Lessana komentáře u knih
Prvá časť príbehová nenadchne, ale ani neurazí, no druhá svojou údernosťou úplne vyrazí dych!
Krutosť, bezcitnosť a zloba si (vždy) nájde obetného baránka (často nevinnú bytosť), z ktorého urobí prekrútenými výpoveďami vinného a ešte sa tvári, akoby robila ušľachtilý a humánny čin, samozrejme posvätený. História sa opakuje...
Od napínavého Múru s neočakávaným koncom, cez bláznovstvo Izby a zmätené vzťahy ešte zmätenejších protagonistov v Intimite sa čitateľ prepracuje k Herostratovi a pôsobivému Šéfovmu detstvu. Radostný pocit však z knihy nečakajte.
Je obdivuhodné, že si autorka v tomto pokračovaní Anny zo Zeleného domu dala za cieľ vykresliť manželskú idylu s hŕbou roztomilých detí. Ako vzor rodiny pre (malého i veľkého) čitateľa je to dokonalé. Zážitky Anniných a Gilbertových detičiek sú veľmi milé a vykreslenie ich vnútorných svetov sa podarilo na výbornú. Človek sa nevyhne spomienkam na svoje vlastné detstvo... Som rada, že z príbehu nevymizla Annina rojčivosť a prírodné krásy krajiny. No a pri opisoch Zuzaniných kulinárskych výtvorov mi až tiekli sliny :). Trošku slabší bol iba preklad. Za to však autorka, pochopiteľne, nemôže.
"Snovosť" tohto románu ma neoslovila. Pripadalo mi to skôr chaotické a strácala som sa v tom. Viac ako na čítanie samotné som sa tešila na dočítanie knihy ako také...
Dejiny dávnych čias plné základných právd, s príchuťou exotického korenia pre tunajšieho čitateľa, v podobe literárneho textu, ktorý mnohokrát (ne)úmyselne znejasňuje a zahmlieva faktickú stránku príbehu.
Neskutočne pôsobivo napísaný (a treba povedať autobiografický) román, popisujúci tému milostného trojuholníka, ktorý raz-dva vtiahne do deja. No po jeho prečítaní zostanú z krutosti hlavného hrdinu zmiešané pocity. Hoci... vlastne nečudo - sám autor, 18-ročný mladý muž, akosi iný ako všetci vôkol, musel mať určite zmiešané pocity, a to nielen zo svojej vyspelosti...
Dejovo chudobnejší príbeh o rybároch v Bretónsku s farbistými opismi prírody, ku ktorému sa už ale nemám potrebu vrátiť.
Maupassantove poviedky sa čítajú dobre. Sú dynamické a zo života... Avšak, škoda preškoda, že záver mnohých poviedok je akosi do stratena. Akoby autorovi neprišiel na um dostatočne pôsobivý nápad, ako poviedku zakončiť, a tak ju nechal tak, uprostred našponovaného napätia a gradácie.
Celkom pútavo napísaná knižka, zvlášť z úst Joannyho Léniota, veľmi ctižiadostivého študenta, samotára bez kamarátov, ktorý sa do Ferminy zamiluje, vychádzajú zaujímavé názory o ženách, náboženstve, riadení štátu, jazykoch, vede a spoločnosti vôbec.
Dobre sa čítajúca kniha s nápaditou fabulou (hoci s dosť nepravdepodobným záverom). V každom prípade André Gide vie, ako udržať čitateľovu pozornosť až do konca.
O manželstve uzavretom z povinnosti a neslobodnej, cynickej, nešťastnej žene v ňom, ktorá vo svojom nešťastí praje nešťastie i druhým. S detektívnou zápletkou bez jasného vyriešenia. Na môj vkus chaotické a depresívne.
Vľúdne a láskavé, ako sme u autora zvyknutí. Rada čítam príbehy z jeho veterinárnej praxe, sú pohladením vďaka autorovmu úprimnému záujmu o zvieratká, snahe im pomôcť, pre jeho typický štýl, humor a schopnosť vypointovať každú poviedku, ako aj pre príjemný pocit, čo po prečítaní jeho kníh ostane. Jednu hviezdičku odoberám v tomto prípade za fakt, že ide "len" o výber poviedok z iných Herriotových kníh, ktoré som už čítala. To som vôbec nečakala. Na tom ale, že som strávila pri knihe príjemný večer, sa nič nemení :).
Téma pokory, žiarlivosti, vášne i úprimnej lásky na pozadí príbehu plného duševného a telesného zmätku v čase dospievania dvoch ľudí, Vinky a Filipa, poznajúcich sa už od detstva.
Silný príbeh, pri ktorom sa človek, ako to už pri čítaní Bulgakova býva, často nahlas zasmeje, často zatají dych od napätia a často sa pozastaví pri nadčasových výpovediach, vypustených len tak ledabolo, akoby náhodou. Zo záveru som bola ale dosť rozčarovaná. Neviem, či to bolo prekladom, či mnou. V každom prípade sa k Psiemu srdcu určite ešte vrátim.
Kritika cirkvi a rodinných konvencií v nie veľmi pozitívnom a záživnom príbehu.
Milé malé dielko s príjemným zmyslom pre humor, v ktorom citlivý čitateľ nájde mnoho jemne zakomponovaných právd.
Knižka s, na môj vkus, trochu pomalým tempom. No ak človek vytrvá, dokáže čítať medzi riadkami a následne si pospájať mozaiku faktov (ne)priamo spomenutých s tým, čo už vie, naplní sa zmysel čítania.
Tému milostného trojuholníka, dobre známu Radiguetovi z osobného života, sa dľa mňa autorovi podarilo zručnejšie spracovať v Diablovi v tele.
Občerstvila som si tento príbeh v rámci čitateľskej výzvy. A som za to rada. Je to milé a poučné čítanie od môjho obľúbeného autora. A aj mimo vianočnej sezóny (hoci chápem, že autor ju použil ako obdobie, keď je aj cynický človek náchylnejší na otvorenie srdca) poznám, žiaľ, dosť ľudí, ktorým by takéto nakuknutie dozadu (za ich lepším ja), do súčasnosti (k ostatným, čo žijú inak) a do budúcnosti, kde uvidia plody svojej práce, resp. dôsledky svojich rozhodnutí, urobilo dobre. Len si nie som istá, ako dlho by im to pokajanie vydržalo... Či by nepotrebovali o pár mesiacov (po zapadnutí do "osvedčeného" a naučeného stereotypu) opätovne pripomenúť, čo je v živote skutočne dôležité. Duchovia by sa u nich asi dosť nabehali :).
Keď v rámci série kníh s príbehmi o Holmesovi a Watsonovi, ktorú pred časom vydávala Jota, zrazu opäť zasvietilo meno Sir Arthur Conan Doyle, tešila som sa na "nové zabudnuté prípady". Nuž ale... mala som problém ich dočítať, také boli nezáživné. Škoda.