netopýr088 komentáře u knih
Pred nedávnou dobou som zhliadol rovnomenný film (orig. Der Unhold) od Volkera Schlöndorffa s Johnom Malkovichom, a musím povedať, že až prečítanie knihy mi ozrejmilo význam v ňom použitých symbolov, ktoré v knihe autor do poslednej strany neprestáva vŕšiť na seba ako dobošový rez, výsledkom je chutné sústo kvalitnej literatúry. Užívateľ(ka) bookemma to vystihl/a podobne, ako to cítim ja! Nebudem opakovať už povedané!
Už po prvej kapitole tohto románu mi bolo jasné, že sa jedná o výnimočnú knihu. Vargas Llosa je dokonalý rozprávač, pre mňa najlepšia jeho kniha. Dávam 6 hviezd z piatich možných, teda šup do odporúčaných!
Kašua je hebrejsky píšuci Palestínec, rovnako ako protagonista knihy. Kvitujem komentáre užívateľov podo mnou, a pre mňa má táto kniha ešte jeden dôležitý aspekt. Je to podľa mňa o sile a moci literatúry, o tom, že aj vymyslený príbeh sa môže hlboko (a fatálne) dotknúť niečieho života, a o tom, že keď sa naučíme v literatúre mlčať a klamať, postupne sa pripravujeme o možnosti, ako povedať pravdu.
celý deň som čítal prvú kapitolu stále dokola, tá bola skvostná, mám z nej 5strán zápiskov, zvyšok kapitol ma už v svetle tej prvej nemohol prekvapiť, pretože už tam bolo povedané všetko.
Nedávno som sa stretol s porekadlom: Vajatali hory, porodili myš. Keď si pomyslím, koľko rešerší, úsilia a čítania musela autora táto kniha stáť, tak sa tomu porekadlu len ťažko bránim, pretože to je veľa kriku pre nič, len hory v tomto prípade porodili miš-maš! Nedočítam, nehodnotím.
ťažký román s vyššími nárokmi na čitateľa, ale tak brilantný, že mi ostáva len žasnúť. Príbeh človeka, ktorý si nie je istý svojou úlohou v dejinách, pretože si nie je istý ani svojimi priateľmi a najbližšími. Niekomu by sa mohlo zdať, že Arthur sa motá v kruhoch, ale predsa prechádza vývinom...a akýmsi zmierením akoby kopíroval úlohu svojej krajiny v dejinách druhej svetovej v. Preklad Adama Bžocha je mimoriadny, nedivil by som sa, keby za to dostal cenu Jána Hollého.
Vojak je statočný keď vykonáva rozkazy, ktoré dostáva od svojich nadriadených. Kto však zistí, či niekto naozaj splnil rozkazy, ktoré si dával sám? A, mimochodom, kto presne vie, aké rozkazy si sám dáva? Kto presne vedel, aké rozkazy si má sám dávať?
Niekto mi túto knihu vychválil, až som asi nadobudol prehnané očakávania, o to väčšie bolo moje sklamanie...magický realizmus by to mohol byť, ak by situácie autor nehnal až do absurdna...keby to len tak okorenil po troche, takto mi ostalo len záhy pálenie. Niektoré poviedky sú len také kvákanie, v zmysle: nič sa nedeje, poďme fajčiť do sena! Neuchvátilo.
miestami až hrozný príbeh pôsobil na mňa ako delová guľa do hrude, až som musel čítať s prestávkami, aby ma neroztrhlo od emócií... Tam, kde stávala dedina Zardino sa teraz stavia diaľnica, a Vassalli nám dáva nahliadnuť pod násyp času, aby sa nezabudlo, že kamkoľvek vkročíme, všade dýcha krutá história. Aj dnes upaľujeme svoje čarodejnice a strigôňov, len to robíme na sociálnych sieťach a v médiách, a na povahe ľudu a mocných sa takmer nič nezmenilo, len prostriedky, ktorými disponujú.
Dve kratšie prózy, v origináli vyšlo ako Podrobnosti o krajine (ten názov mi príde vhodnejší) ktoré spolu súvisia len svojou témou, ktorou je zatváranie očí pred pravdou histórie a hľadanie svedomia a vnútorný boj jednotlivca v slepej spoločnosti. Ako aj v Divej kačke medzi stromami autor predviedol hlboký psychologický ponor do svojich postáv a našiel priliehavé obrazy na vyjadrenie svojich postojov.
Ako to už pri antológiách býva, tak ani táto sa nevyhla istej kolísavosti, čo do kvality vybraných poviedok... ale i tak vďaka za to, že sa niekto (P. Darovec) podujal zmapovať slovenskú poviedkovú tvorbu.
Po dlhých rokoch som opäť siahol po knihe Margaret Atwoodovej a po rovnako dlhej dobe som opäť očarený. Je čas oprášiť staré lásky a k tejto autorke sa vrátiť a prečítať si ďalšie jej diela, ktorých mám doma neprečítaných niekoľko. táto je naozaj dobrá, 9/10
Táto kniha je odmenou za úsilie, ktoré jej čitateľ venuje.
s touto knihou sa tak míňam ako vlastne s celým surrealizmom v literatúre...nie som kompetentný to vôbec hodnotiť.
D.T. miestami šuští papierom, mnohé veci sú zbytočne rozvláčne a pritom jednu celú knihu podobného rozsahu ponechala v prázdne za koncom knihy. Toľko nezodpovedaných otázok...ach jaj!
Miestami je to písané naozaj skvelým jazykom, ale je to v konečnom dôsledku len o dvoch veciach, buď žene ublíži nejaký muž, alebo jej ublíži žena toho muža. Ak je ľudská skúsenosť takto jednotvárna, tak naozaj nemá zmysel čítať. Vlastne je to taká darwinovská kniha o tom odkiaľ pochádzajú všetky tie teliatka božie, čo ich na svete je...všetko sú to premenení ľudia, a je jedno, či za trest, alebo ako únik pred bolesťou. Nevládzem čítať ďalej, musím tú knihu odložiť po 200 stranách, nečakajúc na príhodnejšiu dobu...k tomuto sa nevrátim.
čítať Šarlátové písmeno v preklade p. Mihála, je ako čítať Kukučína, alebo Hronského. Ten pán vedel po slovensky, ale týmto sa podľa môjho pocitu poriadne vzdialil duchu anglického originálu. Ak by som sa v budúcnosti vrátil ku tejto knihe, vyberiem si preklad p. Kamenistého, pretože ten Mihálov považujem za nešťastný.
detektívky nečítam, takže toto nemôže byť detektívka...ale ako existenciálny román s detektívnou zápletkou, o tom ako jednoduché je obviniť človeka zo zločinu, ktorý nespáchal, to obstojí a má to v sebe humor, filozofiu a napätie. Moje hodnotenie vidíte. Zaráža ma, že túto knihu nečítalo viac užívateľov DK...
Uf, na literatúre nebýva najzaujímavejšie to, čo autor hovorí, ale ako. Rosa to hovorí tak originálnym jazykom až musím klobúk sňať, toľko novotvarov a zvukomalieb a obrazov, joj, on slovami doslova maľuje. ALE! Aj pani Dufková dokázala takmer nemožné, prebásnila román, je to jeden z najlepších prekladov do češtiny, ktorý som mal možnosť držať v rukách.
Tri kratšie romány a zbierka noviel tejto sardínskej spisovateľky mi pripadá svojím uchopením ukotvená ešte v devätnástom storočí, so všetkými prednosťami toho obdobia.
Milé a ľudské príbehy naskutku, s atmosférou až biblickou nám Deleddová približuje prostredie svojho ostrova, ukazuje nám nedokonalosť ľudí s ich poverami a hriechmi, ale necháva nám východiská, aj keď si pri tom sem-tam znesiteľne zamoralizuje.
Chcel som napísať, že je táto útla kniha naivná, ale to by som klamal, pretože určite pramení z hlbokého pochopenia a pozorovania ľudí. Je to taká sonda dospievajúceho chlapca do sveta dospelých. Strieda rôzne zamestnania od sprievodcu v stredovekom hrade, cez natierača žeriavov, až po frézara a všade stretá postavičky svojej doby snažiace sa prežiť. Pozitívne dielko! Úsmevne pôsobila najme vojna predavačov jadierok.