zipporah komentáře u knih

Verím, že má knihy, ktoré sú lepšie a aspoň pre jednu knižku si zaslúži autor všetko to vyznamenanie, ktoré mu vy ľudia Zeme poskytujete zdarma, "kdežto" vám život neposkytne zdarma nič a práve v tom je paradox úspechu.

3 01.01.2012

Začala som to čítať, ale to sa nedalo proste, som si toho vedomá, že som to čítala aj v nevhodnom prostredí, kde boli ľudia... tak zložité bľaboty, autor vravel, že ľutuje, že nie je farebná tlač... ja ľutujem, že som nedošla ani po stovku. Škoda, ale nech mi už nikto nepovie, že Idiot je ťažká kniha, lebo dostane komára z pohára.

Pán Knightley je najlepší, lepší než Darcy, pretože je dokonalý a je nežiadúca pravdepodobnosť, že taký v skutočnosti existuje na Zemi, o to žiadúcejšie, aby sa vyskytol v knihe, ale len písanej perom Austenovej!!! Filmový s Gwyneth Paltrow je skvelý. Príbeh je najlepší, z tých, čo som čítala, Emma baví, jediná vec, ktorú autorke neodpustím je môj čistý predsudok z dvadsaťročného!!! vekového rozdielu medzi ústrednými postavami.

3 29.12.2011

Zbytočne písať, toto je povinnosť milovníkov detektívok, podobne ako Meno ruže. Výtečné story a ja hlúpa pri tejto knihe som sa odnaučila listovať dozadu. Pretože som videla meno vraha vzadu, keď písal záverečný list. Bola som v pomykove, lebo naaranžoval vlastnú smrť, ale predsa len, bolo a je to stále pre mňa veľké ponaučenie NELISTOVAŤ dozadu!

3 23.12.2011

pozerám, že skoro všetko po päť hviezdičiek, o dačom to svedčí, záver ma položil, také dačo by som nečakala ani po tisícke prečítaných detektívok, toto však bola kniha z tých prvých, čo som čítala, také dačo asi ani nebolo napísané, toto musí prečítať každý opravdový milovník detektívok, neviem, kedy sa narodil arthur conan doyle, ale on tiež:D

3 21.12.2011

zlovlk napísal pekne komentár, najmä toto: "Autorka vše dávkuje přesně rukou lékárníka se čtyřicetiletou praxí - nevinnost, radost, vtip i smutek."
vďaka Anne som začala v šestnástich všímať si prírodu a každý malý detail sveta, vrátane obrubníka... osobne aj tak mám veľa s ňou spoločného s výnimkou Gilberta, bola to prvá hrdinka, ktorá mi bola podobná, tiež som toho navystrájala v živote a mám pre krásne jarné biele stromy slabosť... takých rojkov a rozletujúcich postáv je habadej

3 21.12.2011

Najlepší ruský román 20. storočia. To bol prvý dôvod, prečo som brala do rúk knihu. Poznamenávam, že predtým som prečítala všeličo od Rusov, ale po prvej kapitole som bola esteticky rozvalená na zemi a len som tak civela do steny a ohmatávala si krk. Potom som pochopila, prečo sa električiek obávam. Hnusné veľké mašiny! A po prelete vtáčika pri fontáne, Pilátová druhá kapitola, som začala šantiť s myšlienkou, ktorá pretrvala do záveru knihy: že vlastne Bulgakov použil štýl a tému, ktorá dnes ide na dračku... lenže s tým, že tento príbeh nesie hodnotu veľkú, ale to je na inú tému (nechcem vôbec tvrdiť, že dnes hodnotné fantasy books nejestvujú). Príbeh je výťažok mnohých prvkov, fantasy, nábožko, je to ešte univerzálnejšia kniha než Meno ruže, pretože myslí na trochu viac vecí naraz, ale to nie je podstatné, obe knihy sa porovnávať nedajú, v skutočnosti sú to priepastne rozdielne bestsellery, ktoré by každý fajnšmeker mal mať oťukané očami.
PS: Ja by som raňajkovala s Kantom tiež...

3 20.12.2011

Oddychovka popisujúca významnejšie reálie o živote na SVK, sú to témy, ktoré hýbali nielen Slovenskom v tom období, ale niečo mám načítané aj z ruskej veľmoci, s čím bojovala v 90tych rokoch. Podklady pre príbeh mali dobré informácie, vedomosti a preto bohužiaľ, na úkor vyššej predajnosti, jazykový štýl či nejaká umelecká hodnota sa prepadli pod zem. Škoda, lebo niet pochýb, že autor je študovaný a vnímavý. Kapitalizmus a potreby súčasného čitateľa spravia zo spisovateľa iba pisateľa, a to považujem občas za tragédiu ako v tomto prípade.
Jeden úryvok mi pripomenul slová Putina, ktorý sa podobne vyjadril v jednom rozhovore o tom, že nezáleží na tom, čo je dobré a čo zlé. A taká je pravda, stádo to nepochopí, na to treba začať rozmýšľať o trochu viac :)

"S hrôzou si uvedomil, že sa pred ním roztvoril priestor, kde nebolo žiadne dobro a zlo, ale len množstvo rovnako zlých, celkom amorálnych skupín, bojujúcich medzi sebou o moc, vplyv, peniaze, čokoľvek."

Dôležité je položiť si teraz otázku, "v záujme koho alebo čoho získava nejaký politik vplyv, peniaze, moc..." a hľadať odpoveď v prehľadoch jeho aktivít, ktoré ponúkajú skôr odborné knihy, diplomovky alebo vedecké články, nie v názoroch, ktoré najčastejšie ponúkajú masmédiá.

2 28.05.2024

Jéééj, ako dobre, že mi kniha padla do oka v knižnici, mala čudný názov, tak som ju pre názov (a útlosť) vzala, veď vo štvrtok som sa narodila. No tak toto som nečakala!!! Aké prekvapenie!!! A ešte po otrasnej knihe od Zygara, ktorému napadlo do svojej politickej knihy zatiahnuť medzi protagonistov totálne apolitického Gogoľa. A práve Chesterton na opačnom póle nie bezhlavo vsúva do tohto príbehu postavičku s kadejakým výzorom, ktorá prezentuje Gogoľa. To je úžasné, lebo príbeh je skvelý a taký gogoľovský (teda aj vtipný, ale je to adamsovský humor), nechýba tomu nos :D, a tak trochu je nezrozumiteľný asi ako všetko, čo začína na "meta". Keby som nepoznala Gogoľa, chápala by som ešte menej. Záver bol krásny, dojímavý, čítala som si ho nahlas a predstavovala si posledné mesiace života môjho milovaného spisovateľa, o ktorých hovorí aj Nedeľa. Sedela som v kresle, počúvala Ho a koniec koncov si ma Chesterton získal, pretože opisuje aj tvorbu, život Gogoľa.

"Pretože sa ho bojím a vo vesmíre by sme nemali nechávať veci, ktorých sa obávame." (Syme)

2 25.01.2024

Je neuveriteľné, ako dokázal v 16 rokoch Victor Hugo svoju originalitu vo výbere témy, ktorou ma fakt prekvapil. Neskôr dielo prepracoval, je však cítiť, že ide o prvotinu. Fantázia. Nenapadlo by mi, že si raz budem čítať romancu o zamilovanom černochovi, hoci téma otroctva je v jeho tvorbe number one. V Pierrotovi je budúcnosť Hugových ďalších ušľachtilých, silných, velikánskych románových postáv ako je Esmeralda, Jean Valjean, Fantine, Gwynplaine, Ursus, Gilliatt, ale aj... môj Zvoník Quasimodo... Už tu miestami preukazuje svoje typické budúce jazykové vyjadrovanie, za ktoré ho literárni kritici označili ako "kamenného spisovateľa". Už tu môžete čítať jeho vetičky plné právd zakliesnených v štrukturálne jednoduchej vetnej architektúre. "Otroctví neubírá na cti, lokajství ponižuje."

Vravím áno!

2 22.12.2023

Mnohé veci, o ktorých píše Hugo, dodnes fungujú. Tak napríklad otroctvo v podobe dlhov (hypotéky, pôžičky, úvery, blablabla)... "Veriteľ je horší než pán, pretože pán má v moci len vašu osobu, kým veriteľ má v moci vašu dôstojnosť." Jedno šťastie, že Marius nemusel predávať vlastné zuby ako Fantine.

Potom ma zaujal ešte jeden odsek, ktorý sem hádžem: "... mozgy zaujaté múdrosťou alebo bláznovstvom, alebo, čo sa neraz stáva, tým i oným, len veľmi pomaly prepúšťajú do seba veci tohto života. Ich vlastný osud je im vzdialený. Z takých sústredení na jedno jediné vyplýva určitá pasívnosť, ktorá keby bola teoreticky podopretá, podobala by sa filozofii. Taký človek upadá, spúšťa sa i opúšťa sa, a ani si to sám neuvedomuje. Rozumie sa, vždy sa to končí precitnutím, ale býva už neskoro."

Pod tým "bláznovstvom" si viem predstaviť novodobého človeka, ktorý sa od rána do večera nezastaví, športuje, výletuje, má naplánovaný rok a pol života dopredu, možno je to dobrodruh, možno cestovateľ, skrátka vyhľadávač zážitkov. Až kým raz neprecitne a nepochopí, že sa správal ako blázon a život mu pretiekol v dobrodružstvách, ktoré sú mu už naprd platné. Zmôže sa iba na "užíval som si život"... aby zanedbal to najpodstatnejšie: medziľudské vzťahy.

2 24.08.2023

Z celej trilógie najpútavejšia pasáž je bez pochýb čas strávený v Ifskej pevnosti v prvej časti... Musím sa však priznať, že od Dumasa ma viac bavil Kráľovnin náhrdelník a som rada, že som toto dočítala. Ako oddychovka je to fajn. Vnímam tu silný kontrast medzi štýlom Dumasa, ktorý je taký teatrálny a dosť divadelný pri emočných scénach, zatiaľ čo Hugova práca so slovom v čase odhaľovania emócií je omnoho desivejšia a stručná ako kameň na zemi. V tom je celý paradox, kameň kričí viac než ľudské ústa (Dumas) a o tom je celý Hugo. Neviem sa dočkať Bedárov.

2 20.07.2023

Ruské byliny sú cenným dedičstvom. Nemám taký prehľad o starých mestách, no už si budem pamätať, aké staručké mestá sú Halič a Novgorod. Čo som si všimla na štruktúre bylín, je opakovanie slov, viet, s tým som sa teda ešte nestretla v takej vysokej frekvencii, čo mi však neprekážalo v čítaní. Akurát pri dvoch som mala pochybnosti, či som pretočila stránku :D Túto knihu by som aj rada vlastnila, má pekné ilustrácie. Teraz už viem, ako vznikol Dunaj:) Najväčšími hrdinami sú Iľja Muromec, Aľoša Neviemakyč:D a Dobryňa Nepamätovič:):) Ambiciózne ženy a feministky určite poteší, že jedna bylina je o odvážnej žene, ktorá získala späť uväzneného muža vlastnými výnimočnými schopnosťami. O ženách sa v takom starom literárnom svete píše skoro ako o rovnocenných bytostiach napriek patriarchii a to typickým ruským vkusným štýlom, v ktorom cítiť úctu a rešpekt voči ženám. Zaujímavé je aj zistenie, že častým dejom bylín je posed na hostine ako v karčme s Voloďom kniežaťom, a na tejto hostine figuruje samoľúbosť, vystatovačnosť. Porozmýšľajte koho...

2 08.06.2023

Dumasovka dumasovská:) Výborné čítanie, väzenie som prežívala s budúcim grófom, dávala som tipy, koľko to bude času, ale neprezradím a tip bol nesprávny :D Atmosféra super, dialógy francúzskej smotánky - azda to je najväčšia doména Dumasa. Cítim, že druhý diel bude v tomto smere silnejší.
Prihadzujem pár citátov, ktoré sa mi páčili:

V politike, môj drahý, vieš to predsa práve tak dobre ako ja, nie sú ľudia, ale myšlienky, niet citov, ale sú iba záujmy, v politike sa nezabíja človek, ale odstraňuje sa prekážka, to je všetko.

Vždy som sa väčšmi bál pera, fľašky s černidlom a hárka papieru, ako šable a pištole. Caderousse

Nešťastie prehlbuje ľudský um. Väzenie ma donútilo sústrediť sa na jeden bod a vypäť všetky svoje schopnosti. Zrážali sa v úzkom priestore, a ako vieš, zo zrážky mrakov vzniká elektrina, z elektriny blesk, z blesku svetlo.abbé Faria

2 17.04.2023

Tak ešte mi rezonuje trochu lepšie premyslený príbeh Smrť pani McGintyovej.. ako oddychovka super, Agáta sa musela z druhého sveta na mne pobaviť. Pri drozdoch mi totiž hneď napadlo, či nepôjde o motív morálny, teda zabíjajúca osoba by prvú vraždu vykonala pre druhú ženbu obete. A prečo? No lebo drozdy sú typické monogamným životom a zostávajú si verní po celý život :D Kanešna, toto už je výsledok prepracovaného mozgu, ktorý nevie, nad čím ešte špekulovať!

2 07.04.2023

Odmeny za "pochopenie" neboli nikdy také obrovské. A tresty za finančnú nevzdelanosť neboli nikdy také tvrdé...

Táto kniha mi otvorila oči po mnohých stránkach. Znovu ale ich mám privreté , pretože táto téma je najslabšia parketa mojej mozgovej činnosti. Nemôžem sa ani radiť medzi tých, ktorí by pochopili všetkému, čo bolo napísané. Nemyslím si ani, že by kniha ponúkala prehľadné a zrozumiteľné dejiny, chýbal mi v tom nejaký ucelený systém, resp. pravidlá, podľa ktorých vyberal autor príbehy, kľúčových ľudí a tak. Peniaze sú však taká autentická a bytostná téma, že mi je to jedno. Nie je mi však jedno, že ma často privádzali do zúfalstva bezmocnosť a nechápanie textu. Prelúskala som však knihu do konca, navštívila banku :D, vypísala si pojmy, množstvo infošiek... Vzhľadom na dôležitosť témy by som fakticky bola za reformu v školstve presne kvôli tomuto. Finančná negramotnosť. Som za predmet, na ktorom by sa neučilo iba vypisovanie šeku, ale dejiny finančníctva už len preto, že svet stále bol, je a bude o peniazoch, aj keby padli, lebo ešte existujú čísla :D Keby som sa ocitla zoči-voči zložitému svetu finančníctva omnoho skôr, dnes by som nevešala hlavu a nebola taká zúfalá z vlastnej tuposti, keď som nevedela vyriešiť ani jednoduchý príklad pálky a loptičky...

Toto je jedna z najužitočnejších kníh, aké som kedy čítala, ale aj úplne najťažších. Umberto Eco je bezpečná jazda horskou dráhou, no Vzostup peňazí bolo čítanie bez istenia a musím konštatovať, že modriny na mozgu sú pre mňa ponaučením do budúcna, aby som sa s témou peňazí stretávala častejšie. Aj napriek častej nezrozumiteľnosti rozhodne knihu odporúčam.

2 17.03.2023

Ako musia zasiahnuť takéto básne tých, ktorí radi vynikajú z davu, pre také povahové typy sú Baudelairove básne pohladením ega. Atmosféra básní a kombinácie slov sú krásne, mal talent. Pokiaľ ide o samotný obsah, tu už občas zakopáva život... obsah nie je až taký výnimočný, muž píše o ženských prsiach, skladá dráždivé veršíky, lenže na tom nie je nič výnimočné, akurát zveršoval Schopenhauerove prozaické žalospevy o živočíšnych pudoch, ktorých sa sám tiež nevedel zbaviť ani ako starý cap. Tiež zdedil veľa majetku.

Kto už chytil život za pačesy a život nechytil za pačesy jeho, teda nechytilo ho po 50tke to chlípne obdobie lapania druhého mladíckeho dychu, obdobie výnimočne štedré k zvýšenému počtu rozvodov po celom svete, vie, že je to nesmrteľne nudná téma ako hodiny dejepisu, kde sa strieda vojna s obdobím mieru, v ktorom sa pripravuje ľudstvo na ďalšiu vojnu, a tak dokola. Výnimočným je ten obsah vďaka načasovaniu doby, v ktorej písal, čím sa stal predchodcom tých Ďalších izmov, ktoré sme sa museli krvopotne bifľovať:D Ešte k tomu Francúz v kombinácii s dedičskými vlastnosťami, amen, prehajdákal majetky ako sa na správneho rebela patrí a tým si získal srdcia najmä mladších ročníkov, ktorým najkrajšie vonia červené víno a najviac svetla (s ktorým prichádza osvícení) vidia v tme... Som však rada, že som si mohla konečne prečítať niečo z môjho starého zoznamu "Chystám se číst".

Příroda, to je chrám s živými pilíři,
jež někdy zmateně svou řečí promlouvají;
člověk tam lesem jde a bloudí jinotaji,
les si ho důvěrně a známě prohlíží.
(Vztahy)

Bůh, aby uspal zášť a čelil lhostejnosti,
všech starých proklatců, hynoucích ve
skrytosti,
vymyslil spánek, hnut výčitkou svědomí,
a člověk víno zas, to dítě sluneční.
(Víno hadrářů)

2 30.11.2022

Dám na just 4 hviezdičky, chýbalo mi viac scén so Zaglobom, joj! Hoci Kmicic je tiež sympatická postava a Boguslaw asi nová najzaujímavejšia z celej Potopy. Sienkewiczov čitateľ ale nie je o nič ukrátený, dej beží plynule. Mám už ale rozčítaného pána Wolodyho, dúfam, že Boguslaw dostane viac priestoru, než ten politický. Hneď po slovnom spojení "Basia má dve pištole" som našla po troch knihách jedno veľké rozuzlenie, na ktoré som fakt čakala v troch knihách:D A je to neskutočné, nechcem spamovať a ešte o inej knihe, no prvá lekcia šermovania ma úplne dostala, roztatárila, toto zažiť, to je sen každej, ktorá sa vidí vo Fantaghiro:D A jedine pre tie komplimenty by stálo za to vrátiť sa do tých dôb, čo tí gavalieri zo seba sypali, ak je to teda tak, ako píše autor :D

2 19.11.2022

Pochválim sa s dovolením... :D s prehľadom som odhalila zločinnú osobu!! Neviem sa inak vyjadriť, aby som nezanechala v komentári stopu pre budúcich čitateľov;) To je už druhá kniha, v ktorej sa mi to podarilo, takže sa hlásim na pracovný pohovor na miesto Hastingsa. Na správnych 60% som nazbierala dôvody k môjmu tipu, vrátane minulosti panej Folliatovej a jej rodiny, no samozrejme, Agáta tam zanechala drobnučké stopy, ktoré ma zviedli na iné vyfantazírované príbehy, či už to boli stopárky, texty v komiksoch, les, norkové kožuchy... Môj mozog začína zbierať plody z dlhodobého čítania jej detektívok :)

2 31.07.2022

"Čo je to zrnko kaviáru? Je to svet i objekt spotreby; ako objekt spotreby nepredstavuje zrnko kaviáru uspokojivú celistvosť; takou celistvosťou je len kaviár: súhrn zrniek kaviáru: spotrebiteľ nevidí zrnká kaviáru, ale vidí kaviár, teda zhluk zrniek kaviáru, natretých na podávaný obložený chlebík. Takto sa telá indivíduí, letiacich na chodník, menia na Nevskom prospekte na orgány spoločného tela, na zrnká kaviáru: chodníky Nevského – sú polia chlebíčkov."

V tomto okamihu sa mi tak veľmi zacnelo za Petrohradom, až to bola neznesiteľná bolesť v srdci... Spomínam si na môj chlebíček s oranžovým kaviárom, vytapetované steny s motívom bambusov a zelene, v pozadí rádio hrajúce old music, stôl s novinovým motívom pripomínajúci články z 30tych rokov 20.storočia a v mojej blízkosti vzrušujúce debaty v ruštine. A v mojom srdci spokojnosť z návštevy múzea o mojom krásnom a ušľachtilom Fiodorovi Michajlovičovi Dostojevskom. Tak veľmi sa mi cnie za Petrohradom a Moskvou. Prekrásne ruské perly, ktoré neprekonalo v mojich očiach žiadne mesto, nie, nie, vôbec nie, pretože Petrohrad je najkrajšie, najkultúrnejšie, najčistejšie mesto na svete aj bez Medeného jazdca, no ale bez neho a švédskych zajatcov by nebol Petrohrad! Šla by som aj za predavačku, len aby som mohla žiť aspoň rok v Peterburgu, kde sa vláčia po Nevskom prospekte kohútie, žabacie, konské minionskéééé nosy, ale aj tváre s absenciou nosov :D Andrej Belyj je kombinácia Gogoľa a Bulgakova, bez debaty. Gogoľ... Gogoľova živosť ovenčená Bulgakovovým prehľadom v rôznych odvetviach ľudskej po... ne... podarenej spoločnosti. Pri čítaní až cítiť cigaretový dym spisovateľa, ktorý z okna vyzerá toho, ktorému chýba nos, alebo počúva z diaľky koncert Čajkovského... Óóó... kiežby sa vrátili tie časy, keď som mala o pár mozgových buniek viac a dokázala som rozumieť väčšiemu počtu riadkov kníh, ako je táto. Napriek tomu, užila som si ju. Je to čitateľsky náročná kniha plná symbolov, no atmosféra je jedinečná a už keď nie je možné Rusko navštíviť, aj toto môže predstavovať príjemný pobyt v Petrohrade. Veľkú prácu odviedla prekladateľka, keby tu boli aj preklepy, čitateľ jednoducho musí obdivovať tú schopnosť preložiť tento autorov jazyk. Často zvláštnym výberom slov dokáže vyobraziť reálny detail, situáciu, s čím dnes sa už v modernej literatúre zrejme nestretávame. Tu sa človek skrátka zamýšľa nad tým, či dnešný spisovateľ je schopný podať takýto umelecký výkon na úkor obsahu. Lebo toto je prípad príbehu odohrávajúceho sa v Petrohrade. Nečakajte veľa deju, podobné knihy píšu skutoční majstri schovávajúci v srdciach svoje M(m)argarétky...

... veď pochopiť – znamená už takmer nájsť ospravedlnenie...

2 28.06.2022