Grepp komentáře u knih

Predtým som čítal iba Nonstop, ale ani v Skleníku sa Aldiss nezaprie. So starými sci-fi je to zdá sa podobné jak so starou dobrou hudbou. Vrcholom Aldissovej vzletnej imaginácie sú pre mňa 'traverzéři', tí to celé vystrelili kamsi do iných sfér a aj vďaka nim mi táto kniha utkvie v pamäti asi ešte hlbšie ako kultový Nonstop.

1 29.04.2019

Aj po prečítaní Dylanových Kroník ostáva pre mňa najserióznejšou hudobnou autobiografiou Sideman od Fedora Freša. Inak je to samozrejme skvelé čítanie (v mojom prípade ideálne do vlaku či MHD..), nejaké pikošky mi tam nechýbali, naopak, vyslovene som si vychutnával, že Dylan sa bulvárnym témam oblúkom vyhýbal, aj preto dávam štyri hviezdičky.

1 22.04.2019

Užívateľ puml píše "Heidegger chtěl být prý básníkem, ale nějak to nevyšlo nebo možná vyšlo, to je otázka pohledu. Mě osobně přijde Bytí a čas jako básnické dílo." Ja mám z Heideggera vo všeobecnosti úplne rovnaký pocit a jeho diela čítam viac menej ako poéziu.

1 18.03.2019

Je to ako s modernou vážnou hudbou, kopec ľudí sa dnes snaží písať týmto štýlom, ale... Guy Viarre je borec a aj keď po obsahovej stránke som prirodzene ničomu neporozumel, formou som naprosto očarený.

1 18.03.2019

Fakt som netušil, že bezkonkurenčne najväčšími hovadami v hudobnej brandži, pokiaľ ide o kombináciu alkohol / tvrdé drogy, sú títo dvaja decenťáci, v porovnaní s ktorými Keith Richards pôsobí doslova umiernene. Vychlastať každý deň dve fľaše tvrdého a do toho ešte dlhé roky šnupať koks, je také niečo fyzicky vôbec možné? Páni Rossi a Parfitt vám o tom radi porozprávajú. Samozrejme sa dozviete aj o tom, ako každý mesiac zložiť singel, ktorého sa predá ďalších milión kusov a ktorý sa bude hrávať v rádiách ešte ďalších štyridsať rokov, pričom o drvivú väčšinu zisku vás obligátne okradne manažér.

Užívateľka lushi píše "Ta kniha pro mě má nulovou hodnotu, jen prohloubila můj nesouhlas s drogami...", myslím si, že práve v tomto je obrovská hodnota jak knihy, tak filmu, prehlbujú nesúhlas s drogami, čo viac si želať. Trainspotting som čítal v lete 1999, nezabudnuteľný zážitok a to aj vďaka českému prekladu, ktorý je kapitola sama osebe.

Táto kniha sa asi bude čítať dobre každému okrem tých, ktorí sú v nej spomínaní. Mimochodom, autor tu nič nedaruje ani sám sebe a to je zo všetkého najsympatickejšie. Frešova totálna otvorenosť môže v dnešnej dobe pôsobiť až zarážajúco.

1 16.03.2019

Mimoriadne zábavná kniha, pri ktorej som dostával záchvaty smiechu, niečo na spôsob Chinaskiho peripetií.. Má to len jeden háčik, mám neodbytný dojem, že to nepísal Ozzy.

1 16.03.2019

Kniha nabitá historickými faktami, fakt slušný náklad. A ako správne konštatuje užívateľ beanstk "Z knížky přímo cítíte, že to víceméně opravdu psal sám".

1 16.03.2019

Vzhľadom na nízke hodnotenie a znechutené komentáre som si túto knihu nezadovážil, takže som ju nečítal a pravdepodobne ani čítať nebudem.

Prečítal som pár prvých strán a som prekvapený, že je to písané veľmi odľahčeným, vtipným štýlom, žiadne ťažoby, vypadá to byť fajn četba do tramvaje aj do práce.

Pre tých, kto obdivujú Žambocha mám tip na autora T. Žlůvu, ktorý v knihe Trichamin dotiahol brakový žáner k dokonalosti.

'Poslední zbytky rozumu mi napovídaly, abych vzal nohy na
ramena. Tak jsem je vzal. Uběhl jsem sotva třicet metrů, když mě
začaly utržené, mrtvé nohy stejně mrtvého vojáka na ramenou tížit.
Odhodit či neodhodit? Toť otázka.
Hm, radši si je nechám, mohly by se hodit.'

Ak máte radi Kotletu, určite vás bude baviť T. Žlůva a jeho fenomenálny brak s názvom Trichamin.

Toto je tak blbé, až je to dobré, nemôžem uveriť, že som sa pri tejto knihe zabavil lepšie jak pri kulhánkách a libových kotletách!

04.06.2019

Knaak sa poučil, tajomstvo úspechu Království stínu v porovnaní s Dědictvím krve tkvie v zmene štýlu a vôbec celkového prístupu. Ideálne čítanie do práce, tramvaje, či na večerné posedenie u jazera.

Môj štrnásťročný kamarát (Majo B.) mi kedysi hovoril, že je milovníkom Troch pátračov a najradšej má Záhadu zeleného strašidla. Dlhé roky som to mal v podvedomí, až som nakoniec v r. 2016 (po 25 rokoch) zašiel do knižnice - detského oddelenia a knižku si požičal. Páčila sa mi však menej ako Záhada stonajúcej jaskyne, ktorú sestra dostala v škole za dobrý prospech. Ardenov štýl mi vyhovuje najväčšmi, nedávno som si kúpil 'trojnásobné dobrodružstvo' knihu obsahujúcu Záhadu zlata vikingov, Záhadu rozbitého skla a Záhadu rýchlych kolies (všetky napísal Arden) a som moc spokojený.

Americké psycho som začal čítať po Kulhánkových knihách a ten skok bol neskutočný, je to jak intenzívne pozerať Trošku a potom trošku pozerať Spielberga.

Úvod knihy za 5*, zbytok za 1*.

Matěje Lipavského som objavil vďaka časopisu Tvar, nie som znalec, ale pre mňa osobne je momentálne najzaujímavejším básnikom na domácej scéne, myslím že od roku 2015 sa jeho tvorba ešte neuveriteľne zlepšila.

Wakeman je vtipálek, človek sa aj schuti zasmeje (v MHD som sa raz takmer prestal kontrolovať), každopádne zdá sa, že Ricka baví viac rozprávať o hovadinách, jak o hudbe. Po 101 stranách som to nakoniec vzdal, je to asi najslabšia "hudobná" autobiografia a aj veselé historky sú z veľkej časti dotvorené fantáziou autora.

24.04.2019