E.T.007
komentáře u knih
Len to nikomu nepovedz
Miroslava Varáčková
Nečítalo sa to zle, stránky celkom pekne ubiehali, ale vzhľadom na tému, ktorú autorka v knihe rieši (šikanu), som očakávala, že sa ma príbeh nejak výraznejšie dotkne, že mi miestami prebehne mráz po chrbte a podobne. Nič z toho sa však nestalo.
Situácia medzi Evou a spolužiakmi mi vôbec neprišla dramatická (nepríjemná áno, ale určite nie dramatická) a ani sa s pribúdajúcimi stránkami nijako zvlášť nevyhrocovala. Vlastne som ani celkom nepochopila, prečo sa k Eve správali tak, ako sa správali.
Drž ma, keď padám
Miroslava Varáčková
No, autorka rozhodne vie, ako čitateľovi zabrnkať na city. Trom súrodencom toho totiž naložila až-až. Ibaže menej je niekedy viac, občas sa mi to zdalo až príliš pritiahnuté za vlasy a tým pádom to už na mňa malo skôr efekt otrávenia, ktoré sa prejavovalo gúľaním očami. Zvlášť ten spôsob, akým si Ondro zarábal – to si fakt nedokázal nájsť vhodnejšiu brigádu, musel sa nechať trtkať do zadku zvrátenými sviňami?
Čo sa romantickej linky týka, tak tá nie je ničím zaujímavá, proste taká klasika – princ, čo zachraňuje princeznú v núdzi a akýmsi zázrakom je vždy poruke a pripravený okamžite pribehnúť.
Nie je to zlý príbeh (stránky pekne ubiehali), ale ani ničím výnimočný. Človek proste od samého začiatku vie, akým smerom sa to bude celé uberať.
Okouzlená nocí
Amy Plum
Príjemná romantika doplnená fantasy linkou - za mňa fajn oddychovka.
Iba jeden rok
Gayle Forman
Nebolo to zlé pokračovanie, určite stojí za prečítanie, ale nechytalo ma to tak ako prvá časť. Príbeh mi prišiel miestami zbytočne naťahovaný a tým pádom ma až tak nebavil.
Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte
A. S. King
Táto kniha nie je klasická YA plná trápneho klišé, takže ak máte chuť na niečo neotrepané, určite si ju nenechajte ujsť. Príbeh je svojský, svojím spôsobom originálny (aj čo sa týka deja, aj pokiaľ ide o spracovanie) a má čitateľovi čo ponúknuť.
Štyri hviezdy dávam preto, lebo miestami sa mi to zdalo trochu zdĺhavejšie a žiadalo by sa mi tam trochu viac akcie. Ale inak to bolo fajn.
Láska na dvoch kolesách
Enja Rúčková
Nedočítala som. Príbeh je taký stupídny, že už len pri predstave, že by som mala knihu dočítať až do konca, ma striasa odporom, takže končím na strane 85. Tých zvyšných vyše 200 strán proste nedám.
Dej je úplne o ničom, dialógy sú totálne od veci. Aj tu máme hlavnú hrdinku, ktorú každú chvíľu niekto sexuálne obťažuje, a hlavného hrdinu, ktorý ju zachraňuje. Zaujímalo by ma, či má autorka zlú skúsenosť s dotieravými mužmi, alebo či proste sníva o tom, že ju každú chvíľu budú muži sexuálne obťažovať a pokúšať sa ju znásilniť.
A najstupídnejšie na tom všetkom je, že keď Alex zachráni Karinu pred znásilnením, o pár minút jej povie: „Máš pekné prsia. Nepredpokladal som, že budú až také pekné.“
A fakt hrozne čudné je, že Karina je akosi úplne v pohode vzhľadom na to, že sa takmer stala obeťou znásilnenia.
Ďalej som vôbec nechápala, načo sa Alex pri Karine pristavuje furt, keď sa im skrížia cesty, keďže o ňu nemá záujem a dokonca jej sám povedal, že nestojí o babu, ktorá nevie čo so sebou, lebo sa jej búria hormóny. Vzápätí ju označil za fľandru, ktorá zohrieva posteľ kadekomu. Ale napriek tomu sa pri nej zas a znova pristavuje, hoci by mohol na tom svojom bicykli okolo nej len tak bez povšimnutia prefrnknúť. Alebo ju pokojne zďaleka obísť.
Toto ma fakt nebaví, takýto guláš totálnych hlúpostí.
Francúzske bozky v New Yorku
Anne-Sophie Jouhanneau
Priemerná oddychovka. Dejová linka nebola zlá, ale na druhej strane nebola ani ničím originálna. Až príliš sa tam riešilo jedlo a varenie - niekomu možno práve to príde originálne, mňa to dosť otravovalo.
Ako ďaleko je do Šanghaja
Tomáš Tomašových
Zaujímavý, aj keď v podstate tragický príbeh. Zachytáva Tomášovo detstvo aj dospievanie, počas ktorého začal holdovať alkoholu a neskôr sa dostal aj k drogám. Túžba vyliečiť sa však nestačila - ono je to vždy ťažký boj, nech ide o akúkoľvek závislosť.
Druhá polovica knihy väčšmi zachytáva jeho vnútorný svet a obsahuje zopár pekných myšlienok - už len kvôli nim sa knihu oplatí prečítať. Mňa osobne zaujali tieto:
"Život je taký, akým si ho človek urobí. Život človeka je vlastne obrazom jeho duše." (str. 125)
"Ak niekoho nezávislosť závisí od peňazí, potom je to závislosť, a nie sloboda." (str. 158)
"... cez utrpenie sa človek stáva človekom. Kto netrpel, nevie si vážiť vlastné šťastie. Považuje ho za samozrejmosť. Zem je drahšia stroskotancovi, ktorý k nej musí plávať, ako tomu, kto na nej žije." (str. 161)
A s týmto som sa obzvlášť stotožnila: "Cítim, že nepatrím do tohto sveta. Nie je mojím domovom. Mojím domovom je príroda." (str. 159)
Každé ďalšie leto
Carley Fortune
Veľmi príjemná oddychovka. V príbehu sa striedajú kapitoly zo súčasnosti s kapitolami z minulosti. Obe dejové linky ma bavili a ani trochu som sa nenudila. Páčilo sa mi sledovať, ako sa Sam a Percy zbližujú, ako sa ich kamarátstvo mení na lásku. Bolo to také milé, nenásilné a pôsobilo to veľmi prirodzene, uveriteľne.
Na jednej lodi
Enja Rúčková
Začiatok bol fajn, ale potom (už počas druhého dňa v rekreačnom stredisku) to začalo ísť dolu vodou. Ľuboš mi bol vyslovene nesympatický – to, ako sa Izabely furt dotýkal a ako jej neustále pchal ksicht rovno pred tvár. A napriek tomu, že ho nezaujímali baby, ktoré sa pretŕčajú a správajú sa ako štetky, sa zachoval ako totálny idiot, keď ho Izzy pobozkala. Nedá mu vášnivý bozk a on sa jej doslova vysmeje, že je neskúsená a kladie jej pridrbané otázky? To mi jeho osobu ešte viac znechutilo, hoci autorka v nás chcela vzbudiť dojem, aký je zdržanlivý a trpezlivý a skrátka úžasný, a pokúšala sa ho vykresliť ako stelesnenú dobrotu (asi mám inú predstavu o super chalanoch).
A keď sa po odlúčení opäť stretli... To čo malo byť akože v tom kníhkupectve? Čo za divadlo to tam Ľuboš akože hral? Neskôr sa to Izabele pokúsil vysvetliť, ale to bola taká kravina, že som len neveriacky dvíhala obočie a znechutene gúľala očami.
A potom už autorka asi nevedela, ako rozvinúť zápletku, tak všetky ich interakcie prebiehali ako cez kopirák – on ju ignoruje, ju potom niekto obťažuje, tak hneď uteká za ním, nech ju zachráni, on sa hrá na veľkého macha a potom ju zas oblbuje sladkými rečami. A to isté stále dookola.
Keby Izabelu otravoval len jeden chalan, tak je to v poriadku (pochopila by som taký zvrat), ale aby sa to dialo takmer na každom jej kroku? Podľa autorky po svete očividne behajú len chalani, ktorí nechápu, čo znamená slovko NIE.
A Ľuboš sa zas neustále rozháňal päsťami a vkuse by niekoho prizabíjal – podľa mňa to nie je celkom normálne a chalan má fakt vážny psychický problém. Ja osobne by som sa od takého násilníckeho typu držala čo najďalej.
A ešte by som sa rada vyjadrila k Heni a Mare – to čo boli za kamošky? Nabalia si chalanov, privedú ich do stanu, aby si s nimi užili, a vôbec ich nezaujíma, čo bude s ich kamoškou? Kde strávi noc? Kde bude spať? Sorry, ale ja by som sa na také kamarátky okamžite vysrala.
0.4
Mike Lancaster
Zaujímavé sci-fi s fakt originálnym nápadom a skvelým spracovaním. Taká jednohubka, ktorá sa číta v podstate sama. Možno by som trochu viac rozviedla záver - viac detailov zo života 0.4 aj 1.0.
Možno je to v nás
Val Emmich
Ja osobne nemám knihe čo vytknúť – čítala sa vynikajúco.
Príbeh je zaujímavý, zápletka skvelá a ako bonus dostanete zopár pekných myšlienok. A tiež pár zaujímavostí o Thomasovi Edisonovi.
Tegan aj Mac mi boli sympatickí a obidvaja mi prirástli k srdcu. Ich charaktery autor vykreslil veľmi reálne. V Teganinom prípade (myšlienky, pocity, správanie) vôbec nič neprikrášľoval a aj vďaka tomu je v závere vidieť zmenu v jej zmýšľaní.
Napriek tomu, čo Tegan vykonala, nedokázala som voči nej cítiť nič negatívne a už vôbec nie ju za to odsúdiť. V podstate som jej počínanie chápala. Lebo kto z nás nikdy nemal pocit, že život je nespravodlivý? A kto nikdy v živote netúžil vziať spravodlivosť do vlastných rúk? Aspoň takým spôsobom, že poukáže na nedokonalosť iných?
Kamoši, frajeri a láska nad hladinou
Kasie West
Zbožňujem knihy od Kasie. Ešte ani raz som neoľutovala, že som sa do nejakej pustila. Jej príbehy majú svoj vzorec, ale vždy sú svojím spôsobom originálne. A táto patrí medzi tie lepšie.
Je to veľmi milá, zaujímavá a svieža oddychovka s príjemnou romantickou linkou. A až po odhalenie záhady týkajúcej sa Heatha Halla to bolo dokonca aj celkom napínavé.
Do polnoci doma
T. M. Logan
Prečítala som si len začiatok anotácie na prebale knihy, ktorá ma zaujala natoľko, že som si knihu hneď brala domov, takže som nečakala, že hlavným rozprávačom príbehu bude otec jedného z tých piatich tínedžerov. Bola som vtom, že to bude podané z pohľadu Connora.
Sklamaná však nie som, o čom svedčí aj mojich päť hviezd. Bavilo ma to od prvej po poslednú stranu. Zápletka je skvelá, všetko sa čoraz viac zamotáva, dej neustále graduje až napokon vyvrcholí v nečakanom odhalení. Aspoň ja som teda netušila, čo sa z toho napokon vykľuje. Odporúčam.
Nelám mi krídla
Kristína Ježovičová
Zo všetkých kníh, ktoré som od Ježovičovej zatiaľ prečítala, sa mi táto páčila najviac. Príbeh je super, celý čas sa niečo deje, nie sú tam nijaké hluché miesta či zbytočnosti a Dafné aj Dominik mi boli sympatickí. Obaja mi prirástli k srdcu.
Veľmi som si obľúbila aj Dominikovho deda. Rodina to s ním niekedy zaiste nemala ľahké, ale tie jeho hlášky boli fakt bohovské. Párkrát som až vyprskla smiechom. Za mňa preto plný počet hviezd.
Vlci z Aljašky
Katarína Revická
No... tak toto bola poriadna zlátanina.
Ak by som bola učiteľka a tento príbeh by bol rozsiahlejšou prácou nejakej mojej žiačky, tak si poviem: z tej baby raz možno bude spisovateľka - potenciál tam totiž je. Ale ako čitateľovi mi ten náznak potenciálu v tej rozsiahlej slohovej práci, žiaľ, ani náhodou nestačí.
Kudy ke hvězdám
Jenn Bennett
Príjemná oddychovka s milou romantickou linkou. Lennona som si zamilovala a aj Zorie mi bola veľmi sympatická. Obaja boli svojskí a charakterovo výrazní, čo z nich robí postavy, ktoré vám utkvejú v pamäti na dlhší čas.
Páčilo sa mi, ako sa Zorie pomaličky menila z puntičkárskeho plánovača na človeka, ktorý prijíma fakt, že nemôže mať všetko pod kontrolou. Lebo nikto z nás nedokáže mať všetko pod kontrolou – v živote je príliš veľa premenných a neznámych. A preto som rada, že prešla takýmto prerodom.
To, že sa väčšina príbehu odohráva počas kempovania, dodáva knihe úžasnú atmosféru. Až som mala chuť zbaliť sa a tiež vyraziť stanovať. Možno v lete. :)
A zároveň všetky tie situácie, ktoré počas toho kempovania vznikli, dodávajú príbehu istú dávku originality. To je ďalšia vec, čo sa mi na knihe páčila – že nebola prešpikovaná samým trápnym klišé. Všetky zápletky boli super – tá medzi Lennonom a Zorie, tá so Zoriným ocom, tá s celou ich partiou. Ani trochu som sa nenudila. Takže vrelo odporúčam.
Darling Venom
Parker S. Huntington
(SPOILER) Po stranu 74 to bolo super, hltala som slovo za slovom. Potom Kellan zomrel, na scéne sa objavil Tate a moje nadšenie trochu ochablo. Tate je totiž ten typ mužského hrdinu, ktorý ma sakramentsky irituje. Ale príbeh ma stále bavil, hoci to už začalo kolísať medzi piatimi a štyrmi hviezdičkami.
Keď Reagan doslova prinútila Charlotte ísť na gynekologické vyšetrenie a dokonca jej sama dobavila gynekológa – koho iného ako Tatea, hoci sa uňho čakalo v poradovníku celé mesiace –, len som si vravela: To fakt?! Odkedy sa šéfky takto angažujú v súkromných záležitostiach svojich zamestnankýň?
A to, čo sa v tej ambulancii počas toho vyšetrenia dialo... V hlave mi dunelo dvojité: TO FAKT?!
Chodím na gynekológiu a nikdy som počas vyšetrenia nebola ani len vzrušená, nie že by som sa počas neho dokonca spravila. Poriadna haluz, čo vám poviem? Alebo skôr kravina.
Tu už som bola rozhodnutá pre štyri hviezdy, bez debaty.
Ale ono sa to kazilo ďalej... Napríklad týmto Tateovým vyhlásením:
„Nezaujímal ma tvoj sexuálny život, pretože si bola pacientka. Zaujímam sa oň ale preto, lebo ti chcem vyšukať mozog, kým nestratíš schopnosť chodiť rovno.“
A ten istý idiot jej potom povedal: „Takto ťa o panenstvo nepripravím, ale strčím ti ho do úst.“
Och, Tate, ty si taký ohľaduplný... vravela som si v duchu, gúľajúc očami nad tým hrozným romantikom.
Čo ma na knihe najviac sklamalo, bolo to, že Charlotte sa zmenila na chuderu, ktorá žobre o bozk, o sex atď.
Tate jej povie: „Teraz ťa pobozkám.“
A ona na to: „Áno, prosím, urob to.“
Alebo: „Prosím, strč do mňa aspoň špičku svojho vtáka. Prosím, Tate, strč do mňa aspoň jeho špičku.“
Práve tieto veci mi neskutočne liezli na nervy a kazili zážitok z knihy, ktorá by sa mi inak páčila omnoho viac. Bez nich by mala kniha o minimálne 200 strán menej, ale pre mňa by získala na hodnote. Nehovoriac o tom, že posledných asi 150 strán som mala dojem, že to autorka celé zbytočne príliš naťahuje, až ma to už celé začínalo nudiť.
A tak som dospela k rozhodnutiu, že dám knihe len tri hviezdy.
Mimochodom, napriek varovaniu je kniha vhodná aj pre citlivejšie povahy. Nerozoberajú sa tam samovražedné úmysly ani samotná Kellanova samovražda. A aj sebapoškodzovanie je spomenuté len tak medzi rečou.