Helena0405 komentáře u knih

Je to knižka pre deti, nečakajte pikantné detaily. Opis hrôzostrašného prísneho otca - učiteľa je v ostrom protiklade k ostatným postavám. Tieto sú obdarené dobrými vlastnosťami, s výnimou učiteľa hudby, ktorý sa netají nenávisťou k hudobnému idolu svojho žiaka. Stret novej doby so starým zabehnutým systémom, obete, ktoré si žiada prerod a víťazstvo slobody nad skostnateným vnímaním ľudskej spoločnosti. Nevedela som, čo stojí v pozadí Schubertových piesní. Tak sa mi zdá, že obdobie, v ktorom žijeme, je v mnohom podobné tomu spred takmer 200 rokov.

Zrejme to bol trhák, pretože o tri roky to vydali (v inom vydavateľstve) znova. Óda na ruský národ stelesnený jedným ľudomilným podnikateľom. Či to môže byť prínosné čítanie pre dnešného človeka, neviem posúdiť. Niekedy sa v týchto starých knihách nájde niečo, čo by tam jeden nečakal, a je to cenné.

Zara - ja som tam našla opis takej krutosti ruského (či skôr ukrajinského) ľudu, že sa divím, že túto knihu ešte nezakázali. Susedom sa nepáčilo, že Andrej sa rozhodol pridať k "červeným" (tak dobre, toto môže byť tendenčné), tak sa mu pomstili. Odvliekli jeho ženu ... ani nemôžem pokračovať, tak je to strašné. Ale koreluje to s povesťou, akú mali na slovenských dedinách a mestách ruskí (alebo možno ukrajinskí, sibírski či akí sovietski) osloboditelia počas 2. svetovej vojny. Otcovia dávali preventívne svoje dcéry do kláštorov. Keď vojaci v dedine začínali piť, gazdovia schovali svoje ženy kde mohli, len aby sa k nim ožratí vojaci nedostali. Chlast, násilie, necivilizovanosť, primitívnosť, nevzdelanosť - a toto sa stalo - v rámci idey komunizmu - naším vzorom. Kto číta Gogoľa alebo Šolochova, ten veru nemá ilúzie o východných Slovanoch.

Mám výtlačok, ktorý už nevidím čítať kvôli malému hustému fontu. Ešteže je to staré dielko a dá sa nájsť ako Great Divorce vo formáte pdf. Tak skúsim po večeroch, keď je tak veľmi vychválené.

Strhujúce svedectvá dnešných ľudí. S opisom krásneho svetla, jasnejšieho ako slnečné a nepáliaceho, som sa stretla u viacerých nadpriemerne čistých duší. Zjavenia panny Márie sú obvykle opisovaná podobne - že z nej vychádza neskutočná žiara. Svätci na obrazoch starých majstrov majú nad hlavou - svätoŽiaru. Starec Pajsij mal takéto videnia Nestvoreného svetla opakovane. Kto nechce nech neverí. Na rozdiel od podnikateľov, ktorým ide o zisk, ja takýmto obyčajným ľuďom verím. Žeby ich klamal vlastný mozog? Všetkých rovnako?

04.02.2023

* skocka - obdiv, ja som ustrnula na strane 8 - a to čítam v rodnom jazyku.

Naozaj je to skôr skratkovité. Ale oceňujem rozmanitosť príbehov. A o Raoulovi Wallenbergovi, záchrancovi židov v Budapešti počas 2. svetovej vojny, som ešte nikdy nič nečítala - naozaj Zapomenutý! Keď už sme pri jeho prvom mene - niečo mi pripomína. Aha, Dr. Didier Raoult. To je tiež príklad hrdinu. Ale to bude do inej knižky.

Viem, priemerný človek asi neexistuje. Ale tak, ako by sa dalo povedať, že väčšina Slovákov sa rada pochváli, kam poletí na dovolenku (ideálne ešte ďalej ako susedia), a ak sa nemá veľmi čím pochváliť, tak bude závidieť - hocičo - úspech, zdravie, kvalitu vlasov - to je jedno, tak sa dá všeobecne trefne niečo povedať aj o - američanoch.

Sú namyslení a povýšeneckí (voči Európanom a celkovo voči obyvateľom ostatných kontinentov). Vnucujú svoje hodnoty ostatným. Očakávajú, že ich budú ostatní obdivovať a holdovať hamburgerom a Coca-cole.

Majú pocit národnej nadradenosti. Kultúrnej nadradenosti. A iné mylné predstavy o svojich kvalitách. Aké? To sa môžete dozvedieť z tejto odborne napísanej knihe s pekným predslovom od Madeleine K. Albrightovej. Obsahuje tabuľky a porovnania jednotlivých skúmaných predmetov (napr. národná hrdosť) v rámci krajín sveta. Takže sa pri čítaní dozviete viac aj o obyvateľoch odľahlejších štátov. Niekedy budete aj veľmi prekvapení.

Príjemné čítanie!

Z príbehov by som vyzdvihla tieto: Kamaráti v boji proti smrti (ochrnutý učiteľ s dôverou - a teraz nie je isté, či v chirurga, alebo v Boha, ktorý môže všetko...); Zázrak (menej lekárčiny, viac psychológie - žena z veľkého gazdovstva); Diagnóza (konflikt medzi diagnózou uznávaného internistu a uznávaného chirurga); a na záver Odkaz. V poslednom príbehu sa opisuje choroba ešte mladej ženy, ktorá by sa, nebyť vojny a s nej spojeným stresom a zlou výživou, asi vôbec neudiala. Dnes už sa vie, že strava má obrovský podiel nielen na vzniku, ale aj (môže mať rozhodujúci = toto je môj súkromný názor) význam pri vyliečení sa z rakoviny. Keby sa to aj udialo, vo svetle dnešných poznatkov o výžive (vitariánstvo, enzýmy, vitamíny) by žena mala možnosť zvíťaziť na oboch frontoch. Najviac ma zaujal fakt, že už v čase písania tejto knihy si autor všimol a vedel, že cukrom kŕmi rakovinové bunky. // Originál vyšiel v r. 1957 //

13.10.2022

Prečítala som prvé dve poviedky - a nemám z nich dobrý pocit.
Chýba mi happy end.
Rudé fazolky - dvaja mladí ľudia, ktorí sa nikdy nemali stretnúť. Jeden je z veľmi bohatej a druhý z veľmi chudobnej rodiny. Navyše, práve prebieha v spoločnosti revolučná zmena. Ako je možné, že študent z bohatej rodiny študuje na rovnakej vysokej škole ako člen nemajetnej, dokonca neúplnej rodiny? Táto zdanlivá spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu spôsobuje bolesť a osamotenosť.
Druhá poviedka je tiež smutná. Osud je krutý. Má to čitateľa naviesť k presvedčeniu, že Boh nejestvuje? Prvý dojem môže byť taký. Ale keďže Boh v duševnom živote protagonistov absentuje, nie div, že "necháva voľný priebeh" akýmsi krutým zákonom. Zmysel by mal, naopak, byť - vidíte, ako to dopadne, keď úplne zabudnete na tretí rozmer a žijete len v rovine ľudského vesmíru? Lenže to by tam musel byť iný záver - nejaká nádej, že sa všetko skončí dobre. Mal by sa vrátiť manžel zo Sibíri a prijať fakt, že bol príliš dlho preč so všetkými dôsledkami. Alebo by mal ten pán bývajúci v sklade nejak obživnúť. Ale to by už nebol socialistický realizmus, či ako sa ten žáner nazýval...

Na úvod som sa začítala do jednej z najkratších z výberu poviedok. Zachar Vorobjov. Rus ako vyšitý. Geroj = hrdina. Psychológia uveriteľná. Začína to dobre. Dobre pochodil na súde. Dobre sa najedol. Pochválil sa kamarátom, koľko toho prešiel. Z dobrej nálady sa rozrozprával o udalostiach dňa. Celý bol pohltený sám sebou, svojou oslnivou duševnou krásou, umom, šikovnosťou. Až z toho sebaobdivu ostal sám bez poslucháčov. A to ešte nie je koniec poviedky - ten neprezradím.
Ak budú aj ostatné poviedky podávať taký plnokrvný obraz ľudí, mám sa na čo tešiť.

Iba čo som si prečítala obálku, a už bolo jasné, že autor predvídal dnešnú dobu. Ako sa píše v anotácii, "něco podobného by se docela dobře mohlo uskutečnit, a to dřív, než bychom se mohli nadát."

Akurát pochybnú vakcínu vyrobili aj bez pomoci Rusov...

S nadhľadom, a aj vďaka komentárom Daga Daniša, prehľadný kalendár postupnej manipulácie a strašenia ľudí tak, ako si ho pamätám. Hlavná myšlienka je na stranách 20 - 24, ale od úvodu som bola veľmi príjemne prekvapená kvalitou. Čítanie ilustrujú a osviežujú citáty klasikov. Aby som sa náhodou neunavila postupným sledovaním deja krok po kroku, preskakujem z apríla 2020 rovno na máj/jún 2021. Tým pádom neviem, čo je medzi, ale skok o rok je osviežujúci. A ešte odbočka k prehľadu histórie samotného vírusu, ktorým to celé naštartovalo. Novodobá cenzúra a znevažovanie naozajstných vedeckých kapacít. Klobúk dolu, pán Bukovský. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ja som pesimista a očakávam, že kniha bude zaradená medzi tie, "o ktorých sa radšej mlčí". Oficiálne knižnice sa budú tváriť, že žiadna takáto kniha neexistuje. Tak ako "neexistoval" Karel Kryl. Kupujte, ľudia, kým knihu "nezmažú". Kým ju nevykúpi tajné Kovidbyro, aby ju spálilo - lebo práve to by určite urobili s takouto odhaľujúcou knihou predošlé režimy.

Do tohoto zoznamu sa žiaľ, dostal kopec smetí. Vyberám to najlepšie (podľa môjho úsudku) zo strán 222 - 224. Budem rada, ak niekto nadviaže a vyloví klenoty zo zvyšku.
O hnojení:
Čo smrdí, to hnojí. / Ak si nepokakáš, tak si nepopapáš.
= Jesenné oranie - polovičné hnojenie. (akože je užitočné) =
Oranie:
Jedna oračka - jeden chlieb. Dve oračky = dva chleby.
Ľahká oračka, ľahká zberačka. / Roľa sa nedá oklamať.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.

Rady a skúsenosti pre poľného hospodára a záhradkára:
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie. ;-)
Keď je chvíľa, vtedy žnime, a keď prší, vtedy spime!

A top rada - Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Viniču netreba dažďa, ale motyky.

Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
A tiež by ma potešilo vysvetlenie slova povážať. :-) Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
??

Predošlé diely som nečítala, a tento má najvyššie čitateľské hodnotenie. Mätie ma jedno slovo v názve. Niektoré príbehy sú smutné, iné vzdávajú hold lekárovi ako človeku; avšak humorné sú len nemnohé. Napriek tomu je fajn mať takýto pekný dôkaz o tom, že tu boli takí skvelí lekári. Myslím, že ide o minimálne ohrozený, ak nie vymierajúci druh.

Oslobodzovací boj alebo proces, ktorým sa uvedomené masy ľudí postupne zbavili koloniálnej nadvlády. Málokedy priamočiaro a na prvý krát. K moci sa dostal kde-kto - diktátori, sadisti, krivé charaktery hrajúce dvojitú hru... Poučné, lebo ľudia sú všade na svete rovnakí a história sa zvykne opakovať. Ale súhlasím s predošlým komentom - nečakajte pútavé rozprávanie s napínavým dejom. Ale medzi haraburdím (rozumej dejepisnými informáciami) sa dozviete, kam chodili (zrejme v 60 - 70 tych rokoch) škandinávci na dovolenku, ako a kedy prišli do módy Kanárske ostrovy a iné fakty, ktoré už zaujímavé byť môžu.

Veľmi zaujímavý bol pre mňa opis života za 1. svetovej. Matka ako superspoľahlivá bašta a generál v jednej osobe. Totálna poslušnoť - Marlene sa učila hrať na husle, na klavír, chodila na rehabilitačný telocvik (ktorý neznášala), milovala Goetheho dielo ako všetci intelektuáli v tej dobe, spala s obľúbenou lutnou. Opisy ľudí - učiteliek, ich zvykov. Neuveriteľné vzťahy rodinných učiteliek a ich vianočné darčeky. Po stranu 65 ma to bavilo. Vždy ma na životopisoch baví najmä mladosť, spomienky na detstvo.
Som šokovaná, že úplne zamlčala, že mala staršiu sestru. Asi mala dôvod... Tiež spomína otca - a pritom to nebol jej otec. Zvláštne. Čím si to jej biologický otec zaslúžil, že ho zamlčala? Záhada.

Výstižné, pravdivé, a dokonca vtipne podané. Autori o nás vedia - a nielen o nás ženách. Práve na ich napomenutiach pre prípadných mužských čitateľov som sa najviac nasmiala.
Niekto zariadil, že čitateľ nie je unavovaný neustálym opakovaním - preto odporúčam čítať aj druhýkrát a pospomínať si na príklady chýb z vlastného života.
Čím starší čitateľ, tým viac bude žasnúť, koľko toho nestihol včas pochopiť.

1 01.09.2022

Kniha ma zaujala menom Rudolfa Steinera. V živote som o ňom nepočula, a podobne je na tom mnoho ľudí v okolí. Keďže sme v Bratislave mali Steinerovu ulicu, a už nemáme, pretože sa po nežnej revolúcii premenovala, bola som jednoducho zvedavá, čo za komunistu ten Steiner vlastne bol... Nakoniec sa z neho vykľul hlboko veriaci človek, kresťan. Podľa svojich slov mal už v detstve prístup k nadzmyslovému svetu. A keďže v cirkvi už za jeho čias kolovalo plno bludov, založil antropozofiu ako svoj osobný svetonázor. Neodmietol evolúciu, ani reinkarnácie. V skratke, bol to vo svojej dobe ceľmi vplyvný človek, filantrop. Akosi chýbal v učebných osnovách za socíku, hoci mohol byť zaradený aj medzi utopistov. Ale asi bol jeho odkaz silný, príliš silný, nebezpečný. Zaujímavé je, že ani pre postkomunistov nebol hrdina hodný obdivu. A to sme si mysleli, že kráčame do lepšej doby. Ak jeho meno niekto pozná, tak asi najmä cez waldorfskú školu. Bolo to jedno z jeho diel...

1 01.09.2022

Autor je známy, teda skôr jeho koncept s Marsom a Venušou. Túto knihu prešpikoval motivačnými vetičkami, ktorých je na prvých 20 stranách akosi priveľa. Cítim, že hľadám užitočné myšlienky akoby v kope hnoja. Má vôbec význam knihu čítať ďalej, pýtam sa, keď vidím hodnotenie 50%...
Chcela som porovnať s knihou iných autorov, ktorú považujem za 100 x lepšiu - Čo ženy NAOZAJ chcú. Keby aj polovicu múdrosti prevzali z tejto knihy od Graya, majú moje uznanie za to, že nemíňali papier na to, aby nahnali honorár (a unavovali čitateľov).

Má to byť upravená verzia titulu "What your Mother Couldn.t Tell You And Your Father Didn.t know" - v češtine vyšla pod doslovným názvom - Co Vám matka říct nemohla a otec nevěděl.