Lessana komentáře u knih
Mám rada atmosféru Hesseho kníh a jeho posolstvá. To "z inej hviezdy" však malo pútavo napísanú azda len anotáciu na prebale knihy. Zrejme ju písal ktosi iný než prekladateľka... Škoda, tešila som sa na pekné rozprávky. V autorovom podaní to môže byť nádhera! V tejto knihe ho, žiaľ, bolo cítiť len v niektorých obrazoch a pointách. Samotné texty boli totiž napísané (preložené) tak ťažkopádne, až ma to mnohokrát unavovalo. Preklad je umenie, darmo.
Osobne nevidím nijaký zmysel vytvorenia tzv. nového románu. Azda len snahu dotyčných autorov odlíšiť sa aspoň nejako, aspoň (chaotickou, nezrozumiteľnou) formou, keď to už nejde poetikou...
Avšak, nechcem krivdiť pani Sarrautovej. Tej sa podarilo v Pánovi Martereauovi vytvoriť relatívne silný príbeh o čistom človeku, ktorý rád a nezištne pomôže aj tým, ktorí ho podozrievajú i zradia.
Ako Holmesovho obdivovateľa som sa na jeho životopis, pochopiteľne, veľmi tešila. Čo-to sa dá samozrejme dozvedieť od Watsona v jednotlivých príbehoch, či dokonca priamo od tajnostkárskeho detektíva. No predsa len, hrubý životopis je hrubý životopis. Človek čaká zaujímavosti, nápadité konštrukcie a pod. Aké však sklamanie, keď som zistila, že kniha je obyčajným pozliepaním Sherlockových životopisných údajov kde-kade roztrúsených po kánone (od slova do slova citovaných!), ktoré Doylov verný čitateľ pozná temer naspamäť. Škoda.
Pamätám si na túto knižku z detstva, z čias, keď som sa práve zapísala ako nový čitateľ do knižnice :). V tej spleti a širokej ponuke knižiek na policiach som si však nevedela vybrať, a tak som poprosila tetu knihovníčku, aby mi poradila čosi dobré. A ona mi podala túto knihu. Dodnes pamätám, aké strašidelné mi pripadali vtedy ilustrácie v nej (v slovenskom preklade)... :)
Tieto poviedky s príchuťou sveta pána Lovecrafta ma vôbec neoslovili (až na niekoľko málo výnimiek). K tejto knihe od pokračovateľov Doyla sa tak skoro nemám chuť vrátiť. Ak vôbec niekedy.
Nádherná knižka, ktorej veselé ilustrácie (i nejaké tie rýmovačky) si dodnes pamätám.
Teda! Netradične poňatý Holmes, len čo je pravda! Na vraždy nie je núdza, dokonca si občas človek povie, že by už aj mohlo stačiť. Napriek tomu ide o neskutočne pútavú knihu, ktorú nepustíte, pokým ju celú neprečítate. Poriadna dávka napätia i prekvapivých odhalení servírovaných vždy včas a ústa dokorán pri niektorých scénach - to je Závěť Sherlocka Holmese v podaní Boba Garciu.
Ak bolo cieľom tohto surrealistického textu (Pařížského venkovana) opísať a navodiť stav niekde medzi realitou a snom, podarilo sa. Nečakajte súvislý príbeh s množstvom postáv a napätia. Ide skôr o úvahy, postrehy, obrázky (Paríža a ľudí v ňom) popísané textom, tu humorným spôsobom (o holičstve, kúpeľoch, o rozkoši, súčasných modlách), tu vážnym (nadčasové dumky o mytológii či chaose sveta).
Z tohto Holmesovského príbehu ide veľmi zvláštny pocit. Pocit nostalgie, melanchólie... čo bol zrejme účel, no niekedy to spôsobuje až únavu.
Núdza nie je ani o pocit prekvapenia, úžasu a miestami až zmätenia z toho, že nič nie je tak, ako sme si mysleli... A na konci zostane rozčarovanie.
Pivnice Vatikánu sú bláznovskou fraškou rozdelenou na 5 kníh nazvaných podľa ústredných postáv. V každej časti autor pútavo rozpráva nápaditý príbeh jednotlivca, pričom osudy všetkých sa svižne a nenásilne prepletajú, zamotajú a... nerozuzlia. Čo je trochu škoda.
Príjemná detektívka s netradičným zločincom, ktorá by sa mohla trochu "zostrihať" a bolo by to perfektné.
Jednoduchým štýlom opísaná časť života Exupéryovcov.
Pre všetkých obdivovateľov A. Saint-Exupéryho by mala byť táto kniha povinným čítaním. Nikdy totiž nie je na škodu vidieť veci také, aké sú. Slepé idealizovanie si mätie a zavádza.
Milé malé dielko Davida Daya, ktoré nielen filológom (hoci najmä im) spestrí zopár večerov. Netradičný drobný formát, akoby bublinková obálka, miniatúrne písmo, nápaditá sadzba, krásne ilustrácie a mnoho zaujímavých filologických postrehov týkajúcich sa Tolkienovho diela... za mňa 4 hviezdičky.
Túto knižku mám roky zafixovanú pre jej ilustrácie. Nesmierne mi pripomínali kresliarsky rukopis mojej sestry. Textov v nej som sa ale ako dieťa trochu bála...
Teda, taký zlý preklad (čítané v slovenčine) a také slabé vyjadrovacie prostriedky autora, to sa tak často pohromade nevidí! Škoda, príbeh vyzeral zaujímavo.
Šlo o moje prvé stretnutie so Steinbeckom pred rokmi. Asi som nezačala tou "správnou" knihou od neho. Nejako extra ma nenadchla...
Som prvá v pridaní komentára ku knihe... Koľká česť, v tomto prípade!
L&S – 2, to sú texty na uvoľnenie, relax, pohodu a zasmiatie ako stvorené!
Poviedkovú knihu Vyřídit si účty som dostala pred časom spolu s Bez peří. Prečítala som ju ale až relatívne nedávno, keďže som na ňu pri sťahovaní akosi pozabudla a pri upratovaní opätovne našla. Časy, keď som sa považovala za intelektuála sú, našťastie, nenávratne preč. Nuž a cez prizmu môjho súčasného ja sa na túto útlu knižočku dívam úplne inak. Mala som dokonca problém ju (do)čítať, pôsobila doslova vyciciavajúco. Prepáč, Woody. Na niektoré Tvoje filmy sa však pozriem občas rada.
Minútové básne... žeby každú z nich napísal autor za minútu? Pri väčšine to tak vyzerá. Čo by napokon nemuselo byť na škodu veci. Ich obsah však, žiaľ, akosi na to doplatil. Akoby len krátke vetičky, prosté každodenné postrehy autora boli prispôsobené básnickej forme, v tomto prípade často i bez veršov. Ide, žiaľ, o plytké opisy vecí, situácií, ľudí... bez hlbšieho ponorenia sa, bez akéhokoľvek odkazu, málokedy s odovzdaním pocitu čitateľovi skrz slovo na papieri. Čakala som niečo úplne iné.