Starmoon komentáře u knih

Veľmi slušná detektívka. Síce tu chýbali nejaké dramatickejšie zvraty, intelektuálne hádanky či zaujímavé lokácie/vzťahy/postavy, ktoré ma v tomto žánri obyčajne priťahujú, zato však všetko menované bolo pre mňa primerane vynahradené realisticky opísanými postavami, policajnými postupmi, žurnalistickou prácou či rodinnými vzťahmi hlavného hrdinu, ľudsky sympatického Wistinga. No a posledných 100 strán som prečítala na jeden nádych (samozrejme; nakoľko mi to životné okolnosti dovoľujú ;)) predsavziac si, že nepôjdem spať, kým nezistím, ako to všetko bolo, aj keby som na druhý deň mala fungovať v zombie režime.

Za mňa teda čitateľská spokojnosť a možno sa časom rada poobzerám aj po ďalších autorových knihách.

4 29.06.2023

Pred pár rokmi som čítala iný román o sv. Hildegarde, konkrétne Živé svetlo od Wilhelma Hünermanna. Práve vďaka nemu sa mi stala Hildegarda sympatická, a práve vďaka nemu som si o nej chcela prečítať viac. Tento Kochovej román bol však v mojom prípade krokom vedľa; autorka podľa mňa mala priveľké umelecké ambície, ktoré vyústili do prekombinovanej fabuly. To by nemusel byť problém, ak by nepôsobila tak samoúčelne, keby mala nejaký hlbší zmysel. Možno ak by som v čítaní vytrvala, odhalil by sa, ale tá škrobená literárnosť ma dosť odrádzala; no a napokon som román odložila napriek jeho útlosti ako nedočítaný (preto nehodnotím hviezdičkami).

Sériu som nezačala čítať chronologicky; a obávam sa, že keby áno, Zátiší by ma od nej už hneď v úvode odradilo. Po všetkých tých nadšených komentároch som čakala viac, možno až priveľa. Realita však bola taká, že Three Pines na mňa pôsobilo ako lokácia, kde by ma skôr než idylka čakala nuda a rozčarovanie, z jeho obyvateľov (a teda väčšiny postáv tejto knihy) mi žiaden neprirástol k srdcu a vlastne ma osud žiadneho z nich absolútne nezaujímal (čo platí aj o obeti či o tom, kto bol nakoniec vrahom). Pamätajúc na skvelý dojem z iného dielu tejto série, nejako som sa prinútila vytrvať po stranu 160, čo je, myslím si, veľkorysý dar času pre knihu, ktorá ma absolútne nezaujala, napokon som to však vzdala a odložila ju nedočítanú. Dokonca ani pár posledných kapitol či aspoň strán sa mi nechcelo nalistovať, aby som zistila, čo sa to tam v tom lese milej pani Jane vlastne stalo.

S Louise Penny a Armandom Gamachom to však zatiaľ nevzdávam; predsa len je Zátiší debutom, a predsa len vo mne pretrváva silný dojem z inej knihy tejto série, takže časom si určite doprajem druhý diel.

Keď som jednej známej referovala, akú knihu práve čítam, po jej prelistovaní vyjadrila znepokojenie, že na ňu pôsobí ako návod na manipulovanie. Osobne som však názoru, ktorý v texte vyjadril aj autor, a teda, že "zásady uvedené v tejto knihe môžu mať účinok iba vtedy, ak ich používame s čistými úmyslami. Nie sú to žiadne triky, ktorými možno druhého dobehnúť. Hovorím tu totiž o novej životnej ceste." Ono totiž nie je až také ľahké (aspoň teda pre väčšinu z nás) úprimne iných chváliť, počúvať, pozerať na veci očami iného človeka či napríklad predpokladať, že druhí sú charakterní, a podľa toho k nim aj pristupovať. Takto napísané to možno znie veľmi banálne, ale v skutočnosti sú kapitoly/návody/body v tejto knihe veľmi dobre vysvetlené, doplnené X príkladmi z praxe a ako bonus vyjadruje autor svoje myšlienky veľmi pútavo, zrozumiteľne a spôsobom, vďaka ktorému máte (minimálne počas čítania) pocit, že toto by naozaj mohlo fungovať a aký úžasný by bol svet (minimálne ten váš) keby ste to všetko dokázali uviesť do praxe (alebo to aspoň skúsili).

Som si istá, že ak by sa mi podarilo uplatniť v mojej každodennosti hoci len jeden zo spôsobov, ktoré autor ponúka a prezentuje v tejto knihe, bola by som X-násobne lepším človekom. A myslím, že o to pod pokrievkou všetkých tých autorových "ako" v skutočnosti ide.

PS: Je neuveriteľné, že kniha vyšla prvýkrát už v roku 1937. Je totiž výsostne aktuálna, vlastne nadčasová.

3 23.06.2023

"Idem si tak s koníkom domov, zabraný do pochmúrnych myšlienok, kladiem Pánu Bohu otázky a sám si na nich odpovedám. A už sa tak ani nezlostím na Pána Boha, s Pánom Bohom som sa už udobril, ale mám zlosť na ľudí: Prečo musia byť ľudia takí zlí, keď by mohli byť takí dobrí? Prečo musia ľudia strpčovať život sebe aj iným, keď by mohli žiť pokojne a šťastne? Je možné, že by Boh stvoril ľudí len k tomu, aby trpeli? Čo by z toho mal?"

Fidlikant na streche je môj najobľúbenejší muzikál vôbec; no a konečne som dozrela aj na jeho knižnú predlohu. Osobne sa mi zdá, že muzikál bol lepší; lepšie vygradovaný, bez hluchých miest či odbočiek, s lepšie vykreslenými postavami. Aj tak sa mi však kniha páčila, najmä Tovjeho pokusy vyrovnať sa so životom, s Bohom, s chudobou, s otcovskou rolou, ktorá mu vďaka vydajachtivým dcéram stále viac prerastá cez hlavu a opätovne láme srdce. Páčil sa mi Tovjeho humor, nadhľad, životná filozofia. A dokonca sa mi páčila aj trochu netradičná forma rozprávania, kedy sa postava akoby zhovárala s autorom. Summa summarum, celkom fajn dielko, ku ktorému sa už zrejme nevrátim, ale ktorého prečítanie neľutujem.

3 23.06.2023

Skvelá oddychovka; mne napríklad spríjemnila čas v nemocnici pred pôrodom i po ňom ;).

Kaely Quinnová je agentkou FBI zo sorty typu Sue Thomasová, teda milá, láskavá, empatická žena, ktorá v svojich mužských kolegoch vzbudzuje potrebu chrániť ju, a hoc sú to drsní chlapci, ich srdcia pri nej mäknú. Navyše má Kaely výnimočný talent a výnimočne drsnú minulosť, čo všetko dokopy môže pôsobiť dojmom nereálnej béčkovky, v prípade tohto románu to však napodiv spolu fungovalo. Podobne aj prešpikovanie detektívky ľahko kresťanským podtónom.

Nevravím, že som bola zo Siedmych slonov úplne paf, ani vrah nebol až takým prekvapením, v rámci žánru však určite fajn zážitok.

1 21.06.2023

Hoci názov a obálka na mňa pôsobili prvoplánovo až varujúco, dala som na čitateľskú intuíciu; a neľutujem. Kto by čakal kresťanskú agitku pro forma zabalenú do beletristickej podoby, mýlil by sa. Autor je všetko len nie explicitný, naopak, mnohé veci skôr naznačuje, pracuje s jemnými detailmi, pomaličky smeruje. Jeho hrdinovia sa mi zdali veľmi autentickí, malé mesto so svojou ospalou atmosférou a koloritom miestnych tiež, chvíľami som až zabúdala na to, že čítam fikciu, skôr som mala dojem autobiografickosti, čo je pri románoch akiste dobré znamenie. Mnohé obrazy, postavy a postrehy mi zrejme ešte budú dlho behať hlavou. Tento román určite nie je "strhujúci" (ako sa ho snaží predať anotácia), aspoň nie v zmysle, že vás svojou dynamickosťou opantá od prvej stránky a vy sa chcete i nechcete čo najrýchlejšie prečítať až k záveru, ale napriek pomalšiemu, chvíľami až vleklému tempu má svoje nepochybné čaro, vďaka ktorému mi Frank, Jake, Ariel a ich rodičia prirástli (minimálne na dobu čítania) k srdcu a rada som s nimi prežívala všetky tie udalosti leta 1961.


"Čo nám ostáva, keď sa cítime opustení, osamelí, stratení? Čo ostane mne? Čo ostane vám alebo komukoľvek z nás, okrem mocného pokušenia preklínať Boha a viniť ho za temnotu, do ktorej vás priviedol? Pokušenia viniť ho za svoje trápenie, obviňovať ho a vyčítať mu, že sa o nás nestará? Čo nám ostane, ak stratíme to, čo sme milovali najviac na svete? Poviem vám, čo nám ostane. Tri podstatné milosti. (...) Viera, nádej, láska. Tri milosti, ktoré sú základom večnosti. Dostali sme ich od Boha a on nám dal nad nimi úplnú moc. Aj v tej najtemnejšej tme si môžeme vybrať, či sa budeme držať viery. Vždy sa môžeme chopiť nádeje. A hoci sa nám môže zdať, že nás nik nemiluje, vždy sa môžeme rozhodnúť nepustiť lásky k blížnemu a k Bohu. To všetko je v našej moci. Boh nám dal tieto tri dary a nepýta ich späť. Ak sa ich niekto rozhodne zahodiť, sme to my."

2 21.06.2023

Myslím, že túto knihu vystihla autorka v texte sama: "Písala som o tom, ako niekedy máme kľúč k lepšiemu životu, no potrebujeme, aby nám niekto ukázal, kde sme ho, dofrasa, nechali. Písala som o tom, ako v mojom živote zohral túto rolu Wendell, a ako v životoch ostatných zohrávam niekedy túto úlohu ja."

Pre mňa to bol veľmi pútavý, objavný, chvíľami až katarzný počin, pritom sa román čítal plynulo a ľahko. Páčilo sa mi, že autorka nás zaviedla aj do svojho vnútra, svojich zranení, strachov, obáv; že sa vzdala roly tej, ktorá ako psychoterapeutka všetko vie a zvláda, ale neštítila sa ukázať i svoju zraniteľnosť a chyby, čo ju v mojich očiach (spoločne s celou knihou) robilo veľmi ľudskou.

Nevraviac o tom, že v diele sa objavuje viacero myšlienok/podnetov, s ktorými sa oplatí zoznámiť sa, či skôr pripomenúť si ich, trebárs:

"Je nemožné človeka poriadne spoznať a neobľúbiť si ho. Mali by sme zvolať všetkých nepriateľov sveta a nechať ich vyrozprávať svoj príbeh a najdôležitejšie skúsenosti, opísať svoje úzkosti a skúšky, a všetci protivníci by sa zrazu udobrili."

"Emocionálnu mínu najlepšie zneškodníme tým, že ju odhalíme."

"Choďte za svojou závisťou; ukazuje vám vaše priania."

"Predstavy o budúcnosti môžu rovnako mocne blokovať zmeny ako predstavy o minulosti."

"To, proti čomu sa najväčšmi búrime, je často práve to, čo by sme mali najskôr preskúmať."

Som veľmi vďačná za túto autobiografiu a už teraz šípim, že bude patriť k mojim top prečítaným knihám tohto roka. Jediné, čo mi trochu chýbalo, bol nejaký dôvetok (napr. v poďakovaní), ktorý by objasnil, či jej pacienti vedeli, že sa stanú zároveň aj jej postavami. Ak nie, dosť by ma to za nich mrzelo a u mňa by za to bolo o hviezdičku menej.

6 10.06.2023

"Rodičia, žite svoj život tak, aby ste boli hrdí na to, čo môžete svojim deťom o svojom živote ukázať, a robte to tak, ako najlepšie viete, a pochopte, že deti chcú byť s vami, lebo si vás vybrali, že sa od vás budú učiť. Pochopte ale tiež, že len deti sami sa rozhodnú, čo si z vášho života vyberú. Verte, že to, čo si vaše deti vyberú, či sa vám to páči alebo nie, bude pravdepodobne vždy to, čo ste ich svojim životom najviac učili."

"Verte, že vaše deti chcú byť s vami, chcú s vami zdieľať váš život, lebo chcú rásť a učiť sa. Chcú byť vo vašom živote dôležité, ale nie zas dôležitejšie ako vy sami. Robte všetko tak, aby to bolo najlepšie pre vás, pracujte na svojej vlastnej hodnote, a vaše deti budú šťastné. Chcú byť s vami, ale nechcú riadiť váš život."

Niektoré myšlienky či kapitoly sa mi zdali pekné, hrejivé a/alebo podnetné, pri iných som mala pocit, že sú naozaj až príliš "new age". Nepochybujem napríklad, že psychika môže zohrávať pri chorobách (ich liečbe, ale i spustení) určitú rolu, viniť však rodičov za všetko možné od atopického ekzému až po rakovinu ich potomka sa mi zdá cez čiaru. Dokonca ešte aj tehotenské nevoľnosti či rizikové tehotenstvá považuje autorka za niečo ako podvedomú reakciu matky, že svoje dieťa vlastne nechce. Veľmi rada by som ju videla, ako tieto svoje názory povie do očí niektorým konkrétnym mamičkám, ktoré poznám...

Čiže kniha sa mi v niektorých aspektoch zdala fajn, v iných som ju brala s dosť veľkou rezervou.

Žalmy zbožňujem, svojho času som sa modlila denne breviár, mnohé z nich sa mi teda tak zvnútornili, až mi úryvky z nich "vyskakovali" v hlave pri rôznych príležitostiach. Zrejme to bola určitá vliata milosť, ale pri percepcii žalmov som si v tom čase nekládla otázky, ktoré mal C. S. Lewis a ktoré ho vyprovokovali napísať túto knihu. O to viac bol pre mňa jeho pohľad inšpirujúci; nielen pre odpovede, ktoré ponúka, ale už len preto, aké otázky si kladie. Jeho analytický až akademický pohľad bude akiste cenným najmä pre tých, ktorým podobne ako autorovi "neštimovali" rôzne prvky typu preklínania nepriateľov, zdanlivá pýcha niektorých žalmistov, židovské poňatie Božieho súdu diametrálne odlišné od toho kresťanského...

Veľmi podnetné a teologicky hodnotné čítanie.

2 06.06.2023

Kniha, ktorú som stihla prečítať, kým manžel vyšiel zo sprchy (a to tam bol asi 4 minúty). Ako životopis pre deti obstojí, aj keď si kladiem otázku, či detského čitateľa predsa len trochu nepodceňuje. Najväčšou doménou tejto publikácie sú rozhodne prenádherné ilustrácie, kvôli ktorým je listovanie tejto knižky tak trochu estetickým zážitkom.

2 06.06.2023

Kniha, po ktorej som siahla tak trochu v rámci pestovania svojej "tolerancie k ambiguite" (pojem vyčítaný z knihy), a tak trochu jednoducho preto, lebo bez ohľadu na iné svetonázorové zázemie považujem mnohých novinárov v N-ku za dostatočne fundovaných na to, aby som mala ich texty rada (aj keď nie vždy sa so všetkými viem stotožniť).

Prvoplánový názov bol možno dobrá voľba; azda sa tak kniha dostane aj k čitateľom, ktorí by očakávali a hľadali niečo viac "ezo" či motivačné. Myslím, že práve pre takých môže byť prizma pohľadu jedenástich odborníkov o to užitočnejšia. Lebo čo si budeme hovoriť, v dnešnej kríze autorít a ére samozvaných odborníkov na všetko (nedá mi nespomenúť môj milovaný Dunning-Krugerov efekt, ktorým trpí kvantum ľudí v mojom okolí; teda vlastne ich okolie preň trpí) je fajn, že k rôznym naoko banálnym témam, ku ktorým sa rád vyjadrí kdekto, sa v tejto zbierke rozhovorov vyjadrujú kompetentné autority. Iste, ich výber bol subjektívny a azda aj podmienený istou svetonázorovou zhodou s autorkami, ale stále sa bavíme o ľuďoch, ktorí majú potrebné vzdelanie a prax.

Autorky sa dotkli viacerých univerzálnych tém, ktoré sa viac-menej týkajú každého z nás (priateľstvo, úspech, spoločnosť...), ale aj tých špecifickejších, ktoré špeciálne ocenia tí, ktorí nimi žijú (výchova, rodičovstvo, neplodnosť...).

Rozhovory sú podnetné, primerane dlhé, určite nie povrchné, i keď skôr popularizačné než akademické. Určite sa v nich dá nájsť kopec podnetov, v niektorých prípadoch aspoň pocit spriaznenosti (v zmysle "nie som v tom sám, čo to tak vníma, cíti, žije).

Zaujímavé bude vrátiť sa ku knihe o pár rokov, kedy sa zrejme celkom prirodzene pretransformuje z titulu, ktorý by sa dal charakterizovať ako zbierka rozhovorov o najaktuálnejších psychologických zisteniach, k dokumentu o tom, čomu verili psychologické elity našej doby. Sama som zvedavá, aký výrazný posun to bude.

06.06.2023

Žiadne stretnutie nie je náhodné; ani to moje s danou knihou. Presne niečo také som aktuálne potrebovala. Kniha ma dokázala v mnohom osloviť, upokojiť, inšpirovať; a veľmi rada by som po čase dopísala, že aj zmeniť. Bez ohľadu na to, že s autorom máme trochu iný svetonázorový základ (on zrejme pôsobí ako stúpenec New Age, ja som katolíčka), v tom hlavnom sa zhodneme.

Dielko, ku ktorému sa plánujem často vracať a mnohé myšlienky z neho si pripomínať.

2 27.05.2023

V jari som túto knihu čítala (lepšie povedané, modlila sa s ňou) už tretíkrát. Našťastie mám skvelého muža, na ktorom by som nemenila ani mäkké f, ale o to tu vlastne ani nejde. Ani o to, že v mnohých kapitolách (potenciálnych manželských výzvach či problémoch) som nás nenašla. Skôr túto knihu beriem ako prostriedok na pripomenutie si, aký je môj muž výnimočný, a že láska k nemu sa dá prejavovať naozaj rôznorodo.

Veľkou výhodou danej publikácie je podľa mňa jej stručnosť, prehľadnosť, zrozumiteľnosť, univerzálnosť. Skrátka, nech už máte akékoľvek manželstvo, časové možnosti alebo stupeň viery či vzdelania, osobne si myslím, že v tomto dielku si môže nájsť nejaké tie podnety každá manželka; a že modliť sa za svojho muža, pokojne aj s pomocou tejto knihy, nikdy nie je na škodu ;)).

1 27.05.2023

"Reže ako nôž a zároveň lieči ako balzam"; málokedy považujem citované úryvky na prebaloch od známych osobností či médií za niečo viac ako marketingovú stratégiu, ale v tomto prípade to v talianskom periodiku Repubblica vystihli. Sama neviem nájsť lepšie slová, ktorými by som popísala svoj dojem z tejto knihy. Rezala. Liečila. Úplne ma pohltila. Stačil deň, aby som ju prečítala, doznievať však vo mne bude zrejme ešte dlho. Pod zdanlivo jednoduchým až banálnym príbehom sa nachádzajú roviny, nad ktorými je radosť hutať. Toto raz bude (alebo by si aspoň zaslúžilo byť) klasika.

4 27.05.2023

Po prečítaní tejto knihy mám tri túžby: spoznať Armanda Gamacha, odísť na vééééľmi dlhé duchovné cvičenia do Saint-Gilbert-Entre-les-Loups... A najmä si prečítať všetky knihy z tejto série. Vyzerá to tak, že Louise Penny bude moja nová autorská láska; a vyzerá to tak, že to platí o mnohých ľuďoch v našom regióne, lebo jej knižky sú v miestnej knižnici skoro vždy požičané. Už teraz však striehnem, kedy sa do obehu vráti prvý diel, a chystám sa prípady vrchného inšpektora Gamacha spoznávať pekne poporiadku. Určite však neľutujem, že som začala práve Krásnym tajomstvom; takú dobrú detektívku či všeobecne oddychovku som už dávno nemala v rukách. Či už sa bavíme o postavách a ich psychológii, o budovaní atmosféry, primeraných opisoch alebo o samotnej zápletke, všetko bolo presne podľa môjho gusta; a už teraz sa teším, čím ma prekvapí a poteší (pokojne aj v horizonte niekoľkých rokov) ďalších 17 dielov.

7 27.05.2023

Veľmi ma baví autorov humor, ale ešte viac to, že nie je (alebo aspoň v tomto prípade nebol) samoúčelný. Že kniha má svoje vrstvy, že sa dá (má?) čítať aj medzi riadkami, že v skutočnosti je dosť vážna, aktuálna, mystifukujúca nie(len) ruskú klasiku, ale najmä slovenskú či všeobecne ľudskú realitu. A všetky tie autorské hry v podobe rôznych príloh k tomu, to môžem tiež len oceniť. Ak niekoho Ruzká klazika pohorší, zrejme ostal len na povrchu. Za seba môžem povedať, že v každej poviedke som našla niečo hlbšie (azda nešlo len o moju nadinterpretáciu ;)) a že tá fekálna sa mi dokonca páčila najviac :D.

5 27.05.2023

Quentin Tarantino a Woody Allen v jednom; to je Daniel Majling (dokonca nielen obsahovo, ale trochu aj výzorovo ;)) a to je aj jeho Rudo. Po Zóne a najmä Ruzkej klasike som však mala asi príliš veľké očakávania, ktoré Rudo nenaplnil. Alebo som možno už príliš "premajlingovaná" a toto dielo by som ocenila s väčším odstupom či v inom období/rozpoložení.

"Takmer každý, s kým sa rozprávam o budúcnosti Cirkvi, prikyvuje, že Cirkev naozaj potrebuje zmenu. Pri vyslovovaní takýchto tvrdení však zabúdame na to, že Cirkev sme aj my. Otázku potom môžeme preformulovať aj takto: Si ochotný zmeniť sa? Som ochotný zmeniť sa? Sme ochotní stať sa protagonistami zmeny, ktorú Cirkev potrebuje? Mám skúsenosť, že väčšine ľudí takáto ochota chýba. Tvárime sa ako odborníci, kritizujeme Cirkev z bezpečnej vzdialenosti a používame jej nedostatky na ospravedlnenie vlastnej pasivity."

Kniha, ktorú som čítala niekoľko mesiacov; niektoré časti s nadšením, iné aspoň so súhlasom, ďalšie so značným sebapremáhaním. Asi už z toho vyplýva, že ako celok sa mi zdala v podstate dobrá, ale nevyvážená.

K jej plusom určite patrí autorovo zanietenie pre katolicizmus a pre obnovu, tradíciu či ríty Cirkvi. Niekedy sa mi zdalo, že jeho nadšenie hraničí s prehnaným aktivizmom, možno však šlo len o moju "závisť", že takú horlivosť a nasadenie si dokázal zachovať aj popri piatich deťoch (takmer až ku koncu sa objavila nenápadná zmienka o tom, že túto knihu dokončoval pred narodením prvého syna; tým sa pre mňa veľa vysvetlilo a celkom by ma zaujímalo, ako by toto dielo vyzeralo, ak by ho písal pred narodením povedzme piateho, a či by teda vôbec vzniklo :)).

Určite treba oceniť aj to, že autor neobhajuje Cirkev hlava-nehlava; pripúšťa jej problémy, skôr sa snaží povzbudiť aktívnych, motivovať vlažných a presvedčiť neveriacich, že "katolicizmus nemá v sebe nič také zlé, čo by sa nedalo napraviť pomocou toho, čo je v katolicizme dobré"; a ilustruje to na mnohých príkladoch. Oduševnene prezentuje/pripomína piliere katolíckej spirituality (spoveď, omša, duchovné čítanie...), snaží sa primäť ku kultivácii vnútorného života (aj s konkrétnymi "prečo" a "ako"), dokonca aj dešifrovať dôvody odmietania kresťanstva alebo (re)definovať, ako by mal vlastne vyzerať katolík dnešných čias, katolícky životný štýl.

To všetko sa mu podľa mňa celkom darí, problémom však je, že sa chce prihovárať katolíkom (či vôbec záujemcom o katolicizmus) globálne, jednoducho byť všetko pre všetkých, niekedy teda veci pripomína od Adama, čo môže znalých problematiky nudiť, inokedy mieri skôr na tých, ktorí vieru žijú aktívne, čo môže neznalých problematiky možno až vystrašiť či odradiť.

Najviac ma však zarazila autorova priznaná ambícia distribuovať danú knihu všetkým katolíkom v USA ako určitú univerzálnu pomôcku na vzbudenie či povzbudenie viery; osobne mi to pripadá veľmi pyšné myslieť si, že práve ja som napísal knihu, ktorú si nutne potrebuje prečítať cca 61,9 milióna severoamerických katolíkov, aby sa Cirkev zmenila k lepšiemu. Ak by s takou horlivosťou propagoval diela cirkevných otcov, učiteľov Cirkvi alebo pápežské encykliky, asi by som preňho mala viac pochopenia, ako keď vytvoril kampaň, ktorej cieľom je poskytnúť vlastnú knihu zadarmo alebo veľmi lacno každému katolíkovi v USA (mimochodom, v slovenskom vydaní mi chýba nejaká redaktorská poznámka pod čiarou, ako to s autorovou ambíciou dopadlo).

27.05.2023

"Nechceme ľútosť. Súcit pomáha predovšetkým súcitiacim. Neprosíme ani o almužnu, pokiaľ si ešte dokážeme zarobiť na večeru. Skutočne potrebujeme iba vašu pozornosť. Nechcem ani pomyslieť na to, že si uvedomujete, ako sa tu žije, alebo sa domnievate, že sme sa už zmierili s osudom. Museli by ste byť naozaj zlí ľudia, aby ste si to mysleli. Preto ťa prosím, keď si sa tu už ocitol, jednoducho verne popíš, čo vidíš a počuješ. Nesúciť, neplač, nehľadaj za každú cenu biedu a nespravodlivosť. Postačí ti tá, s ktorou sa tu stretneš na každom kroku."

Svojho času môj vzťah k fast fashion a moje spotrebiteľské návyky silno ovplyvnil dokument The True Cost, ktorý vznikol rok pred Rabijovou reportážou. Od tej som už nečakala, že by ho mohla v mojich očiach predčiť alebo ma ovplyvniť viac; zrejme sa to však stalo. Žiaľ (?), skôr v negatívnom zmysle, keďže som si po prečítaní jeho Života na mieru hovorila, že je vlastne úplne jedno, čo ako človek-milión spravím, že moje rozhodnutia majú na životy daných ľudí len minimálny, respektíve negatívny dopad. Ako v Dobšinského rozprávke Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas: "Keď zodvihneš, zle bude, keď nezodvihneš, bude horšie!"

Kúpiš, daným ľuďom bude zle (malé a nespravodlivé mzdy, nepreplácané nadčasy, pracovné úrazy, požiare...), nekúpiš, bude horšie (žiadna práca, žiadna pláca, extrémna chudoba...).

Ale ktovie, možno sa za tých pár rokov situácia zmenila... Aj keď po uvážení, čo všetko sa na svete za posledné roky zomlelo, to veľmi ružovo nevidím.

4 06.05.2023