Eridani
komentáře u knih
Mesto v oblakoch
Anthony Doerr
Nebudem klamať na kúpu tejto knihy ma zlákala nádherná obálka a úžasná oriezka. A až potom som sa začala zaujímať o čom tento príbeh vlastne je. Ako povedal samotný autor: Je to pocta všetkým knihám. A ja súhlasím. V knihe je veľa náznakov, myšlienok, odkazov na pominuteľnosť kníh. Je to kniha o sile ľudského ducha, o túžbe, o nevzdaní sa.
Minulosť: Anna a Omeir, prítomnosť: Zenón a Seymour, budúcnosť: Konštancia a Sibyla.
Narodenie, život, smrť.
Tri príbehy popretkávané spoločnou niťou, ktorou je rozprávanie o bláznovi Aithónovi, ktorá sa rozhodol nájsť čarovné mesto v oblakoch, kde na korytnačkách rastú medovníky, v potoku tečie varené víno a sú tam penisy ako stromy (áno naozaj to tam je).A tak ako sú postupne odhaľované jednotlivé zvitky tohto príbehu, sa postupne odvíjajú aj príbehy našich dvojíc.
Na tejto knihe sa mi veľmi páčilo, ako autor na pozadí jemnulinko rieši aj aktuálne spoločenské otázky. Príbeh má v sebe mnoho filozofických odkazov, ktoré stoja za zváženie. Každá z dejových liniek je špecifická, má svoje čaro a svoje silné a slabé stránky. Mojou najobľúbenejšou časťou boli tie s Konštanciou, jej uvedomenie si vlastnej existencie a smrteľnosti bol pre mňa jedným z vrcholom knihy. Ale...
Tu sa dostávam k tomu, prečo nemôžem dať viac plný počet hviezd. Príbeh je pekný, je cítiť autorov špecifický rukopis, lenže nijako som nebola vtiahnutá do deja. Pripadala som si ako nezaujatý pozorovateľ (neviem ako to vyjadriť), ako keby sledujem nejaký pokus, jednoducho som necítila ten príbeh spolu s postavami.
Od druhej polovice kniha naberie tempo. A posledných cca 200 strán je skvelých. Ale
skoro som to tesne predtým zaklapla, keďže som došla k časti, kde v Konštanciinej linke bol vyspoilerovaný celý záver. Ja nemám problém so spoilerami, niekedy ich dokonca pred dočítaním vyhľadávam, ale tu mi to vyslovene vadilo.
Záver je krásny, všetko do seba zapadne, žasnete nad spôsobom akým autor dokázal jednotlivé linky prepojiť a na konci zistíte, že vám tie postavy budú chýbať. Len škoda, že tomu tak nebolo väčšinu knihy a chýba tam tá štipka niečoho navyše, čo by robila z tohto príbehu nezabudnuteľný.
Levá ruka boží 1.-3. díl: Levá ruka Boží, Čtyři poslední věci, Tlukot Křídel smrti
Paul Hoffman
Hodnotenie by si to zaslúžilo tak tri a pol, ale rozhodla som sa dať tri, pretože na 4 hviezdy to nie je. Je to trilógia, ktorej najväčšou slabinou je nevyrovnanosť jednotlivých dielov.
Prvý diel bol možno nie tak úplne fantasy, ale čítal sa ľahko. Druhý diel, bol však najslabší a ťahá celý dojem zo série nadol. Tretí diel bol odrazom oboch predtým, miestami výborný a miestami hrozný. Pozitívom a čo sa mi páčilo bolo, že to akým spôsobom autor pristupoval ku konfliktom, opisom jednotlivých miest, ľudí, spoločnosti je metaforou nášho skutočného sveta.
Za negatívum považujem miestami príliš podrobné opisy a inokedy zas príliš veľké skákanie v rámci deja alebo len stručné spomenutie toho čo sa udialo. To prečo tomu tak bolo, však bolo vysvetlené v treťom diely a aspoň mne to spätne potom dávalo zmysel.
Kořeny zla
Markus Heitz
(SPOILER) Posledný diel nesklamal, tak ako predchádzajúce sa veľmi dobre čítal. Záver až príliš šťastný, ale oceňujem náznak, že príbeh môže ešte pokračovať.
Čo sa týka série ako takej, tak je to príjemná oddychovka, kde pri čítaní sa viackrát pristihnete, že niečo podobné ste už niekde čítali. Našťastie, je príbeh písaný tak pútavým štýlom, že vám isté kopírovanie iných príbehov ani nevadí. Záverečná bitka bola zaujímavá, ale trochu rýchla, pripomenulo mi to, tak trochu odfláknutý koniec série Draconis Memoria. Podobne ak otam mi vadilo, že niektoré veci boli nevysvetlené, resp. sa zrazu stali. CHápem, že má ísť o istý moment prekvapenia, ale pokojne by sa mohlo predtým aspoň viac toho naznačiť. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala poriadnu bitku. A ten šťastný koniec, tiež nemusel byť, až tak šťastný....osobne si myslím, že hlavne jedna postava, ktorá zomrela, mala byť mŕtva aj na konci príbehu. Pozitívom boli niektoré postavy, pralinkového kráľa nejde nemať rado, podobne ako odvážneho korzára.
Panovníkova magie
Markus Heitz
Kniha sa opäť dobre číta, tak ako aj predchádzajúce diely. Problém je, že z hľadiska deja je to istý posun, ale stále si myslím, že by stačilo spojiť tento a predchádzajúci diel do jedného. Uvidíme, čím prekvapí záverečný diel.
Před zraky Tzulana
Markus Heitz
Príbeh sa číta sám, autor rozhodne vie ako zaujať. Čo sa však týka samotného deja, mám pocit, že keby táto kniha nie je napísaná, samotnému príbehu by sa nič nestalo. Pripadá mi to ako vata na ceste ku koncu, veľmi pútavo napísaná.
Znamení temného boha
Markus Heitz
Tak v treťom diely sa dej začína rozbiehať. Za mňa omnoho lepšie ako dvojka. Som rada, že celú sériu čítam naraz, pretože v prípade, že by som po tomto diely mala čakať na ďalší je desivá. Pralinkový kráľ aj keď sa nevyskytuje často, je stále príjemným spestrením a verím, že jeho chvíľa ešte príde. Čo ma na tomto diely a vlastne možno aj celej sérií najviac fascinuje, je to že až príliš mi pripomína svojim správaním reálny svet.
Řád vysokých mečů
Markus Heitz
Oproti prvému dielu, je to trochu slabšie. Príbeh sa začína postupne viac a viac rozvíjať, takže som zvedavá s čím príde autor ďalej. Čo mi však vadí je Mortva ako postava. Tak nejak bol do deju vhodený, ako keby autor zabudol, že ho tam má dať a na záver to rýchlo doháňal. Práve kvôli nemu, ani nemôžem dať vyššie hodnotenie. Naopak postavy, ktoré dúfam budú mať v ďalších knihách viac priestoru sú pralinkový kráľ so svojím šašom.
Stíny nad Ulldartem
Markus Heitz
Kniha je skôr predstavením do série, ktorá vyzerá, že sa bude uberať úplne iným smerom, než sa to po prvých stranách mohlo zdať. Páčilo sa mi, že tu nie je príliš veľa opisov, ako to u fantasy kníh býva zvykom. Je to krátke, rýchle a číta sa to dobre a nevedela som sa odtrhnúť od deja (prečítané za jeden deň). Miestami klišé, ktoré však nevadí. Je to moja prvá kniha od Heitza, takže autorov štýl príliš nepoznám, ale to čo som čítala sa mi páčilo. Sváreč písal, že mu to pripomína Tolkiena, mne však po prečítaní prvého dielu napadla iné séria, a to Malaz. Neviem, čím keďže štýl rozprávania je úplne iný, niečím mi to však Malaz pripomína. A ten zbožňujem, takže sa teším na ďalšie diely.
Půlnoční knihovna
Matt Haig
(SPOILER) Neviem sa rozhodnúť, ako k tejto knihe pristupovať. Na jednej strane sa v nej nachádzajú naozaj myšlienky, ktoré vás nútia zamyslieť sa nad vlastným životom., to kam smeruje, čo ste od neho očakávali/očakávate, čo ste pokazili atď. Na druhej strane je vám prakticky od prvého príbehu jasné, ako sa to bude celé vyvíjať a ako to dopadne. Pretože každý jeden alternatívny život má vždy negatívum, ktoré vás smeruje k tomu pôvodnému. Páči sa mi, že každý ten príbeh bol zrkadlom pochybností, ktoré Nora mala o svojom živote a ukazoval jej, že vlastne tie rozhodnutia, ktoré urobila boli správne. Istým spôsobom sa celá kniha čítala veľmi rýchlo, ale zároveň bola od polovice relatívne nudná, pretože sa pointa príbehov vlastne opakovala. Cieľ bol rýchlo sa dostať k záveru a ako to dopadne....
Loď osudu
Robin Hobb (p)
(SPOILER) Veľmi dobrý záver, jednej veľmi zaujímavej série. Druhý diel, sa mi páčil viac, ale ani tento nesklamal. Všetky tajomstvá sú prezradené. V poslednom diely mi trochu viac začal vadiť Wintrow, zato ženy Vestritové nemali chybu ani jedna. Všetko do seba zapadlo a aj napriek, tomu že na záver sa nekonala žiadna epická bitka, tak iný koniec táto séria ani nemohla mať a ak by mala, len by jej to ublížilo. Tá "jednoduchá" zápletka, ktorá ma udivovala v dvojke, mala výborné vyvrcholenie a veľa vecí, stojí za zamyslenie. To akým spôsobom sa jednotlivé postavy zachovali a že nie vždy je všetko biele a čierne....no a potom je tu Paragorn, jeden z mojich najobľúbenejších charakterov vôbec. Hmmm nejaká séria o jeho dobrodružstvách by veru potešila.
Šílená loď
Robin Hobb (p)
„Přijmi svůj život a možná i přežiješ.“
Čítajúc stranu za stranou som postupne premýšľala o čom vlastne táto séria je? Čo je hlavnou zápletkou? Predsa fantasy série majú väčšinou svojho nepriateľa, boj dobra, intrigy, mágia, záchrana sveta atď....Čo z toho je tu? Čo je hlavným motívom celej tejto série? Záchrana ukradnutého majetku? Obyčajný boj o moc medzi mestami? (Ne)šťastne zamilovaní mladí ľudia? To všetko sú predsa len obyčajné „starosti“, ktoré nemôžu tvoriť hlavný príbeh celej série, oni nemôžu predsa tvoriť celý základný koncept kníh. Lenže tvoria a autorka ich opísala tak bravúrne, že mi nevadilo o týchto „jednoduchých“ problémoch čítať a hnala som sa ďalej a ďalej stránku za stránkou zvedavá, čo sa bude diať. A na pozadí toho všetkého sa postupne rozpletajú všetky tajomstvá...a možno aj niečo viac....
Druhý diel je o toľko lepší než ten prvý, že ma to núti premýšľať, či som voči jednotke, nebola až príliš kritická. Postavy sa vyvíjajú. Malta s Wintrowom prekvapujú na každej stránke. Aj keď niektoré z ich konaní mi prišli zo začiatku detinské a štvali ma. Spätne si ale uvedomujem, že to malo veľký vplyv na vývoj postáv. Hlavne pri Malte je najviac viditeľný posun od prvej knihy. Lode, hady vyskytujú sa málo, ale na časti s nimi som sa vyslovene tešila no a z Paragona sa stáva môj miláčik. Dej plynie a veľa z tajomstiev lodí je odhalených. Jediná postava s ktorou mám problém je Kenith, aj napriek tomu, že jeho konanie vyzerá tak správne, mu nejak neverím absolútne nič. Dvojka nasadila latku neuveriteľne vysoko a som zvedavá, ako bude celá séria zakončená.
Magická loď
Robin Hobb (p)
Neviem, nejak ma tá kniha neupútala ale ani príliš nesklamala. Nato, že bola vychvaľovaná všetkými možnými recenziami, je to za mňa trochu sklamanie. Tretiu hviezdičku pridávam len preto, že chcem vedieť ako vznikajú lode atď. Vlastne lode sú asi jediné postavy, ktoré mi v knihe nevadili. Všetky ostatné mi pripadali príliš otravné a ani jednu som nejak rada nesledovala resp. o nej nečítala. Preto som aj tento prvý diel čítala príšerne dlho, nebol dôvod knihu dočítať. Posledná tretina knihy je asi najzaujímavejšia, aj keď v mnohom sa dal dej predvídať. Svet je vystavaný pekne, záhady sú predstavované postupne, ale nič dôležité sa nedozvieme, maximálne jemné náznaky. Dúfam, že ďalšie dve časti budú lepšie.
Půl války
Joe Abercrombie
Tak za mňa najslabší diel z celej série. Tým pádom aj celkový dojem je taký zvláštny. Po skvelej prvej knihe, veľmi dobrej druhej, som poslednú knihu mala problém dočítať. Myslím, že za to môže aj fakt, že Skara mi jednoducho ako postava nesadla. Jej kapitoly boli pre mňa utrpením. Možno by som uvítala aby v tejto poslednej knihe boli ako kontra voči Skare, písané kapitoly z hľadiska Jarviho. Prvý zákon považujem za rozhodne vydarenejší.
Půl krále
Joe Abercrombie
Po dlhých a a rozsiahlych fantasy sériách, ktorými je trh zaplavený, je táto kniha príjemným spestrením. Zaujímavý príbeh, ktorý nie je zbytočne rozpisovaný a všetko sa strhujúcou rýchlosťou rúti do cieľa. Vtipné hlášky a ľahko zapamätateľný dej. Úplne niečo iné, než Prvý zákon, ale dobré takmer rovnako. Abercrombie nesklamal. Vrhám sa na ďalšiu knihu.
Říše popela
Anthony Ryan
(SPOILER) Prečítaná celá séria a kde začať. Po novej Ryanovke som sa celkom bála siahnuť nakoľko Stín krkavce som skončila čítať pri druhej knihe.Takže som sa bála, že rovnako to bude aj pri tejto sérii. Našťastie sa nič také nekonalo, napriek tomu je tu však pár ale. Najprv k pozitívam celej série.
Prvá kniha bola zo všetkých troch pre mňa najlepšia. Aj napriek tomu, že som mala problém zo začiatku sa zorientovať v svete, tak som si rýchlo obľúbila všetky tri hlavné postavy. Čo sa mi veľmi páčilo bolo to mierne steampunkové prostredie, vložené do sveta drakov. Všetko bolo vyvážené a zapadalo to do seba. Príbehová línia bola dobrá, ničím nejak prevratná, ale to vôbec nepovažujem za problém. Biely drak ako hlavná záporná postava sa mi veľmi páčila.
Teraz však k tým pár ale, a dôvodov prečo druhá a tretia kniha odo mňa nedostanú 5 hviezdičiek.
Nesmrteľnosť a dokonalosť postáv: týka sa to hlavne Lizanne a z časti aj Claya....Proste pri druhej a tretej knihe, prestali zaberať cliffhangery na konci kapitol a jednoducho som vedela, že autor ich nenechá zomrieť a z každého problému sa dostanú. Jednoducho zmizol strach o postavy. Lizanne v niektorých častiach vyznela priam ako superžena so schopnosťami všetkých marvelovských a neviem akých komiksovských postáv dokopy. Proste dokonalá a nesmrteľná....tým pádom pre mňa istým spôsobom nudná.
Niektoré nelogickosti: pre mňa sa až nepochopiteľne ľahko vzdávali resp. boli porážané všetky mestá, ktoré drak napadol. Nejak mi nešlo do hlavy, že by sa niekto nedokázal brániť rovnakým spôsobom ako to napr. urobila Lizanne všade kam prišla (áno zas tá dokonalá Lizanne). Krv drakov bola pre mňa ďalšia vec, celé jej používanie bolo fajn a páčilo sa mi. Lenže tí, čo neboli krvožehnaní by pri kontakte s krvou mali mať ťažké popáleniny, zranenia atď. a tu nejak sa draci zabíjali vo veľkom na lodiach a nikomu nič sa nestalo. Tu pokojne to autor mohol vyriešiť radšej tak, že kontakt nevadí, ale nemôžu ju napr. konzumovať.
Záver: ten ma trochu sklamal, tak nejak bolo rýchlo po všetkom. Podľa môjho názoru mohol autor pokojne vynechať väčšinu deja, ktorá sa odohrávala v podzemnom meste, presunúť, časť deja z trojky do dvojky a trojke tým pádom poskytnúť viac priestoru na epický záver. Tu sa práve počas záverečnej bitke, mohlo naplno využiť to, že vďaka Siriusovi sme videli do oboch bojujúcich táborov. Pokojne sa mohlo na rovnakú časť deja viac nazerať z oboch strán. Utkvela mi v hlave hlavne scéna, kde Sirius prerazí obranu podkopaním a vyhodením do vzduchu obranného valu. A absolútne nevieme ako na to druhá strana zareagovala nič...A samozrejme dej po bitke, mohol byť viac rozpísaný. Je možné, že autor si tu necháva priestor možno na nejakú ďalšiu sériu z tohto sveta.
Aj napriek všetkým ale, sa mi celá séria páčila a to práve kvôli tomu, že oproti Stínu krkavce sa autor dosť posunul a knihy sa ľahko čítali a dej ma dokázal udržať až do konca. Nebude to séria, po ktorej by som v blízkej dobe mala chuť znova siahnuť, ale pokojne by som si veľmi rada prečítala nejaké nové príbehy Claya alebo Hilemora.