Sila odpustenia

21.06.2023

Hoci názov a obálka na mňa pôsobili prvoplánovo až varujúco, dala som na čitateľskú intuíciu; a neľutujem. Kto by čakal kresťanskú agitku pro forma zabalenú do beletristickej podoby, mýlil by sa. Autor je všetko len nie explicitný, naopak, mnohé veci skôr naznačuje, pracuje s jemnými detailmi, pomaličky smeruje. Jeho hrdinovia sa mi zdali veľmi autentickí, malé mesto so svojou ospalou atmosférou a koloritom miestnych tiež, chvíľami som až zabúdala na to, že čítam fikciu, skôr som mala dojem autobiografickosti, čo je pri románoch akiste dobré znamenie. Mnohé obrazy, postavy a postrehy mi zrejme ešte budú dlho behať hlavou. Tento román určite nie je "strhujúci" (ako sa ho snaží predať anotácia), aspoň nie v zmysle, že vás svojou dynamickosťou opantá od prvej stránky a vy sa chcete i nechcete čo najrýchlejšie prečítať až k záveru, ale napriek pomalšiemu, chvíľami až vleklému tempu má svoje nepochybné čaro, vďaka ktorému mi Frank, Jake, Ariel a ich rodičia prirástli (minimálne na dobu čítania) k srdcu a rada som s nimi prežívala všetky tie udalosti leta 1961.


"Čo nám ostáva, keď sa cítime opustení, osamelí, stratení? Čo ostane mne? Čo ostane vám alebo komukoľvek z nás, okrem mocného pokušenia preklínať Boha a viniť ho za temnotu, do ktorej vás priviedol? Pokušenia viniť ho za svoje trápenie, obviňovať ho a vyčítať mu, že sa o nás nestará? Čo nám ostane, ak stratíme to, čo sme milovali najviac na svete? Poviem vám, čo nám ostane. Tri podstatné milosti. (...) Viera, nádej, láska. Tri milosti, ktoré sú základom večnosti. Dostali sme ich od Boha a on nám dal nad nimi úplnú moc. Aj v tej najtemnejšej tme si môžeme vybrať, či sa budeme držať viery. Vždy sa môžeme chopiť nádeje. A hoci sa nám môže zdať, že nás nik nemiluje, vždy sa môžeme rozhodnúť nepustiť lásky k blížnemu a k Bohu. To všetko je v našej moci. Boh nám dal tieto tri dary a nepýta ich späť. Ak sa ich niekto rozhodne zahodiť, sme to my."