aquarius555
přečtené 454
Piranesi
2021,
Susanna Clarke
Kniha sa do rozdeliť na tri časti. Prvých cca 100 strán, kedy čitateľ nevie koľká bije a nechá sa unášať snovou atmosférou ako zo surreálne fantazijných malieb sa mi páčila najviac. Kniha ma fascinovala, akoby opisovala moje zabudnuté sny, akoby čerpala z nášho kolektívneho podvedomia äalebo nevedomia?). Potom nasleduje zhruba rovnako dlhá časť vysvetlovacia, kedy zisťujeme, čo sa to vlastne deje, a bohužiaľ, aj keď je to vysvetlenie uspokojivé, je dosť banálne a každé ďalšie odhalenie je čoraz predvídateľnejšie. A je to všetko až moc doslovné. Kde sa podeli sny? Mal som pocit akoby som čítal literárne spracovanie nejakej celkom dobrej epizódy z Doctora Who. Ostatne na doktorovho dlhoročného autora Stevena Moffata a jeho asi najlepšiu epizódu Don't blink autorka priamo odkazuje. Ale potom nasleduje záver a krásny melancholický horkosladký epilóg, ktorý to našťastie trochu zachraňuje. No po geniálnom Jonathanovi Strangeovi a prihliadnuc k tomu ako dlho sme na ďalšiu knihu autorky čakali sa nedokážem ubrániť sklamaniu.... celý text
