Starmoon přečtené 610

Deník farářky 2021, Martina Viktorie Kopecká

Slepá ulička 2024, Nancy Mehl

Dôstojné (a možno trochu príliš rozprávkové) zakončenie série. Páčila sa mi istá jemná gradácia naprieč celou sériou súvisiaca s rodinnou linkou hlavnej hrdinky: v prvej časti bola konfrontovaná s bratom, v druhej s matkou (s ktorou už mala o čosi komplikovanejší vzťah) a v tejto tretej s otcom (príčina jej tráum, nespracovaného hnevu atď.). Sama som bola zvedavá, ako ich stretnutie autorka rozvinie, využije, ako nechá Kaely vysporiadať sa s ním profesne a najmä ľudsky. Nezabúdajme ani na linku Kaely a Noah; na môj vkus trochu gýčový a očakávaný vývoj aj záver, určité typy čitateľov však akiste oboje potešia. No a samotný prípad; poviem to tak, že vraha (aj jeho možný motív) som odhalila veľmi skoro a žiadne hodené červené slede ma nepresvedčili, že to bude inak. Na druhej strane, v rámci žánru mám už načítaného a napozeraného celkom dosť, takže si viem predstaviť, že u koho je to inak, môže byť rozuzlením prekvapený. O knihách tohto žánru sa vraví, že sú to také rozprávky pre dospelých; o Slepej uličke to platilo o to viac, že záver bol naozaj ako z rozprávky a aj state o viere dielu v mojich očiach trochu uberali na reálnosti (aj keď čo ja viem, možno ju niektorí americkí agenti naozaj takto prežívajú aj v rámci svojho úradu ;-)). Ako celok to však bolo milé oddychové čítanie, také kresťanské oživenie v rámci žánru. PS: Moja tretia Nancy Mehl prečítaná v pôrodnici :-).... celý text

Ohnivá búrka 2023, Nancy Mehl

Príjemné kresťanské krimi. Tiež patrím k tým, ktorých anotácia o požiaroch skôr odrádzala než pútala, ale ukázalo sa, že aj riešenie podpaľovačstva (minimálne v autorkinom podaní) môže byť čitateľsky zaujímavé. Hlavné postavy fajn (aj keď možno až príliš idealistické), zápletka tiež, kapitoly primerane dlhé (teda krátke :-D), rozuzlenie a vinník prekvapivé (aspoň pre mňa). A autorka mi svojimi pravidelnými opismi obedov, desiat či večerí svojich postáv robila v priebehu čítania dosť veľké chúťky :-D. Pre mňa možno ešte lepšie čítanie ako prvý diel, hoci z kategórie oddychovej jednohubky, ktorú rýchlo prečítate a rýchlo na jej dej aj zabudnete. Súkromné PS: Už moja druhá kniha od Nancy Mehl, ktorú som čítala v pôrodnici ;-). Tretí diel si pribalím k samotnému pôrodu, respektíve na dni po ňom. Tak už len šťastne porodiť zdravé a spavé bábätko :-).... celý text

Kazateľ 2009, Camilla Läckberg

Skvelý prípad, nad ktorým rozmýšľam už niekoľko dní. Podľa mňa sa v závere všetko pekne vyjasnilo, prepojilo, dokonca sa ukázalo, že ani brutalita nebola samoúčelná (teda nešlo o to, že autor chce čitateľa silou-mocou šokovať, pritiahnuť, ohúriť nejakou novou podobou zla, ale v tomto diele mala naozaj svoj v kontexte príbehu logický dôvod). Na to, že okruh podozrivých bol veľmi úzky (a na môj vkus možno až nerealisticky spojený len s členmi jednej rodiny), záverečné odhalenie bolo prekvapivé (teda aspoň pre mňa) a uspokojivé (v zmysle, že som nemusela prevracať oči ani strany neveriac, čo za prekombinovanú či nerealizovateľnú vraždu sme tu akože mali). Tiež sa však pridávam do klubu tých, ktorí nechápu, prečo mali podozriví také podobné mená (Jakob, Johannes, Johan). Bavila ma aj linka o osobnom živote Patrika a Eriky či ich známych. Autorka sa pokúsila aj o vtipné momenty (spojené najmä s neželanými návštevami, ktoré zrejme nikdy nepočuli naše pekné slovenské porekadlo, že ryba aj hosť na tretí deň smrdí). A najmä, čo náhoda nechcela, v čase čítania tohto dielu sme aj Erika, aj ja vo vysokom štádiu tehotenstva... Takže som si mohla komparovať, ako posledné chvíle v role nemotorného hrocha prežíva moja čoraz obľúbenejšia knižná postava. Hoci aj na úkor toho, že k riešeniu prípadu tentokrát takmer vôbec neprispela. Za mňa spokojnosť a už teraz sa teším na tretí diel (aj keď si ho asi nechám na čas po pôste... a po pôrode. Predpokladám, že okrem ďalšieho skvelého prípadu ma v ňom čakajú aj opisy Erikinho života s novým človiečikom, na čo sa už tiež teším.) PS: Ach, Anna...... celý text

50 viet, ktoré vám uľahčia život 2023, Karin Kuschik

Kniha, ktorú vôbec nemusíte čítať chronologicky a dokonca ani celú, aby ste z nej mali úžitok (ale môžete, ba musíte, ak ste istý čitateľský naturel ;-)). Páčilo sa mi už úvodné autorkine konštatovanie v štýle, že aj keby ste do života aplikovali len pár z viet, ktoré odporúča, už to bude veľká zmena. Súhlasím. Osobne mám dosť motivačných knižiek (či skôr ega ich autorov alebo veľkohubých reklamných rečí ich vydavateľov), ktoré sa tvária, že zmenia svet alebo minimálne váš život. Autorka mi v tomto smere pripadala pokornejšia, ukotvená v realite, podobne ako výber jej verbálnych barličiek do rôznych situácií. Čo päťdesiat viet, to päťdesiat kapitol, a teda zväčša nejaký príbeh zo života autorky (či jej klientov a známych) aj vysvetlenie, prečo daná veta v tej-ktorej situácii funguje. Za mňa veľmi pohodové, naozaj motivujúce čítanie. Som rada, že knihu vlastním a môžem sa k nej priebežne vracať.... celý text

Glukózová revolúcia 2023, Jessie Inchauspé

Na cukre som závislá, cukor mi škodí, cukru sa vzdať chcem aj nechcem, no hlavne musím... A ak by som mala silnejšiu vôľu, táto kniha by iste bola skvelou cestou, ako na to. Neviem, či by pomenovanie istého senzora na meranie cukru, ktorý sa aplikuje do ramena, nebolo chápané ako nevhodná reklama, tak teda ostaňme pri konštatovaní, že tento senzor som mala zavedený (aj) v čase čítania Glukózovej revolúcie... A ak som sa odhodlala vyskúšať niektoré z prezentovaných tipov z knihy, na výsledku meranej glykémie to väčšinou ozaj bolo vidieť. Nie vždy radikálne (netvárme sa, že všetko je len o strave, každý diabetik vám asi potvrdí, že cukor dokáže do závratných výšin vystreliť napríklad aj stres, rozhádzaný biorytmus atď.), ale vcelku na základe vlastnej empírie môžem skonštatovať, že autorka ponúka fungujúce tipy, ako zmierniť či úplne stlmiť glykemické skoky a udržiavať si stabilnú/stabilnejšiu hladinu cukru v krvi. Opisované zázraky (zníženie chuti na sladké, dlhšie puazy medzi jedlom, úprava hmotnosti...) však môžu očakávať ozaj asi len tí, ktorí sa jej tipov dôkladne držia. Čo je, priznajme si, z celého procesu najťažšie ;-). K samotnému štýlu písania toľko, že je to taká bestsellerová "popsci" s kopou príkladov a vaty, niektoré odseky sa dali preskočiť celé bez toho, aby čitateľ o niečo podstatné prišiel, ale neva, podstata sa aj v tom "křoví" dala nájsť.... celý text

Nenapravený omyl 2017, Václav Neuer

Neuer sa pre mňa stáva stávkou na istotu, ak mám chuť na nenáročné, dynamické, rýchlo plynúce a pútavé čítanie s detektívnou zápletkou. V tomto prípade som využila aj umiestnenie jeho kníh v pobočke našej knižnice, vďaka ktorému si knižku môžem zaradiť do čitateľskej výzvy ;) a skonštatovať, že náhoda rozhodla dobre; NENAPRAVENÝ OMYL (umiestnený v tretej poličke zhora ako šiesta kniha sprava) mal chytľavú zápletku, dobrú atmosféru a punc reálnosti (i keď neviem, či to posledné ma teší; čítajúc Neuera nadobúdam pocit, že slovenská polícia funguje skôr napriek ako vďaka systému, a že ak by niekto zavraždil niekoho z mojich blízkych, bude skôr vecou náhody, ak sa to podarí šťastne vyriešiť a uzavrieť).... celý text

Ľadová princezná 2009, Camilla Läckberg

Takto si predstavujem skvelú detektívku (či dokonca detektívnu sériu). Páčil sa mi pomerne hĺbkový ponor do života i vnútorného prežívania postáv, ľahko odlíšiteľné a uveriteľné charaktery, zaujímavá, pritom však stále realistická zápletka, no a v neposlednom rade aj ústredná dvojica hrdinov, na ktorých ďalšie prípady aj súkromné životné peripetie sa už teraz teším. Läckbergovej atmosférický štýl a cit pre detail ma opantal a sama som zvedavá, ako dlho ma bude jej séria s Erikou a Patrikom baviť; každopádne, chystám sa ju lúskať chronologicky, čo je u mňa pre detektívne príbehy asi najväčší možný kompliment. PS: Ešteže sa Anna napokon rozhodla, ako sa rozhodla. A tiež jej držím palce.... celý text

Don Bosco pre deti 2024, Vít Dlapka

K saleziánom si vytváram vzťah až teraz, keď mám vlastné deti (darmo, v rámci katolíckej Cirkvi majú asi najlepšie herne a možnosti trávenia voľného času :D), preto ma dosiaľ obchádzali aj životopisy dona Bosca; a možno preto som k tomuto v hodnotení taká vrúcna. Predpokladám, že Dlapkov pohľad nie je nejako závratne prevratný či objavný, skôr má čitateľ dočinenia so zhrnutím základných faktov zo života známeho svätca, jeho súčasníkov a i pokračovateľov, ale v danom období mi to presne v takej stručnej, vecnej a na detské dielko prekvapujúco nemoralizujúcej podobe stačilo. Páčili sa mi aj pomerne veselé ilustrácie Aleny Němečkovej, akurát sa viac mohla držať zachovaných foto dona Bosca; ten jej knižný sa na skutočného veľmi nepodobal.... celý text

Čo sa varí v Kremli: (Ako vybudovať impérium nožom, naberačkou, vidličkou) 2022, Witold Szabłowski

Knižná mňamka. Witold Szabłowski sa istý čas sám živil ako kuchár (pikoška z rozhovoru, ktorý poskytol Denníku N), je však evidentné, že stvorený bol pre písanie. Jeho pútavý, farbistý, atmosferický štýl je zážitkom sám osebe, obdobne jeho pohľad na ruské dejiny cez prizmu kuchárskej optiky, ktorá sa stala funkčnou metaforou (i keď nie veľmi objavnou; o to viac kvitujem, že minimálne vo vyššie spomínanom rozhovore priznal inšpiráciu slovenským dokumentom Ako sa varia dejiny. Opravte ma, ak sa mýlim, no som presvedčená, že na počiatku obdobných gastro pohľadov na históriu bol Peter Kerekes a hotovo). Čítanie som si vychutnávala, možno práve vďaka autorovmu delikátnemu štýlu a poctivému zháňaniu informácií i kontaktov. Zároveň ma veľmi milo prekvapila vizuálna stránka slovenského vydania. A ako bonus nájdete v knihe aj originál recepty vyextrahované z pamätí spovedaných alebo spomínaných kuchárov.... celý text

Svatá Jana 1956, George Bernard Shaw

"Zázrak, priateľ môj, je udalosť, ktorá vzbudí vieru. To je účel a podstata zázrakov. Tieto udalosti sa môžu zdať veľmi čudné ľuďom, ktorí sú ich svedkami a veľmi jednoduché tým, ktorí ich vykonávajú. Ale na tom nezáleží. Ak utvrdia vo viere alebo ju vzbudia, sú to ozajstné zázraky." Kontroverzná svätica. Kontroverzná hra. Obe vzbudzujú vo mne veľa otázok. Je však pravda, že na dnešnú dobu sa mi zdala táto Shawowa interpretácia Johankinho príbehu málo svižná (ak mám byť menej diplomatická, tak miestami až nudná) a preplnená množstvom postáv.... celý text

O zármutku 2018, C. S. Lewis (p)

Osobne som typ veriaceho, ktorý zoči-voči rôznym "jóbovkám" v živote nevie hneď oddane a úprimne povedať "buď vôľa tvoja"; musím si všetko odplakať, odhnevať, oddnadávať a poriadne sa s Bohom vyhádať. V tomto kontexte mi bolo blízke, že aj racionálny, emočne stabilný a fundovaný akademik Lewis sa v svojom živote dostal do štádia, keď už teologicky nepolemizoval o bolesti a jej zmysle, ale okúsiac ju na vlastnej koži častuje Boha ako kozmického sadistu či dokonca idiota. Ešte viac mi bolo sympatické, že neostal v tomto štádiu ventilácie svojich pocitov, ale že sa v celej zložitosti a spletitosti prežívaného snažil chápať, hľadať, racionalizovať. Poloha, kde nie je Boží obhajca, ale nalomená trstina úprimne sa snažiaca nájsť odpovede na svoje otázky a pochopiť seba, svoje aktuálne pocity či Boha, mu podľa mňa veľmi sedela. Nepochybujem, že tieto štyri zošity boli pre neho nakoniec katarzné; a obdobne to tak môže mať aj čitateľ, ktorý sa tiež snaží popasovať s nejakou formou zármutku (a vôbec to nemusí byť nutne ten, ktorý sa viaže na osud vdovca).... celý text

Misionárska poloha 2019, Christopher Hitchens

Od svätých neočakávam dokonalosť ani bezchybnosť, preto ma neprekvapuje, že ani Matka Tereza (pre mnohých chodiace synonymum svätosti) nebola ani dokonalá, ani bezchybná. Naopak, oceňujem, že niekto sa podujal zmapovať a ukázať aj jej tienistú (z mojej optiky skôr ľudskú) stránku. Po všetkých glorifikujúcich životopisoch je ten Hitchensov príjemným vyvážením (aj keď, úprimne povedané, najideálnejšie by bolo neoscilovať ani v jednom extréme a priniesť, a to nielen o Matke Tereze, čo najvyváženejší životopis, ktorý ju nebude ani iba velebiť, ani iba kritizovať). Nakoľko boli prešľapy Matky Terezy (teda tie, ktoré nalíčil Hitchens) vážne, si netrúfam súdiť. Dokonca ani overovať. Jednak to autor neuľahčil (minimum odkazov na nejaké zdroje, a keď sa už v texte objavia, ťažko ich v súčasnosti pre laika môjho typu dohľadať), hlavne však mám z textu pocit, že často zamieňal informácie a svoje interpretácie, teda ak Matka Tereza spravila X, určite bolo dôvodom Y (a to Y je, samozrejme, veľmi čierne). Nevraviac o jeho tendencii zavádzať (či už účelovo alebo z nevedomosti) aj v elementárnych veciach, napríklad keď na strane 69 tvrdí, že v rámci Cirkvi sa "na sexuálny styk v rámci manželstva nahliada s pohoršením, pokiaľ jeho cieľom nie je plodenie detí". Často tiež vlastné názory prezentuje ako názory väčšiny, napr. str. 71: "Ak je oplodnené vajíčko plnohodnotným človekom, potom musí byť ukončenie tehotenstva v akomkoľvek štádiu a z akéhokoľvek dôvodu považované za vraždu. To je v konflikte s našimi prirodzenými, inštinktívnymi pocitmi k tehotnej žene; zastiera sa tým rozdiel medzi embryonálnym zhlukom buniek a človekom s centrálnym nervovým systémom. Rozdiel medzi interrupciou v prvom a treťom trimestri, rozdiel, ktorý je dôležitý pre našu schopnosť vyhnúť sa mravoučnej kazuistike rovnako ako pre našu vrodenú túžbu riadiť svoj vlastný osud, v katolíckej náuke úplne chýba." Nuž, ako tehotná viacnásobná matka si trúfam povedať (a na rozdiel od autora som to zažila doslova na vlastnej koži, teda v tele), že KAŽDÉ naše dieťa sme ako dieťa vnímali od prvých čiarok na teste a ak by na mňa niekto počas prvého trimestra "inštinktívne" pozeral ako na nositeľku nejakého embryonálneho zhluku buniek v tele, nie plnohodnotného človeka, ktorého už v tomto štádiu treba chrániť (v rôznych zmysloch tohto slova), moje inštinkty voči takému človeku by tiež stáli za to ;). A na margo MOJEJ vrodenej túžby riadiť svoj vlastný osud; nemyslím, že by sa začínala v prípade plodnosti až vo fáze, keď je už žena tehotná. Jasné, na cirkevnej náuke by sa v smere sexuality dalo kde-čo kritizovať, ale treba to robiť čestne, čo mimo iného znamená pracovať aj so skutočnými faktami (napr. skutočným učením Cirkvi), nie silou-mocou očierňovať. A to je len jeden príklad z mnohých, prečo napriek určitému môjmu uznaniu voči tejto Hitchensovej knižke (jeho ochota ísť proti prúdu; ísť proti zdanlivo všetkými uznávanej svätici, zhromažďovať fakty a svedectvá...) ju zároveň nemôžem brať celkom vážne (a nečudujem sa, že autor veľmi neobstál ako "diablov advokát" v prípade blahorečenia Matky Terezy). Nabudúce by to chcelo viac overených faktov a menej zanietenia či emočne až bulvárne podfarbených statí. Veľký prínos tejto knižky však určite vidím v tom, že nikoho (naozaj nikoho) z ľudí netreba vynášať do výšin a nadmieru si ho idealizovať. Realita vás potom môže ľahko rozčarovať (nevraviac o tom, že keď niekomu predčasne maľujete svätožiaru, neprospieva to poväčšine ani jemu).... celý text

Pygmalión 2007, George Bernard Shaw

"Rozdiel medzi dámou a kvetinárkou nie je v tom, ako sa správa, ale ako sa druhí správajú k nej." Higginsa som mala chvíľami chuť prefackať a Lizu sestersky objať. Aj to považujem za dôkaz Shawovho majstrovstva; i cca storočie po vzniku tohto diela a zmene spoločenských pomerov dokáže touto svojou hrou rozdúchať emócie, vzbudiť čitateľský záujem o výsledok neobvyklého fonetického experimentu (aj keď ten mnohí poznajú už zo školských osnov ;)) a podnietiť k úvahám o možnostiach i limitoch, ktoré nám osud dáva už len tým, kde a komu sa narodíme. "Keď neviete oceniť to, čo máte, choďte a majte si to, čo viete oceniť."... celý text

Dáma z Milkweed Manoru 2024, Julie Klassen

Debut? Toto? Wau! Veľmi zrelý; Klassen ním nastavila vysokú látku nielen sebe samej, ale aj danému žánru vôbec. Samozrejme, kto hľadá sladkú romancu typu "on a ona sa po niekoľkých sentimentálnych a očakávaných prekážkach stali oni" asi bude sklamaný, lebo Klassenová sa (napriek niektorým predvídateľným veciam v deji, nad ktorými rada prižmúrim očko) snaží ísť nevychodenými cestami a priniesť do historickej romance nové témy a nové problémy. Ako tandemovo dojčiaca tehotná matka (ok, teraz sa trochu chválim) som oceňovala najmä state o dojčení a dojkách, aj mnohé perličky a zaujímavosti z tohto súdka (vedeli ste napríklad, ako sa dojčili syfilisom nakazené deti alebo aké kritéria na dojku mali ľudia z vyššej triedy?). Pri niektorých pasážach mi bolo temer až do plaču (ok, mohlo to byť aj vplyvom hormónov, ale možno zaúradovala moja autorkou výrazne stimulovaná materinská empíria, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitým faktorom, aby ste túto knihu skutočne precítili; explicitne, nie je to tak celkom čítanie pre romanticky naladené staré dievky).... celý text

Natálka bude mať bračeka 2021, Natalia Minge

Krásna knižka, na ktorej oceňujem veľmi pekné celostránkové ilustrácie a stručné texty. Tie sú už svojou podstatou vystavané tak, aby slúžili ako stimul na rozhovor (pokojne aj na každej dvojstrane) medzi rodičom a dieťaťom. Aj najmenší sa vďaka tomu vedia stotožniť s rôznymi Natálkinými pocitmi a skúsenosťami či komparovať ich s vlastnými. Knižka dieťa krásne prevedie rôznymi štádiami, ktoré sprevádzajú mamkino tehotenstvo i príchod nového súrodenca (a hlavne ich mnohorakosťou).... celý text

Smrť v kostole 2022, Peter Gašparík

Ešte bizarnejšie ako predošlý diel. Autorove "znalosti" o Cirkvi a jej fungovaní by obstáli možno tak na dezinfoscéne. Niežeby nebolo na Cirkvi čo kritizovať, ale v autorovom podaní to bolo asi na takej úrovni, ako keď na začiatku 20. storočia verili niektorí jednoduchí poľskí sedliaci, že židia jedia kresťanské deti a pijú ich krv. K tomu namixoval aj nejakú sektu či čo to malo byť (niežeby som nevedela čítať medzi riadkami, to autor medzi nimi nevie písať) a tak nejako celkovo sa odtrhol z reťaze, že ak by v deji chcel čitateľ hľadať logiku alebo aspoň čo-to reálne, dosť by narazil. Verný ostáva aj svojim sexuálnym fantazmagóriám; nová kolegyňa (ako inak, neskutočne krásna a ešte aj mladá ako bonus) sa s hlavným "hrdinom" (priemerný osamelý štyridsiatnik) vyspí ešte v prvý deň, hoci vraj má priateľa, následne ho obviní zo znásilnenia, ani si to však nevysvetlia a už s ním spí ďalší deň znova, a už sú kdesi na úteku pred tým jej priateľom, a bla bla bla, opäť samé bizarnosti. Ak by to celé myslel autor ako paródiu, možno pridám jednu hviezdičku tvrdiac, že mu veľmi nevyšla. Ale on to všetko myslel vážne. To je na smiech. Vlastne ako celá táto "krimi" fraška. Skrátka, táto kniha (a vyzerá to, že celá séria) je taký knižný ekvivalent Andreja z Malčíc, ktorý celkom seriózne verí, že je DJ a programátorsky génius v jednom. Škodoradostne sa bavím, hoci lepšie by bolo podobné braky ignorovať. Tak si teda aspoň sľubujem, že škodoradosť potlačím a ďalší diel už čítať nebudem. PS: Keďže Kornelove prípady vychádzajú pravidelne už pár rokov, fakt by ma zaujímalo, kto je ich typický čitateľ (a či autorove výplody naozaj dokáže brať vážne).... celý text

Smrť v Štiavnici 2021, Peter Gašparík

Rýchle, dynamické, jednoduché čítanie. Možno preto som knihu zvládla ani nie za dva dni (kto chce, dal by to aj za dve hodiny) a dočítala ju aj napriek tomu, že... nuž, ako to... Skrátka napriek tomu, že to bola bizarnosť :-D. Hoci nálepka na obálke hlása, že čitateľ bude mať dočinenia s krimi, daného žánru sa to len jemne obtrelo. V skutočnosti zápletka nemastná-neslaná, pointa ešte horšia. Autorove znalosti o fungovaní mediálneho sveta úsmevné. Ľúbostné avantúry hlavnej postavy veľmi málo reálne. Keď som to však prestala brať ako sľubovanú kriminálku a prižmúrila oči nad všetkým vyššie zmieneným, ostal aspoň ponor do duše, myšlienok a mokrých snov hlavného hrdinu (či skôr "hrdinu"), ktorého pseudofilozofovanie a životný štýl sú mi natoľko vzdialené, až som vlastne bola celkom rada za ich priblíženie (čo nič nemení na fakte, že takéhoto Kornela by som reálne nechcela mať ani ako kolegu a už vôbec nie ako partnera). Určite si prečítam aj ďalšie diely; je to skrátka taký bizár, navyše myslený celkom vážne, až sa na tom bavím.... celý text

Rozprávočky o deťoch, ktoré nemajú kamarátov 2019, Anna Valkučáková

Pre koho to dielko vlastne bolo určené? Pre deti? Pre deti, ktoré nemajú kamarátov? Pre dospelých, čo majú deti, ktoré nemajú kamarátov? Pre dospelých, v ktorých stále žije dieťa, čo nemalo kamarátov? Netuším. Možno sa mýlim, ale pre deti sú tieto voľné verše (?) príliš zložité a pre dospelých príliš jednoduché. Ak som na základe názvu a anotácie čakala katarziu, nádej, povzbudenie či aspoň inšpiráciu (ak nie k riešeniu osamelosti či šikany, tak aspoň v podobe nájdenia spriaznených papierových duší), nuž potom samotná kniha ma veľmi rýchlo utvrdila v tom, že moje očakávania boli priveľké. Na jedno rýchle prečítanie fajn, avšak až na pár konkrétnych poetických obrazov ma v danom dielku nič neoslovilo. Možno iných osloví, možno je to naozaj o mne a nie o knižke samotnej. A samotné ilustrácie boli už dupľom mimo môjho estetického cítenia.... celý text

Čítaj romány ako profesor 2018, Thomas C. Foster

Briskné a aj pomerne vtipné eseje o literatúre (najmä o anglofónnej, čo zrejme súvisí s pôvodom i profesným zameraním autora). Možno niekomu kniha poslúži (aj) na (samo)vzdelávanie, pre mňa bola skôr príležitosťou komparovať vlastné znalosti a názory či zaspomínať si na VŠ obdobie, uznávam však, že vo viacerých ohľadoch rozšírila moje obzory a dala mi i pár knižných tipov.... celý text