií už bola z väčšej časti známa zo školy, ale najmä iných encyklopédii. Hodil by sa jej dvojnásobný počet strán.

08.12.2017

Zrozumiteľne podané pravidlá, dobre vysvetlené matové obrazce a základné taktické motívy (vidličky, otvorené stĺpce...), to sú hlavné plusy tejto učebnice šachu pre samoukov.

Trochu však do nej podľa môjho názoru nezapadajú posledné tri kapitoly venované jednotlivým šachovým otvoreniam. Hoci obsahujú niekoľko poučných ukážok partií, z ktorých si aj začiatočník môže niečo odniesť, rozšírenie kapitoly o kombinačných a strategických motívoch či podrobnejšie analýzy daných partií by všetkým, ktorí na šachovnici robia len svoje prvé nesmelé kroky, pomohlo ešte viac.

08.12.2017

Jedna z nie tak veľa kníh, ku ktoým sa príležitostne vraciam a v knižnici má svoje čestné miesto (slovami Palivca "Mouchy na ní neserou"). Okrem samotného Švejka som si veľmi obľúbil aj množstvo viac či menej iných postáv - feldkuráta Katza, poručíka Duba či už spomínaného Palivca.

Vtipné historky, ktorých má vždy Švejk naporúdzi nepreberné množstvo, spolu s prepracovanou charakterovou komikou (feldkurát Katz, poručík Dub a pod.) vytvárajú výnimočné dielo.

Za pozretie stojí i film (presnejšie, oba diely), ale hoci Hrušinského výkon nemá chybu, na knihu v mojich očiach nikdy mať nebude - množstvo drobných príbehov totiž logicky muselo ustúpiť časovo obmedzenej stopáži. Preto ak si chcem niekedy pripomenúť Haškovo majstrovské dielo, siahnem výlučne po knihe.

8 08.12.2017

V porovnaní s čiastočne podobnou Knihou futbalových rekordov jednoznačne vyhráva. Prehľadná, pokrýva informácie do príjemnej, akurátnej hĺbky, grafické spracovanie pestré, ale nerušivé. Prekážalo mi azda jedine zaradenie Slovenska medzi európskych futbalových trpaslíkov (na jednej dvojstrane so San Marínom a Lichtenštajnskom). :-)

08.12.2017

Vhodná publikácia pre tých, ktorí sa vo svete futbalu ešte veľmi neorientujú, ostatní budú zrejme sklamaní. V porovnaní s podobnou Knihou o futbale však ťahá za kratší koniec, či už množstvom informácií, alebo prehľadnosťou.

Minimálne o jednu hviezdičku nižšie zráža hodnotenie v mojom prípade grafické spracovanie, ktoré síce navodzuje dojem pestrosti, menej však býva niekedy viac (pomerne často sa vyskytol čierny text v rámčeku s farebným pozadím a pomerne výrazným vzorom, kvôli ktorému bol horšie čitateľný).

08.12.2017

Fyzika nikdy nepatrila medzi moje obľúbené predmety (obzvlášť z elektriny sa mi vlasy ježili dupkom), napriek tomu sa mi kniha čítala prekvapivo dobre. Obzvlášť oceňujem autorovu schopnosť ilustrovať zdanlivo ťažkopádne a abstraktné koncepty na trefných a zrozumiteľných príkladoch.

1 07.12.2017

Pozor, obsahuje spoilery:

Veľmi dlho som váhal medzi 4* a 5*, niekoľko drobných výhrad však zavážilo v neprospech plného počtu.

Hoci Schlink postavil román z rozhodujúcej časti na Michaelových myšlienkach a pocitoch, jedno mi ani po dôkladnom prečítaní jasné nebolo: Prečo sa Michael v rozhovore so sudcom ani slovom nezmienil o Hanne? Išiel za ním s pocitom, že musí zabrániť chybnému verdiktu, lenže rozhovor na pojednávanie nemá ani ten najmenší vplyv, keďže spolu preberajú školu a právnické skúšky. Prečo mu teda priniesol toľkú úľavu?

1 07.12.2017