Starmoon přečtené 716

Šialený med 2023, Jodi Picoult

"Ako veľmi vám musí byť niekto podobný, aby ste ho v prvom rade brali ako ľudskú bytosť?" Jodi. Je to Jodi. No a čo, že sa prvých 40 strán nudíš, daj jej ešte šancu. Asi tak som sa povzbudzovala k čítaniu tejto cca 430-stranovej lakotinky s nekonečným rozbehom. Veľmi tomu nepomohlo ani to, že anotácia slovenského vydania prezrádza dva dejové vzraty, ktoré sa čitateľ dozvie až na cca osemdesiatej a dvestej strane. Čiže doslova v polovici máte akože "prekvapenie", ktoré bolo zrejmé už pri čítaní popisku, o čom kniha bude. No dik. Ďalšia vec: motív, ktorý ma ku knihe pritiahol (obvinený syn, pohľad jeho matky), ma nakoniec nechal emočne chladnou. Asi som už čítala priveľa podobných kníh, ktoré boli pre mňa v tejto rovine silnejšie (Musíme si promluvit o Kevinovi, Kde číha vlk...). Ale napriek spomenutým výhradám musím vyzdvihnúť, že autorkám sa celkom dobre podarilo prepojiť témy násilia a transrodovosti, realisticky vystihnúť pocity rozprávačov (aj ostatných postáv), vytvoriť fungujúci svojbytný svet, do ktorého som sa vedela ponoriť a napriek všetkému si nájsť motiváciu sa doň opätovne vrátiť. Finále pre mňa trochu neuveriteľné, SPOILER na jedného podozrivého neskutočný lynč, no a keď sa skutočný vrah prizná, tak nad tým všetci od matky obete až po vyšetrovateľa v podstate mávnu rukou. KONIEC SPOILERU Autorka to vie aj lepšie, keď však uvážime, že tie romány chrlí ako čínske továrne veci pre Temu, tak ok, solídny výkon (a oceňujem aj prácu toho, kto jej robil prieskum o svete včiel).... celý text

Host do domu 2002, Jiří Wolker

Také krásne, také silné... Dve básne z danej zbierky si v sebe nosím roky. O jednej by som povedala, že je už taká moja emblémová. No nedajte potom celej zbierke päť hviezdičiek ;-). A keď som zistila, že autor umrel taký mladučký... Normálne mi je smutno. Dúfam, že aspoň jemu ku koncu veľmi nebolo. Že ho zahrali možno aj vlastné verše.... celý text

Eugen Onegin 2010, Alexandr Sergejevič Puškin

Ty kokso, ako môže byť veršovaný príbeh z roku 1833 tak nadčasový, tak aktuálny? Schválne, koľko vy poznáte v svojom okolí takých Eugenov? Od tých dnešných sa Onegin líši (sympaticky) v tom, že hoci sa mu nevinná zaľúbená panna Tatiana ponúka ako na tácke, má toľko chochmesu, že si z nej nespraví ďalší zárez, ale radšej jej galantne a temer otcovsky (a veľmi rozumne, všetky príliš rýchlo namotané slečny!) vysvetlí, aké "výhodné" a "úspech zaručujúce" je, keď sa žena natíska mužovi. Táňa sa našťastie poučí, dozreje, časom vydá, bla bla bla, no a keď ju najbližšie o pár rokov Eugen stretá, dá to na dámu a ľahko pohŕdavú ľahostajnosť simuluje tak dobre, že Eugenove zhýčkané ego roky živené spomienkou na pocit, že Táňa by zo samej lásky bozkala možno aj toaletný papier čo použil, dostane poriadny zásah. A, čuduj sa svete, zrazu sa mu už páči, zrazu sa pred ňou strápňuje on. Čiže klasika a ponaučenie pre všetky Tatiany všetkých dôb: normálni chlapi sú lovci a nemajú radi ľahkú korisť (určite nie v role manželky). A ešte je tu ten básnik Lenský. Popravde, neľutujem ho, taký obyčajný trtko, ktorý si bohviečoprečo myslel, že na Oľgu zapôsobí, keď sa "kvôli nej" (respektíve vlastnému egu, že, Lenský) nechá zabiť v zápase. Ono aj bolo jasné, že to tak dopadne (simp verzus Casanova), a ak je na tej tejto zbrklosti a hlúposti niečo skutočne smutné, tak asi to, že byť Oľgou, nerevem za ním s teatrálnymi povzdychmi, že som prišla o životnú lásku, ani si nebúcham hlavu o stenu, že sa to stalo kvôli mne, ale viac či menej skryto si mastím ego, že aká som čaja, ak sa niekto kvôli mne rozhodol v podstate zasamovraždiť. Mŕtvy Lenský z toho vyšiel ako ohrdnutý a prchký submisívec (a ešte aj neschopný bojovník v dueli k tomu), Oľge zase vzrástla hodnota na vzťahovom trhu. No stálo ti to za to, Lenský, stálo? Tak mi teraz napadá, že ten týpek bol vlastne mužskou verziou Tatiany: tiež nepochopil, že mať svoju hrdosť a nesprávať sa, ako keby bol objekt môjho záujmu zlaté teľa, by v konečnom dôsledku upútalo viac ako hneď na úvod naznačiť, že moja láska je bez hraníc a plne k dispozícii, len si ráčte poslúžiť, rád vám budem robiť verného psíka. No ok, trošku sa vo mne prebudilo moje sarkastické ja, ale fakt to myslím vážne: skvelé, poučné, navyše aj veľmi dobre a čitateľne napísané dielo s viacerými krásnymi myšlienkami.... celý text

Profesorka 2024, Freida McFadden (p)

Ako to robíš, Freida, ako to robíš? Čo triler, čo téma, to záruka vzorca "už len jedna kapitola... tak ok, ešte jedna... ops, to je už polnoc?" Tentokrát mi chvíľami bolo trochu smutno a trochu zle. Keď sa nepekné veci dejú naivným ženám s občianským, možno to zamrzí, ale keď do hry a hlavnej úlohy vstupuje násťročné vyhukané skoro ešte dievčatko, ktoré ani pri najlepšej vôli nemá šancu odhaliť, akú rolu to hrá v danom príbehu... A opäť finále plné toľkých nečakaných a pritom logických vzratov, že Profesorka sa u mňa etablovala k jednému z najlepších (nielen) Freidiných trilerov vôbec.... celý text

Jednoduchá až po korienky vlasov 2000, Milan Rúfus

"Všetko, čo povie, je teraz spevom vtáčím. Jej odpovede i jej otázky. Opeknela som, lebo sa mu páčim. Tak opeknieva žena od lásky." Tieto verše z básne OPEKNELA SOM nosím v sebe roky; dávno-pradávno som dúfala, že raz tiež stretnem takého, pri ktorom budem "nádoba bytia. Kadlubka prostovlasá. A útlych bylín útla suseda", no a áno, život, Boh, vesmír či osud to zariadil tak, že prišiel môj teraz už manžel, pri ktorom som som sa stala zhmotnením tejto básničky... A doteraz pri ňom opeknievam od lásky ;-). Už len za tú báseň musím dať päť hviezdičiek. Mne sa zdá roky-rokúce veľmi krásna. A mnohé ďalšie z tejto zbierky tiež. Oplatí sa do nej ponoriť, nechať sa ňou osloviť. Zamyslieť sa, zacítiť. Viackrát len prikývnuť. Súhlasíť. Pochopiť. "Prežil si to... a prežili aj iní... iste mnohí. Čo bolí, už ťa nemýli. Nepľuvneš do oblohy."... celý text

Čas plachých otázok 2001, Milan Rúfus

"Všetkého navôkol je, zdá sa, príliš mnoho. A stále pustejšie je prázdne miesto v nás. Rýchlejšie v čase vráskavie duša, jej koža hladká. Tie haldy poznania. Je to len čierna skládka?" Ak sa ma vie nejaký básnik dotknúť ako žiaden iný, tak Rúfus. Niektoré jeho konkrétne verše či celé básne si v sebe nosím a opakujem roky. To asi nebude platiť o danej zbierke, hoci, samozrejme, pár obrazov či veršov súznelo s mojimi vlastnými plachými otázkami o živote a bytí. Aj tak si však myslím, že aby som pochopila a precítila viac a lepšie, musím ešte nejaký ten čas zrieť. A potom sa k nej veľmi rada vrátim.... celý text

Komu dám svoju nehu 1995, Maša Haľamová

Nežné, jemné, na môj (cynickejší) vkus možno trochu príliš sentimentálne. A silne pochybujem, že sa v aspoň niektorých veršoch nenájdu všetky mladé súčasné odnože Anny zo Zeleného domu ;-). Plus ten názov, ten je geniálny. Mať opäť napríklad dvadsať rokov, asi si ho opakujem ako mantru. Súc čerstvá tridsiatnička aspoň oceňujem, že autorka tak poeticky pomenovala to, čo (by) realistka Timrava prozaickejšie zabalila do otázky "za koho ísť".... celý text

Jednoducho zmizla 2019, Lisa Jewell

Keď už aj autorka v závere prizná, že román bol absurdný... A že dokonca pôvodne bol ešte absurdnejší, kým si nad ním neposedeli editorky... No dobre. Ok, toto by sa nemohlo stať. Nie takto. Plus mi nejako uniklo, ako mohla hlavná záporáčka zrealizovať svoj zámer bez toho, aby si to obeť vôbec všimla. A kopec iných veci, ktoré si tu už všimli a vytkli iní užívatelia. Plus som veľmi rozmaznaná žánrovkami, kde sa všetko zamotáva, kde si nie ste ničím istí, kde platí, že čo strana, to prekvapenie, čo kapitola, to zvrat. Tu viete vinníka prakticky od začiatku. Jediné napätie plynie len z toho, kedy to dopne matke. Ale aj tak ma kniha bavila. Tá psychologická rovina. Vzťahy. Pocity. Príčiny a dôsledky. Vo výsledku teda pre mňa príjemné čítanie.... celý text

Za zamknutými dverami 2024, Freida McFadden (p)

Na Freide mám už silnú závislosť, dokonca mi vôbec nevadí, že slovenský vydavateľ nám do roka naservíruje dve až tri jej knihy (pokiaľ ide o mňa, mohla by na mňa Freida pokojne vyskočiť aj z tej povestnej chladničky, aspoň by som sa jej spýtala, ako je možné vymýšľať také geniálne trilery). Aj tento román bol super, presne v štýle Freidy. Šibe hlavnej hrdinke? Jej okoliu? Mne? Čo sa tam vlastne, dofrasa, deje? Kto klame, kto je klamaný, o koho sa mám báť, ako môžem ísť spať, kým sa to všetko nejako neposkladá? A áno, je to trochu pritiahnuté za vlasy. No a čo. Aj tak ma to maximálne bavilo.... celý text

Čokoláda 2004, Joanne Harris

Film som od detstva videla asi tak tisíckrát a vždy nanovo pri ňom slintám. Doslova. Schválne, dokáže ho niekto sledovať bez čokolády poruke? Myslela som si, že už dozrel čas aj na knižnú predlohu, ale buď nie, alebo by ma jednoducho neoslovila ani inokedy. Jazyk pekný, poetický, niektoré postavy známe (a relatívne blízke) aj z filmu, ale... Žiaden starosta. Žiaden chutnučký a ľahko ovplyvniteľný farárik s chlapčenským kukučom. Namiesto nich jeden fanatický kňaz bez jedinej dobrej vlastnosti. Nemám rada také čiernobiele postavy. A ani dej nebol žiadne terno. Mám pocit, že scenáristi sa s fabulou lepšie pohrali a dodali príbehu mnohé krásne a dôležité scény, ktoré filmovú Čokoládu katapultovali o dosť vyššie, ako keby sa striktne držali knižného deja. A platí to aj o závere, ktorý bol v knihe, úprimne povedané, taký nijaký. Ani žiadna veľká romantika sa nekonala, filmový Raoul bol charizmatický, tento knižný by tu ani byť nemusel. No a ten neskrývaný, čiernobiely odpor k Cirkvi... Aj tak som však za knihu vďačná; možno sama o sebe je (pre mňa) úplne priemerná, ale na jej základoch vznikol jeden z mála romantických filmov, ktoré si viem pozrieť bez prevracania očí či vyvracania večere.... celý text

Robinsoni a donkichoti 2022, Aleš Palán

Úprimne, je nejaký väčší rozdiel trebárs medzi aktérmi Mama, ožeň ma a respondentmi tohto Pálanovho diela? Ak áno, tak ten, že ešte aj účastníci reality show mi pripadajú ako menší bizár. Nemôžem si pomôcť, celá táto kniha mi pripomína len sofistikovanejšie vyhľadávanie iného, raritného medzi homo sapiens. Intelektuálne uchopenie namiesto bulvárneho; autorská (a možno aj čitateľská) snaha pochopiť, nie zosmiešniť: v konečnom dôsledku však predsa len stavanie (a zarábanie) na periférii a odlišnosti. To by možno nebol až taký problém. Ten väčší vidím v tom, že Palánovi "robinsoni" a "donkichoti" sú v lepšom prípade chudáci a čudáci, v tom horšom čuráci. Najúchylnejší je hneď prvý respondent. Tak ma ten chlap iritoval, že som o ňom "musela" referovať manželovi; a hoci je môj milý umiernený a pokojný človek, ešte aj v ňom ten chlap dokázal zdvihnúť žlč a zhodli sme sa, že ak by sa takto správal k niektorému z našich synov, tak... Radšej nedopoviem, ale neskončil by dobre; tento môže byť rád, že mu chlapcova mama "len" odstrihla svoje dieťa zo života a zakázala kontakt. A ešte sa ten *** bude vyviňovať, obhajovať svoje úchyláctva, písať knihu o priateľstve mladších a starších mužov... A na strane 73 ako nič presviedčať, že keď je slniečko, prečo by s chlapcom nemohli po záhrade behať nahí. A na inom mieste sa ešte ľutovať, ako ho ľudia nechápu, ako musia byť skazení, že všade vidia sexuálny podtón... Fuj. Fakt som neverila, že taký bude "hrdina" Palánovej knihy. Dúfam, že mladík (fakt bolo nutné spomínať ho aj po mene?) nebude mať traumu; a aby tento jeho "priateľ" nebol o pár rokov prekvapený (alebo nech áno), ak mladík namiesto toho, aby utiekol od matky k nemu (ako o tom na jednom mieste blúznil) nenapísal niečo v štýle Táto izba sa nedá zjesť. Ďalší respondent bol tiež "dobrý": 10 rokov sa nevie odľúbiť od ex, dotrepe sa jej na svadbu a ešte sa aj hnevá, že ako sa mohla posunúť ďalej... Ten mal však aspoň sebareflexiu a po čase si uvedomil, že jeho láska bola tak "trochu" mešuge (samozrejme, on to opisuje poetickejšie a spôsobom, z ktorého ešte má vyjsť ako ten dobrý). A doteraz ju (vraj) miluje, ale už nie majetnícky. Šťastná to žena, mať na diaľku takéhoto emočného stalkera, ktorý o tom ešte aj vykecáva (či vyplakáva) do knižky... A tak by sme rad radom mohli prebrať skoro všetkých. Chvíľami som fakt nechápala, aký bol vlastne cieľ, respektíve či sa mi náhodou do rúk nedostali nejaké prípadové štúdie. Pokojne do mňa hádžte kamene, pokojne ma obviňte z nedostatku EQ, ale pravda je taká, že žiadneho z daných ľudí by som nechcela za partnera, rodiča, dieťa, suseda, známosť... A dosť ľutujem všetkých, ktorých (navyše menovite) v týchto rozhovoroch pospomínali. A hoci názov sa snaží spoetizovať ich životný štýl, vôbec by ma neprekvapilo, ak by sa niektorý z nich časom objavil skôr v krimi novinách než v plnofarebnej hrubej drahej knihe na lesklom papieri.... celý text

Mladá léta 1970, Martin Kukučín

Júj, ako dobre mi to padlo. Starosvetský jazyk zakonzervovaný v dielach realizmu ja veľmi ľúbim, no a obsah, to bolo pre mňa v tomto čase tiež také pohladenie pre dušu. Ak by žili Ferko a Miško v našej dobe, tak by sme o nich mohli povedať, že jeden je ambiciózny a trochu manipulatívny mačo pchajúci sa do správnych zadkov (a v prípade dievčat snažiaci sa vopchať do správnych... ehm... sŕdc) a druhý introvertnejší milý simp. Ako sa dá predpokladať, do oka im padne tá istá pekná slečna (a predpokladať sa to dá, lebo, úprimne, na chlapčenskom gymnáziu nevidia mladú babu, tobôž peknú, čo je rok dlhý, instagramy ešte neboli, tak keď konečne do ich života vstúpila jedna mladšia a krajšia slečna, jasné, že hneď to vyvolá odozvu aj v ich srdciach, aj inde). Nuž a samotný objekt záujmu, krásna Elena, je síce navonok neviniatko, vnútri však emancipovaná rebelka (dokonca na svoju dobu temer až feministka, hoci vtedy o niečom takom Kukučín ani nechyroval), do vydaja sa nehrnie, hrkútanie svojich nápadníkov vníma celkom triezvo a, čo si budeme klamať, v podstate jej bohato stačí validácia a pocit žiadanosti. Nečakajte žiadne horúce bozky či iné telesné prejavy vášne; celé dielko je v tomto smere dieťaťom svojej doby, "len" také dvorenie, náznaky, všetko v súlade s mravmi 19. storočia pekné a čisté (aspoň teda v telesnej rovine, v tej citovej vidno, že aj kvázi nevinná prvá láska môže byť plná ega, sebaklamov, potreby ovládať) a nakoniec to dopadne tak, ako prvé lásky dopadnúť zvyknú... Čo veľmi dobre tušil/vedel aj jeden pán otec. Jeho list považujem za jednu z najsilnejších častí celého diela; ako matka ho rada podpíšem, hoci si viem predstaviť, že ak by som ho dostala ako mladý zaľúbený syn, beriem ho ako krivdu a myslím si, že môj tata nič nechápe a práve mi ničí život. Veľmi, fakt veľmi som si knižku vychutnala, aj na vlastné mladé letá si pospomínala, aj si vravím, že sa k tomuto dielu ešte niekedy určite vrátim. Fakt nadčasová záležitosť.... celý text

Frajer 2025, Freida McFadden (p)

To bol zase triler! Nemať malé deti, pokojne ho čítam celý deň, jedlo riešim donáškou, na okolitý svet aj bordel v byte úplne kašlem a prestávky si robím len nevyhnutné. Že som takého podmienky na čítanie nemala, tak som knihu čítala viac dní (a počas bežného žitia v myšlienkach vkuse odbiehala k deju) a poslednú polovicu čítala v noci posteli, obklopená z každej strany dieťaťom, svietiac si mini lampou... Hoci mi však bolo jasné, že ráno budem ako zombie, ktorému nepomôže magnézium ani očné kvapky, skrátka som to musela dočítať. A konečne Freida vymyslela záver, ktorý som ani pri všetkej snahe neuhádla. Epilóg trochu silený, ale to nič; pre mňa je to zatiaľ najlepšia autorkina kniha.... celý text

Mami, oci, ľúbte ma 2022, Petra Arslan Šinková

Celá séria je veľmi podarená. Tu sa deti učia (a my rodičia spolu s nimi ;-)) ako kultivovane(jšie) zvládať hnev. Na konci každej "rozprávky" inštrukcie pre rodičov (ako príbeh uchopiť, ako sa o ňom s deťmi rozprávať, nejaké tie tipy, ako zvládať v realite podobne situácie...). Plus krásne ilustrácie. Niekto by možno vytkol istú naivitu (asi ako keď ste v 90. rokoch pozerali sitkom Krok za krokom a každý načrtnutý konflikt sa idylicky vyriešil za posledných 5 minút), ale ok, tento žáner to znesie.... celý text

V ženskom rode: 30 rozhovorov s inšpiratívnymi ženami 2021, Katarína Strýčková

V N-ku sa zrejme dobre ujal nápad vydávať vlastné knihy, no a tak ich vydávajú a vydávajú... A v niektorých prípadoch, ako je aj tento, mám pocit, že aj trochu "umelo" či nasilu. Kto dané periodikum listuje pravidelne, pomerne skoro si pri čítaní knihy uvedomí, že dané rozhovory sú vlastne pozbierané a pozliepané odtiaľ. To by nemusel byť problém, niekedy padne dobre mať kvalitné texty takto pekne pokope, skôr ma mrzelo, že ich kvalita je nevyvážená, že všetko stojí alebo padá zásadne na atraktívnosti respondentky/témy, že občas sa len kĺže po povrchu a ponúkajú sa osvedčené, ideologicky podfarbené floskuky, ktoré autorka nerozpitváva, nespochybňuje. Pre milovníkov interview a ľudských (špeciálne ženských) osudov fajn, ale (aspoň u mňa to tak bolo) ako rýchlo prečítané, tak rýchlo zabudnuté. Plus sa mi nepáčil nápad dať fotky respondentiek na vnútornú stranu prebalu namiesto k samotným rozhovorom. Keď si musím voliť, som skôr za praktickosť a prehľadnosť než za silenú originalitu.... celý text

Dcery Lamače kostí 2010, Ted Dekker

Aká je štatistická pravdepodobnosť, že 1) v Iraku natrafíte na vraha, ktorý láme iným kosti a núti vás to sledovať; 2) o pár týždňov po vašom príchode do Ameriky unesie vašu dcéru vrah, ktorý láme svojim obetiam kosti? Čakala som až do konca, či sa tieto linky nejako neprepoja, nevysvetlia... Kdeže. Nepravdepodobnosti je tu však celá kopa a autor sa ich vôbec neunúva vysvetliť, napríklad SPOILER čo to bol za dom, v ktorom vrah väznil Bethany? Ako zvládol sledovať, či Ryan plní jeho úlohy bez toho, aby si to niekto z FBI všimol, keď naňho mali celoštátnu pátračku? Ako vôbec Ryan mohol FBI uniknúť (dokonca opakovane!)? Prečo sa nakoniec Ricki ani neunúvala vyšetrovať a len lakonicky skonštatovala blbosť v štýle, že Ryan si s ním poradí? Ako mohol vrah zabiť prokurátora aj Celine? Už predtým sa im vlúpal do domu a uniesol dcéru... A asi o deň ich tam zabije? Nikto ich nestrážil, nemonitoroval? Ani oni sami nemali po takej traume obavy, nejaký alarm, niečo? A ten farár odkiaľ vedel o všetkých myšlienkových pochodoch neznámeho šialenca, vycucal si ich z prsta či ho osvietil Duch Svätý? KONIEC SPOILERU. Skrátka, nelogických a nevysvetlených vecí sa vŕšilo, do konca som čakala a dúfala, že všetko sa vysvetli, ale na to sa autor vykašľal, očividne mu stačilo sentimentálne klišé finále hodné skôr Pilcherovej než trileru. No a celková psychológia vraha... Asi by som pri takom námete mala byť zdesená. Duplom pri scénach, kde Bethany ide o život. Ale namiesto toho som sa neveriacky uškŕňala nad absurdnými rozhovormi o tom, aký krém Alvin používa a akú má úchylku na svoju pleť... No OK, za seba to poviem tak, že autor to veľmi nezvládol a celá tá patologická stránka vraha bola nedotiahnutá, neuveriteľná... A vlastne celé dielo akosi šušťalo papierom ešte viac ako chrupčalo zvukmi lámajúcich sa kostí... Aspoň tie biblické alúzie a metafory viem aspoň ako-tak oceniť. Za mňa teda žiadna sláva (a v pozadí úľava, že som za knihu dala len euro v rámci akcie 10 za 10).... celý text

Sedem židovských problémov 2022, Peter Salner

Autor v diele pomenoval a jemne rozpitval problémy (výzvy) židovstva v našom časopriestore. Originálne, svojsky, (priznávane) subjektívne. Bonusom je kopec fotiek. Dobrý náčrt (alebo aj úvod do) problematiky.... celý text

Terezka 2004, Marie Baudouin-Croix

Mám slabosť na Terezku a aj keby o nej vyšlo ročne x podobných kníh (čo veľmi pravdepodobne po celom svete aj vyjde), asi by ma táto svojim spôsobom i tak špeciálne potešila. Také zlaté prerozprávanie jej príbehu pre deti s dôrazom na Terezkine detstvo a rodinu. A krásne ilustrácie k tomu.... celý text

Ako vychovať nacistu 2025, Gregor Ziemer

Brutálne dielo. V oboch zmysloch tohto slova. Kniha sa dá čítať ako autentický dokument o tom, ako si dokázali nacisti podriadiť všetky vrstvy obyvateľstva vrátane najmenších, aké to bolo systematické, premyslené, dôkladné, účinné. Kto sa zaujíma o dejiny druhej svetovej vojny, toto je dôležitý diel celej skladačky. Ale dá sa čítať aj ako sociologická a psychologická štúdia o tom, ako ľahko a v zarážajúco krátkom čase sa dajú indoktrinovať všetky generácie a vrstvy, de facto celý národ. Včera to boli nacisti, dnes a zajtra to môže byť niekto iný, dôležité (a varujúce) je, že naozaj stačí pár princípov, pár ich fanatických a presvedčivých šíriteľov a pár rokov, aby milióny ľudí zásadne zmenili svoj svetonázor a hodnoty. A to si radšej nepredstavujem, aká účinná by bola Hitlerova suita, ak by mala k dispozícii dnešné sociálne siete, AI a i..... celý text

Nádej 2025, Papež František (p)

Vo veku, keď mnohí starci fňukajú v štýle "bolo lepšie, keď bolo horšie", napísal pápež František knihu, ktorá hovorí niečo iné. To najlepšie ešte len príde. Knihu, ktorá dáva presne to, čo sľubuje názov: nádej. Nie lacnú, nie abstraktnú, nie patetickú v štýle motivačných citátov. Františkova Nádej (alebo teda jeho životná cesta a jej svojská interpretácia) bola pre mňa v tomto období skvelým wellness pre dušu a opäť mi prinavrátila radosť z viery, nádeje a lásky; opäť mi pripomenula obraz Boha, ktorý sa usmieva. Biografické fakty (nielen Františka, ale aj mnohých jeho blízkych vrátane predkov) boli popretkávané jeho úvahami; František v sebe skrátka nezaprel kazatela, ako celok to však bolo krásne, povzbudivé, svieže. Aj ja chcem mať toľko vnútornej vitality, ak sa dožijem osemdesiatky. A veľmi sa mi páči aj osobné krédo tohto pápeža: "Chcem veriť v Boha Otca, ktorý ma miluje ako syna, a v Ježiša, Pána, ktorý vlial svojho Ducha do môjho života, aby ma rozosmial, a tak ma priviedol do večného kráľovstva života. Verím vo svoju minulosť, do ktorej prenikol láskavý pohľad Boha. Verím vo svoju bolesť, neplodnú v dôsledku sebectva, do ktorého sa utiekam. Verím v podlosť svojej duše, ktorá sa snaží prijímať bez toho, aby dávala. Verím, že druhí sú dobrí a že ich musím milovať bez strachu a bez toho, aby som ich niekedy zradil len preto, lebo hľadám istotu pre seba. Verím v to, že chcem veľmi milovať. Verím v každodennú, spaľujúcu smrť, pred ktorou utekám, ale ktorá sa na mňa usmieva a vyzýva ma, aby som ju prijal. Verím v Božiu trpezlivosť, prívetivú rovnako ako letná noc. Verím v Máriu, svoju matku, ktorá ma miluje a nikdy ma nenechá samého. A čakám na prekvapenia každého dňa, v ktorom sa zjaví láska, sila, zrada a hriech, ktoré ma budú sprevádzať až do posledného stretnutia s tou nádhernou tvárou, o ktorej neviem, aká je, ktorej ustavične unikám, ale ktorú chcem poznať a milovať."... celý text