Shindo komentáře u knih

Do knihy som sa začítal relatívne rýchlo a potom som sa od nej nevedel odtrhnúť. Standa Králojc opäť dobre vystihol atmosféru a napísal príbeh, ktorý pohltí.

Hlavný záporák nebol nadprirodzený ako v iných kingovkách, bolo to monštrum v ľudskej koži. Annie, chodiaci atlas duševných chorôb, som neznášal už od prvého momentu.

Pokiaľ ide o Paula, ani ten to nemal jednoduché. Po tom, čo prežil, sa z neho stala traumatizovaná troska závislá na alkohole a trpiaca halucináciami.

5 30.05.2023

Útla knižôčka, ktorá po odrátaní doslovu nemá snáď ani 70 strán doplnená jednoduchými, ale pôsobivými čiernobielymi fotografiami. Na to, že má dobrých 90 rokov, je podľa mňa aktuálna aj dnes.

Ako už z názvu knihy vyplýva, v japonskej estetike hrajú veľmi dôležitú úlohu svetlo a tieň. Krása je v detailoch, tie Japonci zjavne vedia oceniť a vyzdvihnúť.

Samostatná kapitola je venovaná japonským toaletám. Kým na západe je to možno "nevhodná" téma do konverzácie, nie však u autora. Pobavil aj recept na sushi z lososa v inej kapitole.

23.05.2023

Tolkien ako jazykovedec. Aj napriek tomu, že kniha sa netýka univerza Stredozeme je tu vidieť viacero zdrojov, z ktorých autor pri jeho utváraní čerpal.

Čítal som Eddu, takže tak nejak som pochytil, o čo v Legende šlo. Po prečítaní Legendy mám ale chuť prečítať si Eddu znova a dúfam, že sa na ňu budem pozerať v inom svetle.

Tragický príbeh o hrdinstve, láske a zrade doplnený obrovským množstvom poznámok. Klobúk dolu aj pred prekladateľom, ktorý sa aspoň do určitej miery snažil zachovať rytmus a dynamiku prekladu.

1 22.05.2023

Nebolo to zlé, hoci to nebol (ani nemohol byť) HPL. Jednotlivé poviedky a rovnomenná novela sú z rôznych období a vplyv HPL sa v nich objavuje v rôznej miere.

Periodická hrozba pôsobila nešťastne zmätene lovecraftovsky. Mal som pocit, že sa autor snaží napodobniť HPL až silene, či už písaním v štýle "bolo to tak desivo desivé, že sa to nedá ani opísať", presným menovaním "okultných kníh" z iných diel HPL alebo konštatovaním, že hlavný hrdina opäť zachránil svet pred desom z vesmíru, ale nikto nevie, dokedy. Správanie postáv tu často nedávalo zmysel.

V Incidentu ve Ferney sa opäť stretávame s Nyarlathotepom a autor zakomponoval do poviedky reálne historické postavy.

Jakýsi omyl nás zavedie do rybinou páchnuceho Innsmouthu, pričom hlavný hrdina (opäť) zistí, že nemôže odolať volaniu hlbín a svojej "rybej" časti. Hlbinní tu nevystupujú ako vyslovene zlí, aspoň pokiaľ ide o hlavného záporáka. Poviedka má navyše istý ekologický podtext.

Cosi z hloubi mi prišla ako kombinácia Lovecrafta, detektívky, harlekýnky pre prosecco matky a mimozemského hentai. Hlavná hrdinka sa snaží prísť na kĺb neobjasnenému úmrtiu otca, pričom jej nerobí problém sa v rámci zisťovania údajov a manipulácie s kýmkoľvek vyspať.

1 08.05.2023

Prvý "nepoviedkový" Zaklínač. Čítal sa mi krásne plynulo.

Dej sa sústredí predovšetkým na Ciri, o ktorú sa zaujíma viacero ľudí, každý zo svojich (nie vždy košer) dôvodov. Sledujeme jej tréning, ako zaklínačský, tak magický. Niektoré momenty ma až zahriali pri srdci, pri iných som sa dobre bavil a mali ten správne sarkastický nádych (tým si autor získal moju pozornosť.
Zaujalo prelínanie prítomného deja a pasáží z minulosti.

Kniha ale sleduje aj dejovú líniu Geralta, Triss a Yennefer. Z Marigolda som mal a stále mám zmiešané pocity a občas som nevedel, čo si o ňom myslieť.

Niektoré vedľajšie postavy som už poznal z predošlých dvoch poviedkových dielov, tu a tam sa v knihe mihol odkaz na niektorú z nich (napr. Essi).

Musím ale dať hviezdu dolu za politické pasáže. Chápem, že boli potrebné pre dokreslenie deja, ale neboli dvakrát záživné.

8 05.05.2023

Smutný príbeh človeka, ktorý sa po rokoch driny vrátil z Ameriky, ale v podstate nemal kam. Žena ho podvádzala, dcéra ho nepoznala a bála sa ho, hospodárstvo, aké si pamätal, už neexistovalo. K tomu zaostalá dedinská mentalita zapadákova kdesi na Slovensku, v ktorej skôr prejde vražda, než nevera.

Kým prvý diel Čapkovej trilógie "smutnel" postupne, tu na mňa padala ťažoba už od prvých stránok.

2 27.04.2023

Líman je zárukou kvality a v poslednej dobe prichádzam jeho esejistickej tvorbe na chuť čoraz viac.

Mistři japonského filmu sú exiurziou do japonskej kinematografie naprieč desaťročiami. Niektoré filmy som videl, na iné sa chystám a pri viacerých by som si kľudne prečítal aj knižnú predlohu.

Samostatnou kapitolou je novodobý japonský film, ktorý na mňa až na Průvodce (nádherný film, mimochodom) pôsobil v porovnaní s filmovými klasikmi v prvej časti knihy ako rana baranidlom do žalúdka. Prehliadka úchylnosti, hnusu a bizáru, ktorá však bola aj krutou sondou do dnešnej japonskej spoločnosti.

Na kvalite pridáva knihe aj fakt, že Líman sám v Japonsku pár rokov žil a vie o tamojšej kultúre určite viac, než nejaký priemerný otaku alebo animefag, ktorý tam nikdy v živote nebol.

24.04.2023

Knihu som si prečítal, aby som sa dozvedel niečo o Adlerovej individuálnej psychológii, o ktorej som toho vedel minimum.

Trvalo mi dosť dlho, kým som sa na knihu naladil, aj to až niekde v závere.

Zarazil ma už úvod, ktorý pôsobil odťažito a v štýle "tak to je a hotovo". Predstava, že našim hnacím motorom je pocit menejcennosti a vôľa k moci je smutná a celá kniha vyznieva beznádejne. Kazuistiky pôsobia všetky na jedno kopyto. Názory odpovedajú dobe (pôvodná kniha má skoro sto rokov), hoci sa občas nájdu aj modernejšie myšlienky.

Nuž, Adlerov sympatizant zo mňa nebude.

17.04.2023

Silná a krásna kniha. Keďže od bratov Čapkov som doteraz (bohužiaľ) poznal iba R.U.R. a Pejska a Kočičku, rozhodol som sa rozšíriť si obzory.

Prvá časť knihy je až idylická a svojim spôsobom naivná. Obyčajný život obyčajného človeka, od narodenia až do dospelosti. Na druhý pohľad však tento život tak obyčajný nie je. Všetko písané krásnou češtinou a s atmosférou, ktorá človeka vtiahne.

Druhá časť (cca od polovice až poslednej tretiny knihy) je však už omnoho vážnejšia a ukazuje sa, že život hlavného hrdinu nebola až taká idylka. Sexuálne zneužívanie kamarátky z detstva vlastným otcom, protištátna činnosť hrdinu, vážne zdravotné problémy, kariérizmus a súčasne túžba uniknúť z dokonalého čistučkého sveta so starostlivou manželkou, v ktorej videl matku.

10.04.2023

Nájdená kdesi v zapadnutom antikvariáte, za pár šupov. Pokiaľ ide o kórejskú poéziu, mám radšej starších autorov. Aj toto však bola zaujímavá skúsenosť, hoci nejak výrazne neoslovila.

2 08.04.2023

Nemám vo zvyku čítať prepis scenárov divadelných hier.
Pánov Lasicu a Satinského (a Filipa) však považujem za klenot slovenského humoru, ktorý je dodnes aktuálny. Obzvlášť dnes, keď humor degeneruje a na scéne sa pohybujú rádobyumelci ako Polnišová alebo Dangl, pri ktorých by som musel podstúpiť lobotómiu, aby sa mi tie ich nezmysly zdali vtipné.

Humor L+S je láskavý, jemný, inteligentný, občas absurdný. Kniha mapuje niekoľko ich hier od 60. do 80. (resp. 90.) rokov. V niektorých hrách je pár narážok na minulý režim, ktoré možno nie každý ocení. Jedna hra dokonca bola komunistami zakázaná, našťastie ju však po rokoch L+S aj tak odohrali.

1 05.04.2023

Kritika vtedajšej (a do istej miery aj dnešnej) spoločnosti písaná formou krátkych poviedok. Humor, ktorý nenadchne, ale ani neurazí a v porovnaní s tým dnešným odpadom pre masy si stále zachováva určitú úroveň.

23.03.2023

Úprimná spoveď psychoterapeuta pracujúceho s depresívnymi klientmi a zároveň veľmi oslobodzujúca kniha, ktorá mi v mnohom pomohla.

Psychoterapia je náročná. Napriek bohužiaľ ešte stále sa vyskytujúcej predstave "pokecu pri čajíčku" ide o prácu, ktorá je často vyčerpávajúca, frustrujúca, ale aj napĺňajúca. Dostávame sa do kontaktu s emóciami, s prežívaním, psychoterapeut je pre človeka často prvý, komu sa môže zdôveriť bez toho, aby ho odsúdil alebo bagatelizoval. A ustáť nával roky potláčaných emócií je niekedy kurva ťažké.

Pri depresívnych klientoch autor často píše o "depresení spolu". O tom, ako nás dokáže prežívanie klienta vtiahnuť a súčasne musíme bojovať proti tendencii automaticky utešovať alebo poskytovať rady.
Zaujala predstava depresie ako "úsporného režimu", v ktorom sa človek o seba môže postarať.

Veľmi silné pre mňa bolo osobné svedectvo autora. Považujem ho za kapacitu v rámci Gestalt terapie (a možno psychoterapie všeobecne) a pritom sa nebojí otvorene písať o svojej frustrácii, vyhorení (viď príbeh v horách) a o tom, čo mu to dalo.

Pre mňa osobne je v terapii výzvou naučiť sa "robiť nič". Pracujem na tom, vstávam, padám. Kniha pre mňa bola veľkou podporou.

5 23.03.2023

Sci-fi až na krátku epizódu s Warhammerom 40K neholdujem; nevidel som Dunu s Timothém Shablagoo (hoci, keď vidím ten jeho prispatý výraz, chápem, prečo ho zvolili do role Paula Atreida), Dunu od Lyncha ani minisériu.

Kniha mala pomalší rozjazd a chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na prostredie a hromadu neznámych pojmov. Dosť pomohol slovník, register s menami postáv a prílohy. V posledných kapitolách to však gradovalo.

Genetické inžinierstvo v snahe vytvoriť "dokonalého potomka", manželstvá z vypočítavosti, politické intrigy, rozsievanie náboženských lží s cieľom pripraviť si pôdu, jeden nechutný záporák výzorom nápadne pripomínajúci Miloša (áno, toho), hromada ďalších nechutných záporákov, všadeprítomné smrtiace a pritom kľúčové púštne červy a hlavný hrdina túžiaci po zmene svojho osudu, ktorý však zmeniť nemôže. Trocha mi vadili príliš rýchle skoky vo vývoji psychiky hlavného hrdinu.

3 15.03.2023

Nápad zaujímavý, prevedenie akoby si autorka skopírovala bakalárku a vydala ju knižne, ešte aj so štylistickými chybami. To hádam nemôžu myslieť vážne, ak človek s docentúrou vydá pod hlavičkou najstaršej českej univerzity niečo takéto.

14.03.2023

Kniha, ktorá pre mňa osobne balansovala na hranici ezoteriky až WTF, to ale v podstate celá autorova tvorba (čo sa mi akurát potvrdilo, keď som inú jeho knihu našiel v čarodejníckom obchode medzi knihami zaoberajúcimi sa diagnostikou karmy alebo tarotom)-

To, že telo a psychika sú prepojené, je už dlho známa vec. Rozumiem tomu, že pred vyše 40 rokmi bola situácia niekde inde a autorova práca mohla pôsobiť prelomovo. Čerpanie z mýtov a operovanie s ezopojmami však podľa mňa knihu so zaujímavou témou úplne zbytočne degradovali.
Nie je mi jasné, či sa autor snažil tieto nevedecké predstavy zahrnutím do svojej teórie obhájiť alebo dokázať, že majú reálnu vedeckú hodnotu, ale pre mňa to pôsobilo zbytočne zmätočne.

19.02.2023

Naozaj nádherne spracovaný katalóg k výstave, bohatý ako obrazovo, tak faktograficky.

Mám ale pocit, že v katalógu neboli zahrnuté všetky vystavené exponáty. Paradoxne aj jeden z tých, kvôli ktorému som katalóg kupoval, pretože som si zaboha nevedel spomenúť na názov dotyčného exponátu.

17.02.2023

Keď sa ku mne kniha dostala prvýkrát, bol som čerstvo po rozchode. Vtedy na mňa zafungovala ako studená sprcha. V rovnakom období sa ňou tiež riadil a všade ju propagoval môj známy, ktorý vtedy žil v strednom veku životom dvadsiatnika a bol vo vzťahu so ženou, ktorá mohla byť jeho dcérou. Pochopiteľne sa rozišli.

Postupom času som pochopil, že Deida vidí situáciu príliš čiernobielo a v takom vzťahu, aké popisuje on by som rozhodne nechcel fungovať.

Kniha samotná je zmes populárnej psychológie, ezokecov, "tantry" (ktorá nemá so skutočnou tantrou spoločné ani ň) a podivných cvičení maskovaných ako "intímna jóga" (kto by nechcel ejakulovať pozdĺž chrbtice, že?). Na kvalite jej nepridáva ani úvodný predslov od dvoch podivínov a "lektorov sexuality a osobných vzťahov" (v podobne slizkom ezo znení ako zvyšok knihy), ktorí sú asi takí odborníci na vzťahy ako ja na časticovú fyziku. Absolvovanie ezokurzu z nikoho odborníka nespraví.

Pobavila pasáž o pive ako "zdroji ženskej energie". Takže alkoholici (hlavne tí notorickí) majú v sebe nedostatok ženskej energie?

Ak už voliť knihy o "rozvoji mužnosti", odporúčam Roberta Glovera.

Najnovšie vydanie je jedným slovom nádhera. Rovnako ako Slámu i hedvábí má jeho grafické spracovanie na svedomí štúdio K-A-V-K-A, obálka je inšpirovaná obálkou knihy od Abeho Eiširó (ktorá sa tiež v tejto knihe spomína).

Po obsahovej stránke je kniha rozdelená do niekoľkých kapitol s bohatou obrazovou prílohou (zvlášť pri časti o keramike mi žiarili oči ako decku pri vianočnom stromčeku). Kniha je zakončená esejou od "zakladateľa" hnutia mingei Yanagi Soetsu, grafickým prehľadom jednotlivých období japonských dejín a slovníčkom použitých pojmov.

Prekvapilo napríklad zistenie, že mnohé hračky slúžili primárne ako amulety chrániace deti pred chorobami či nešťastím, alebo, že na príprave jedného výrobku sa podieľalo viacero členov rodiny. Zaujal fakt, že Japonci okrem anonymity tvorcu pozerali pri mingei aj na praktickú využiteľnosť predmetu.

18.01.2023

Jeden zo základných textov benediktínskej spirituality. Pre kresťana môže byť povzbudením vo viere, pre nekresťana rozšírenie obzorov. Jednotlivé kapitoly sú krátke s odkazom na konkrétne biblické pasáže.

Pri niektorých kapitolách som sa pozastavil s myšlienkou, že ich obsah by dnes asi ťažko prešiel (napr. fyzické tresty malých chlapcov - mníchov alebo miestami až nezdravá poslušnosť predstavenému). Holt 21. storočie nie je stredovek a môžeme len dúfať, že moderní benediktíni dokázali pružne reagovať na problémy a požiadavky doby a nezostať vo veži zo slonoviny.

17.01.2023