Ivan Kučera
přečtené 1278
Ztracené město v Amazonii
2010,
David Grann
Skvelá záležitosť, ktorá za to, že je skvelá, vďačí predovšetkým tomu, že skvelé boli udalosti, podľa ktorých vznikla. Teda, skvelé... Skvelé ako pre koho. Asi nie pre Fawcetta, ktorý sa zo svojej poslednej výpravy do úžasnej, no zároveň desivej a smrtonosnej Amazonky už nevrátil a nikdy sa nikomu nepodarilo zistiť, čo presne sa mu stalo. A aby toho nebolo málo, do pekla so sebou zobral aj vlastného syna a jeho najlepšieho kamaráta. Možností, čo sa im stalo, bolo neúrekom. Vskutku si ťažko vybrať krajšiu - kanibali, brutálne naladené indiánske kmene, vražedné zvieratá, nechutné choroby a v neposlednom rade nebezpečná divočina. Niektorí veria, že Fawcett nakoniec svoje vysnené Mesto Z našiel a aj so synom v ňom zostal až do smrti. Táto knižka Fawcettov koniec, samozrejme, neukáže, keďže sa nevie, čo sa mu stalo. A už sa to ani nikdy vedieť nebude. Téma je fascinujúca a pútavá. Bohužiaľ, filmové spracovanie z produkcie Brada Pitta z roku 2016 zostalo napriek snahe v polovici cesty.... celý text
Hannibal - Zrození
2007,
Thomas Harris
Veľké sklamanie, ktoré pôsobí skôr dojmom narýchlo spichnutého scenára k filmu, než ako plnohodnotný román. Vlastne je to skôr novela. Čo by, pochopiteľne, absolútne nevadilo. Vadí povrchný štýl, aký tu je prítomný a ktorý sa strašne nehodí k tomu, na čo som u Thomasa Harrisa zvyknutý. Ide o sklamanie obrovských rozmerov najmä po geniálnom Hannibalovi, ktorý už epickejší, zvrátenejší a vynikajúcejší byť asi nemohol. Toto je už len trpený dodatok/prequel, o ktorý nikto príliš nemal záujem, hoci nepopieram, že na prvý pohľad to nebol zlý nápad. Avšak práve v tom, že sme sa vinou tejto útlej a slabo napísanej knižky dozvedeli VŠETKO o jednej z najdémonickejších postáv americkej literatúry, sa ukázalo byť ako najväčší problém. Niektoré tajomstvá proste majú zostať nevysvetlené. Na prvý raz som si vravel, že je svojím spôsobom zábavné dozvedieť sa viac o Lecterovo detstve, o rodičoch, o sestre Miši, o jeho kanibalských provopočiatkoch. Ale naozaj je to napísané tak bez (autorovho) záujmu a chuti, bez farby a vône, skrátka hrozne sterilne, že ľutujem, že táto knižka vôbec existuje... hoci som v živote samozrejme čítal aj oveľa horšie. A film je na tom veľmi podobne. Harris bol k tomuto dielu svojím spôsobom prinútený, filmoví producenti totiž mali autorské práva na jeho postavu a vyjadrili záujem natočiť prequel. Mali právo urobiť to aj bez Harrisa, ale ponúkli mu spoluprácu a on (keďže Lectera ako jeho duchovný otec miloval) chtiac-nechtiac súhlasil, lebo mu bolo jasné, že to urobia s ním, alebo bez neho.... celý text
Hannibal
1999,
Thomas Harris
Za mňa bez debaty nielen najlepší diel lecterovskej ságy, ale aj jeden z "najhroznejších" psychotrilerov (hororov?), aké boli kedy napísané. Pamätám si, že na školskom výlete sme mali rozchod a každý za peniaze rodičov kupoval pivo alebo hovadiny a ja som sa pristavil pri pouličnom predajcovi kníh a kúpil som si túto pecku. Thomas Harris napísal vskutku monštruózne dielo, ktoré dupe na plyn od prvých strán, je obludné, je desivé, je cynické, zvrhlé a úžasne odporné, ale zároveň máte pocit, že to k tej postave skrátka patrí - je to predsa Hannibal Kanibal, nie Macko Uško. Autor ako keby súťažil sám so sebou, akú zvrhlejšiu postavu napíše, vďaka čomu je román impozantným panoptikom oblúd a netvorov v ľudskej koži, kde fakt neviete prísť na to, či je príšernejší skorumpovaný agent FBI, nemilosrdní lovci ľudí, Hannibalova stará preživšia obeť, jej sestra alebo komorník. Samotný Lecter z toho paradoxne vychádza ako najsympatickejšia postava, čo je šialené, ale svojím spôsobom jedinečné, lebo niečo také naozaj nevidíte/nečítate každý deň. No a k tomu nezabudnuteľné scény s úhormi a prasatami. Tento lov na Lectera uprostred dominantnej, úžasne opísanej Florencie (ktorú okamžite zatúžite navštíviť) si jednoducho fanúšik temného žánru v žiadnom prípade nesmie nechať ujsť a to ani ten, ktorého príliš nebavilo knižné Mlčanie jahniat (viem to, sám som jedným z nich). Inak, mne sa páčil aj Scottov film, hoc adaptácia do podoby scenára si vyžiadala nejednu obeť (najvýraznejšie je to badať zrejme na vyškrtnutej sestre).... celý text
Ptáci a jiné povídky
1991,
Daphne du Maurier
S touto zbierkou som sa prvý raz stretol v 90. rokoch v novomestskej knižnici, kde som v skromnej JEDNEJ poličke venovanej hororovým knižkám hľadal niečo fajnové od Kinga. No mal som smolu, nič nemali. Tak som siahol po Daphne Du Maurier. A ľutoval som. Strašne ma to nebavilo a hrozne ma to nudilo. V r. 2019, keď v Motte vyšla reedícia s namakanou obálkou, som si ale povedal, že zbierke dám ešte jednu šancu a presvedčením, že som sa za tých pár desaťročí (snáď!) nejak čitateľsko-literárne vyvinul a možno ocením veci, ktoré som vtedy ignoroval äach tá mladosť pochabosť!). A naozaj, už to bolo oveľa lepšie. Najlepšími poviedkami sú Těď se nedívej (mám rád aj film s Donaldom Sutherlandom), Ptáci (slávna Hitchcockova snímka s predlohou veľa spoločného nemá) a vrcholom zbierky je mrazivá, perfektne napísaná (hoci je pravdou, že nie príliš hororová, no to je subjektívne) Jabloň. Zvyšné poviedky sú skôr do počtu; nie sú zlé, ale ani perfektné. Charakterizoval by som ich ako priemerné (Nechoď po půlnoci, Alibi). S jednou výnimkou: Modré čočky sú príšerné a nikdy nemali byť nikde uverejnené, dvojnásobne nie v tejto knihe. Vnímam pozitívne, že som dal Daphne šancu na reparát a som rád, že jej zbierku môžem zaradiť do svojej súkromnej domácej knižnice. Ale s jej ďalšími príbehmi to už zrejme skúšať nebudem.... celý text
Vycházející slunce
2008,
Michael Crichton
Klasický Crichton: detailne si naštudoval originálnu tému a následne o nej napísal knihu. Po Vikingoch, primátoch, džungli, či dinosauroch, prišla rada na japonskú kultúru. Hoc mnohí za tým vidia xenofóbiu a rasizmus, mne to pripadá spiatočnícke; tvrdiť, že Japonci nepáchajú vraždy, je asi rovnaké, ako to povedať o Rumunoch, Islanďanoch, Novozélanďanoch alebo Slovákoch. Proste hovadina. Autor sa tu navyše nejeden raz prejavuje značne sebakriticky napr. strieľaním si (ehm) do vlastných (amerických) radov čo sa týka vysokej kriminality. Knihu som prvý raz čítal v 9O. rokov ako puberťák a následne som sa k nej s chuťou vrátil v r. 2023. Musím skonštatovať, že je to fakt dobré, i keď paradoxne to stráca ťah na bránku vo finále, kedy to malo naopak najviac schmatnúť čitateľa pod krk. A do chodu firiem sa Crichton zamotáva azda príliš detailne, vystavujúc sa tak riziku nudy. Crichton si fascinujúcu japonskú kultúru detailne naštudoval a je to poznať. Ďalšou témou, do ktorej naplno šliapol, je technika (kamerové záznamy, ich falšovanie atď.). Na počiatku 9O. rokov, kedy tento bestseller vznikol, to bola skutočne nová téma. Kuriózne je, že vyšetrovateľom sa nepáči, že kamerové zábery nesmú byť použité ako dôkaz pred súdom z dôvodu hrozby sfalšovania a napokon sa de facto ukáže, že oni sami sa presne takého falšovania stali obeťami. Postavy nie sú ktovieako životné, takto proste Crichton vždy písal, bolo to neosobné a chladnokrvné, ale konkrétne v tomto prípade situáciu zachraňuje, že som neustále mal pred očami filmovú dvojku Connery/Snipes.... celý text
Koule
1998,
Michael Crichton
V češtine je to pekne divný názov, to vám teda poviem. Koule. Hmmm, no nič. S Netvormi z hmiel a Jurským parkom asi moja najobľúbenejšia crihtonovčina. Vynikajúce, tiesnivé a bravúrne hororové prostredie obrovskej, špičkovo vybavenej (=drahej) podmorskej stanice. K tomu (ako to mal Crichton vždy rád) skupina špičkových odborníkov a vedcov. Aj tento profesijný výber veľmi veľa vypovedá o tom, že Crichton na to išiel inak, než iní komerční autori tej doby. Tí by (kvázi)frajersky siahli po mariňákoch, zabijakoch, generáloch. Crichtonovi hrdinovia sú naopak chladnokrvní vzdelanci, muži a ženy rozumu, vedci, odborníci. Autor hlboko pod morskú hladinu neposlal votrelecké komando so smartgunmi, ale napr. biochemičku alebo psychológa špecializujúceho sa na extrémne tragédie. Pod vodnou hladinou sa stretnú zoči-voči veciam, na aké by nebola pripravená žiadna ľudská bytosť. Ani tá s najvyšším IQ (a vzdelaním). Kniha je skvelá, možno koniec ma trochu sklamal, ale inak je to ozaj hororová sci-fi bomba. Prekvapivo sa mi páčilo aj temné filmové spracovanie s Dustinom Hoffmanom, hoci disponovalo viacerými zmenami. Keď sa o niekoľko desaťročí neskôr na úspech knihy pokúsil nadviazať Nick Cutter svojím románom Hlubina, už to nebolo ono (a ešte viac vynikla Crichtonova zručnosť).... celý text
Ztracený svět
2006,
Michael Crichton
Celé zle. Nejde o to, že Stratený svet kniha nemá skoro nič spoločné so Strateným svetom filmom. Ani v prípade jednotky to predsa nebolo inak, dejové rozdiely boli priepastné. No vtedy bol výsledkom skvelý film a skvelá kniha (každý paradoxne z iných dôvodov). Stratený svet film je síce priemerný (dodnes si pamätám, aké sklamanie ma v kine v lete 1997 čakalo), ale oproti knihe sa jedná o hotové veľdielo. Knižka je podozrivo krátka a veľmi slabo napísaná. Ako keby ju napísal skôr nejaký počítač a potom ju Crichton jemne upravil, aby sa nepovedalo. Úplne nezaujímavá, ledabolo napísaná, postavy mdlé. Skôr chatrná predloha k filmu, než plnohodnotný román. Ani Crichtonov sequel, tak ako jednotka, nemá s filmom veľa spoločného.... celý text