Ivan Kučera
přečtené 1279
To
1993,
Stephen King
To ma nikdy bohvieako nebavilo. Nebolo zlé, ale (na rozdiel od množstva iných čitateľov) nevnímam ho ako megaultimátny horor storočia. Pamätám si, že som ako dieťa o ňom čítal neskutočné legendy. Vraj je to bohovská, desivá hororová pecka. Potom som začal zarábať a pustil som sa do dopĺňania si svojich literárnych medzier. Vrátane Osvietenia a To. A výsledok? Brutálne sklamanie. To ma nesklamalo až tak, ako Osvietenie, ale aj tak je to dosť slabá kniha a nechápem všetko to nadšenie okolo nej. Páčili sa mi skvelé retrospektívy do temnej minulosti prekliateho mestečka Derry. Páčila sa mi postava Bena - "strážcu majáku", ktorý zostáva v milovanom a zároveň nenávidenom Derry po tom, čo z neho všetci kamaráti odídu. Páčili sa mi erotické scény, ktoré sú ešte i na dnešnú dobu vcelku odvážne. Inak ale sklamanie, zaliečavé vzťahy, nesympatické dialógy, priemerné postavy. Temné léto od Dana Simmonsa, pokladané za kópiu To, ma bavilo viac.... celý text
Mlha
2007,
Stephen King
Nie je to až také dobré, ako by sa mohlo zdať. Hoci má Mlha skvelú povesť, pod atraktívnym obalom zas až tak atraktívny obsah v skutočnosti vôbec nedrieme. Mám poviedkového (ale nielen toho) Kinga rád, no určite vydal aj lepšie zbierky (kultovú Noční směnu napríklad). Kniha Mlha obsahuje poriadne vysoký počet poviedok (resp. dokonca aj básní) – až 22. Rozprestierajú sa na masívnom priestore 552 strán, ale bohužiaľ v tomto prípade platí, že kvantita nie je kvalita. Trúfam a dovolím si tvrdiť, že väčšina poviedok z tejto zbierky nie je dobrá. Aspoň teda pre mňa určite. Niektoré sú priemerné a podpriemerné a niektoré dokonca vyložene zlé (I povstal Kain, Babička, Jaunt, Kšeft na svadbě). Za vyložene špičkové a hodné vystavenia do vitrínky majstrovských poviedok by som okrem ústrednej Mlhy (viac novely, než poviedky) zaradil Prám a určite jednu z najlepších vecí, aké som Kedy od Kinga čítal, fenomenálnu Zkratku pani Toddové.... celý text
Geraldova hra
1996,
Stephen King
Mnohí tvrdia, že touto knihou započal úpadok fenomenálneho Kinga. Pre mňa naopak Geraldova hra predstavuje jeden z jeho najsilnejších príbehov. Dokonalá atmosféra jazera uprostred zahmlených, jesenno-zimných lesov. Všade sa rozlieha desivé, hlučné ticho. Len občas ho naruší trýznivo kvílivé zaškriekanie potápky, ktorú niečo vyplašilo (ale čo preboha?!) a vzdialený, monotónny rachot motorovej píly. Skvelé postavy v čele s bojovníčkou Jessie, ktorá si taký koniec, aký dostala, musela tvrdo vybojovať. Ale tak už to v Stephenových knihách chodí, však? Mnohé krvavé scény sú napísané natoľko realisticky, že mi pri ich čítaní bolo zle. A to rozhodne nepatrím k čitateľom, ktorých znepokojí trocha literárnej krvi. Poviem to takto: Cujo bol oproti tomuto prechádzka ružovou záhradou. A potom "to" príde. Tieň v kúte miestnosti. Možno len hra pojašených, vetrom rozbláznených konárov na vnútorných stenách chaty. Avšak možno skutočný, reálny tieň niekoho pomäteného. Niekoho, kto chce ubližovať. Lebo to už v minulosti viackrát urobil, veľmi sa mu to páčilo, prešlo mu to a tak to skúša zas a znova. Koniec je potom skvelou a dojemnou satisfakciou. Filmová adaptácia je fajn a s prižmúrenými očami ľahko nadpriemerná, ale nie je to ono, kasting sa mohol vydariť viac a scény s nočným "hosťom" sú odfláknuté, vlastne tam takmer vôbec nie sú (!).... celý text
Prokletí Salemu
1994,
Stephen King
Ak to budeme vnímať v kontexte doby, je Prekliatie Salemu zaslúžená klasika, kult a nepochybne legenda a perla (upírskeho) žánru. V 70. rokoch 20. storočia na tom literárny horor nejako extra dobre veru nebol. Musel prísť až Stephen King, aby ho katapultoval (a zároveň aj sám seba) medzi bestsellerovú špičku. Nepodceňoval nielen čitateľa, ale ani žáner ako taký. Kým iní autori považovali v hororoch za nedôležité zoznámiť čitateľov bližšie s postavami, King písal hrdinov (a aj záporákov) po psychologickej stránke tak zručne, až to možno občas prestávalo byť „čistým“ hororom a robilo to z jeho kníh, prepáčte, niečo „viac“. Prekliatie Salemu je na tom rovnako. Nekoná sa žiadne trápne, lacné oblbovanie, ale predstavenie plné slušných dialógov, dobre spracovaných postáv (a vzťahov medzi nimi) a situáciu pochopiteľne značným spôsobom vylepšuje aj nezameniteľný autorov svižný štýl písania, ktorý vás chytí a už nepustí. Bohužiaľ, knižka podľa mňa za tie desaťročia od svojho vydania zostarla. Dnes už málokoho dostane horor o upíroch, postupne ovládajúcich americké mestečko. A to platí nielen dnes, v roku 2021, kedy píšem tento komentár, ale platilo to už niekde okolo roku 2002, kedy som si knižku za prvé vlastné zarobené peniaze kúpil (spolu s Osvietením) vo viere, že to budú strašidelné pecky, ktoré ma odrovnajú. Nič také sa však nakoniec nekonalo. Zlé to nie je, ale 4* si to podľa mňa nezaslúži, na to je to na môj vkus miestami predsa len už až príliš zdĺhavé a pomalé a postavy mi nijak špeciálne neprirástli k srdcu. Oceňujem mrazivú, geniálnu myšlienku (z ktorej vychádzala samozrejme aj Stephenova poviedka Kukuričné deti): dá sa zničiť mesto bez toho, aby si to všimol cestujúci, ktorý ním náhodou prechádza? V r. 1979 natočil Tobe Hooper solídnu filmovú adaptáciu, v r. 1987 vzniklo voľné pokračovanie a v roku 2004 mini-séria s Donaldom Sutherlandom.... celý text
