Oplak komentáře u knih

Kto vie, čo od Karla Maya čakať, nebude sklamaný. Za mňa príjemné, nenáročné, oddychové.

* - Človek je ako rastlina. Jeho korene siahajú až do mladosti. Odtiaľ čerpá až do konca života základnú duševnú potravu, ktorá nikdy nevysychá. -

9 23.09.2021

Ján Kozák bol a je veľkou osobnosťou slovenského futbalu. Hoc aj značne rozporuplnou.
Ten jeho nešťastný koniec pri reprezentácii ma dodnes mrzí. Zaslúžil si iný. Lepší. A to už nespomínam tú smutno - smiešnu tlačovku...
Kniha bola vydaná v roku 2015, po úspešnej kvalifikácii na EURO 2016. Vtedy bolo ešte všetko v poriadku.

Biografia je napísaná tak, aby nikoho neurazila, ani ho nekonfrontovala s nepríjemnými udalosťami. Inak ale vcelku podarený pohľad na život výborného hráča i trénera, ktorý miluje futbal.
Ja osobne by som uvítal viac z hráčskych časov Jána Kozáka (predsa len, bol to najlepší futbalista Československa za rok 1981, reprezentoval 55 krát / 9 gólov, zúčastnil sa ME 1980 i MS 1982).

Veľkým plusom knihy sú fotky.

5 09.09.2021

Vo svojej dobe neoceniteľná publikácia.
Mapuje prvých dvanásť ročníkov Pohára majstrov, ktorého "dcérou" je dnes elitárska Liga majstrov.
Súťaž, ktorá si rýchlo získala srdce Európy, vznikla z podnetu francúzskeho športového novinára Gabriela Hanota z denníka L' Equipe (Ako zaujímavosť: Tomuto bývalému obrancovi francúzskej reprezentácie sa totiž nemali páčiť tvrdenia anglických novín, že najlepší tím sveta je Wolverhampton Wanderers).

Súčasťou knihy je čiernobiela obrazová príloha a úplný výsledkový servis opisovaných ročníkov.

5 06.09.2021

Veľa ľudí má predstavu, že napísať knihu pre deti je nenáročné. Možno, že majú pravdu.
Ale napísať dobrú knihu pre detského čitateľa, to nie je ľahké. Pretože kniha môže byť jednoduchá, môže byť naivná, no nesmie byť hlúpa. Knihy, ktoré píše p. Jerzy Edigey, to sú dobré knihy.

Král Babylónu
Príbeh a postavy tu nie sú to podstatné. V hlavnej úlohe sa nám predstavuje sám Babylón, mesto miest svojej doby. V čase príbehu už bol súčasťou mocnej ríše Achajmenovcov. A s tým sa nevedel, či nechcel zmieriť... A tak sledujeme udalosti pred, počas a po protiperzskom povstaní z roku 482 pr.n.l.
Za mňa, najväčším kladom knihy je vyvážený pomer medzi príbehom a faktami (o dobe a prostredí), s ktorými chce autor oboznámiť čitateľa. Informácie sú predkladané nenásilne, akoby len tak mimochodom.

Ako to bolo v skutočnosti s Babylonskou vežou?
* - „Je to pravda,“ zeptal se mladý chlapec, který přednedávnem přišel do Babylónu až z města Kalchu, „že Etemenanki měla být původně daleko vyšší, ale že se při její stavbě lidem tak popletly jazyky, že se jeden člověk nemohl domluvit s druhým? Prý se proto zpočátku jmenovala Bábelská věž.“
„Zákeřné lži Judejců,“ rozzlobil se setník. „Ti lháři z Jeruzaléma tyhle pomluvy vymysleli, když král Nabukadnesar zničil celou Judeu a rozbořil jejich hlavní město. Pouze hlupáci mohou opakovat podobné nesmysly!“ -

8 26.07.2021

Príbeh z prostredia východných Slovanov (5. stor. ).
Premýšľam, aké je zvláštne, že históriu východných Slovanov poznám iba málo. Mám hmlistú predstavu o Kyjevskej Rusi. A to je tak asi všetko. O ich boji s Hunmi som nemal ani potuchy. Pritom, sú to naši susedia. Napriek tomu lepšie poznám dejiny Francúzska či Anglicka...
Najväčším kladom knihy je, ako to už napísal Ivan F, práve ten slovanský svet. Svet, ktorý by nám mal byť taký blízky. Inak je to klasický dobrodružný príbeh pre deti. Hrdinovia sú odvážni a čestní, devy spanilé a zlosynovia zlí. Milo naivné a čiernobiele, ale v knihe pre mladšieho čitateľa je to akceptovateľné.
Navyše je to s presahom. Pripomína čitateľovi, že sloboda nie je zadarmo a musí sa o ňu bojovať. A tiež to, že spolu sme silnejší.

Komu sa príbeh páči, dávam mu do pozornosti i druhú knihu, ktorá autorovi vyšla v edícii Stopy - Hodvábna šnúra.

8 05.07.2021

Stručne a jasne: Za mňa najlepší diel o Gotrekovi a Felixovi.


- Zdálo se, že trolobijcům je srdečně jedno, že se na ně žene několik tisíc bestií – příliš mnoho i na tak skvělé válečníky, jakými byli.
„Měli bychom se postavit na schodiště, tam budeme v dobré pozici,“ řekl Gotrek. „Je tam málo místa. Nemůže jich na nás mnoho najednou. To se to bude zabíjet.“
„Je to nesportovní,“ namítl Snorri. „Než k nám doběhnou, budou unavený. Nejdřív se tolik naběhaj a potom ještě tolik schodů. Možná bysme jim měli jít trochu naproti.“
„Jsou to zplozenci Chaosu. Nepomůžu jim ani v nejmenším.“
„To je fakt. Snorri ti rozumí.“ -

8 05.07.2021

Hokej bol v ZSSR národným športom.
Samozrejme, rátali sa iba víťazstvá. Byť druhý bol neúspech.
Zbornaja komanda získala 22 titulov majstra sveta (prvýkrát štartovala na MS 1954). Získala 7 olympijských triumfov (nevyhrala turnaj na OH 1960 v Squaw Valley a OH 1980 v Lake Placid).
Autori sa tu venujú známemu sporu medzi trénerom V. Tichonovom a hráčmi, ktorých viedol v CSKA i v reprezentácií. No nielen to, snažia sa o širší pohľad na vec. A tak nám dajú nahliadnuť do zákulisia tohto krásneho športu v Sovietskom zväze, do jeho histórie, venujú sa medziľudským vzťahom a vzájomným súvislostiam.
Poctivá a zaujímavá kniha.

Pre českých hokejových nadšencov by mohlo byť zaujímavé toto:
- Len čo odohrali premiérový ročník ligy a odštartovali druhý, už pocítili potrebu zmerať si sily aspoň v priateľských zápasoch. Pod hlavičkou výberu Moskvy (pochopiteľne, skladal sa z najlepších sovietskych hráčov), zohrali tri zápasy s najsilnejším klubovým tímom Európy, a tým bol pražský LTC. Pripomeňme si, bolo to vo februári 1948 a v tých rokoch sa neprepačovali prehry s nijakým zahraničným súperom. Séria Moskva – LTC Praha sa napokon skončila výsledkami 6:3, 3:5 a 2:2. -

Určite odporúčam pozrieť si aj film Rudá mašina (Red Army, r. Gabe Polsky, 2014).

7 30.06.2021

“Velký Bože, jenž si stvořil všecko tvorstvo, tudíž i SK Viktorii Žižkov, nedej, aby tvůj věrný klub podlehl v tak významném zápase, když se jedná o umístění v mistrovské tabulce. Propůjč Medunovi rozhled, aby takticky spojkám přihrával a neopominul zaměstnávati obě křídla. Dbej toho, aby Klicpera v druhém poločase neodpadl a s pomocí křídelních záložníků tlačil forward dopředu. Dej Podrazilovým nohám bystrost gazelí a jeho mysli lstivost hada, aby jeho klamání protivníků a úniky byly jedinečné. Obraně pak uděl tvrdost, aby správně úřadovala, brankáři pak vnukni, aby obětavě hájil svoji svatyni.
Slyš, ó spravedlivý Bože, modlitbu nehodného syna svého a učiň, aby Slavia nezmohla se ani na jeden kloudný útok. Nechť hraje Svoboda sobecky na úkor celku a Puč nechť je zřejmě indisponován. Záloha a obrana aby nestačila na rychlý útok žižkovský! A pak bych ještě prosil, milý Bože, aby diplomatický soudce přehlížel přestupky proti fair play a zejména aby zamhouřil oko nad Mikšem, aby v souboji s cizáckým hráčem vycházel co vítěz. Ne moje, ale Tvoje vůle staň se, ó Pane! Kdyby náhodou neměla Viktorka zvítězit, tak aspoň nerozhodný vejsledek dej, milý Bože! Ale těsné vítězství, to bys mohl Viktorce dát, to by byla maličkost pro Tebe, jenž jsi všemohoucí. Amen!”
(Modlitba Emana staršího za Viktorii Žižkov)

Priznávam sa bez mučenia, milujem futbal. A ako povedal Titus Buberník: ,,Futbal je ako cholera. Chytí sa vás a už vás nepustí.“
Na túto knihu som sa veľmi tešil a ona splnila všetky moje očakávania. Písaná krásnym jazykom ma zaviedla do Prahy, kde sa hrá futbal a teda logicky musí byť mesto i domovom futbalových fanúšikov. A tí, tak ako milujú svoj klub, rovnako (od srdca) neznášajú tie ostatné.
Niekto tu v komentári napísal, že p. Poláček nemal rád futbal. To možno nemal, ale musel mať rád ľudí, inak by o nich nedokázal tak čarovne písať.

- Přípravy k svatbě jsou povelem k obecné mobilisaci příbuzenstva. Avšak ani Šefelínovi a tím méně pan Habásko neoplývali četným příbuzenstvem. Chudí lidé se velmi rychle rozmnožují; čím chudší rodina, tím je četnější; ale tím méně mají příbuzenstva. To je tajemství, které by měl odhaliti Státní úřad statistický. –


Celkovo zhrnuté:
Milé postavy (pan Načeradec - který ví všecko a nemá žádnou radost na světě - boduje), žiadne násilie, humor a veľa, veľa futbalu.
Je fajn vedieť, že ľudia (a futbaloví fanúšikovia sú ľudia tiež) sme stále rovnakí.
Výborná kniha!

P.S.
Veľmi sa mi páči to prirovnanie fandenia k istej forme viery. Veď posúďte sami:
- A co říci o těch dvou bratrech, kteří ve skrytu svého srdce vyznávají víru unionistickou a doufají, že Hospodin pozvedne opět AFK Union Žižkov z ponížení k slávě a skvělosti. Buďte i vy jako ta ukrytá semena pamětlivi toho, že má člověk zemříti ve víře, ve které se narodil. -
(Ako im len rozumiem. Rovnako dúfam, že sa slovenský futbal opäť pozdvihne z poníženia k sláve a skvelosti :D).

12 27.06.2021

R. van Gulikovi sa podarila úžasná vec. U každej jeho knihy o sudcovi Ti mám pocit, že práve ona je tou najlepšou z cyklu príbehov o tomto výnimočnom predstaviteľovi spravodlivosti. Až kým nedostanem do rúk ďalšiu!

Lakový paraván je výborný príbeh. Zamotaný, napínavý, inteligentný.
Je radosť sledovať sudcu Ti a jeho spolupracovníka Ťiao Taja pri práci. Hoci mne chýbal Ma Žung. A to prostredie starej Číny a jeho realistické zobrazenie dodáva príbehom ďalší rozmer. Verím tomu, že tak nejako museli ľudia myslieť a žiť.

Vysoko oceňujem ľudskosť a pochopenie pre človeka u sudcu Ti.
A ak si obľúbite Kaprála, rozumiem vám.

P.S. Hoci si často zanadávam na dnešnú justíciu, predsa som rád za dnešné súdy. Bývalo to horšie:
- Jako obvykle, vše u soudního dvora bylo vypočteno tak, aby to na veřejnost působilo majestátem zákona a připomínalo strašné důsledky pro toho, kdo se s ním dostane do konfliktu. Všichni, kdo sem přicházejí, mladí i staří, bohatí i chudí, bez ohledu na to, zda jsou žalobci nebo obvinění, musí pokleknout na holou kamennou podlahu před soudnou stolicí; strážníci je okřikují a na příkaz náčelníka je i okamžitě na místě krutě zbijí. Neboť základním pravidlem spravedlnosti je, že každý, kdo se objeví před soudnou stolicí, je považován za viníka, dokud se mu nepodaří prokázat svou nevinu. -

11 13.04.2021

Jedna z mojich dvoch najobľúbenejších kníh o pánu Tomaszovi (Tou druhou je Pán Tragáčik a templári).
Atraktívne prostredie Kolumbie a Karibiku, troška histórie predkolumbovskej Ameriky, dobrodružstvo a vtip. Všetko spolu to funguje a ani na okamih nenudí.
Viem, kniha je určená pre mladších čitateľov, ale to mi nebránilo, aby som si ju prečítal a zabavil sa.


Pán Tragáčik je prísny šéf. Florentyna by mohla rozprávať... :)
- ,,Nie som tyran. Prisahám, že si budete môcť dosť dovoliť. Môžem vám tolerovať prípadné nákupy v pracovnom čase, a dokonca, keby ste si chceli zatancovať na svojom písacom stole, nepoviem vám zlého slova. Ale o jedno vás naozaj prosím: ani slovo o UFO.“ –

A aby som nezabudol, uvažujem na liečebným pobytom v sanatóriu dr. Álvareza. Jeden domček je predsa voľný...
- ,,Pokiaľ viem, doktor Álvarez má jeden domček voľný. Niekoľko rokov v ňom býval známy arcivyzvedač James Bond. Zomrel, chudák, minulý mesiac a nechal nás v hlbokom žiali. Ech, bola to vynikajúca osobnosť. Doktor Álvarez mu naištaloval na strechu špeciálne antény na odpočúvanie a tri vysielačky. V každej izbe mal odpočúvaciu aparatúru. Odpočúval nás všetkých, ba aj samého seba. Jeho domček je teraz voľný s celým vyzvedačským zariadením.“ -

7 12.04.2021

Prvé hodnotenie, prvý komentár? Oh la la la. :)

Bolo to výborné. Ja som sa bavil.
Nápadité, vtipné (až drsne vtipné), originálne, mnohokrát s presahom a hlbšou myšlienkou. Trefné zobrazenie ľudí, ich myslenia a správania sa v (ne)budúcnosti.
Kniha si zaslúži pozitívne hodnotenie a štyri hviezdy aj za to, aké sú poviedky rôznorodé. Každá je iná, autor sa neopakuje. Ani nápadom, ani spracovaním.
Najdlhšie mi ostanú v pamäti tieto: Archa, Plch´ch, Blízke stretnutie tretieho druhu, Prievozník, Som život, tetka Smrť a samozrejme Mesiáš (čítaný 2x).

* - Plch´ch nebol človek.
Jeho rodný list by ste márne hľadali v matrike hociktorého mesta na mape starej Európy. Pochádzal z periférnej oblasti Mliečnej dráhy, bol vysoký sotva meter dvadsať, päťdesiatjeden kilogramov živej váhy. Pripomínal hrudu tuhého rôsolu, postavenú na krátkych, akoby z gumovej hadice odrezaných nôžkach.
(...)
Na tretí deň sa ten chumaj omylom zatáral na mŕtve smetisko za Stupavou: zavalené skorodovanými konzervami, vybrakovanými plynovými sporákmi, hnijúcimi handrami a haldami prázdnych plastických fľiaš od Maditu. Po dôkladnej prehliadke tejto malej oázy nedotknutej prírody zjavne ochladol a na štvrtý deň si pozbieral svoje pakšamenty a bez slovka rozlúčky sa vyparil.
Ani táto nevychovanosť vyslanca inej civilizácie mi nemohla pokaziť pocit zadosťučinenia, že sme im to nakoniec predsa ukázali. Kam sa na nás hrabú so svojou predstavou o kultúrnom a civilizovanom svete? Chachá.
Homo, to znie... -

A pri tejto pasáži som celkom vážne nadobudol dojem, že ma autor pozná:
* - Slečna Martenová mi požičala zopár knižiek. Keď som jej ďakoval, mala vlhké oči a povedala, že vraj vedela, že Boh svoje dietky neopustí.
Kant a Hegel je na mňa trochu priveľa. Sawyer a Hucky sú však o.k. -

3 05.02.2021

Rozprávanie o tom, ako vykvitli oranžové tulipány.
Oceňujem inovatívny autorov prístup, turnaj očami každého z ôsmich účastníkov bol super nápad.
EURO 88 bol krásny šampionát. V Západnom Nemecku sa hral vynikajúci futbal.
Jediné, čo ma mrzí, je neúčasť ČSSR na záverečnom turnaji .
Naši nepostúpili z kvalifikácie, v skupine s Dánskom, Walesom a Fínskom skončili druhí. Osudným pre hráčov s ´lvíčkem na hrudi´ sa stal zápas v Helsinkách (0:3). Bola to jediná prehra mužstva v kvalifikácii a zároveň jediné víťazstvo Fínov.
Československo nepostúpilo na záverečný turnaj po tretí raz za sebou, chýbalo aj na ME ´84 a MS ´86.
Náladu v čs. futbale najlepšie dokumentuje návšteva na poslednom zápase kvalifikácie v Prahe na Letnej proti Walesu (2:0) – tých 6443 divákov bola bieda.

Ale aby som nebol len negatívny, čo sa našich týka, spomeniem príhodu z Wrexhamu:
- Ktovie, čo si pomyslel o našom futbalovom umení funkcionár Waleského futbalového zväzu Eddie Harrison, keď mu správca wrexhamského štadióna Racecourse Ground priniesol počas tréningu našich futbalistov na niekoľkých miestach prepichnutú a rozdriapanú loptu. Tomáš Skuhravý sa prudko oprel do jedného streleckého pokusu, vypálil prudko naverímboha a nielenže prestrelil bránku, ale aj vari štyridsať metrov vysokú tribúnu, ktorá tvorí jej pozadie...
Eddie Harrison si však zachoval anglický humor:
,,Ešte jeden podobný pokus, a nemáme s čím hrať. Sme chudobný zväz...“ -
(str. 27)

Pre futbalových labužníkov pridávam odkaz na famózny gól Marca van Bastena z finálového zápasu proti Sovietskemu zväzu:
https://www.youtube.com/watch?v=CDguPOzEJcc&ab_channel=LiuJiaxin

6 02.02.2021

Vitajte opäť v Stredosvete! Opäť sa tu dejú veci.

Vtipná a zábavná fantasy.
Kniha má jednoduchý, rýchly dej, nenudí. Ústredné postavy dopĺňa i tentokrát viacero zaujímavých postáv a postavičiek. Vagenovia sú super a Dene & Martel bodujú.
Fajn kniha, kde nemusíte premýšľať nad ťažkými témami a len sa bavíte.
Dobrá voľba na zasmiatie a odreagovanie sa.

5 14.12.2020

(SPOILER) Tento komentár bude zbytočne dlhý. Ospravedlňujem sa.
Začnem zoširoka. Leto 1996. Čo ste vtedy robili vy? Ja som mal 9 rokov a bol som na prázdninách u starých rodičov.
Bolo tu stále čo robiť (už nikdy som sa viac nenalozil na stromy ako vtedy). A predsa ma nič nelákalo toľko ako otcova knižnica. A v nej som našiel túto knihu.

Príbeh ma vtiahol hneď od prvej stránky. Je napínavý, plynie rýchlo, jedno dobrodružstvo strieda ďalšie.
Na začiatku sa 'Charley' zoznámi so Samom Hawerfieldom A.K.A. Sans - Earom, spriatelia sa (dozvieme sa o Samovej pomste, o pôvode vrúbkov). Hneď potom zachránia vlak pred Siouxmi. Tu sa musím zastaviť pri (pre mňa) najkrajšej charakteristike Old Shatterhanda.
Slovo má Ka - wo - mien, náčelník Oglalov:
* - ,,Nebol blázon, ale veľmi múdry a udatný bojovník. Synovia Oglalov sa raz zhromaždili pri vodách Broad - forku, aby ukoristili skalpy niekoľkých traperov, ktorí v ich území nachytali hodne bobrov. Medzi bledými tvárami bol istý muž, ktorého pokladali za blázna, lebo hľadal všelijaké zeliny a chrobáky a prišiel na západ iba preto, aby videl savany. Ale v jeho hlave sídlila múdrosť a v jeho ramene sila. Jeho puška nikdy nechybila cieľ a nôž sa mu v ruke nezachvel ani pred sivým medveďom Skalistých hôr. Chcel dať svojím druhom múdre rady proti nám, ale tí sa mu vysmiali. Preto sa nám podarilo všetkých pozabíjať a ich skalpy ešte dnes okrášľujú vigvamy Oglalov. Muž, o ktorom hovorím, nechcel opustiť svojich bielych bratov a bil sa s červenými bojovníkmi na život a na smrť. Ale bolo nás tak mnoho, že sme ho strhli na zem, hoci stál ako lesný dub, ktorý všetko rozdrúzga, keď padne pod sekerou drevorubača...
... Jeho päsť bola ako medvedia laba, holou rukou rozbil lebku mnohým červeným bojovníkom a i niekoľkým bledým tváram. Preto ho bieli lovci nazvali Old Shatterhand, Stará Drviaca Ruka." -
Zloduchmi prvej polovice knihy sú otec a syn Morganovci. Pri ich stíhaní naši hrdinovia prejdú Llano Estacado, zachránia tu Bernarda a Boba, privolajú dážď (p. May tu na nás šibalsky žmurká) a potrestajú stakemanov. Konečne sa objaví Winnetou. Ani on nezabráni, aby sa naša skupina dostala do zajatia Komančov, Racuróov. Ale to by nebol Old Shatterhand, aby v zajatí pobudli dlho. Putujú do Kalifornie, cestou stretnú "urodzeného šľachtica" dona Fernanda de Venango y Colonna de Molynares de Gajalpa y Rostredo, v San Franciscu sa ubytujú v hoteli u vzdelanej seňory, ktorou je doňa Elvíra a spoznajú temné stránky zlatokopectva. Dej uháňa, no Bernardovho brata Allana už zachrániť nestačia, avšak pomstia jeho smrť.
Deadly dust (vražedný prach), pre ktorý umrelo toľko ľudí, je ale už navždy stratený.

Druhá časť knihy je rovnako dobrá ako prvá. Old Shatterhand, Winnetou a tučný Fred Walker spolu prenasledujú railtroublerov, vinných za prepadnutie vlaku. A potom, tam pri vrchu Hancock, sa naplní Apačova predtucha a slávny náčelník zomrie.
* - ,,Vraví mi, že Winnetou zomrie s guľkou v hrudi. Áno, len guľka ma môže skosiť. Nôž alebo tomahavk by náčelník Apačov odrazil..." -
Ku smrti červeného hrdinu mi príde zbytočné čokoľvek písať. Len podotknem, že ako malému a ani teraz mi reči o viere neprišli rušivé.
Smrťou Winnetoua ale príbeh nekončí.
Posledná kapitola - Závet náčelníka Apačov je zaujímavá. Old Shatterhand je v zajatí (opäť raz). Padol do rúk Tanguovmu synovi Pidovi. Vždy sa mi páčilo, s akou úctou sa Kiowovia k slávnemu lovcovi správali. A to i napriek nezmernej nenávisti svojho náčelníka.
Koniec je viac ako uspokojivý - Santer sa zahubí sám svojou túžbou po zlate.

Kniha je podľa mňa jednou z najlepších klasických dobrodružných kníh. Čítaná vo vhodnom veku poskytne neopakovateľný zážitok a hrdinov, na ktorých sa nezabúda.

* - A tá tvár sa vynorila z hĺbky jarmočného voza, odkiaľ vzápätí vyskočili ďalší chlapi. Keby bol Surovec vo svojom ináč dosť pestrom živote videl raz leva, k čomu, pravda, dosiaľ ešte nikdy nemal príležitosti, bol by usúdil, že tvár neznámeho má mnoho podobného s tvárou tejto šelmy. Za tvárou sa vynorili i plecia a tie boli také, že celkom vyplnili šírku voza.
- Ejha, - zamrmlal uznale Surovec, - to už hej.
A keď už boli i plecia, ktoré by robili česť každej gorile, vonku, leteli za vyhodenými zbojníkmi i ukoristené valašky.
- To sme teda ako zajatí! - zrúkla táto strašná tvár, keď sa trochu poobzerala.
- Áno, tak nejak... - zakašľal rozpačite Surovec, nevediac odpútať svoj pohľad od tejto čudesnej tváre. V tejto chvíli sa cítil Surovec takým maličkým, že keby bol ten hrozný neznámy s levou tvárou zareval na nich: ,,Ste zajatí!", bol by mu tiež celkom iste odpovedal: ,,Áno, tak nejak..." -

Nemôžem hodnotiť inak ako za päť hviezd. To je iná nostalgia! Knihu som prečítal veľakrát.
Mám ju skutočne rád.
Ja viem, román sa nedrží verne histórie (okrem základných faktov), Jánošík je tu zidealizovaný, romantický hrdina, postavy sú klišovité... Ale je to príjemné (a ako haki34 výstižne napísala rozprávkové) čítanie bez potokov krvi a spermatu.

10 06.12.2020

Veľký Pelé raz povedal:
,,Futbal je veľmoc, bez ktorej už súčasný svet nemôže žiť."

Moja prvá kniha o majstrovstvách sveta vo futbale.
Mám k nej silný citový vzťah. Patrila môjmu otcovi. Ako malý som ju objavil v jeho knižnici u starých rodičov. Strávil som s ňou celý deň a vzal si ju domov.
XI. meranie síl na najvyššej úrovni, hrané v Argentíve, vyhrali domáci. Fandil som im. Aj Poľsku, Tunisku (ako prvý africký tím dosiahol víťazstvo na MS), Brazílii.
A dodnes si pamätám finálovú zostavu Argentíny:
Fillol - Olguin, L. Galván, Passarella, Tarantini - Ardiles, Gallego, Kempes - Ortiz, Luque, Bertoni

Obsah dopĺňa bohatá obrazová príloha.

6 30.11.2020

Kto by to bol povedal pred pár rokmi, že ma budú baviť historické detektívky?
A stalo sa. Sudca Ti si ma získal. Jeho prípady sa nesnažím riešiť, len si vychutnávam rozprávanie a prostredie cisárskej Číny.
Červený pavilón je veľmi dobrý príbeh, rovnocenný súrodenec ostatných z rodiny kníh o sudcovi Ti.

* - ,,Zatiaľ nie! V každom prípade vám ďakujem za tip. Zdá sa, že vy dvaja o ženy veľmi nestojíte."
,,Nestojíme," prisvedčil Rak. ,,Či pekár jedáva pečivo, ktoré napečie?"
,,Nuž, pravdepodobne, nie každý deň," pripustil Ma Žung. ,,Ale kedy - tedy doň hádam zahryzne, aby sa presvedčil, či mu zásoby neobschli. Povedal by som, že bez sukní by bol život smutný."
,,Ešte sú tu dyne," poznamenal vážne Krab. -

7 25.11.2020

Pirata est hostis humani generis
(De officiis III 107, Cicero)
- pirát je nepriateľ ľudského rodu.

Pre suchozemca (ktorým som ja), je to vďačná téma. Navyše, k pirátom neoddeliteľne patria poklady. A kto ako malý netúžil nájsť poklad?
Jednoduchým jazykom je, skrz príbehy, vyrozprávaná história pirátstva.
Ako prvý krok do sveta pirátov, prečo nie.

* - Niekoľko flibustierov zahynulo v boji so španielskym galeonom. Ich duše sa vzniesli nad morskú šíravu a smerovali hore. Sv. Peter neprozreteľne otvoril dvere raja a flibustieri sa nahrnuli dnu. Rajský kľučiar ich spoznal, až keď mu začali medzi dušami robiť ródeo. Ako dostať tých nespratníkov von, keď nechcú odísť ani podobrotky, ani pozlotky? Ako sa tak trápil, dostal sv. Peter nápad. Skríkol: ,,Plachty! Na obzore plachty! Španielsky zlatý galeon! Flota del oro!"
,,Kde, kde, kde?" skákali flibustieri a chytali sa zbraní.
,,Tam! Po vetre!" ukazoval sv. Peter von z rajskej záhrady a flibustieri sa vyrútili von.
Len čo posledný flibustier vytiahol päty z raja, sv. Peter prudko pribuchol a zamkol bránu na dva západy.
Asi preto, že pirátov neprijali v nebi, sú stále ešte na zemi, vlastne na mori. -

6 25.11.2020

Moje vydanie z edície ČŠM, Tatran 1977, obsahovalo okrem humoresky Reštavrácia aj Púť lásky, Žehry, Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, Vlastný životopis.

Kniha sa mi dostala do rúk úplnou náhodou. Vraví sa však, že náhody neexistujú. Tak neviem...
Reštavrácia je veselý výlet do (dnes už zaniknutého) zemianskeho sveta. Naozaj ma pobavila, mnohé scény a rozprávania boli úsmevné (napr. starý Tomáš Bešeňovský a jeho halapartňa). Krásna stará slovenčina. A to nepreberné množstvo prísloví a porekadiel...

* - Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú, a reči sa vravia a chlieb sa je, myslíte si, pán švagor; ale nech som dobrý, môžete sa aj sklamať, lebo čo komu súdené, to ho neminie; koho majú obesiť, ten sa neutopí, koho má raz nešťastie postihnúť, ten mu neujde," prerečie starý Ondrej Levický. -

* - Čo zjem, to viem, čo vypijem, to užijem, a čo po mne zostane, pánbohvie, kto dostane; lebo kňazský majetok a židovskú dušu, všetko jeden čert berie," a nepomyslel si, že ani jeho majetok kňazský, ani duša židovská nebola. -

Za pozretie stojí i filmová adaptácia, sfilmovaná pod názvom Zemianska česť (1957, režisér V. Bahna).

5 12.11.2020

* - Systém konvojov obchodných lodí bol pre Anglicko v čase vojny otázkou života a smrti. Churchill v jednom zo svojich známych a slávnych prejavov nazval toto odvetvie dopravy ,,linkou života Veľkej Británie". Pre milióny to bola nepochybne linka života, ale pre tisícky ľudí sa stala linkou smrti. -
(str. 16)

Osud obchodnej lode s/s Wisłoba je vlastne osudom jej posádky.
Loď brázdi vlny Atlantiku, pendluje medzi Severnou Amerikou a Anglickom, prevážajúc tak prepotrebné zásoby.
Služba na lodi je náročná a vyčerpávajúca. Každá plavba môže byť posledná.
Námorníkov sprevádzame ako na mori, tak aj pri pobytoch na pevnine.
Tých chlapov som si obľúbil, prirástli mi k srdcu. Jeden viac, iný menej. Nie sú to žiadni hrdinovia. Majú strach, boja sa. A predsa sa zas a znova púšťajú na more.
Vojna im vzala prácu, domov, rodinu. Mnohým aj život. Nezabúdajme na nich.

Autor nepoužíva silné slová. Veľké frázy. Veľké hrdinstvá. Ani to nepotrebuje.
Občas sa objavili i úsmevné momenty, predovšetkým v námorníckom, "chlapskom" správaní a vyjadrovaní.
Pre mňa je to pôsobivý príbeh, ktorý vyznieva prirodzene a autenticky.

P. S. Chcel by som veriť, že nemecký kapitán ponorky by sa k stroskotancom zachoval ako kapitán Flachsenberg.

3 05.11.2020