Dada077 komentáře u knih
ľúbostné verše slovenských poetiek, trochu ťažké, možno trochu viac jednoduchej krásy do tých veršov by bolo treba, ale básne sú to predsa len dušu, či city motivujúce
ja som podľahla reklame a na toľký povyk v médiách, knihu som si zakúpila.
po prvých desiatkach strán som zistila, že v auguste prežívam Vianoce. Text knihy bol totiž doslovný prepis statí z Biblie, odstavec, kedy na Štedrý deň prichádza Jozef s Máriou do Nazareta a vojdú " do chlieva, lebo nebolo pre nich miesto v hostinci. I tu porodila Mária syna, zavinula ho do plienok a uložila do jaslí" .. číta náš pán farár už roky na každej polnočnej omši.
Vezmite teda Bibliu, urobte z nej vlastnú rešerš, skúste do nej zapletať malý príbeh z vlastnej hlavy a ste svetovo uznávaný autor.
Škoda toho príbehu židovského chlapca, zahrabaného pod textom.
príliš dlhé čakanie na rozuzlenie, aby potom - nič
Redaktor na voľnej nohe? Písmenkový génius? Internetový dohadzovač, rozhadzovač, rozvedený otec, brat, syn a dosť veľké množstvo akurátnych komentov, ktoré majú hlavu, pätu a niekedy aj hĺbku.
"Filmy a knihy nám umožňujú nežiť chvíľku svoj život a to je blahodarná šanca zotaviť aspoň na chvíľu svoje doráňané vnútro."
v podstate hodnotím knižočku kladne, hoci, ak by bola kapitola o živote Ueshibu dlhšia ešte o jeden a pol strany, možno by som sa dočítala, že vedel aj chodiť po vode.
chvíľu mi nešlo do palice, ako môže niekto aikidom bojovať za mier, ale ak som správne pochopila, mier sa dá pri bojovom umení zabezpečiť predbehnutím súpera v útoku a jeho zneškodnením skôr, ako by mohol niekomu ublížiť.
Starý pán v neskoršom živote, keď už bol učiteľom, hodne filozofoval a výsledky svojich uvažovaní a zvažovaní kládol na papier, či maľoval kaligrafie. Je to ako pri iných autoroch, keď vám vlastne jednou vetou nepovedia nič nové, ale podať to takto stručne a jasne vás ešte nenapadlo.
"Každý deň ľudského života obsahuje radosť a hnev, bolesť a potešenie, tmu a svetlo, rast a rozklad. Do každého okamihu je vyrytý veľký plán prírody - nesnaž sa popierať kozmický poriadok vecí, ani mu vzdorovať. "
Príbeh o špiónoch, tajných službách a verejnom neverejnom zabíjaní. O tom, ako veľkí nakladajú so životmi malých, ktorí sa v ich službách dostali k priveľa informáciám. Inak dej plný zmätku, postáv, dejových línií a časov a miest, v ktorých sa všetko odohráva. Dialo sa v Damasku potom, čo vybuchlo auto a v ňom zahynula mladá matka s trojmesačnou dcérou, naviac, keď bomba bola určená otcovi...
O ceste, ktorá vypálila nad očakávanie zle, ale postrehy z ktorej vypálili nad očakávanie čitateľne. Cesta dolu rumunským Dunajom k delte v Suline, na minipalube spolu s Rážovcami. Rumun so slovenskými koreňmi a podvodníckym talentom, čoby tŕň v päte, ale aj kapitánom člna.
Po prečítaní životopisu v úvode knihy, podľa ktorého K.J.Erben osem rokov pracoval v temných kobkách pod kostolom ako archivár, som pochopila, prečo písal tak depresívne a hororovo.
"V bezhlavom úniku za dobrodružstvom sme sa vlastne hnali preč z mladosti do budúcnosti zbrázdenej vráskami. Sklamaní. Nikto nás však vtedy nezastavil, aby nás varoval a priamo nám povedal, že by sme si mali túto prítomnosť vychutnávať, nasávať bezstarostné chvíle plnými dúškami a navždy si v srdciach uchovať svoje city - veď už onedlho to bude všetko, čo sme mali."
dobré oddychové dovolenkové čítanie. Leonora prichádza do Benátok, aby sa stala jedinou fúkačkou skla v krajine a objasnila pritom záhadu svojich predkov a koreňov medzi talianskymi sklármi zo 16. storočia.
Čítanie knihy, pri ktorej už na začiatku viem, ako inak by mohlo skončiť hľadanie, čoby hlavný motív príbehu, ale celkový dojem nakoniec veľmi dobrý.
"... lebo všetko živé je Bohu milšie, ako písma, v ktorých niet života a ktoré ste si vymysleli sami. "
moja najobľúbenejšia spomedzi Smrekových
jeden z velikánov poézie, ktorý dokázal tak nežne ospievať ženu
"Čo vravíš srdce? Tiché je jak pena.
Len pery, tie sa ešte pohybujú. Hovoria čosi, čosi vyslovujú.
Najslastnejšie slovo ľudské - žena"
štvrtú hviezdičku som pridala len preto, lebo je to "môj súkromný bard slovenského jazyka", inak ma kniha tak trochu sklamala
Vrátila som sa do detstva, keď ešte z tv obrazovky pán Polónyi ako báťa Klimo šiel do bašovho háremu pani Dócičku hľadať. Dej knihy je od filmu trochu odlišný, ale nemenej dobrý, prečítala som ju za dva dni.
podľa očakávania- ak si aj Stoklassa domyslel k faktom podrobnosti a stvoril verziu hodnu nielen novinára, ale aj profesionálneho ostrieľaného kriminalistu, zjavne mu to nie je nič platné. ešte stále existuje mnoho krajín, kde ľud priamo na vinníka prstom ukáže, no orgány činné v trestnom konaní si s nechápavým pohľadom naďalej vŕtajú v nose.
úryvok
"Obyčajnosť je teplá perina, pod ktorú sa môžeš uchýliť, keď sú všade samí nevšední výstrední egomaniaci, samí talenti a géniovia, všetci, na ktorých musíš brať zvláštny ohľad, lebo oni sú tí vyvolení, na ktorých pleciach leží osud sveta, alebo, a to je ešte viac, osud celej zaprdenej slovenskej kultúry. "
Pre túto a podobné vety ja Matkina čítam.
víťaz ankety "Nejzajímavěji psaný cestopis na českém trhu". Humorným a svojským spôsobom popísaná cesta piatich mladých ľudí po krajinách a a zaujímavých miestach
opačnej strany zemegule, počínajúc Austráliou, aj s radami, ako si v ďalekej zemi na takú cestu zarobiť. Doplnené zaujímavými a krásnymi fotografiami prírody a ľudí.
Názvy kapitol napr. : Do pralesa jedině s podprsenkou číslo sedm!, Kde teče oheň., Jáva, je libo kachličku s Mickey Mousem?, alebo ako v letku cez Himaláje pri oslave úmrtia najstaršej členky rodiny a v hlbokej viere v reinkarnáciu - Jen nepřefiknout babičku, alebo z Polynézie - Nemoc jménem ďábel v tele.
"Ata Mua tak není země, ani bod, ani kraj světa, kam jsme chtěli dojít. Ata Mua je cesta... S úsměvem a květinou u srdce. "
v thajskom hoteli je nájdená mŕtvola belocha so zohaveným bruchom a odrezaným
penisom. Z vraždy je podozrivá prostitútka. Text bol ako ázijský ornament, po ktorom
prechádzam prstom a kým prídem do cieľa, tisíckrát sa zamotám, stratím a znovu nájdem.
medzi mojim prečítaním a týmto komentárom napríklad vtrhla naka k rostasovi domov a pred očami jeho detí ho zatkla. tu si musí aj najväčší skeptik položiť otázku - naozaj rostas tak poeticky kecá o vážnych veciach, ktoré by mali iritovať všetkých nás?
Po skúsenostiach s Dahlovou Zlou krvou som ani pri druhej knihe nemala veľké očakávania, čo sa mi, žiaľ, aj potvrdilo. Dve dejové línie by snáď aj ušli, ale autor ich svojim spôsobom písania absolútne pochová pod hromadu irelevantných a nezaujímavých informácií. Našla som v texte vetu, ktorá bola akoby pricestovaná z iného románu, netýkala sa predchádzajúceho textu, ani toho nasledujúceho. Občas sa pýtam, či ten Dahl píše triezvy? Ale k deju. Najprv sa vyhlušia dve zločinecké bandy, kde každý má aké také meno. Vyšetrovať začne takmer zaniknutý a obnovený kriminálny tím A, ktorý každého zabitého člena nazve číslom a písmenom. Pri čítaní sa mi nechcelo nabíjať si do hlavy, kto vlastne bol 1C a kto 2A. Išlo o nejaký ukradnutý kufrík s vysielačkou a kľúčom, no do konca knihy som nepostrehla, či si s tým lupom niekto niečo aj počal. A kam sa vlastne podstata konfliktu podela. Časť deja, týkajúca sa honu na pedofilov bola trochu zaujímavejšia, ale už pocit z celej knihy nenapravila. A to ma čaká ešte tretia kniha.