Starmoon komentáře u knih

Sú knihy a KNIHY. Toto je KNIHA. Keby mi niekto dal absurdnú výzvu, že do konca života môžem (dookola) čítať už len povedzme 10 kníh, táto by určite bola medzi nimi. Nádherná. Úžasná. Meniaca srdce i pohľad na svet. Ťažko sa mi vyjadrujú dojmy nielen z tohto diela, ale aj z jeho autorky, tejto „bielej kvetinky“. Som neskutočne šťastná a vďačná, že niekto taký žil; že takýto príbeh sa stal; že Terezka ho pod zámienkou poslušnosti napísala; že vďaka tomu sa aj viac ako storočie od jej smrti môže čitateľ ponoriť do sveta krásy, lásky a nádeje, ktorý objavila (pre seba, pre nás) a zaznamenala, a najmä vybrať sa (pokojne aj v jej spoločnosti) na svoju vlastnú „malú cestu“.

3 08.05.2021

Kniha o tých a najmä pre tie, ktoré potrebujú uzdravenie. Uistenie, že ich vina môže byť zmazaná. Že existuje láska väčšia ako chyby, minulosť, obavy.

Teda aktuálne nie celkom o mne a pre mňa.

Navyše kniha pomerne jednoduchá, čo sa štýlu aj príbehu týka; kniha oscilujúca kdesi medzi historickým románom a červenou knižnicou; kniha, kde od prvej časti viete (alebo aspoň tušíte), akou cestou vás chce autorka viesť a kam vás dovedie.

Teda niečo, čo ma bežne skôr odrádza ako priťahuje.

Nebolo by však fér túto knihu neoceniť len preto, lebo sme sa s autorkou tematicky či štýlovo trošku minuli. Hlavne, že sme sa stretli hodnotovo a ľudsky. A hoci moje predošlé konštatovania môžu znieť ako výčitky, v skutočnosti sú to pokusy charakterizovať, koho táto kniha môže zaujať viac ako mňa.

Aby však bolo jasné, hoci sprvoti som túto knihu čítala skôr zo zotrvačnosti, čoraz bližšie ku koncu som si uvedomovala, že ma ten koniec (a príbeh) zaujíma; že aj Elianna (a jej osud) ma zaujíma; že tá Tessa Afsharová ma predsa len zaujala. A jej Ježiš bol neskutočne sympatický. A záver milý a pekný. A celkové vyznenie románu tiež.

Takže: som rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk, hoci sa mi nedostala viac do hlavy a do srdca. To nič. Aj tak stála za to.

3 07.04.2021

Jeden z najkrajších a najsilnejších príbehov, aké poznám. Knihu som čítala opakovane v rôznych obdobiach života, a vždy pre mňa bola neskutočnou posilou. Doslova môžem napísať, že mi zmenila život.

3 13.02.2021

Už dlho som sa zo žiadneho románu tak netešila.
Už dlho som sa pri žiadnej knihe tak nesmiala.
Už dlho som s toľkými myšlienkami v texte nesúhlasila.

Bruce Marshall napísal nádherný príbeh (kňaza, Cirkvi, ľudstva), ktorý sa hneď pri prvom čítaní zaradil medzi moje najobľúbenejšie. Som zaň naozaj veľmi vďačná. Kiežby takých bolo viac.

3 17.01.2021

Nádej a úľava. Dva kľúčové pocity, ktoré sa mi spájajú s týmto dielom.

Úvahy o dvoch márnotratných synoch a jednom márnotratnom otcovi prešpikované najvnútornejšími pocitmi autora (skrátka cítiť, že do textu vložil dušu), ktoré často boli aj moje (a trúfam si tipnúť, že by sa pod nich podpísal temer každý). Dielo, ktoré mi hojilo staré rany a ukázalo novú perspektívu. Dielo, ktoré je nadčasové a aktuálne zároveň. Dielo, ktoré je radosť čítať a odporúčať.

Myslím, že každý sa tu nájde; je to kniha o nás a pre nás.

Z rozhovorov v médiách či zo záznamu Hanusových dní na mňa autor pôsobil veľmi charizmaticky v tom dobrom slova zmysle, skrátka ako Boží muž, čo ma len upevnilo v rozhodnutí túto knihu si prečítať. A bola fakt skvelá. Niektoré Flekove paratexty mi síce pripomínali skôr podarené literárne alúzie, iné mi však naozaj pomohli pochopiť posolstvá niektorých notoricky známych novozákonných príbehov (a niekedy naozaj úderne). Možno by som ocenila i trochu viac prerozprávaných príbehov, ale to už je moja maniéra, nie problém knihy či jej autora.

3 29.12.2020

Kniha, ktorú som dostala v štvrtom ročníku a prečítala ju možno aj desaťkrát. Pútavé prerozprávanie a nádherné ilustrácie, vďaka ktorým je neprehliadnuteľná a nezabudnuteľná.

3 28.12.2020

Dvojdielny film o Lurdoch sme mali doma na VHS a ako dieťa som ho videla x-krát. S Bernardetou mám teda podobný "problém" ako s niekoľkými inými svätými, ktorí do môjho života vstúpili ešte za detských liet - nedarí sa mi na nich dospelácky "premostiť", sú pre mňa skôr spomienkou na určitú životnú etapu či jej pripomienkou, nie skutočnými vzormi.

Tento román som čítala končiac VŠ; s určitým sebazáporom, ktorý možno súvisel s vyššie zmienenými skutočnosťami. Niečím ma vábil, niečím odpudzoval, podobne ako jeho hrdinka. Osobne sa k nemu už neplánujem vracať, viem si však predstaviť, že pre iných môže byť prínosom.

3 18.12.2020

O tejto knihe sa popísalo a narozprávalo veľa. Aj škaredého.

Že vraj v nej Harry iba fňuká a ľutuje sa, prepiera na verejnosti špinavú bielizeň, ohovára členov rodiny... Možno som čítala inú knihu; alebo som k nej skrátka pristupovala bez predsudkov a bez nánosov špiny, ktorá by sa mi v (pod)vedomí usadila po x kliknutých pútavých titulkoch. Každopádne, pre mňa to nebola sebaľútostivá obhajoba rozmaznaného princa, ktorý už nevie, čo od dobroty. Bola to pre mňa sonda do duše človeka, ktorý zažil a stále zažíva tlaky, ktoré by som s ním nemenila ani za jeho kvázi výsady. A o ktorom si myslím, že si tie tlaky nezaslúži len preto, lebo nejaké kvázi výsady má.

Po rokoch klamstiev, poloprávd, verejného výsmechu a spektáklu, na ktorý médiá (a zrejme aj niektorí členovia rodiny) premenili jeho život, mal podľa mňa právo KONEČNE rozpovedať svoj príbeh svojimi slovami. Uviesť veci na pravú mieru. Nevnímam to ako problém. Skôr ako logickú odpoveď, možno až ako povinnosť (voči spravodlivosti ako takej, voči dejinám aj voči jeho blízkym, ktorých lynčujú s ním/preňho). Veď kto z nás by chcel (a zvládal) byť prezentovaný celé roky iný, aký je? Byť definovaný len svojimi najväčšími, aj to nafúknutými, chybami či dokonca cudzími klamstvami? Nemrzí nás aj tá najmenšia klebeta o nás? Najmenší zásah do nášho súkromia? Kto by to chcel zažívať denne a verejne? Kto by chcel byť stále špehovaný, s napichnutým telefónom a autom, bez súkromia, bez možnosti ochrániť seba či blízkych? Pod drobnohľadom médií aj rodiny, bez možnosti robiť aj v dospelosti slobodné rozhodnutia? Kto by si chcel aj ako tridsiatnik pýtať dovolenie od starej mamy, či môže svoju lásku požiadať o ruku alebo si nechať bradu? Kto by chcel taký osud dopriať aj tým, ktorých miluje? Kto by svoj všedný život menil za zlatú, zle stráženú klietku? Ja nie.

Ľutovala som Harryho a fandila som mu. Touto knihou si ma získal na svoju stranu. Aj keď, samozrejme, nejaké výhrady či pochybnosti o istých detailoch mám. A na základe niektorých momentov opísaných v texte si myslím, že by Harry potreboval viac sebareflexie. Ale kto z nás je bezchybný? Kto nemá na svojom konte nejaký ten sebaklam či omyl, na ktorého oprávnenosti spupne trvá?

A klobúk dole pred formálnou stránkou knihy. Hoci mala cca 450 strán, čítala sa de facto sama. Princ si vybral skvelého ghostwritera (ani na okamih neuverím, že ju písal sám, najmä keď na viacerých miestach priznáva, že nikdy nebol čitateľ ani milovník kníh a literatúry).

"Nútili ma žiť mimo reality, v nekonečnej Truman Show, v ktorej som nikdy nenosil pri sebe peniaze, nikdy nevlastnil auto, nikdy nemal kľúče od domu, nikdy si nič neobjednal online, nikdy nedostal zásielku z Amazonu, takmer nikdy nejazdil metrom. Médiá ma nazývali špongiou. Lenže je veľký rozdiel, či je človek naozaj špongiou, alebo či mu zakázali získať nezávislosť. Desaťročia mi starostlivo a systematicky predlžovali detstvo a odrazu ma odvrhli a vysmievali sa mi, že som nezrelý a nestojím na vlastných nohách."

2 18.06.2024

Toto bol pre mňa zásah priamo do srdca. Veľmi realistické postavy, ktorým som (všetkým do jednej) verila každé slovo, myšlienku, dialóg, motív. Primerane dlhé (teda krátke) kapitoly. Skvelá a nenásilná reflexia dnešnej doby aj dnešnej Cirkvi. Mnoho podnetov na premýšľanie, prehodnocovanie.

Sorry (not sorry) za patetickú myšlienku, ktorou to zaklincujem, ale po prečítaní tejto knihy už nie som taký istý človek. Možno som trochu lepšia; chápavejšia, citlivejšia, milosrdnejšia. Takže ďakujem. Za knižný zážitok aj za transfúziu ľudskosti.

Viac, veľa takých kníh, prosím!

"Prečo to teda nepodpísal, keď to nezvládal?"
"Urobil statočnú vec. Kto z nás môže dopredu vedieť, či niečo zvládne alebo nie?"

2 31.05.2024

Nápad skvelý. Zozbierať príbehy farských detí a priblížiť špecifiká ich detstva a mladosti v kontexte očakávaní, ktoré na nich ako deti z fary kládli ľudia okolo, k tomu socialistický režim s vlastnými výzvami...

Ak by sa na podobný projekt podujal nejaký profesionálny novinár so schopnosťou byť objektívny, vecný a overovať fakty, bola by kniha super. Takto však ostala silno poznačená spomienkovým optimizmom autorky, staršej pani, ktorá sa ani nesnažila o nejaký nadhľad. Respondenti sú zväčša jej známi, prípadne známi známych, a podľa toho k nim aj pristupuje. Celé to vyznieva v štýle "môj ocko bol super, tvoj ocko bol super, naše detstvo bolo super, jedine komunisti boli fuj fuj, my sme však našťastie v živote všetko zvládli a dnes to s našou evanjelickou cirkvou ide dole z kopca, lebo naši predstavení nemajú také osvietené myslenie ako my".

Celý tento sploštený pohľad prítomný skoro v každom príbehu by som možno ešte predýchala, ale to (zvnútornené) farizejstvo sa mi bridí stále viac. Úplne "najlepšie" vyznievalo, keď niektorí začali ešte aj moralizovať, pričom medzi riadkami ich príbehov (alebo aj priamo v nich, keď si nedali pozor) sa dalo prečítať, že ani oni neboli takí svätci, akými ich vidí či skôr chce vidieť autorka. To mi neprekáža, všetci sme ľudia, len jednoducho nemám rada, keď sa svätožiara kreslí okolo tých, ktorým skrátka neprislúcha. Myslím, že aj preto vznikajú rôzne pohoršenia a ľudí (trebárs aj z mojej generácie) to odrádza. Napríklad keď nejaká pani, ktorá počas režimu nechodila na služby božie ani k tomu neviedla deti, sa po revolúcii stala horlivou návštevníčkou zboru a teraz vyplakáva, že je v ňom malo "omladiny" a ako chýbajú noví "apoštoli"...

Možno súdim, možno som krutá, ale naozaj mi tu prekážala celá tá skreslenosť. Takmer všetci respondenti mali vysoké školy, všetci sa vo veľkom realizovali a ako sa dozvedáme, mnohým, paradoxne, ich pôvod skôr pomáhal než priťažil, keďže sa často zviezli na statuse svojich rodičov (také to slovenské "po známosti" dosadenie do školy či do práce), tendencia vykresliť ich ako obete režimu sa mi teda zdala minimálne neúctivá voči skutočným obetiam, povedzme aj z iných fár (nechcem tu umelo vyrábať nejakú "súťaž" v tom, ktorá denominácia trpela viac, ale ak by autorka zbierala príbehy gréckokatolíkov, možno by ostala prekvapená, čo si prežili oni). Pozitívne vytŕčajú príbehy tých, ktorých otcovia prežili väzenie, ale aj tam by to chcelo väčšiu objektivitu, nie len heroizáciu milovaného človeka.

Niektorí respondenti pôsobili fajn, vizuál knihy bol fajn, ale ako celok vo mne kniha zanechala dojem "autorku chytila nostalgia a so známymi predviedli selektívne spomínanie".

2 21.05.2024

To naozaj Draco? Vážne práve on si uzurpoval právo poodhaliť zákulisie filmového sveta Harryho Pottera? Nemohol to prenechať niekomu ikonickejšiemu, dôležitejšiemu?

A to má naozaj tridsiatnik Tom Felton, ktorý náhodou získal rolu v kultovej sérii a odvtedy len ide od jednej vedľajšej postavy k druhej, potrebu písať autobiografiu?

Také nejaké boli moje prvé reakcie, keď som sa dozvedela, že táto kniha vyšla. Fajn, asi som trochu cynik.

Ale ten výsledok nebol až taký zlý... Teda, ak vám stačí trochu zákulisných informácií z pottreovskej filmovej rodiny, trochu rodinných historiek malého Toma, trochu tajomných náznakov, ako to vlastne bolo/je s ním a Emmou Watson... A trošku prvoplánový moralizujúci koniec mladého herca, ktorému sa podarilo vyhrabať zo závislosti. Všetko v krátkych, v podstate na seba nenadväzujúcich kapitolách, jemne pretkaných Feltonovým humorom. Žiadna veľká (literárna) sláva, ale aj tak príjemná oddychovka, ktorá laikovi poodhalí, ako vyzerá natáčanie (nielen Harryho Pottera) a ako vyzerá vnútorný svet človeka, ktorý sa stal skoro a rýchlo slávnym.

Veľmi mi však v tom celom chýbal nejaký "mea culpa" moment, lebo nech Tom pokašľal či vyviedol čokoľvek, vždy, ale že vždy za to mohol jeho vek, sláva, povaha, okolnosti... nikdy nie však Tom.

PS: Najkrajší pre mňa aj tak ostáva úvod Emmy Watson. Každý by si zaslúžil mať v živote človeka, ktorý ho vidí tak zidealizovane, ako Emma Toma.

2 11.05.2024

Timravine poviedky a novely sú za všetky možné hviezdičky, to bez debát. Čo sa však týka konkrétne tohto vydania, som trochu na vážkach.

V prvom rade som vďačná, že vôbec vyšlo, lebo má podľa mňa nielen ambíciu, ale aj potenciál sprístupniť Timravu súčasným generáciám. Pútavý dizajn, osobité ilustrácie/výšivky Ivany Šátekovej, zaujímavý font písma... Jednoducho, vizuálne je zbierka pekná. Chýbali mi však nejaké aspoň elementárne informácie vnútri, trebárs roky vydania jednotlivých poviedok, nejaký krátky autorkin medailón, o nejakej štúdii či poznámkach pod čiaru nehovoriac... Jasné, to všetko sa dá dnes aj vygoogliť, ale, buďme úprimní, to platí aj o Timraviných poviedkach. Keď ich už mať doma knižne, tak prečo tú knižku nevyšperkovať nielen pre oko, ale aj pre rozhľad? Ale uznávam, že už len ten vizuál stojí za kúpu.

Nájdu sa ľudia, ktorí si idealizujú a romantizujú staré časy, tradičné hodnoty, tradičnú slovenskú dedinu... Timravu na nich! Myslím, že by ich rýchlo uviedla do reality (alebo teda aspoň do realizmu ;-)).

A inak, naozaj považujem za zázrak, že autorka, ktorá väčšinu života nevyšla z dvoch dedín, dostala len minimálne vzdelanie a svoj životopis zhrnula doslova do niekoľkých riadkov, dokázala napísať tak hlboké, nadčasové a dychberúce diela. Veľmi som si túto zbierku troch jej azda najznámejších noviel užila a úplne mi stačili na to, aby sa Timrava hneď etablovala medzi mojich najobľúbenejších autorov.

2 21.04.2024

Démonizovaný aj idealizovaný. Svet stredoveku. Vo fundovanom rozprávaní Daniely Dvořákovej nadobúda tento dejinný úsek reálnejšie kontúry a opäť raz sa nám potvrdzuje, že veci sú málokedy čierno-biele.

Ako úvod do témy alebo jej rekapitulácia je kniha veľmi fajn, skúsenejší čitateľ zas určite rád prižmúri očko, a to najmä pred mnohými skratkovitými odpoveďami, duplikáciou niektorých informácií ("ako som spomínala..." + takmer doslovné zopakovanie už skôr vypovedaného) či opakovaním viac-menej tých istých mien (je evidentné, komu venovala autorka svoj dlhoročný výskum ;-)). Potešia aj dobové ilustrácie (škoda, že nezdrojované) a celkový dizajn knihy.

Jednoducho, veľmi pekná a obsahovo hodnotná kniha, na ktorej by sa ešte dalo čo-to vylepšiť, ale aj v takej podobe sa čítala veľmi ľahko, dobre a rýchlo, a hoci z nej budú citovať v prácach zrejme skôr študenti stredných než vysokých škôl, aj tak sa z nej dá veľa dozvedieť.

2 26.03.2024

Jej... Ešte lepšia ako Toto mali čítať naši rodičia. Vlastne najlepšia výchovná príručka. Pre človeka s úzkostlivou povahou, ktorý je na seba niekedy až neadekvátne prísny, asi jediná, ktorú potrebuje. Aj ja som sa rozhodla, že v našej domácnosti bude jedinou, ostatné poputujú na knihobot :-). Páči sa mi, ako autorka neodsudzuje, má pochopenia pre rôzne rodičovské zlyhania, dokáže povzbudiť, nanovo motivovať, byť láskavá a rešpektujúca (nič nie je horšie ako knižky o rešpektujúcej výchove, ktoré nerešpektujú rodičov, lebo, halóóó, aj my máme emócie, nálady, únavu, stres a moralizovanie v štýle "ste dospelí, ovládnite sa" nepomáha. Fakt nie.).

Takže áno, najväčšia pridaná hodnota tejto knihy je jej empatia a láskavosť voči rodičovi... A potom rôzne konkrétne tipy. Lebo keď sa mi dieťa hádže do zeme či do steny a pri pokusoch spacifikovať (pardon, upokojiť) ho začne kopať a buchnátovať ako malý psychopat, nuž vtedy mi je neurčitá rada "ochráňte jeho i seba" na dve veci. V tejto knihe nájdete rôzne adresné tipy. Nevravím, že s niektorými ste sa už nestretli alebo že všetky okamžite fungujú na každé dieťa a vy už nikdy nebudete musieť riešiť rôzne výkyvy a výbuchy vášho anjelika, ale aspoň budete mať lepšiu predstavu, ako na to.

2 15.03.2024

"Zvláštne, očakávame od detí, že príjmu náš pohľad na svet, a hoci sme často ako rodičia zlyhali, považujeme ho za najlepší a najzdravší. Prečo vlastne? Vychovali nás vari stopercentne správne, alebo sme si tú rovnováhu časom našli sami? A nájdu si ju aj oni?"

Ešte nie je ani polovica januára a ja mám už prečítaný zrejme najsilnejší triler svojho čitateľského roka 2024. Výborné napísaný, výborne vyskladaný, s výborným rozuzlením. Všetko sedí, všetko do seba krásne zapadá, všetko so všetkým súvisí. Postavy uveriteľné, ľudské, opísané tak, že každú jednu chápete. Naozaj neviem, ako túto knihu opísať tak, aby ste po nej chceli siahnuť; ale skúste to, stojí za to. Nie je to obyčajné mrazivé čítanie pred spaním, podľa mňa je v nej omnoho viac. Keď ju porovnám napríklad s vychvaľovaným a všade možne odporúčaným románom Tam, kde číha vlk, Dobre sa drž bolo o dosť lepšie, prepracovanejšie a podľa mňa aj psychologický profil svojich postáv zvládol autor na výbornú, akurát jeho dielo u nás vyšlo pod nálepkou triler a nie psychologický román, a vo vydavateľstve, ktoré intelektuálov skôr odrádza, zatiaľ čo Artforum automaticky evokuje vyššiu literatúru. Mne z toho vyplýva, že niekedy podružné veci (vydavateľ, žánrové radenie, autor a jeho povesť...) môžu značne nadhodnotiť alebo naopak podceniť nejaké dielo; a konkrétne v prípade tohto by bola škoda nevšimnúť si ho a nevšimnúť si v ňom niečo viac.

2 11.01.2024

Preferujem skôr knižný relax v štýle "kto je vrah" než "on a ona sa o 200 strán stanú oni", v čase vianočnom som však mala chuť na "feel goodku" a vravela som si, že Klassenová možno k základnému vzorcu pridá aj niečo navyše. Nepridala, je to celé sladšie ako plech vanilkových rožkov a prvoplánovejšie než televízny program na Štedrý deň. No veď posúďte. On je spočiatku sebecký a lakomý ako Scrooge, akurát v mladej, sexi a vtipnej verzii. Namiesto troch duchov mu v čase Vianoc vstúpi do života Ona, ktorá je, samozrejme, veľmi krásna, milá, dobrá. Autorka sa ďalej veľmi nebabre s nejakou psychologizáciou, On už len pod vplyvom Jej čara objavuje v sebe aj okolo seba dobro a z hňupa, ktorého by normálna žena nakopala niekam, sa v priebehu sviatkov stáva ideálnym človekom i mužom. A ako to bolo ďalej, na to naozaj netreba ani spoiler. Čiže tak. Objektívne by si kniha určite zaslúžila menej hviezdičiek aj menej (mojej) pozornosti, že mi však spestrila čas medzi vianočným varením, upratovaním, dojčením a zrážaním
detských teplôt, odpúšťam jej, že je typickým produktom červenej knižnice so všetkým, čo k tomu patrí (akurát s imelom a inými vianočnými srandičkami navyše), a aj sebe, že práve takýto typ vianočnej lektúry som si tento rok zvolila. Keď však máte radi historické romance v štýle "zlý chlapec + dobré dievča", budete nadšení.

2 29.12.2023

Byť pani Wistingovou, asi ani zďaleka nie som taká prajná a Williamovi spravím pekných pár scén za to, že už aj keď má v práci konečne voľno, namiesto toho, aby prebaľoval dvojčatá a počúval moje ponosy na materskú "dovolenku", behá radšej po starých stodolách a knižnici :D. Pani Wistingová je však chápavá žena, nuž a William Wisting tak mohol ako čerstvý policajt a otec vyriešiť takmer na vlastnú päsť prípad z medzivojnového obdobia, a my čitatelia sa môžeme vytešovať z komornej detektívky, kde sa prelínajú hneď tri časové obdobia. Príbeh nie je zvlášť akčný ani prekvapivý, zato však pôsobí vierohodne, dovoľuje nám nahliadnuť aj do novomanželských začiatkov šťastnej, rešpektujúcej sa a pri dvoch dojčatách unavenej dvojici budúceho hlavného vyšetrovateľa a jeho Ingrid, navyše z knižky pozvoľna vanie predvianočná atmosféra... Skrátka také milé, pohodové čítanie. Teda až na úplný záver, z toho mi bolo trošku smutno.

2 23.12.2023

Bože, vďaka, že žijem v dnešnom časopriestore... Ku knihe len toľko, že je tradične dobrá a vtipná, ako to už je u Terryho Dearyho zvykom.

2 09.12.2023