MarqueeMoon komentáře u knih

Fanúšikom A.C. Clarka som vďaka jeho Vesmírney odysei a Koncu dětství. Skúsil som aj poviedková tvorbu a aj keď to nebolo zlé, väčšina bol iba šedý priemer a niektoré ma vyslovene nudili. Aj preto, že Najdlhšia viac než 40 stranová poviedka mi sadla absolútne najmenej a bola príliš uťahaná a nezaujímavá. Mám pocit, že posledných asi 100 strán sa mi čítalo najhoršie a tie najslabšie poviedky sú v poslednej zhruba tretine knihy - dovtedy sa to celkom dalo. Začiatok super a pár poviedok mi utkvelo v hlave... Celkovo ale skôr rozpačitý dojem..

5 11.10.2021

Fantastické! V tomto románe sú tak štyri ľudské beštie na meter štvorcový. Páčilo sa mi, akým smerom sa po celý čas príbeh, takým polo-očakávaným, polo-neočakávaným spôsobom uberal. Oceňujem svižné tempo románu, neustále ma udržovalo v očakávaní, čo sa bude diať. Prostredie z oblasti železníc mi taktiež sadlo. Jednotlivé postavy, motivované žiarlivosťou, pýchou, závisťou a chamtivosťou stelesňujú uveriteľné charaktery, ktoré konajú za daných okolností absolútne extrémne - to sa stane, keď človek vypustí zadržiavanú zlobu a nechá jej voľnú pôsobnosť - vtedy sa stane neovládateľnou, chladnou beštiou bez srdca ako lokomotíva uháňajúca na konci knihy bez strojvodcu, ktorá sa rúti do záhuby.

9 22.09.2021

Povedal som si, že skúsim Agathu Christie, siahol som zrovna po tomto diele, keďže som to nikdy nevidel ani v telke a absolútne som nepoznal zápletku ani nič moc podrobnejšie (iba, že je to o desiatich ľuďoch, ktorí umierajú na ostrove ako muchy, rukou mysteriózneho vraha). Naozaj geniálny príbeh so skutočne neočakávaným rozuzlením. Ono to bolo tak skvelo napísané, že som sa ani poriadne neodvážil tipovať vraha a iba som sa unášal fantastickým príbehom, stránky plynuli lahodne a veľmi rýchlo.
Mám pocit, že moje prvé čitateľské zoznámenie s Agathou Christie ma potenciál byť zároveň tým najlepším :) ak by sa mi niečo od nej páčilo viac, už si fakt neviem predstaviť z akého vesmíru by bol ten príbeh.

43 16.09.2021

Už od začiatku ma námet/dej/forma absolútne nevtiahli, 254 strán z toho 200 dokopy o ničom.. ak by to bola väčšia poviedka na tých povedzme 54 strán, možno by to bolo podstatne lepšie, no takto som to dočítal iba zo zotrvačnosti. Pritom som pomerne trpezlivý čitateľ, no toto ma minulo. Celkovému dojmu nepomohol ani ten preklad a neprehľadnosť dialógov v texte, čo zráža moje hodnotenie ešte viac.

4 15.09.2021

Ernesto, María, Andrés + Campo Eliás - všetky postavy a ich príbeh sú zaujímavé, množstvo dialógov, čítalo sa to samé, šikovné prelínanie príbehu, ktorý vrcholí ku koncu do očakávaného fatálneho konca, kedy sa prakticky od knihy nedá odlepiť ani na sekundu. Atraktívny námet a prevedenie do extrémne čitateľnej podoby.

7 01.09.2021

Na Houellebecquových knihách mám najradšej tie záblesky krásy, ktorých je málo v kontraste s temnotou, ktorá je vždy extrémne dominantná.
Hlavný hrdina napriek schopnosti milovať a byť šťastný, doplatil na ilúziu nekonečných možností, aj zlému načasovaniu, kedy záchrankyňa prišla do života Florenta priskoro. Keď už začal byť život iba úpadok, kombinácia nostalgie, depresie a Captorixu, znemožňovali autorovi sa opäť odraziť odo dna. Captorix a tým zvýšená produkcia serotonínu síce trošku pomohli zmierniť príznaky depresie, ale definitívny smútok ostal, keď si uvedomil, že život šiel iba okolo. Pritom istý čas žil. Silné libido a vlhká šuška je jedna vec, iná je vlhká šuška ženy, s ktorou je šanca byť šťastný aj na samote u lesa a o ktorej vedel, že aj ona by vedela byť šťastná s ním. Nakoniec neostalo nič, no tak to už býva.
Úprimnosť s akou hrdina rozpráva o svojej úbohosti a apatií, to ako kombinuje rozprávanie o svojom rozpoložení a často rozpoltenosti s prihliadaním k spoločnosti, v ktorej žije, je už autorovým trademarkom. Vždy som ochotný čítať jeho knihy, tretia zo štyroch, ktorá mi prirástla k srdcu, ale nie z nesprávnych dôvovov - nemám chuť sa utápať v melanchólií, nostalgií a apatií, aj keď sa tomu niekedy proste nedá vyhnúť - je to pre mňa čítanie, ktoré ma utvrdzuje, že nakoniec stojí za to žiť a nie iba prihliadať sa životu. Autenticita a tá prchavá, ťažko dostupná a medzi riadkami postrehnuteľná krása a nádej ma nútia vracať sa k tomuto autorovi - okrem toho, že proste vie písať a píše hovadsky dobre. Nie su to žiadne strhujúce príbehy s neviem akou nečakanou a premyslenou pointou, ale taký je život, viac či menej obyčajných ľudí, nežijeme vo filme.
Pokiaľ viem, autor sám bol aj hospitalizovaný na psychiatrií, vie čo je to úzkosť a depresia, jeho vnímavý a depresívnejší pohľad na život môže mnohých vyrušovať, no na jeho textoch je mnoho pravdy, ktorú kombinuje so svojim unikátnym štýlom s patričnou dávkou humoru a preto je to za mňa najlepší autor svojej generácie.

19 28.08.2021

Vynikajúco zhrnuté do akej miery sa pri vnímaní sveta riadime inštinktmi a emóciami. Na Slovensku v súčasnosti mnohí protestujú na námestiach proti vakcinácií - lebo prevládajú prevažne inštinkty (strach, generalizácia, naliehavosť,) a tiež nedostatok základných informácií a dostatok dezinformácií namiesto faktov - tým narážam na to aká je táto kniha dôležitá a to z absolutne pre mňa kľúčového hľadiska - môže byť inšpiratívna pre široké masy k tomu ako pristupovať k informáciám.
Menej sa mi páči už to, ako je tu v zásade zľahčená otázka klímy a vyvrátený mýtus o klimatických utečencoch - to už o pár rokov zrejme nebude mýtus aj keby sa sa odrazu napr. všetok benzín z áut vytratil a dokázal by fičať na kvapke vody. Tu mám celkovo menší problém s knihou - aj keď je autor optimista (ako on tvrdí posibilista) - je nutné pri niektorých otázkach viac ukázať aj ten sivejší stred a viac ho rozobrať aj z druhotnej strany - nielenže existuje, ale aj jeho riziká - a pri klíme to platí najviac, pretože aj ten najlepší scenár, ktorý môžme dosiahnúť o sto rokov je stále dosť zlý. Na druhej strane chápem posolstvo knihy a autora, ktoré je dôležité - na tieto otázky z komplexnejšieho hľadiska je tu iná literatúra po ktorej treba siahať.
Autorove skúsenosti ako lekára a priznanie si vlastných chýb na mňa urobili dojem, s extrémnou chudobou to pekne vystihol. Chceme síce udržateľnosť, ale kričíme po nej najmä my z úrovne 4. Myslíme, si že materiálny pokrok je cesta do záhuby - čo je pravda, ale nie sme to len my, čo si zaslúžime žiť lepšie - mal by mať každý v živote šancu - a dostať sa sem a zároveň sa nezahubiť ako ľudstvo je najväčšia výzva. Je nás veľa a bude nás viac.
Na margo mňa, človeka ktorý môže čítať túto knihu, na našej materiálnej úrovni môžme trpieť aj inou škálou problémov, - že máme viac duševných porúch? Áno, máme. Máme ale možnosť požiadať o pomoc v minimálne ako tak rozvinutom zdravotníctve (som Slovák, naše zdravotníctvo je síce zlé v porovnaní napr. so Švédskom, ale keď si zlomím nohu, namiesto hnilého obväzu a konára zo stromu mi dajú sádru a pár rád, lebo lekár má patričné vzdelanie na univerzite,), kde okrem fyzickej zdravotnej starostlivosti vieme dostať aj psychologickú. A to nehovoriac o priateľoch a komunitách, ktoré majú podmienky na ideálnejšie fungovanie. A tak ďalej. Takže áno, autor veľmi správne vystihol to, že my si od úst trhať nebudeme a nechceme, ale v podstate to chceme od tých, čo chcú iba prežiť další deň a mať aspoň zdroje na to hrozné jedlo, ktoré musia jesť každý deň. Ich sa na psychické poruchy asi nepýtame.. môžu ich mať aj ich majú, ale z úplne iných dôvodov resp. zo všetkých dôvodov dohromady.
Celkovo je táto kniha dôležitým doplnkom v mojej knižnici a myslím si, že by sa mala dostať k čo najviac ľuďom, lebo podporuje kritické myslenie.

2 22.08.2021

Dostal som okamžitú chuť na ďalšie knihy od Arthura Machena, môjho nového objavu. Okrem štýlu a atmosféry bola zaujímavá aj pointa a celkové posolstvo. Môžem mať síce výhrady, ale celkový dojem na základe bezprostrednej emócie mi nedovoľuje dať menej ako 5*.

3 08.08.2021

Toto si tu odložím:

"Najväčšia odmena pre mŕtveho: už viac neumrie!"

"Vieš, Josef, že vedľa každej krásnej ženy ženy žije úbohý muž, ktorý ju netúži kefovať?"

"Je oveľa jednoduchšie poslúchať iného človeka, ako veliť sám sebe".

"Čas sa nedá skrotiť, čas je naším najväčším bremenom. A našou najväčšou výzvou je žiť napriek tomu bremenu"

"Človek je väčšmi zamilovaný do túžby ako do objektu túžby"

... a je tam toho oveľa viac!

Tušil som, že dostanem veľa, dostal som veľa. Sebaskúmanie je veľmi dôležitá vec - správne poňatie seba samého determinuje to, ako sami pôsobíme vo vzťahoch. Ono je to niekedy ťažké, pretože z najhlbšieho vnútra je občas mne samému mierne nevoľno, čo si budem nahovárať. No ignorovať tento pohľad a nedívať sa, neskúmať, by bola duchovná samovražda, som študent, ktorý sa učí a knihy, ako táto, ktoré mi prihráva osud, a ktorých je ako šafránu, mi pomáhajú byť tým, kým som. Posledných možno 5-8 rokov sa liečim z choroby zvanej nihilizmus - niekedy vtedy som zabil Boha. Táto kniha nielen potvrdzuje mnohé moje pocity a myšlienkové pochody, ale aj otvára nové dvere.

PS: zistil som, že nemám strúhadlo na ceruzky

10 06.08.2021

Miestami ťažké čítanie.. hovorí sa tam o veciach, ktoré si "neprebudený" človek ako ja ani nedokáže predstaviť - bod za nekonečnom, prepojenie matematiky/mysticizmu/duchovna a podobne. Oceňujem, že na tú dobu to bola pomerne priekopnícka kniha a ona stále aj isté kúzlo má. Ukazuje mnoho dvier a dovoľuje nahliadnuť k otázkam, ktoré si kladú niektorí ľudia. To, čo je hypotézou/hypotézami tohto ich "výskumu" už je na každom jednom čitateľovi, čo si z toho vezme. V podstate mi neprináleží hodnotiť väčšinu tém, ktoré sa v knihe vyskytujú. Volím skôr kvázi agnostický prístup aj keď sa mi isté veci môžu zdať smiešne, zavádzajúce a povrchné - pretože je to skôr kompilát, založený na silne subjektívnom vnímaní reality. No ponúka miestami zaujímavé úvahy a pre toho, koho to zaujíma je to skôr vodítko k inej literatúre, prípadne praktikám.
60 rokov po vydaní knihy stále nevidím oných pozitívnych mutantov a stále v oblasti psychických síl nie je vedecky potvrdená ani telepatia ani iné mimoriadne úkazy, čo samozrejme neznamená, že neexistujú. No myslím, ak by autori žili, možno by boli skôr nepríjemne rozčarovaní. Naopak, tých negatívnych mutantov je akosi čoraz viac a súvisí to s technológiou. Internet a technológia mení svet a mení aj ľudí. Bude zaujimavé sledovať (a pre mňa s hrôzou sledovať), kde sa ocitneme o ďalších 60 rokov.
Čo sa týka tretej ríše, myslím, že sa vplyv tajných spoločností a okultizmu preceňuje - minimálne na Hitlera, ktorý využíval ľudí okolo seba a momentálnu atmosféru ako mu to vyhovovalo. Bol to predovšetkým po moci bažiaci oportunista a pragmatik, ktorý skôr využíval tieto mystické záležitosti pri svojej politike, ale dovtedy pokiaľ mu to vyhovolalo, inak vedel rýchlo otočiť a tie veci aj zakázať. Jednoducho politik.
Na tomto príklade som chcel len načrtnúť ako podobné knihy môžu byť aj zavádzajúce a spôsobiť mnohým ľuďom wow efekt. Tajomné/mystické/okultné/záhadné/nadprirodzené/spiklenecké (posledné podčiarkujem) - to je niečo čo ľudí odjakživa fascinovalo.
Knihu beriem ako "v pohode" úvahu, no nič viac a nič menej, vracať sa k nej rozhodne nebudem, ani ju nemám chuť odporučiť. Musím ešte zvýrazniť preklad - tak miestami ťažké čítane a ešte to umocní ten otrasný kostrbatý preklad. Bola drina čítať to.

3 01.08.2021

(SPOILER) Majstrovsky vyrozprávané, ono sa tam zas toľko toho nedialo, ale depresívna, postupne slučku uväzujúca atmosféra ma dokonale vtiahla do deja.
Asi každá postava bola viac či menej sociopat. Ako by som sa zachoval ja v Richardovej koži po tom, čo by som sa dozvedel o tej blbej nehode? Neviem. Zničený ľudský život aj keď nehodou, je tiež zničený ľudský život a je potrebné prevziať zodpovednosť - ale rozprávač by zničil ďalšie štyri životy ak by urobil, čo je správne aj keď je v tomto prípade správnosť relatívny pojem. Evidentne ich to ale až tak netrápilo. A nakoniec viac ich nežrala ani tak Bunnyho smrť, ako to, že sa im to neprepečie, snáď okrem Richarda, ktorý vykazoval pálčivejšie výčitky svedomia. No za psychologickým rozkladom ostatných postáv, myslím, bol aj aspekt výčitiek svedomia, zaobalený so strachom z dolapenia, ktorý bol dominantný zrejme predsa u každého. Tu ma trochu mrzí ich forma rozprávania, tento príbeh si zaslúžil možno skôr vševediaci prístup. A možno ani nie, v podstate som veľmi spokojný, iba by som bol zvedavý, keď aj napríklad taká postava Juliana bola z môjho pohľadu dramaticky nevyužitá a plochá - tu som čakal viac. Záver skutočne nerozumiem, de facto ako sám Henry povedal, ono bremeno ho v podstate oslobodilo, bola to zvláštne atraktívna postava aj keď chladný sociopatický manipulátor, ktorý nakoniec zatiahol Richarda do celej veci veľmi vecne a vykalkulovane (veľmi pravdepodobne). Jeho počínanie v samom závere mi je najväčšou záhadou aj keď možné vysvetlenie bolo podané (Julian). Možno svoju existenciu už prekonal a preto v zásade ďalší život nepredstavoval mystérium. Ale ak by skutočne Camillu miloval, nezachoval by sa tak egoisticky. Aj keď jednal v afekte.. ťažko povedať.
Každopádne napriek právnym nedôsledkom, mali udalosti extrémne psychologické dôsledky, kde všetci iba stratili - seba navzájom aj svoju integritu - nezvratne a to je obrovská tragédia. Ako v antickej dráme aj tu hrala zásadnú rolu žiarlivosť.

13 18.07.2021

Z hľadiska technologických detailov Marťanská Kronika neodolala zubu času, tiež niektoré nelogickosti môžu vyrušiť, ale to je pre mňa nie až tak podstatné. Dejovo zväčša stále zaujímavé nápady, pekne poskladané dielka s parádnou atmosférou marsu, ktorá vytvára priestor pre autorove názory a postrehy na ľudskú spoločnosť, jej základné rysy - najmä americký kolonializmus dostáva na frak - a jednotlivca v danej spoločnosti.. sú to stále aktuálne veci a problémy a obávam sa, že tu s nami budú ešte veľmi dlho pokiaľ nenastane nejaká nová kognitívna evolúcia:D
Poviedka Usher II. je pre mňa o niečo lepšia než samotný Pád domu Usherovcov od Poeho. Obe super a som rád za tento odkaz na tvorbu majstra hororových poviedok. A tiež na 451° Fahrenheita.
Celkovo vo mne zanechala táto kniha silný dojem.

22 10.07.2021

Kniha poskytuje podnety k monogamií/polygamií, večných návratoch, neznesiteľnej ľahkosti bytia, rutine, o riskovaní, zrade a konformite.. demonštruje to na postavách Tomáša , Terezy, Sabiny, Franza.. vcelku zaujímavé, ale nechalo ma to dosť chladným.
Sebeckosť Tomáša, naivita a nereálnosť postavy Terezy ma skôr rozčuľovala a skôr to na mňa pôsobilo umelo zromantizované.. mám radšej knihy o uveriteľnejších postavách z mäsa a kostí a nie vykonštruovaných figúrkach. Vôbec sa ma to nedotklo, problém bol aj to, že ma kniha od začiatku nevtiahla do deja a čítať som sa skôr nútil a chcel som to mať už za sebou.
3 hviezdy za už zmienené zaujímavé podnety.

12 03.07.2021

V zásade moje očakávania od tejto knihy boli naplnené, aj keď kniha začne po čase pôsobiť ako report a ide podľa nastolenej šablóny, no každý prípad bol zaujímavý a tieto posudky ma bavili čítať. Človek si pri niektorých ľudoch vraví, ako sa to mohlo až takto pokaziť.. a pri iných si môže povedať, štastie, že sa to fatálne nepokazilo aj keď k tomu boli všetky predpoklady.. o takýchto ľuďoch ale nie je táto kniha.

3 27.06.2021

Možno to mnohým, ktorí študujú históriu, ktorá je extrémne komplexný mechanizmus príde ako vedecký pop pre masy. Je tam aj pár domnienok (na niektoré autor upozorňuje - napríklad v závere pri poslednej kapitole), ale presne je to štýl knihy, ktorý dokáže pritiahnúť širšie publikum a má potencial vzbudiť väčší záujem o históriu a jej jednotlivé etapy. A hlavne je to jednoznačná pripomienka, ako je ekonómia/sociológia/kultúra/bilológia a história prepojená, a ako nemôžme mať nikdy vačší obrázok celku ak by sme to nebrali v úvahu. Aj pripomienka toho ako ľudia potrebujú oporu v mytológií a sociálnych konštruktoch. Človeku, ktorý robí historický výskum a študuje históriu na univerzite, to môže prísť ako značne povrchné, ono aj na 400 stranách sa jednoducho nedá všetko vyrozprávať tak, aby to zaujalo viac ľudí. Sú to často názory a pozorovania historika so svojím svetonázorom. Harari je predovšetkým bystrý historik, ktorý podľa mňa mnoho krát trafil klinec po hlavičke. (tou mytológiou to napríklad podľa mňa vystihol - odporúčam na túto tému autora Josepha Campbella). Aj keď túto knihu by možno 9/10 intelektuálov a historikov neodporúčalo, nikto z týchto historikov (aj keď tiež robia isto zaujímavé a prínosné výskumy) by nepritiahol k histórií toľko ľudí. A minimálne posledných sto rokov dejín by mal každý z veľkej časti ovládať a aspoň okrajovo sa nad históriou zamýšlať - je to veľmi potrebné - a zrovna takéto knihy sú vo veľa prípadoch skvelý štart aj k náročnejším kúskom. Nie je to historická kniha v pravom slova zmysle, no môže byť prínosnejšia ako iné historicko-vedecké traktáty, ktoré ostanú v šuflíku intelektuála alebo v zozname povinnej literatúry na historických fakultách. Pre mňa ako homo sapiens - nič viac, nič menej - výborné čítanie.

13 01.06.2021

Opäť ma to nutkalo siahnúť po E.M.R., tento krát som skúsil Noc v Lisabone. U mňa to bolo niekoľko večerov a nocí s touto knihou a opäť to bolo smutno-krásne (aj keď zo začiatku sa mi čítalo ťažko) ako som si už u autora zvykol. Tento krát ešte viac smutné ako inokedy, koniec ma dostal.

12 20.05.2021

Pri máloktorej knihe si tak odpočiniem ako pri Sherlockovi Holmesovi. Každá poviedka ma dokázala vtiahnuť a bola minimálne dobrá, niektoré, ako napríklad Páska samá škvrna, Mechanikov palec, Liga červenovlasých či Belasý Karbunkul boli vynikajúce. Odporúčam sa pohodlne usadiť, ideálne vonku, spraviť si dobrú kávu alebo ešte lepšie, naliať víno a dávkovať tak dve až tri poviedky denne v závislosti od spotreby daného nápoja. Najlepšie po práci, no keď je možnosť, kľudne aj počas nej.

16 17.05.2021

(SPOILER) Metafora na život, a na to, že prežijú iba najsilnejší. Darwin to vedel a aj Clavell to vedel aj vďaka jeho smutnej skúsenosti zo zajateckého tábora počas 2. svetovej vojny. Perfektná ukážka ľudskosti aj neľudskosti, relativity dobra a zla, diktatúre a liberalizme - túžbe po slobode v najhorších podmienkach a veľa pre ten kúsok slobody riskovať. Aj keď len sčasti obraznému kúsku slobody (Kráľovo "impérium") alebo reálnemu (a nedali si povedať s tým rádiom!). V každom ohavnom režime, či vo všetkých formách väzenia, cez drobné trhliny bude presakovať odpor a rebelanstvo - ktoré môžu inšpirovať iných a viesť k prevratu. Minimálne v postoji, či bojovať alebo sa skôr odovzdať a nechať sa unášať prúdom. Kráľ nešiel s prúdom, zariadil si to inak. V pekle si vytvoril "eseróčku" a našiel dieru na trhu. Prečo nie? Nereprezentoval zrovna krajného socialistu, ale to je aj tak iba slovíčko, jednoducho chcel prežiť ako najlepšie vedel. Nestelesňoval iba oportunistu a šmelinára, ktorý sa chopil príležitosti, ale najmä silu ducha a inšpiráciu pre ostatných. Nenávideli ho a závideli mu, ale prečo? Preto, že konal nemorálne v nenormálnych podmienkach alebo pretože mal na to "gule" a šikovnosť a ostatní ju nemali? (a z toho plynúce výhody, pochopiteľne). Myslím, že aj pokrytec Grey ho nenávidel pre tú druhú možnosť. Bolo správne, že iní hladovali a on a jeho kamaráti (ktorí vďaka nemu mali viac ako všetci v tábore, a ktorí sa, ako to býva, mu nakoniec obrátili chrbtom) nie?
Kráľ a Peter Marlowe boli veľmi príťažlivé postavy, ktoré možno navzájom predstavovali silný kontrast, ale cez to všetko boli priateľmi (aj keď ten záver ma mrzí), ktorí sa navzájom vždy podporili a ťahali za jeden povraz. To sa mi na všetkom najviac páčilo, že medzi toľkou závisťou, špinou, hladom, zúfalstvom, falošnosťou, smrťou a vojenskými hodnosťami vynikalo priateľstvo.

"Choď si ľahnúť a netráp sa. Ja sa už postarám"
Peter Marlowe neisto vstal (...), Preboha, pomyslel si Kráľ trpko. Myslí si, že by som ho nechal v štichu, že by som nič nespravil, keby mi nenasadil nôž na krk. Kristepane, Peter, pomohol by som ti. Samo. Aj keby si ma nedržal za gule. Boha. Si môj kamarát.

16 08.05.2021

Podctivo! spracovaná téma v celej svojej šírke (uf koľko zdrojov!), niektoré informácie ma negatívne prekvapili aj keď nemám klapky na očiach. Taktiež som si jednotlivé kapitoly musel dávkovať postupne, aby som to lepšie vstrebal.
Človeku musí byť posledné roky aj v miernom podnebnom pásme ako napríklad na Slovensku jasné, že planéta nám začína vraciať údery aj s úrokmi, lebo menšie tornádo som si donedávna u nás alebo blízko pri hraniciach vážne nevedel predstaviť. Tá klimatická úzkosť dá človeku zabrať, keď si predstaví, že jedného dňa bude mať rodinu a na druhej strane, aj keď zmena klímy zasiahne a zasahuje už každý geografický kút bez výnimky, stále ešte máme šťastie, že žijeme v strednej Európe, kde len napríklad počet úmrtí na horúčavy je každoročne x-násobne nižší. Tým nič nechcem zľahčovať. Klimatická kríza je najvážnejšia vec akej ľudstvo kedy čelilo a hlavne bude čeliť a ako autor pekne poznamenal, od nej sa budú odvýjať všetky ostatné krízy. Žiaľ, lobisti v poľnohospodárstve a v ropnom priemysle sú veľmi vplyvní hráči na poli geopolitiky, čo je jedným z veľkých problémov. Vydesilo ma aj to, čo Wells spomínal v knihe, ako na konferencií (v Chicagu?) superboháči neuvažovali v zmysle ako planétu technológiou zachrániť, ale všetci na tej konferencií sa skôr zamýšlali ako pomocou technológie uniknúť. Veľmi depresívne, autor nám nedal vydýchnuť, no prečítať by si to mal úplne každý.

5 05.05.2021

Z tak obyčajného nápadu, vykúzliť vďaka postavám tak neobyčajne záživné čítanie, to chce riadny spisovateľský kumšt. Steinbeck by sa uplatnil aj ako výborný psychológ, čo zakaždým dokazuje. Extrémne bystrý, empatický pozorovateľ, ktorý poznal ľudí, veľa s nimi hovoril, pracoval, skúmali ch, odžil si s nimi svoje. V príbehu sa všetci viac či menej "vyfarbili" a všetky prirodzené zlé sklony ako pýcha, závisť, smilstvo či hnev pekne vyplávali na povrch vo vyhrotenej situácií. Podarená partička.

14 30.04.2021