bamba komentáře u knih
Z môjho pohľadu neskutočne rozvláčne. Mínusoval to prítomný čas - slovenský preklad. Jedna zo slabších Backmanoviek. Asi najviac sa mi páčila jedna max. dve scény so psychologičkou. Jednu hviezdu naviac dávam v nádeji, že originál, alebo preklad český sú na tom lepšie, než slovenský. Mám pomerne vlažný vzťah k postávajúcim sebevrahom na moste.
Jedna z mála kníh, ktorá sa zaoberá ľuďmi po návrate z koncentračných táborov. Teda tým ako radostne ich privítalo okolie /arizátori zvlášť nadšene/ a čo dobré si pre nich nachystal nasledujúci socializmus napríklad v podobe týfusu.
Prišlo mi to pritiahnuté za vlasy síce iba v jednom bode, ale ten bol dosť zásadný. Na druhej strane v Rusku udávanie bolo celkom bežné a asi aj u nás. Na Hanu to nemá. Ale je to lepšie než "tiché roky".
dočítala som to, ale je to celé mimo môjho záujmu a chápania. A dočítala som to iba preto, že som si predtým prečítala "Hanu".
veľmi rada sa jej zbavím, ak sa zase niekto nepokúsi z nej urobiť predmet povinný s dôsledkami pre celý štát na niekoľko generácií.
Veľmi mizerne napísané zaujímavé príbehy jednotlivých zvierat. Časť tvorí príbeh a minimálne polovička je príšerný poučný výchovný blábol.
Recepty beriem ako reklamu vo filme - dôvod pretočiť stranu a ísť ďalej. Za recepty určite o hviezdičku menej. Nepáči sa mi kríženie dobrej špionážnej knihy s priemernou kuchárkou.
Ak sa niekomu zdá, že je tento denník smutný, treba navštíviť domov dôchodcov na bývalom území nejakého socialistického štátu. Tu má dôchodca nárok na skúter až keď nie je v stave ho ovládať a keď sa s ním nikam nemôže dostať. Máloktorý z domovov má výťah, žiadny mikrobus a o výletoch... A tiež sa nik nepýta dôchodcu, či zje večeru - miska zemiakov plávajúca v masti a hore posypaná rozdrveným žltým liekom.
Kráľovsky sa bavím. Nie som dôchodca, ale navštevovala som domov dôchodcov v Bratislave intenzívne a invazívne. Nosila som napriek zákazom banány, varené zemiaky a kyslé mlieko niekam, kam sa nič nosiť nesmelo. Starí ľudia smeli umrieť a bolo fajn ak predtým schudli a pili minimálne. Ono to bude asi tým, že nie je štát ako štát.
asi by som dala jednu hviezdičku dolu za skloňovanie Júlia - ale zato môže autor iba čiastočne.Tie ostatné reálie a nereálie stoja na svojich atomových nožičkách za všetky hviezdičky! Obohacuje to nielen urán.
málokedy mala kniha pre deti aj pekné ilustrácie - rada z neho čítam deťom naďalej. Vďaka červeným bodkám na chrbte knihy dá sa ľahko nájsť medzi ostatnými knihami.
Napísané s logikou aj s faktami o jednotlivých zvieratách v histórii ľudstva. Staroegyptská bohyňa Bastet z tejto knihy nám pomohla pri domácej úlohe. Čert vzal ilustrácie, ale napísané je to vynikajúco.
Málokedy je aj kniha a aj film super a nezávisle na sebe.
pekná ekonomická analýza moderného umenia - aj s cenami a s obrázkami. Hocičo, ale určite nie od hocikoho. Mimochodom výtvarníci a odborníci cez umenie tejto knihe na chuť nedokážu prísť.
Krásne básničky o vyhladovanej myši v hračkárstve. Koniec je tiež dobrý. Dá sa to čítať aj pred večerou.
Výborne napísané k veci, ale asi to ťažko môže čítať niekto, komu sa odmeriava čas medzi jednotlivými chemoterapiami. Skôr je to pre jeho príbuzných a pre ľudí 15+. Človek si uvedomuje akých chýb sa dopustil aj s vedomím, že to už napraviť nejde. Po nejakom čase - 120 strán sa už text opakuje.
Mne učarovala aj korešpondencia medzi ilustrátorom a autorom knihy. Odskákal si to samozrejme Ludvík. Kto iný. A že je laboratórny potkan z Prahy ?
Čerti sú kúzelní a konečne to nie sú pracovité postavy prevádzajúce starých ľudí na druhú stranu. Ilustrácie sú špeciálnou položkou, kde musím pri čítaní rozmýšľať ktorý z čertov je Prskavka a oceňujem že aj snehuliak má rohy!