Oplak komentáře u knih

* - Mimochodom, aj ja som si predsavzal, že sa nebudem s ľuďmi škriepiť. S múdrym sa škriepiť nedá, lebo ten, zmietaný pochybnosťami, si nedovolí nerešpektovať vašu slepotu. A s hlupákom či nevzdelancom tobôž, tí bývajú takí sebavedomí, že ste pre nich nula. Darmo by ste sa chceli s nimi škriepiť, hoci, zastrašiť ich možno. Nie, nie guľkou ani palicou (hlupáci bývajú mimoriadne smelí), ale paradoxmi. Napríklad, začne na vás útočiť a tárať do sveta, že ak všetkých paholkov oblečiete za husárov, Bonaparte sa dá na ústup, alebo podobné nezmysly. Vtedy mu poviem: ,,Dosť možné... Mimochodom, existuje vynikajúci liek proti hemoroidom..." Ten zdúpnie, obleje ho pot a odíde zamyslený. -

Začiatok 19. storočia, cárske Rusko, Napoleonov vpád. Toto sú kulisy pre tento román. Na obdobie sa pozeráme očami viacerých osôb, ktorých životy sa zvláštne prelínajú. Vydarené dielo, plné silných myšlienok a slabých (?) postáv.

* - Za všetko, za všetko treba platiť, ale kde na to vziať? -

4 12.03.2023

* - Niet cti bez mieru. -

Pre mňa príjemné prekvapenie!
Je to krásny príbeh. Asi je chyba, že minimálne čítam ženy, autorky...
Kniha má všetko. Zaujímavý dej, prostredie a postavy. Ponúka poetické opisy, plynulé a pokojné rozprávanie. Veľmi mi vyhovovalo rozprávačské tempo. S veľkým citom sú podané ľudské osudy a zobrazené medziľudské vzťahy. Neprekážalo mi ani moralizovanie, hoci ho bolo dosť. A súhlasím, že láska je nesmierne mocná, v každom veku (v tom ľudskom, i vo veku národov).
Môžem iba doporučiť.

* - Moja mať mala kedysi amulet. Bol to kus celkom priezračného jantáru. Uprostred neho bolo malé zvieratko v nerozlučnom spojení s jantárom, tvorili jednotu a spolu predstavovali silu, v ktorej sa skrývala svätá, božská moc. Rovnako ako zvieratko v jantári, aj ty si našla príbytok v mojom srdci, zrástli sme spolu a patríme k sebe. Preto ťa odtiaľ nik nevytlačí. -

6 24.01.2023

* - ,,Šťastní?" Powell postál vo dverách a pozrel na Crabba. ,,Boli by ste šťastný, keby ste mali prežiť život v nemocnici, pán komisár?"
,,V nemocnici?"
,,Tam žijeme - všetci. Na psychiatrickom oddelení. Bez možnosti úniku, bez útočiska. Buďte šťastný, že nie ste telepat, pán komisár. Buďte vďačný osudu, že človeka vidíte iba zvonka. Blahorečte, že nikdy nevidíte vášne, nenávisť, žiarlivosť, zlomyseľnosť, choroby. Buďte šťastný, že zriedkakedy vidíte tú hroznú pravdu v ľuďoch. Svet bude nádherný, keď budú všetci telepatmi a všetci prispôsobení, ale dovtedy buďte rád, že ste slepý." -

Parádna jazda.
Premyslený krimi príbeh ma chytil od začiatku. Svet budúcnosti roku 2301 je plný telepatov vo všetkých sférach života. Je možné spáchať v tomto svete (plnom ľudí schopných vás prečítať), úspešný zločin, plánovanú vraždu?
Niektoré predstavy budúcnosti pôsobia už dnes asi naozaj naivne, no prednosti knihy ich hravo skryjú.
Záverečné posolstvo je zaujímavé.

7 15.01.2023

Moničina napísala, že nuda...
Nie je to ozaj nič výnimočné, taká oddychovka na daždivé popoludnie.

Najzaujímavejšie je za mňa prostredie, odohráva sa to v našich, československých, reáliách. Režimy sa môžu meniť, ľudia ostávajú nezmenení.

6 27.10.2022

Kniha, pri ktorej som si uvedomil, aká krásna a bohatá je slovenčina. A p. Janovic, autor, je živelne hravý a ironický.

* - Byť sám sebou vravím vám, znamená byť často sám. -

* - Je to v tom riadna dávka irónie. Len čo z lásky vytriezvel, už pije. -

* - O ŽIVOTE
Aj by som líšku chytil,
čo mi kury dlávi.
Aj by som drábom zrazil
ten hrebienok z hlavy.
Aj by som Maru objal
večer na rúbani.
Aj by som pána opľul,
že tak pyšne gáni.
Aj by som nahlas zrúkol,
že ma bolí v duši.
Aj by som ženu zmlátil,
že tak hlúpo čuší.
Aj by som vyskočil až
do samého neba.
Aj by som odvážny bol -
keby som sa nebál...

5 23.10.2022

Veľmi dobré.
Nie je to nič výnimočné v rámci žánru - ani obsahom, ani formou. A predsa ma to chytilo, ľahko sa to číta.
Prípad je bez väčších prekvapení. Ako vždy, sú to v tom peniaze a žena... Kvalitne remeselne odvedená práca.
Priebeh vyšetrovania je vierohodý. Tempo mi vyhovovalo. Žiadne akčné scény, žiadne prestrelky. Veľa sa tu rozpráva, to mám rád. A všetci v jednom kuse fajčia (vtedy fajčenie ešte neškodilo :) ).
Policajní vyšetrovatelia, nadporučík Beránek a poručík Mirek Košťál, sú zohratá dvojica, chémia medzi nimi funguje. Nováčikovia, nadstrážmajster Kolský a podporučík Hon, im zdatne sekundujú a učia sa.
Bral som to ako pohľad na prácu kriminalistov v sedemdesiatych rokoch, i na spoločnosť ako takú.
Jednohubka, ale chutná.

P. S.
Vyhýbajte sa špekuláciám s valutami a ohrozeniu devízového hospodárstva. :D

5 23.10.2022

Je to kniha na jedno popoludnie, má 128 strán.
Podľa mňa skôr krimi ako detektívka. Dej je svižný, postavy uveriteľné (Folmava a jeho mladí kumpáni). Ich plány sú jednoduché (ako oni sami), žiadne prekombinované akcie, ako je dnes zvykom. Sympatickí sú kriminalisti, úplne obyčajní chlapi.
Na dobu vzniku bez ideologického balastu. V tomto ma však predsa sklamal záver, kde sa dozvedám:

* - ,,Folmavům a jim podobným v téhle zemi nikdy pšenice nepokvete. Stokrát si můžou říkat, že to, co vychádzí teroristům a násilníkům na Západe, by mohlo najít uplatnení i u nás. Jenomže tady platí naštěstí úplně jiné stupnice hodnot." -

Jeden z komentárov predo mnou si kladie otázku, či sú recidivisti naozaj takí hlúpi a obmedzení. Myslím, že ako odpoveď stačí, že sa do väzenia vracajú...

7 16.10.2022

Motto:
,,Chápeme li každý výtvor přírody jako něco,
čo má za sebou své dějiny,
jak daleko zajímavějším se stane
studium přírodovědy! "
Ch. R. Darwin

Kniha, ktorá má preniesla v čase opäť na základnú školu, keď som chcel byť paleontológom a zaujímalo ma všetko o dinosauroch.
Áno, mnohé z vtedajších poznatkov už sa časom zmenili. I tak veľmi pekné čítanie pre zvedavých mladých objaviteľov.

7 25.08.2022

Kniha z edície Zenit, ktorá ponúka viacero zaujímavých titulov.
Priznám sa, nevedel som, čo od nej podľa názvu čakať. No a ona ma príjemne prekvapila.
S Aztékmi to nemá až na názov nič spoločné.
Je to klasický dobrodružný príbeh. Hlavný hrdina gróf Raousset-Boulbon je sympatický, jeho životný príbeh silný. Musí opustiť Francúzsko, ale šťastie mu praje a vďaka zlatokopovi Ojo d'Oro má plán k veľkému pokladu. A tým všetko začína...
Super sa to číta, nemá to hluché pasáže. Dej nie je priamočiary, všelijako sa kľukatí. Postavy sú zaujímavé, každá je jedinečná a osobitá. Niektorým fandím (grófov sluha Bonifác, Krížikár, barón von Kleist, Bras-de-fer), iné by som najradšej videl visieť (Američan Jonathan Brown, pirát Nils Hawthorn).
Som zvedavý na pokračovanie.

Ako niekto, kto vyrástol na Winnetouovi, som si nevedel zvyknúť na jednu vec. Že Komančovia sú tí dobrí a Apačovia tí zlí. :)

6 25.08.2022

Tentoraz v Kremnici. Ako zvyčajne v plnej zostave, hoci s ,,novým" Jarošom. Barbarič je ako vždy fajn a Stein už ani ,,steinovatejší" byť nemôže.
Výborný príbeh, hoci menej akčný ako iné. Mne sa však páčil veľmi, viac ako Anjel v podsvetí. Hoci rozumiem, že to je vec vkusu...
Musím dodať, ako mám rád autorov štýl písania. Je pútavý, zaujímavý, mám problém odtrhnúť sa od knihy. A pritom to všetko tak hladko frčí.

* - ,,Takže ste už kolky hrali, kapitán? " spýtal sa Haas.
,,Nie, nikdy," uťal Stein odmerane. ,,Je to bohorúhačstvo ako väčšina hier, najmä ak sa hrá o peniaze."
,,Kolky sa predsa hrávajú aj v kláštoroch," namietol Barbarič.
,,O tom silno pochybujem."
,,Je to pravda. Mnísi sa vynašli a nazvali hru strhávanie modiel."
,,Čože?"
,,Kolky predstavujú modly pohanských bohov a guľa je zhmotnený hnev a moc nášho Pána. Ani za týchto okolností by ste si kolky nezahrali, kapitán?" -

P.S. Alžbetka Jakubovie, pastierka pávov je skvelý nápad.

19 20.06.2022

Keby som mal vystihnúť túto knihu jedným slovom, bolo by to slovo: milá.
Toomas je sympatický, mladý hrdina, ôsmak, smoliar...
Nezažíva žiadne extra dobrodružstvá, len vtipné príhody, ktoré sa môžu prihodiť každému z nás.
Za mňa je najzábavnejšia pasáž tá, kde sa Toomas musel hrať s mladším bratom. To mi vyčarilo úsmev na tvári.

* - ,,Počul si vnúčik? Máš sa so mnou hrať." Malák začal vyskakovať Toomasovi pred nosom a vyvliekol z kúta svojho nerozlučného kamaráta medvedíka Miška.
[...]
,,Budeme sa hrať, že tvoj Miško je zbojník a my že ho chytáme. Zaujímavá hra, však?" presviedčal Toomas Linnupoeg bračeka.
,,Voľačo na tom bude," povedal Malák. Rád občas použil niektorý z Toomasových výrazov.
Bratia sa so zápalom pustili do hry, hoci zápal každého vyvolalo niečo iné. Toomasa Linnupoega hnala úkladná túžba po pomste. Nuž a Malák sa pustil do hry s detskou úprimnosťou, rád sa podriadil staršiemu bratovi a robil všetko, čo mu ten kázal. Opatrne sa prikradol k Miškovi, chmatol ho za krk a priviazal špagátom k nohe stoličky.
,,Tuhšie," velil Toomas Linnupoeg, ,,lebo nám zbojník utečie."
Malák ho priviazal tak tuho, ako len vládal. Vtedy mu Toomas podal kapsľovú pušku a kázal mu Miška zastreliť. Bum, bum, bum! vystrelil Malák. A Toomas Linnupoeg so zadosťučinením povedal:
,,V poriadku. Teraz je tvoj Miško zabitý a hrať sa s ním viac nemôžeme."
Malák obrátil k Toomasovi svoju mesiačikovitú tvár a nechápavo naňho uprel oči. Až po chvíli začal jeho mozog rozšifrovávať bratove slová. Keď si Malák uvedomil ich krutý zmysel, zareval na plné hrdlo:
,,Môj Miško nezomrééél, môj Miško žijééé, žijééé!"
Malák reval tak hrozne, že prebudil starú mamu. Prihnala sa zo svojej izby a začala lamentovať:
,, Preboha, čo tu zasa vyvádzate?"
,,Nič nevyvádzame," odpovedal Toomas Linnupoeg, ,,len sme sa hrali s Miškom." -
(kapitola Toomas Linnupoeg sa hrá s Miškom)

Je to kniha o škole, priateľstve a prvej láske.

4 25.05.2022

Súhlasím s Davidom5746, tu sa nedá byť objektívny. Buď máte Karla radi, alebo ho znechutení odložíte.
Ja som sa bavil. Výborné odpočinkové čítanie. Keď prídem unavený z roboty (robím na píle), keď ma bolia ruky i nohy, pri 'mayovkách' si zaručene odpočiniem.
Nenáročný, dobrodružný príbeh so sympatickými hrdinami a zákernými zloduchmi. Obľúbil som si statočného ibn Níla i nekompromisného vykonávateľa spravodlivosti rajjisa effendiná. Zato Selima som mal chuť občas nakopať. Ale bez neho by to nebolo tak zábavné. :-)

Jednu vec musím vyzdvihnúť. Páči sa mi hlavný hrdina. Bez srandy, bez preháňania. :-)
Dnes má zvyčajne hlavný hrdina knihy (filmu,...) za sebou traumu, zažil nespravodlivosť, krivdu. Pre tú sa musí pomstiť. Nepozná zľutovanie, zabíja, čo mu do cesty príde... Pretože niekto prišiel s názorom, že zabíjať ľudí je cool.
A potom je tu Old Shatterhand / Kara Ben Nemsí. Pre neho má ľudský život tu najvyššiu cenu, necíti nenávisť, snaží sa pochopiť i toho, kto usiluje o jeho život.
Páči sa mi Karov humanizmus.

Keď spoznal Pula a Džangu:
* - Byli to dojemné: chlapcova láska k malé sestřičce, snaha ušetřit si peníze, aby se mohli oba vrátiť k milovaným rodičům. A přitom, jak jsou títo černí lidé obvykle líčení! Mohla by bíly chlapec v jeho letech jevit hlubší cit, správněji uvažovat a jednať? Kdo si myslí, že černoch není schopen vzdělání, kdo černochům upírá šlechetnost citů a pohnutek, hřeší nejem proti černé rase, hřeší proti všemu lidstvu.
[...]
Kdyby měl Pulo možnost navštěvovat školu, učil by se jistě stejně dobře jako jeho němečtí vrstevníci! -

11 14.05.2022

Všetko podstatné už tu napísali ostatní.
Takže za mňa o knihe iba: viac trpaslíkov. Viac trolobijcov. A drak Skjalandir.
Rovnako dobré a zábavné ako predchádzajúce diely.

- ,,Dejte tomu chlapovi metál!" zaječel Malakai. ,,To ja vím taky, že sme v Horách na konci světa. Sem trpaslík, ne? Poznám horský pásmo, když do něho narazím..." -

- ,,Co to bylo?" zeptal se Felix, když uslyšel vzdálený řev, ktorý mu byl až příliš známý. Ozýval se na pozadí vysokého bolestivého pištění.
,,Připadá mi to jako jedna z těch obrovských krysích potvor," řekl Gotrek. ,,Ať je to cokoliv, je to moje."
,,Dostane se i na Snorriho?" zeptal se druhý trpaslík žalostně.
,,Můžeš si vzít mého," řekl Felix, když se zastavil na nejnižší plošině a připravil se k boji.
,,Díky, mladý Felixi," řekl Snorri. Znělo to vděčně. -

7 07.05.2022

Jubilejný X. futbalový šampionát dekoroval víťaza novou trofejou - Svetovým pohárom, keďže Zlatú Niké vyhrala štyri roky predtým Brazília.
Československo sa na turnaji nezúčastnilo, v kvalifikácii nestačilo na Škótsko (čo je svojím spôsobom paradoxné. Totiž ČSSR sa v roku 1976 stala majstrom Európy, napriek tomu neštartovala na MS 1974 ani 1978. Dvakrát jej stopku vystavil ten istý súper - Škóti).
Raritou turnaja bol jediný súťažný duel reprezentácií NSR a NDR. Fenoménom MS sa stal holandský tzv. totálny futbal, ale vo finále bol nemecký tím úspešnejší. Futbalový svet oslovil i náš severný sused, poľská piłka nożna získala bronz (už v kvalifikácii šokovala, vyradila hrdý Albión).

Kniha, ktorá poteší srdce futbalového fanúšika.
Obsahuje zhrnutie nielen týchto majstrovstiev sveta, ale mapuje všetky predchádzajúce, kvalifikáciu i samotný záverečný turnaj.
Súčasťou je bohatá obrazová príloha (čiernobiela i farebná).

4 02.05.2022

Začať druhým dielom, aké typické pre mňa...

Neobyčajný príbeh rodáka z Mojtína.
Kto čaká akciou nabitú knihu, niečo v štýle Ďura Červenáka, ten bude sklamaný. Táto kniha totiž paradoxne nie je o vojne. Dokonca by som povedal, že nie je ani o Ladislavovi Gabrišovi (ktorého je tu po hriechu málo). Je o ľuďoch, ich životoch a ich osudoch.
Gabriš bol fajn. Ale priznám sa, že pre mňa bol zaujímavejší Draženović.
- "Kto je to?"
,,Husársky podporučík Draženović."
,,Čo robil v civile?"
,,Študoval teológiu."
,,Prečo nie je kňazom?"
,,Tvrdí, že ho vábia diaľky a zločin..." -

Cítiť, že za knihou je veľa práce. A predsa mi niečo chýbalo, niečo, čo by ju posunulo na päťhviezdičkové hodnotenie. Každopádne, podnetné.

A ktorým štyrom cisárom že to Gábriš slúžil? Boli to Mária Terézia, Jozef II., Leopold II. a František II.

7 27.04.2022

Prečítané na oddelení úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice v Čadci.

Každý sa dopúšťame omylov. Niekto väčších, iný menších. A vraj len hlupák svoje chyby opakuje...
Takmer som v robote prišiel o ruku (chválabohu všetko vyzerá byť nateraz v poriadku), takže bolo fajn prečítať si o omyloch iných. Tie ich mali častokrát ďalekosiahle následky.
Poučné a zaujímavé čítanie pre každého. Len mi nesadol štýl, akým je kniha napísaná.

- Posledné slová patria sarkastickému Lukianovi zo Samosaty, ktorý vo svojej dráme dokonale vystihol márnosť telesnej túžby:
MENIPPUS: Ukáž mi Helenu, ja ju nedokážem nájsť.
HERMES: Táto lebka patrila Helene.
MENIPPUS: Tak pre toto z Grécka vyplávala flotila tisícich lodí, pre toto zomrelo toľko Grékov aj barbarov a ľahlo popolom toľko miest?
HERMES: Ale ty si ju nikdy nevidel živú! Inak by si takisto tvrdil, že kvôli takej žene sa oplatí trpieť! Keď vidíš vyschnuté, vyblednuté kvety, môžu sa ti zdať škaredé, ale keď sú v plnom kvete, ich kráse sa nič nevyrovná.
MENIPPUS: Vieš, Hermes, jedna vec má prekvapuje: ako je možné, že si Achájci neuvedomili, za akú nestálu vec bojujú, a ako rýchlo tá krása pominie...
HERMES: Prepáč, Menippus, nemám čas tu s tebou moralizovať. Nájdi si miesto na ležanie, kdekoľvek chceš, ja musím priviesť ďalších mŕtvych. -

6 25.04.2022

Výborná kniha.
Je pre tých, ktorý futbal majú radi. Aj pre tých, čo patria do druhej kategórie. Páči sa mi i forma, futbal prerozprávaný do príbehov.
Z knihy cítiť, že autor má futbal rád, má ho nasledovaný, vyzná sa. A predsa sa nevyhol chybám...
A čitateľ Báčik z Chochoľova stále žije, mu to v hodnotení na Martinuse všetko spočítal.
https://www.martinus.sk/?uItem=592597
Snáď sa druhému vydaniu dané chyby vyhnú...

Napriek spomenutým chybám super kniha a doporučujem ju!

5 18.10.2021

Krásna kniha a nádherné fotografie. Množstvo informácii o ôsmich opisovaných druhoch.
Vďaka tejto knihe som sa ako desaťročný rozhodol, že zachránim nosorožca sumatrianskeho. Už som mal zbalený rupsak, bol som pripravený na cestu, ale rodičia mi to zatrhli.

A toto ma zabolelo:
https://vat.pravda.sk/zem/clanok/533824-nosorozec-sumatriansky-v-malajzii-oficialne-vyhynul

5 16.10.2021

* - ,,Filozofia futbalu je v podstate stále rovnaká - má ľudí zabávať." -
(Bohumil Musil)

Pekná kniha naplnená zaujímavosťami pre nadšencov hry hier.
Záber je široký, od vývoja futbalu, jeho históriu, cez najlepších hráčov, gólové hody, série bez prehry, aféry a tresty, divácke rekordy, fanúšikovské extrémy, futbalové chrámy až po budúcnosť futbalu (ako si predstavovali futbal roku 2000 pôsobí dnes úsmevne).

* - Viedenský rozhodca Lowe raz rozhodoval v Budapešti. Keď po zápase odchádzal z ihriska, zastavili ho dve elegantne oblečené dámy a s výkrikmi ,,Bravo!" ho potľapkali po pleciach. Tento moment si všimol jeden z funkcionárov klubu a hneď rozhodcovi vysvetľoval:
,,Tie dámy, ktoré vás vyznamenali svojou pochvalou, sedeli počas zápasu predo mnou, a tak chtiac - nechtiac som vypočul ich rozhovor. Rozprávali sa o vašej záhadnej funkcii. Uvažovali takto: Ten muž behá po ihrisku, ustavične píska a dohovára hráčom, čo sprevádza smiech publika. Berie do rúk loptu a umiestni ju, kam chce, dáva právo kopnúť do nej hráčovi, ktorý sa mu páči. Keď letí lopta k nemu, či na neho, opatrne sa uhne, akoby sa bál úderu lopty. A konečne: prerušuje hru, keď sú hráči v najlepšom. Po dlhšej debate prišli k úsudku, že ten muž je klaun a je zaradený do hry pre pobavenie publika. No a kedže svoju úlohu ste zohrali výborne, neminula vás pochvala." -
(Z kapitoly Muži s píšťalkou)

6 09.10.2021

(SPOILER) Tento muž stále fascinuje ľudí.
Nik sa nedostal do démonizujúcej sféry natoľko ako on. Spravodajský časopis Der Spiegel vyhlásil A. H. za ,,nečloveka 20. storočia", zatiaľ čo nacistická propaganda ho označila za najväčšieho historického nadčloveka.
Tak aký vlastne bol? Bol tento človek chorý? Túto otázku si položili autori. Čerpajúc z množstva materiálov dospeli k záveru:

* - Odpověď na otázku ,,Byl Hitler nemocný?" tedy zní: Vůdce NSDAP, kancléř Německé říše a vrchní velitel německé branné moci byl zdravý a zcela trestně odpovědný. -

Kniha si zaslúži každú z tých 5 hviezd.

8 24.09.2021