Sixtínka komentáře u knih

Jedna z tých lepších publikácií v tomto žánri, kde autorka dookola neomieľa to isté, ale posúva sa neprieč rôznymi životnými problémami. Napísané je to prehľadne, zrozumiteľne, čo veľmi ocenia tí, ktorí sa sebarozvoju a riešeniu svojho psychického zdravia ešte len začínajú venovať. Toto by mohol byť fajn štart.

Som milo prekvapená. Od autora som čítala knihu Jeden deň, ktorá na mňa veľký dojem neurobila, takže do tohto príbehu som šla s miernymi obavami, či ma aspoň ako-tak zaujme, a...

... bavilo ma to. Od začiatku až do konca. Za mňa to bola super oddychovka so svojskou atmosférou, ktorú jej dodávala práve turistika, ktorú hlavné postavy spolu absolvovali.

Málo napätia a príliš veľa Duncanovho súkromného života, čo príbeh brzdilo. Niežeby to bola vyslovene zlá detektívka, ale čakala som viac.

Musím sa priznať, že prvých približne 50 až 60 strán ma akosi nezaujalo, až som premýšľala, ako je možné, že kniha má také vysoké hodnotenie, a či mám vôbec pokračovať v jej čítaní. Začiatok príbehu je taký ťažkopádny, nezáživný.

Ale potom ma do seba pomaly začal vťahovať a nakoniec som rada, že som to s ním nevzdala. Páčilo sa mi Kyino splynutie s prírodou, tá poetickosť a svojráznosť knihy.

Dlhodobý stres, potláčanie negatívnych emócií, uprednostňovanie blaha iných pred vlastným blahom, nespracované traumy z detstva, neschopnosť prejaviť svoje pocity - tým všetkým si koledujeme o zdravotné problémy, lebo naša psychika a telo sú prepojené.

Tak by sa asi dala zhrnúť základná myšlienka celej knihy - a to mnohí z nás už predsa dávno vedia. Čo sa týka príbehov, ktorými chcel autor svoje tvrdenia potvrdiť, tak tie sú neskutočne a hlavne zbytočne zdĺhavé a jeden prípad ešte nie je skutočný dôkaz. Dosť súhlasím s príspevkom podo mnou, takže na doplnenie si ho môžete tiež prečítať.

Skvelá zápletka, ktorá ma chytila a nepustila až do konca. Možno to pôsobí trochu prekombinovane, ale keď sa príbeh začne rozuzľovať a dospeje až ku koncu, tak len budete žasnúť, ako pekne sa autorka so zápletkou pohrala.

Neodpúšťate kvôli iným, ale kvôli sebe - to je v podstate hlavná myšlienka celej knihy. Lebo nosiť v sebe krivdy, zatrpknutosť, hnev či dokonca nenávisť spôsobuje bolesť predovšetkým nám samotným a negatívne to vplýva na náš život i zdravie.

Odpustenie je vnútorný proces a ten, kto vám ublížil, ani nemusí vedieť o tom, že ste mu odpustili. Vôbec mu to nemusíte oznamovať ani s ním nemusíte ostávať v kontakte alebo sa s ním zmierovať. Lebo odpustiť neznamená zabudnúť, odpustenie činy toho druhého nijakým spôsobom nezľahčuje - och, vlastne sa nič nestalo a podobne.

Čakala som od knihy viac, ak mám byť úprimná. Tie cvičenia boli také... no, neviem. Najprv nám autorka porozprávala, aký vplyv má neodpustenie na náš život, zdravie, sociálne kontakty a potom sme si to my mali spísať na papier (teda to, čo sa nás týka, ale v podstate je toho väčšinou dosť.)

No ak potrebujete nakopnúť, ak si potrebujete zosumarizovať, prečo má zmysel jednoducho niekomu niečo odpustiť, tak kniha by pre vás mohla byť pomocnou barličkou.

Prvá tretina knihy ma bavila, ale potom - ako nás autorka vopred upozornila - sa to začalo až príliš točiť okolo sexu. Buď sa o ňom rozprávali, alebo ho praktizovali, alebo oboje - a bolo toho fakt hrozne veľa, takže ma to prestalo baviť a preskakovala som celé pasáže, dokonca strany, keď som len sledovala priamu reč, podľa ktorej som zisťovala, či už konečne opäť riešia niečo iné. Ale sklamaná nie som, lebo som vedela, do čoho idem, a proste som si povedala, že to skúsim a uvidím, či to vôbec dočítam.

Až na pár zaujímavých viet (ani nie celých meditácií!!!), ktoré ani nie sú ničím originálne, sú to len väčšie či menšie kôpky blábolov. Nehovoriac o tom, že sa autor častokrát opakuje a sám sebe neraz odporuje.

Buďte autentický - keď nechcete hovoriť, nehovorte, keď s niekým nechcete byť, tak mu to na rovinu povedzte, nenúťte sa do spoločenských konverzácií, neusmievajte sa, keď sa vám usmievať nechce, ale (a teraz pozor!) zároveň sa môžete pretvarovať, prejavovať falošný záujem, falošné čokoľvek, pokiaľ to robíte vedome. Len to všetko stačí robiť vedome.

Proste úplné bláboly.

Chcem viac takýchto príbehov! Zaujímavých, milých, príjemných, krásnych! Pretože táto kniha ma bavila od prvej po poslednú stranu. Nepreháňam. Aj som sa pri jej čítaní zasmiala, aj slzy mi vyhŕkli.

Florence je skvelá, veľmi svojská postava a atmosféra okolo pohrebného ústavu a celej jej rodiny bola perfektná. Navyše, zápletka s duchmi ma fakt bavila. Hoci to, ako to s Benom nakoniec bude, som uhádla už hneď na začiatku. Ale to nevadí, napriek tomu som si príbeh užila.

Ako oddychovka celkom fajn, ale nijako výraznejšie ma príbeh neoslovil. Misery mi bola sympatická - to, ako bezhlavo sa do všetkého vrhala a neraz sa preto dostávala do problémov, dodávalo knihe šťavu.

Žiaľ, autorka sa sústredila prevažne na romantickú linku, svet vlkolakov a upírov je podľa mňa len narýchlo zbúchaná kulisa. Hranicami rozdelila ich územia; aby nedochádzalo ku konfliktom, vymenili si živé zábezpeky a hotovo - máme fantasy svet. No, škoda, že sa s tým viac nepohrala, mne to totiž nestačilo.

Čakala som od knihy niečo iné a nemôžem povedať, že by mi niečo dala. Autor tu v podstate opisuje rôzne stratégie, pričom tak či tak si človek pri riešení problému nejakú automaticky zvolí, len sa možno nezamýšľa nad tým, ako sa daná reakcia na problém nazýva (napr. stratégia importovania, stratégia amplifikácie, stratégia eliminácie atď.).

Čiže je to spleť všetkého, len sa treba rozhodnúť pre tú správnu stratégiu, ale keď nevyjde, nevadí, sú predsa aj iné. Nehovoriac o tom, že príklady, ktoré autor pri jednotlivých stratégiách uvádza, sa často týkajú firiem, veľkých spoločností či významných osobností a vynálezcov, ako napríklad Edison, čo mne osobne prišlo ako absolútne nepoužiteľné v bežnom živote, lebo situácií z úplne obyčajného života tam bolo fakt málo. Takže za mňa sklamanie.

Končím na strane 231. Napriek tomu, že Pippa je veľmi sympatická postava a ani Jamie nebol na zahodenie (páčil sa mi jeho vzťah s mamou), tak je asi čas knihu navždy odložiť.

To, ako nad sebou večne slintali: "Och, je taká úchvatná." a "Och, je taký sexi." by som ešte nejako zvládla, dokonca aj to neustále poukazovanie na masturbáciu jedného či druhého (hoci... bolo to potrebné?!), ale tie sexuálne scény to celkom zabili. A predpokladám, že týmto štýlom to bude pokračovať až do konca, a som si istá, že mi to chýbať nebude, keďže je jasné, kam to medzi nimi smeruje. Posledné dve strany príbehu mi môj predpoklad potvrdili, takže končím, než sa mi kniha celkom znechutí. Nemám nič proti šteklivým scénam, ale čo je veľa, to je veľa. Mala som chuť na milú, možno dokonca vtipnú oddychovku, nie erotický príbeh. A toto sa naň akosi zvrhlo.

Zaujímavý príbeh, aj keď nemôžem povedať, že by sa mi dostal pod kožu alebo ma pohltil. Stojí však za prečítanie.

Klasická Ali, povedala by som - dostanete, na čo ste zvyknutí. Prvá polovica knihy ma bavila viac než druhá. V prvej to bolo také iskrivé, svieže, no potom sa mi príbeh miestami tiahol, zvlášť sexuálne scény, ktoré trvali aj desať strán, ma vôbec nebavili.

Čo sa týka hlavných hrdinov, tí mi boli sympatickí, no tiež treba podotknúť, že tu sa autorka tiež držala svojho, aj keď Jack bol na rozdiel od iných Aliných mužských hrdinov celkom výrečný.

Na odreagovanie super. Dostala som viac, než som od knihy čakala.

Ja osobne som z knihy sklamaná, čakala som od nej niečo iné. Anotácia sľubuje tak veľa, ale v konečnom dôsledku je to o jedinom - jednoducho nad ničím nepremýšľajte, lebo myslenie spôsobuje bolesť.

Ak vám hlavou prebleskne nejaká myšlienka, je to v poriadku, je to úplne prirodzené, no v žiadnom prípade nič neanalyzujte, nič neriešte, vôbec sa nad plynutím života nezamýšľajte, lebo to je kameň úrazu a jediný dôvod, prečo sme nešťastní. To je asi tak všetko.

Svojím spôsobom je to zaujímavý príbeh, aj keď nemôžem povedať, že by ma ohúril či úplne pohltil. Rozhodne ma však zopárkrát dojal k slzám. A čo ja vždy viem oceniť - našlo sa v ňom pár zaujímavých myšlienok.

Jednu z nich vyberám:

"Ale keď človek niekoho potrebuje, nie je to láska. Nie, láska je to vtedy, keď ľudia jeden druhého nepotrebujú, a napriek tomu sú spolu. Láska nikdy nie je nutnosťou, vždy je to slobodná vôľa." (str. 214)

Príbeh nepohltí, ale ako oddychovka s kriminálnou zápletkou to bolo fajn.

Keby to autorka až tak veľmi nenaťahovala, bolo by to dokonalé. Určite je to jeden z tých lepších YA príbehov, ktoré nám knižný svet ponúka, takže stojí za prečítanie.