verden přečtené 276

Kafka na pobřeží 2006, Haruki Murakami

Nevšedná kniha. Plno prekvapení a zvratov a dejových línií, ktoré odozneli do stratena. Najzvláštnejšie na tom je, že mi to ani neprekážalo. Napriek všektým nezodpovedaným otázkam som mala pocit, že všetko dopadlo tak, ako malo a nič viac, ako mi Murakami povedal, som ani vedieť nechcela. Nevšedná kniha...... celý text

Prázdne miesto 2013, J. K. Rowling (p)

Ďalší dôkaz toho, že Jo je skvelá rozprávačka, ktorá vás nielen úplne vtiahne do deja, ale svojim dokonalým opisom charakterov vás proste prinúti vytvoriť si vzťah ku každej z postáv. The Casual Vacancy je jednou z tých kníh, v ktorých ani pár kapitol pred koncom netušíte, kam príbeh vlastne smeruje a ako to nakoniec celé dopadne. Napriek tomu, že väčšia časť knihy je len rozohrávaním pred veľkým finále, každá jedna kapitola má v príbehu svoje miesto a aj keď som niekedy zatvárala knihu s pocitom, že sa dej absolútne nepohol z miesta, ani raz som sa pri čítaní nenudila. Aj keď ma kniha naozaj dostala, záver sa mi zdal až príliš prehnaný, viac by sa mi páčili menej dramatické zvraty v osudoch postáv (alebo možno menej dramatických zvratov v osudoch postáv :) ).... celý text

Odsúdení prežiť 2015, Wendy Holden

Ako sa plaší smrť 1987, Antonín Liška

Mengeleho dievča – Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory 2016, Viola Stern Fischerová

Knihy s touto tematikou sa nehodnotia jednoducho. Pri čítaní mi neraz tiekli slzy, ale určitým spôsobom súhlasím s Viiným vyjadrením, že po nás "cudzích" všetky tieto hrôzy istým spôsobom po čase skĺznu a ostanú v nás len ako informácia, nie ako pocit. Vôbec sa necítim na to, vyjadrovať sa k príbehu samotnému. Jednu hviezdičku však knihe uberám za štylistiku- opakujúce sa rovnaké slová za sebou, príliš dlhé vety, v ktorých sa preskakovalo z jednej veci do druhej, až som sa v tom ako čitateľ strácala. Početné gramatické chyby a preklepy kazili môj dojem z knihy a zanechali vo mne trpký pocit, či náhodou kvalita nešla na úkor snahe o rýchle vydanie knihy kvôli zisku. Na niektorých miestach sa mi zdalo, akoby sa autorka snažila zámerne zahrať čitateľom na city, čo sa mi pri tomto type literatúry naozaj nezdá potrebné, všetky podobné príbehy sú natoľko silné, že naozaj nepotrebujú umelé nafukovanie. Som však naozaj rada, že sa Viola odhodlala svoj príbeh vyrozprávať, myslím si, že svedectiev obetí vojny nikdy nie je dosť...... celý text

Cestujem sama 2015, Samuel Bjørk (p)

Popravde, je to jedna z tých kníh, na ktorú si už pár hodín po dočítaní ani nespomeniete, čo ale vo svojej podstate nie je vôbec žiaden problém, aspoň sa k nej dá po čase opäť vrátiť :))) Príbeh príjemne odsýpal, postavy boli sympatické a mnohé som si obľúbila. A hoci ma záver nijako zvlášť nenadchol, kniha ako taká sa mi páčila, rozhodne je to jedna z tých lepších severských krimi. Aj keď priznávam, že som možno trošku zaujatá kvôli osobnému vzťahu k niekoľkým miestam, ktoré sa v knihe spomínali :) Špeciálne by som chcela vyzdvihnúť dobre zvládnuté vyjadrovanie a psychiku detských postáv, ktoré mysleli a správali sa naozaj ako deti a nie ako trochu divní dospelí.... celý text

Smrť na druhom brehu 2016, Dominik Dán

Strach 2014, Jozef Karika

Po tom, ako som bola nadšená z Trhliny, bol pre mňa Strach obrovským sklamaním (dvakrát podčiarknuté). Kopírovanie To-ho ma neskutočne vytáčalo. Kebyže ide o jednu- dve veci, nejako by som to prehltla s tým, že Karika je možno Kingov fanúšik, tak do knihy skryl nejaký ten odkaz... No takto mi to prišlo ako bohapusté vykrádanie. Či už šlo o hojné využívanie zátvoriek, samotný rok 1985, kedy sa prvýkrát stretávame so zlom a následne v 2012, teda presne o 27 rokov neskôr (u Kinga to bol rok 1985 a 27 rokov pred ním), celý motív "zabudnutia" a návratu do rodného mesta, partie kamarátov a smrti súrodenca hlavného hrdinu, až po nehanebné odkazovanie na "pavúka v strede pavučiny" ku koncu knihy. A autor sa to ani nesnažil nijako skrývať, ešte nám to aj vyslovene šplechol do tváre priamym odkazom o.O A do toho, samozrejme nenápadný product placement, ešteže Jožo nemal Samsung, Lenovo alebo nebodaj Huawei... inak by to bolo trápne, všakhej? Väčšiu časť knihy sme varili z vody a zbytočne naťahovali dej, nech to s dvojitým riadkovaním dáme aspoň na tých 300 strán a nespadneme pod 10€ za knihu... O záverečnom kvázi prekvapivom odhalení nehovoriac, to som už len prekrútila očami a bola som rada, že to mám za sebou. Btw, nekúpite ju niekto? Raz čítaná, len trošku pofŕkaná od červeného vína, keď som nechtiac prevrhla pohár :D... celý text

Marťan 2014, Andy Weir

Trhlina 2016, Jozef Karika

"Dávaj si pozor, aké dvierka otváraš - a nemyslím, iba tie olovené, niektoré dvierka bývajú celkom nehmotné." Je to prvá kniha, ktorú som od Jozefa Kariku čítala a fakt neľutujem, že som do nej išla. Voči slovenským autorom zvyknem byť trochu skeptická, ale opäť som sa presvedčila, že sú to len moje hlúpe predsudky. Trhlinu som prečítala za jeden deň, proste som ju nevedela pustiť z ruky. Skvelý príbeh, krásne vystavaný, odkazy na zdroje a štýl rozprávania tomu dodávali na uveriteľnosti, proste paráda :) Pol hviezdičky by som ubrala za nazvem to "druhú" časť, v ktorej nás Igorovo rozprávanie zavedie priamo do Tribeča. Na rozdiel od prvej časti, kedy som hltala stránku za stránkou a každú jednu som si náramne užívala, v tej druhej som síce stránky hltala, ale skôr pre to, aby som sa konečne dopracovala ku koncu a zistila, ako to celé vypálilo. Niežeby bola napísaná menej kvalitne, len mi to veľmi pripomínalo aj v knihe viackrát spomínané Blair Witch a podobné horory, ktoré mám načítané/ napozerané, čiže som sa nevedela ubrániť pocitu, že "toto tu už raz bolo". Aj keď nepopieram, že sa aj tu objavili momenty, kedy mi spadla sánka. A hoci som v pokušení veriť mnohému z knihy, Igorov zážitok proste neberiem. :) Autor to nakoniec zahral perfektne - jednak čo sa týka zničenia dôkazov, ale najmä odhalením, ktorým vyvolal podozrenie, že sa to všetko vlastne odohralo úplne inak... Čo je najlepší záver, aký si viem v tejto knihe predstaviť :)... celý text

Predtým ako som ťa poznala 2013, Jojo Moyes

Pozor, SPOILER Nie je to práve môj obľúbený žáner, no knihu som kúpila ako vianočný darček a samozrejme som ju nemohla neprečítať :)) Willovi a Lou som od začiatku držala palce - on mi pripadal ako správny chlapík a ona ma neiritovala tak, ako ma ženské postavy modernej literatúry zvyknú. Aj keď samozrejme, čo by to bol za súčasný román, keby hlavná hrdinka nebola "milo šibnutá", prípadne "milo nešikovná" alebo nemala inú "milú" vlastnosť, za ktorú by som autorku najradšej vyfackala... Ale ako hovorím, Lou som si obľúbila a naozaj som verila, že sa jej podarí nakoniec udržať Willa pri živote (keď už pre nič iné, tak preto, lebo mum nemá rada smutné konce a aj minulý rok sa mi neúmyselne podarilo darovať jej knihu, v ktorej hlavná postava zomrela). Bohužiaľ, nakoniec sa žiadny happyend nekonal a hoci som obvykle obrovská plačka, v tomto prípade som si po dočítaní zotrela len jednu osamelú slzu. Neviem, možno to bolo tým, že Jojo sa nie príliš elegantne vyhýbala náročným scénam tým, že ich podávala z pohľadu iných postáv, čím ma vlastne pripravila o tie najsilnejšie emócie. Špeciálne mi to vadilo najmä v pasáži, ktorá bola písaná z pohľadu Treeny - naozaj sme si nezaslúžili prežiť bolesť zo straty (a z odmietnutia) spolu s Lou? A len tak mimochodom, slovenskému vydaniu by prospela ešte jedna korektúra...... celý text

Vianočná koleda 1999, Charles Dickens

Už niekoľko rokov patrí Vianočná koleda ku mojim najobľúbenejším vianočným príbehom, aj keď som si knižný originál prečítala až teraz. Má v sebe všetko, čo na týchto sviatkoch milujem- vianočnú atmosféru, vianočný zázrak a istotu, že v každom srdci a skrýva dobro. A myšlienka troch vianočných duchov je úplne geniálna :)... celý text

Spoločenstvo prsteňa 2012, J. R. R. Tolkien

Keďže nie som veľmi na fantasy, pochybovala som, že knihu vôbec dočítam. Prekvapivo som to dala, aj keď sa musím priznať, že stále nechápem ošiaľ okolo Pána prsteňov... Niežeby to bolo vyslovene zlé. Len mám pocit, že sa tam dokopy nič nestalo. Často som sa po strane- dvoch pristihla, že netuším, čo som práve čítala. Zo začiatku som mala snahu sa v texte vracať, ale postupom času som zistila, že v podstate aj tak o nič neprídem. Proste sme len išli a išli a išli, sem-tam sa niečo zomlelo a zase sme išli a tak dookola. A do toho tie úžasné básne, preboha... Dosť ma tiež iritovali všetky tie názvy. Ale zrejme som potrebovala vedieť, že sa nejaké miesto volá xy, inak známe ako yz alebo tiež ab, čo je po elfsky cd. Ako vážne... Niekedy som sa po prečítaní mena snažila rýchlo spomenúť, kto je tá postava, kde vystupovala, len aby som vzápätí zistila, že reč je o meči... :D Čo sa mi však páčilo, bol štýl rozprávania postáv, taký ten trochu pompézny spôsob reči :) Asi tak tri postavy som si celkom obľúbila (nie, Gandalf medzi nimi nebol), ostatné mi boli v podstate ľahostajné. Ale ako hovorím, nebolo to úplne zlé, taká rozprávka pred spaním. Chystám sa na pokračovanie, tak neviem, možno ma to nakoniec dostane.... celý text

Spalovač mrtvol 2007, Ladislav Fuks

Keď som knihu začínala čítať, naozaj som nevedela, do čoho idem. Netušila som, že v podstate príjemná udalosť, ako návrat manželov na miesto ich prvého stretnutia, môže byť presiaknutá takou ťaživou atmosférou a že táto atmosféra vydrží až do poslednej stránky. Že za dva večery zhltnem knihu, pri ktorej som sa sama seba viackrát pýtala, prečo ju vlastne čítam a prečo ma, preboha, tak baví. Spalovač je zvrátený a nepríjemný. Počnúc neustálym objavovaním sa vedľajších anonymných postáv, cez opakovanie tém rozhovorov, viet či celých výpovedí, až po zimomriavky vyvolávajúce nežné oslovenia, ktorými pán Kopfrkingl častoval Lakmé a svoje deti. Skladám klobúk, naozaj skvelo napísaná a napriek tomu úplne hrozná kniha. Jediné, čo by som vytkla, bol ten prudký prerod hlavného hrdinu, ocenila by som, keby bol proces premeny z človeka s kvapkou nemeckej krvi na čistokrvného Nemca trochu viac rozpracovaný.... celý text

Všetky skvelé miesta 2015, Jennifer Niven

Nejako sa neviem zžiť s týmto typom young adult literatúry zameriavajúcim sa na duševné poruchy. V princípe oceňujem snahu o detabuizovanie témy, ale nemôžem si pomôcť, tie knihy sa mi zdajú strašne umelé a nasilu poučné. Na rozdiel do Zappiinej Vymyslela som si ťa sa mi Všetky skvelé miesta zdali oveľa menej iritujúce, dokonca, čo ma samú prekvapilo, niektoré vety/myšlienky sa mi naozaj páčili. Za všetky vyberám "Stáť na rímse zvonice nie je o umieraní. Je to o kontrole. O tom, aby som znovu neupadol do spánku.", ktorá sa ma dotkla takým zvláštnym spôsobom, ktorý ani neviem opísať. No tak či tak..., táto literatúra proste nie je moja šálka kávy.... celý text

Dědicové 1996, William Golding

Dievča vo vlaku 2015, Paula Hawkins

Pre mňa bola kniha veľkým sklamaním. Zo začiatku ma ešte celkom bavila, ale zhruba od štvrtiny sa už dej vliekol hrozne pomaly. Hlavná hrdinka si ma počas celého príbehu ničím nezískala, nedokázala som si vytvoriť vzťah ani ku žiadnej z ostatných postáv. Rozuzlenie a záver boli ako vystrihnuté z béčkového trileru. Naozaj slabé.... celý text

Erebos - Hra, ktorá zabíja! 2011, Ursula Poznanski

S Ursulou Poznanski som sa zoznámila pred pár rokmi vďaka knihe Saeculum, ktorá ma vtedy v knižnici zaujala obálkou a o čosi neskôr veľmi príjemne prekvapila dejom. Preto som do Erebosu šla s pomerne vysokými očakávaniami, ktoré sa však nie celkom naplnili. Úvodné kapitoly sa mi zdali trochu nezáživné, potom sa to našťastie rozbehlo a zrazu som zistila, že knihu neviem pustiť z ruky :) Napriek tomu som sa nedokázala zžiť s predstavou, že (relatívne) normálne postavy boli schopné ublížiť iným len kvôli postupu v hre. (Trochu mi to pripomínalo Hru od Andersa de la Motte, v ktorej boli hráči motivovaní peniazmi a "slávou", čomu som uverila o niečo ľahšie.) Pasáže odohrávajúce sa v Erebose sa mi zdali celkom zaujímave a to aj napriek tomu, že nie som fanúšičkou fantasy a už vôbec nie RPG hier. Knihu odporúčam pre schopnosť vtiahnuť čitateľa do deja, ale určite netreba očakávať príliš premyslené alebo dramatické zvraty a prepracovaný záver, je to také priemerné, možno ľahko nadpriemerné čítanie.... celý text

Vymyslela som si ťa 2015, Francesca Zappia

Nemôžem povedať, že by to bola úplne zlá kniha, čítala sa ľahko, zo začiatku ma bavila a bola som zvedavá ako bude Alexin príbeh pokračovať. Ale čím bližšie ku koncu som sa dostávala, tým mi dej pripadal stále viac mimo reality. Mohla by som si myslieť, že sa tým autorka snažila podčiarknuť zhoršujúci sa zdravotný stav hlavnej hrdinky, ale skôr sa mi zdá, že šlo o snahu o dramatické a napínavé vyvrcholenie s prekvapivým rozuzlením. Bohužiaľ, u mňa to nefungovalo. SPOILER Všetko, počnúc mŕtvou Charlie (čo bolo, mimochodom 'prekvapivé' odhalenie, s ktorým som sa stretla už tretíkrát), cez psychopatického McCoya, až po Milesovo zranenie mi pripadalo hlúpe a zbytočné. Škoda, že sa autorka namiesto snahy o umelú gradáciu deja nedržala trošku viac pri zemi. Takto vo mne po dočítaní zostali len rozpačité pocity a sklamanie.... celý text

Cujo 1992, Stephen King

Musím sa priznať, že som od Cuja neočakávala nič svetoborné, myslela som si, že to bude niečo na štýl Pet Sematary (ktorý ma svojho času fakt sklamal), no nakoniec som bola veľmi príjemne prekvapená (hoci je otázne, či sa pri opise Kingových kníh dá použiť slovo "príjemne"). Cujo má tak trochu komornú atmosféru, napínavý dej a skvelo vykreslené postavy. Celý čas som tŕpla, ako to celé vypáli, aký osud tú-ktorú postavu čaká. Koniec som tipovala trošičku inak, ale tak či tak je to ďalšia výborná kingovka, pri ktorej som sedela ako priklincovaná :))... celý text