netopýr088
komentáře u knih
Šílenství
Mário de Sá-Carneiro
čistá schyzofrénia, Sá-Carneiro nám však prekrásnym moderným jazykom priblížil svoj vnútorný svet.
Prirodzené svetlo
Pál Závada
Veľký román, nielen rozsahom, zachytáva obdobie pred Druhou svetovou vojnou, počas nej a krátko po nej na osude niekoľkých rodín v Slovenskom Komlóši. Hlavne zo začiatku bolo na mňa priveľa postáv, a zbytočne veľa politikárčenia, čo ma v literatúre nezaujíma, ale oplatilo sa počkať, pretože v ďalších častiach autor na nikom nenechá suchú niť, píše pravdivo, bez pátosu a odsudzovania o všemožných hrôzach, ktoré sa diali obyvateľstvu počas pohnutej doby. Niekedy až strašné okamihy. Najmä útek Istvána Semetku zo zajatia som si však užil nadmieru. Samozrejme nedá mi opomenúť obrazový materiál použitý v knihe, ktorý umocňuje atmosféru románu. Potrebná kniha, aby sme si uvedomili, že krivdy sú vzájomné, a vinníkmi sme vlastne všetci. Na Nobelovku by stačilo aj menej.
Návrat
Dulce Maria Cardoso
Nie pre všetkých ľudí, ktorí v roku 1975 opustili Angolu a Mozambik, bola cesta do Portugalska návratom, mnohí jednoducho utekali, z krajiny, kde ich čakala smrť do krajiny, v ktorej klinčeková revolúcia zanechala množstvo neistôt. Cardosová ukazuje širokú škálu problémov, ktoré sprevádzali navrátilcov z koloniálnych zemí, od kultúrnych rozdielov až po šikanu a diskrimináciu, dokonca aj vo vlastných radoch. Niekedy mi vadili heslovité vety, najmä zo začiatku som ich zaznamenal priveľa, ale po tom, ako som si zvykol na autorkin štýl, musel som žasnúť.
Ryby a draci
Undinė Radzevičiūtė
nápadité, smutné aj humorné dielo, rozprávané jednoduchým (nie však prostoduchým) až drsným jazykom. Takto by sa mali písať knihy o histórii, pretože nie je dôležité, ako veci boli, ale akí máme na ne pohľad z dneška, a ako náš dnešok ovplyvňujú. Tak o histórii píše málokto.
Chvíle oddechu
Mario Benedetti
Spisovateľ svojho hrdinu stavia do niekoľkých spoločenských rolí (otec, manžel-vdovec, kolega, šéf i podriadený, kamarát, zať, milenec) a je zaujímavé, že na tak malej ploche dokáže vo všetkých týchto roliach postavy nechať prejsť vývinom, a to nielen hlavného protagonistu, ale aj tých niekoľko postáv vedľajších. Ostatné napísala už Koka.
Mŕtve jazero
Hamid Ismailov
keď sovieti hádzali atomové bomby v dosahu vlastných ľudí, stačilo neďaleko postaviť jadrové pracovisko, aby sa mnohé vysvetlilo. Ľudia zomierajúci na záhadné choroby, vymierajúca step a jeden nadaný chlapec, ktorému voda z jazera spôsobila rastovú poruchu. Ale to všetko sa deje akoby na pozadí. V popredí je láska mladých ľudí... Hamid Je moja láska napísal kritickú romantickú tragédiu.
Meteory
Michel Tournier
ako som si už zvykol, u pána Tourniera je každá veta skvost, táto kniha má všetko okrem spádu, ale aj tak je výnimočná.
Čtyři domovy a stesk
Eškol Nevo
Román o tom, ako vonkajšie okolnosti otravujú ľudské vzťahy, ktoré sú už vo svojom základe (teraz nájsť správne slovo) nedokonalé, a naše strachy a neistoty sa premieňajú na cnenie po dávnych istotách. Cestou von je porozumenie najprv sebe a potom svojim blízkym. Na prvotinu autora skvelé, len som si všimol zvláštneho fenoménu, ktorý ale môže byť chybou prekladu a redakcie, pretože na niektorých miestach sa tento text bezdôvodne rýmuje a vety majú akoby rytmus. Vypísal som zopár príkladov:
Prosím tě, vždyť ty už si nic nepamatuješ, ty ťulpasi.
Já, že si nic nepamatuju? To tvoje paméť je jak děravý kraťasy!
Děravý kraťasy, jo? Mám tě vytahat za vlasy!
Když se Jachja objeví, duch ho vždycky převeze, naoko se vytratí - a po čase zas vyleze.
V Maoz Cijon je horká noc. Vzduch stojí, spát nejde, aspoň ne moc.
V próze nemôžte napísať vetu typu: Prišiel som k rieke, zdvihol som kameň, a švihom ruky vykúzlil žabku, pretože to nie je próza, to je rap! Treba to rozbiť detailami: Prišiel som k pokojne plynúcej rieke, z jej brehu som zvihol plochý kameň, očistil z neho piesok, až zostal hladký a hrejivý teplom slnka a mojej dlane. Švihom ruky som ho poslal nizučko ponad hladinu vody a on na nej vykúzlil žabku zanechajúc po sebe miznúce krúžky vĺn. Trebárs tak.
Divoký kluk
Paolo Cognetti
...podľa mňa lepšie ako Osem hôr, ale na to aby som radil autora k svojim obľúbeným, jeho knihám dačo chýba, čo neviem pomenovať... Z podobných kníh sa mi najviac páčila Seethalerova kniha Celý život.
Ostrov bez pamäti
Jóko Ogawa
Vôbec nechápem, prečo to tým ľuďom niekto robí? Prečo je Pamäťová polícia zlá? Načo sú dakomu mocnému ľudia bez ľavej nohy a pravej ruky... ako to tí hore robia, že môžu takmer všetci zo dňa na deň zabudnúť, že ešte včera boli ruže, klobúky, vtáci... toľko vecí v tejto knihe ostane nevysvetlených, že som nepristal na autorkinu hru... nič mi to nehovorí!
Ale písať autorka určite vie...
Astrachán
Dragan Velikić
Astrachán je kožušina z mladého jahňaťa. Tak jemná ako pavučina tohto románu, v ktorom všetko do seba akosi nejasne zapadá. Hrdina Marko (rozpoltený ako jeho rodný Belehrad, ako Juhoslávia), v ktorom sa stretávajú dejiny jeho rodiny i krajiny, ako to už vo Velikićových knihách býva. Za toto by sa ani Borges nemusel hanbiť, text-labyrint, ale literárne presný! A musím pochváliť aj grafickú úpravu, zalomenie strán a v neposlednom rade výber papiera, čitateľ má pocit, že sa dotýka astrachánu.
Andělé v Ritzu
William Trevor
Poviedky so silným morálnym akcentom! Kedysi dávno som Trevora čítal, a považoval som jeho dielo za jednoduché, lebo sa to úžasne dobre číta, ale teraz, verím že zrelší, zisťujem, že treba mi urobiť revíziu názoru na tohto autora, pretože tie témy, ktoré tu rozvíja, nie sú nijako jednoduché. Trevor je výborný pozorovateľ, majster!
Ľudia a stromy
Akram Ajlisli (p)
prvé štyri poviedky spojené postavou rozprávača Sadyka, tvoria základ tejto knihy o vzťahu ľudí k svojmu miestu v živote. Hojne je tu zastúpená téma odchodu a návratu k prameňom, zemi, stromom, rodine, alebo k starej láske. Kniha má svoje čaro, svoju atmosféru, a to mám v knihách naozaj rád, všetko podčiarknuté autorovým nepopierateľným rozprávačským talentom.
Idiot
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
čítal som to kedysi dávno, druhýkrát som to už nezvládol dočítať...pri tejto knihe si musíte viac písať poznámky ako čítať...a ani to vám nezaručuje, že všetko pochopíte.
O tele duše
Ljudmila Jevgeňjevna Ulickaja
Budem sa opakovať. V knihách Ľ. Ulickej sa krásne aj umiera. A my, ktorí čítame jej knihy v slovenčine, máme šťastie, že nám ich vo väčšine prípadov, a v ostatnom čase pravidelne, prekladá práve Ján Štrasser, bo robí to majstrovsky. Ďakujem obom spomínaným! Krásne.
Oči moře: Sochy z lodních přídí
Claudio Magris
Táto kniha je akýsi sprievodca po histórii tvorby sôch na lodných provách, po ich príbehoch, doplnený nespočetnými obrázkami. Posledná kapitola je venovaná galiónovým figúram v literatúre, kde nám Magris odhalí aj vlastné motivácie, ktoré ho viedli k napísaniu románu Poslepu. Musím sa priznať, že to je obsahovo veľmi výpravná kniha, ale niekedy som sa strácal v autorovom štýle, niektoré vety som čítal dvakrát a predsa som ich nepochopil. Uvítal by som aj zásah redaktora, napr. do poznámok pod čiarou a navigáciu k obrázkom vo vnútri textu, pretože tie mi prišli rozhádzané po knihe neusporiadane. Inak veľkolepé dielko!
Poslední interview
Eškol Nevo
Nedávno zosnulý spisovateľ A. B. Yehošua v rozhovore z roku 2018 povedal, parafrázujem, že v súčasnej literatúre ide vždy o nejaké tajomstvo na úkor morálneho diskurzu. Eškolovi Nevovi sa v tomto románe podarilo skĺbiť literatúru tajomstva s literatúrou morálky. Na koľko je tento román skutočný alebo vymyslený je mi vcelku jedno, hlavne že je hlboko pravdivý...