Helena0405 komentáře u knih

ktosi tu písal, že až kdesi v polovici knihy sa zasmial. Vtipy nemusia byť nutne na zasmiatie. Niektoré len stručne vystihujú určitú ľudskú slabosť, a keďže sme všetci ľudia, túto karikatúru dokážeme vnímať pozitívne.
Podľa mňa sú dobré vtipy už zo začiatku, napr. str 13 Lichvář Kornfield (ako poučuje syna o tom, ako si má strážiť "charakter")
str. 14 Stern na služební cestě
str. 15 Kohn usiluje ... alebo Kohn šetrně sděluje...
str. 17 Společníci firmy ... aj Berdyčevský farář
najodvážnejší bol zo str. 19 - nazvem ho Lístek na horní...
... ani neviem, prečo len štyri hviezdičky.

2 08.07.2020

Túto knihu by bolo fajn vydať znovu, ale s úvodným komentárom pre mladšie generácie. Vlastne kniha sa týka dlhého obdobia, viacerých etáp socializmu, takže by mohla byť rozdelená na kapitoly a úvod by bol ku každej z nich zvlášť.
Príklad vtipov, ktoré sú zasadené do určitého obdobia a jedine v tom kontexte sa dajú pochopiť.
/päťdesiate roky/
Ráno v šest někdo zazvoní u dveří jistého bytu. Vylekaný muž vyskakuje z postele a žene se k oknu. Žena ho však uklidňuje: "Nelekej se, to je jen muj manžel."

/neskoršie obdobie/
Náš národ se dělí na nespokojence a spokojence.
O nespokojence se zajímá StB, o spokojence hospodářská kriminálka.

/ešte neskôr/
"Víš, jaký je rozdíl mezi nemluvnětem a socialismem?"
???
"Nemluvně se nejdřív podělává a pak se musí rozvinout. Socialismus se nejdřív rozvinuje a pak se posere."

- je tam veľmi veľa naozaj dobrých vtipov vystihujúcich dobu a ľudí.

2 08.07.2020

Nemusí sa to zdať vtipné každému - ale mne sa mená ako káľ BRmbrm 123, ktorý všade chodí na ponorke - a kráľ Mhogomhogo 1268 s podobne nerozlučným torpédom páčia. Nakoniec sa z ponorky vykľuje motorka a ukáže sa, že namiesto torpéda je druhý kráľ majiteľom mopeda.

"Tisíc tureckých šablí a tatárskych bajonetov, ja prídem na vohľady a oni ma pošlú do hája. Ešte princezná nie je ani moja, a už aby som ju zháňal po lese!"

Mimochodom, najnovšie naštudovanie opery Prodaná nevěsta v SND (Bratislava) silno pripomína myšlienku moderného fešáka - milenca, jazdiaceho - nie na koni. Keď sa na javisku prvýkrát objavil Jeník, normálne som dostala neovládateľný záchvat smiechu.

Ilustrácie v tejto knižke od A. Szabovej-Štefunkovej sú jemné a vkusné. Nádherná je pavučinková ilustrácia na str. 27.

14.05.2020

v slovenčine vyšla táto milá knižka v Mladých Letách v r.1989.

Okrem toho, že je to milý príbeh, dozvieme sa, ako sa o mačky (a kocúrov) ľudia starali skôr, ako vznikli mačacie konzervy a mačacie hrady. Je to aj poučná literatúra.
moje obľúbené epizódky:

str. 8 - Na raňajky mi teta uvarila ... kus bravčovej pečene. (ako ho ujo rozmaznával a potom ho teta vážila)

str. 12 - Teda môj kožuch - ... ... Ak to vraví teta, je to pravda.

14 - Náš pán domáci bol slávny človek... ...Veru, to koncertovanie sa nám začalo páčiť.

15 - Až okolo poludnia... ... vytiahol kus surového mäska. // Ujo asi vedel, že mačky nutne potrebujú taurín. //

Najlepšie knižka vynikne vo dvojici s inou poučnou literatúrou (kde sa ale vôbec nepíše o tom, čo by sme mali alebo mohli - okrem špeciálnych konzerv a vareného vajca - dávať mačkám na žranie) s titulom Ja, mačka (názov tejto knihy ju vhodne dopĺňa - Ja, kocúr Stanislav).

18.04.2020

Jéj, ona je aj česká verzia! Ten rytmus veršíkov v origináli - Ni perínki, ni prostýnki, ni podúški ne vidať - A usátyj polosátyj perebrálsja pod krovať - to sa snáď nedá preniesť do iného jazyka.
alebo ako ho učilo dievčatko rozprávať a on stále iba "miau" - ale beťár, keď mu priniesla "kusóček sála, govorit kotjonok: Málo!"
A ešte jeden obľúbený: ždjot na kóvrike u škápa - pritajílsja, čuť dyšá... - korotká košáčja lápa ne dostáť karandašá!

láskyplné postrehy a kritika ľudských slabostí s neobvyklou mierou tolerancie
Po prečítaní všetkých príbehov mám chuť kúpiť si lístok na autobus a ísť sa pozrieť na vlastné oči, či Kulpina naozaj existuje a (ak áno), predstaviť si na mieste život, ktorý snáď v milostivo idealizovanej podobe opisoval autor v tejto knihe.
Jediné, čo si dovolím vytknúť - chýba slovník miestnych výrazov, nie vždy som si vedela význam domyslieť.
Naopak, jazyk, akási číra odroda srbskej slovenčiny, je osviežujúci. Nerešpektuje prísne pravidlá modernej slovenčiny, obvyklé používanie predložiek a pádov. To vyvoláva údiv a následne úsmev na tvári, je to milé. Je to slovenčina, ale je iná, než sme tu na Slovensku dnes zvyknutí počuť. Odteraz budem vedieť identifikovať srbského Slováka podľa reči (aspoň si na to teraz trúfam).

07.03.2020

Suší sa maco, suší,
voda mu kvapká z uší.
Ba aj z každej labky
kvapkajú mu kvapky.

nielen veršíky, ale aj vtipné nápady a hlavolamy pre malé hlavičky

... a k tomu ilustrácie Boženy Plocháňovej (mne sa najviac páči bystrooký drak vznášajúci sa nad mestom)

Od Pavloviča pre malé deti to naj... spolu s Bračekovia mravčekovia.

02.03.2020

Syn je šiestak, nenávidí zemepis a na programe je Afrika. Prečo si neprečítať knihu, kotrá už dlho čaká v poradí?

Bolo to dobré rozhodnutie. Objavila som, že nosorožce sú ako mačky - nerady menia prostredie, v ktorom žijú, že leopard je skutočný zabijak - masový vrah a že paviány nie sú len opičky nahranie...

V rámci "geograficckého" čítania som knihu kombinovala s titulom "Ve stínu Kilimandžára", ktorú som omylom pokladala za príbeh o lesoch a vychytených lesných drevinách (Autor Erich Václav). Oba príbehy sa vhodne dopĺňajú, oba boli písané v tom istom období, a obidve sú o tom istom území Afriky. U Václava sa dočítate, ako vyzerali možnosti turistiky na začiatku 60-tych rokov v Keni a Tanzánii a život československého experta - najmä jeho voľné chvíle.

Celkový výsledok - keď občas spomeniete svojmu synovi niečo, čo by ho mohlo zaujať, a vsadíte to do geografického prostredia, prirodzene si zvykne na názvy prírodných rezervácií, jazier Veľkej priekopovej prepadliny - a snáď potom neprepadne z geografie, hoci má k nej asi vrodený odpor.

1 05.01.2020

Najviac som sa bavila na opise súdneho pojednávania, kde exceloval sir Magnus.

1 02.12.2019

Vďaka tejto knihe, presne vďaka 10. kapitole, som naštartovala po pár dňoch depresií a hypochondrickom preberaní stavu môjho srdca a cievneho systému.
Stalo sa to 19. novembra, a keď som si vďaka autorovmu rozhodnutiu predsa len napísať tú kapitolu prečítala a pripomenula dôležitosť vitamínu D, siahla som po Vigantole, ktorý stál nepovšimnutý doma na "vedľajšej koľaji". Dopriala som si pol čajovej lyžičky. Večer som to ešte potvrdila necelým 1 dl červeného vína a bolo po depresii.
Ďalší deň som sa odhodlala ísť po dlhom čase do sauny a môžem oslavovať. Cítim sa ako znovu narodená, umytá, očistená, aj duša mi spieva.

21.11.2019

návody a inšpirácie, ktoré som v tejto knihe našla, mi veľmi pomohli. Musím sa k nej po čase vrátiť, lebo som znova zišla zo správnej cesty - niekedy je oveľa jednoduchšie ustupovať a všeličo tolerovať ako správne, pokojne ale presvedčivo, zasiahnuť.
Od extrému príliš temperamentnej reackie k postoju "ničím ma nemôžeš vyviesť z rovnováhy" existuje široká škála možných reakcií. Je pre mňa náročné dosiahnuť rozumný a jediný účinný zlatý stred.
Žiť podľa zásad tejto knihy vyžaduje sebakontrolu, energiu, plné sústredenie sa na "vojnu", no a takisto vytrvalosť. Deti sú skutočne "od prírody" sebecké - do tej hranice, ktorú ešte sme ochotní ako rodičia akceptovať.

09.11.2019

pár dobrých myšlienok, motivačné príklady zo života, ale nejako je to ťažkopádne, príliš filozofické a vedecké, myšlienky sa dokola opakujú...

Na začiatku je opísaná cesta cez Írsko, ale autor akosi zabudol predstaviť členov výpravy. Takže je tak trochu šok, keď autor prejde od "ja" k "my" a čitateľ nemá potuchy, odkiaľ a prečo sa tam objavili iné osoby. Aj tak ostanú nemenované. Spomína sa "torzo výpravy", autobus. Celá kapitola o Írsku je akási roztrhaná, strapatá. Keby som nebola zvedavá, ako autor cestoval po Austrálii (nebodaj tiež na bicykli?), odložila by som knihu preč. Austrália, keďže som znížila očakávanie, sa dala zvládnuť, dokonca som sa aj poučila, napríklad o tom, že Austrálčan nie je lenivý kvôli nejakej pozoruhodnosti cestovať stovky kilometrov len tak na otočku (z pohľadu ekologicky zmýšľajúceho Európana to vyznieva ako mrhanie pohonnými hmotami). Čína v čase príprav na olympiádu ma už zaujala.
Pravdepodobne niekedy dočítam aj zvyšok, zatiaľ stačilo, nechám ju "dozrieť" v pivnici.

V popise knihy sa píše ..."člověk musí změnit systém hodnot"... - žiaľ, nemusí. A asi ani nezmení. Aspoň mne sa to tak javí.
V texte ma zaujalo nasledovné:
bezolovnatý benzín, ale s karcinogénnymi prísadami - str. 52
azbestový prach, uvoľňuje sa z pneumatík pri brzdení - str. 53
Bhópál 1984, havária chemickej továrne - str. 54
metán z ryžových polí - str. 55
jedovatý odpad - 64
prohibícia v USA - v rokoch 1921 - 33 - a rozkvet mafií - 68
transfúzia krvi a AIDS - 70
novodobé vojny, ich zdôvodnenie cez masmédiá- 86
Vietnamská válka - v rokoch 1965 - 73
staré lieky ako humanitárna pomoc - 97 (vojna v Juhoslávii)

1 28.10.2019

Silný román so silnými myšlienkami, môj druhý "Baričák". Krásny happy-end. Jeden úsek - asi 10-15 strán som preskočila - začínala som sa nudiť. A tiež som si neprečítala, ako prišla Víla o poctivosť - názov kapitoly ma odradil.
Pozor pre prudérnych, neskúsených života či ako to povedať . proste je tam chvíľami veľmi otvorene opisovaný, no, nazvala by som to silný sexuálny život. Nebudem knihu odporúčať mladej babe, mohla by z toho dostať šok. Kruto realistické - teraz mám na mysli povrchné "vzťahy". Aspoň ja som tomu uverila - že je to realita. Tak, ako som uverila celému príbehu.

20.10.2019

ľahké čítanie o neľahkom životnom období bývalého šoféra autobusu, ktorý sa zrazu stal invalidom. Časovo pokrýva úsek 2 mesiacov pobytu v rehabilitačnom zariadení, mapujúca všedné i nevšedné dni v nemocničnom prostredí. Pekne vymodelované postavy a postavičky, nie je ich mnoho, príjemná prehľadná knižka. Zo života. Dozvedela som sa tu o najhoršom nálete na Bratislavu v čase 2. svetovej - v rámci odbočky - jednej z viacerých - do minulosti rozprávača. Rozprávač nemá meno, uvádza sa ako ON. S výnimkou odbočiek - spomienok veľa - veľa dialógov. Miesto deja mne osobne pripomína knihu Petra Čerbáka Ještě žiju, doktore. Tu je pohľad z pozície pacienta. Ale nečakajte, že sa v nej dočítate niečo z medicíny. Jednoduché, ľahké a ľudské čítanie.

20.10.2019

toľko informácií - ešte by to chcelo register. V texte sa spomína napr. kyselina nikotínová - kto má vedieť, že je to niacín = vitamín B3?
Alebo viem, že ma zaujíma rutín - ale ten sa spomína iba v texte pri pohánke - zas by pomohol register. Niektoré informácie akoby chýbajú - keď už ten rutín, tak by medzi vitamínmi mohol figurovať aj vitamín P.
... ale inak klobúk dolu, toľko informácií na jednom mieste. Oceňujem aj prehľadné tabuľky prírodných zdrojov spomínaných látok.
A úplne najviac sa mi páči úvod ku kapitole o vitamíne C aj s odkazom dr. Linusa Paulinga - jeho recept na dlhovekosť a zdravie.

02.09.2019

Osoby som si musela vypreparovať - priradiť krstné mená k priezviskám a k špecializácii - zišiel by sa zoznam hlavných postáv (môj názor).
Pre ľudí, ktorým sa nechce po postavách pátrať, tu je: Filip Krása, mladý bezúhonný lekár (v profesii); Pavel Zejda - zástupca primára; Pospíšil - primár; Richard Mejzlík - prsa; Evžen Brousil; Michal Vlach - Píp - anesteziológ; Irena Hánová - ambiciózna lekárka, veľmi cieľavedomá.
ďalšie postavy z nemocnice: Helena - mladá zdravotná sestra, Kateřina Perglová - sanitárna sestra / ostatný personál je uvádzaný tak, že netreba loviť v pamäti
Pacienti - Karel Kára, Kamil Horáček; ďalší sa objavujú postupne.
Nedočkavcom zvedavým na Helenu - uvedená je na str. 64

01.09.2019