MarryMikuskova komentáře u knih

Od tejto knihy som nemala žiadne očakávania, vlastne som ani veľmi nevedela o čom príbeh je. Po dočítaní ale môžem spokojne prehlásiť, že Replika je veľmi vydarený originálny príbeh. Minimálne ja som sa so žiadnym podobným ešte nestretla. Replika je prvá kniha, ktorú som od Lauren Oliver prečítala, ale určite nie posledná.

Autorkin štýl písania mi sadol, kniha sa mi čítala ľahko, nakoniec som ju prečítala za necelé tri dni (a verím, že keby som nemala nič iné na robote, prečítam ju aj za kratší čas :D ). Jediné čo ma vždy nejak trklo, bolo niekoľko chýb, ktoré na mňa z textu vyskakovali. Nepatrím medzi čitateľov, ktorí by si to veľmi všímali, no chyby sa tu objavovali docela dosť často a niekedy sa to naozaj nedalo prehliadať. A ešte som sa asi trikrát pozastavila pri tom, ako hlavná hrdinka opisuje vzdialenosť pomocou decimetrov. Pravdepodobne na tom nie je nič zvláštne, ale mne to proste nesedelo.

Kniha ma ale inak veľmi milo prekvapila, či už samotným príbehom, jeho spracovaním, alebo postavami, ktoré som si rýchlo obľúbila a vyvolávali vo mne veľké množstvo emócií. Stále sa tam niečo dialo, stále sa odhaľovali nejaké tajomstvá, vznikali nové priateľstvá a rozvíjali sa vzťahy. Zaujímavé mi tiež prišlo, že sa kniha číta z oboch strán, pričom na každej sa odohrával rovnaký príbeh, ale z pohľadu inej hlavnej hrdinky. Každú chvíľu som knihu pretáčala z jednej strany na druhú a vôbec mi to neprekážalo. Nútilo ma to čítať stále ďalej a ďalej, až som sa od knihy nevedela odtrhnúť.

Replike dávam plný počet hviezdičiek, pretože som s ňou nadmieru spokojná. Podľa mňa má všetko čo by dobrá kniha mala mať (až na tie chyby). Určite v budúcnosti siahnem aj po pokračovaní.

4 16.07.2019

Veľa ľudí pokladá štvrtú knihu série Na dvore z tŕňov a ruží za zbytočnú. Ja som naopak rada, že autorka písala aj o tom, čo sa dialo po "veľkej" vojne. Je to síce len novela s malým počtom strán, kde sa v podstate nedeje nič extra, ale aspoň máme možnosť opäť sa stretnúť so svojimi obľúbenými postavami a možno nájsť odpoveď na niekoľko nezodpovedaných otázok. Oceňujem najmä to, že máme možnosť pozrieť sa na príbeh z pohľadu viacerých postáv. Aj keď mne osobne by sa síce zišlo ešte niekoľko kapitol naviac, pretože príbehy niektorých postáv mi ešte neprišli uzavreté alebo vyriešené, myslím, že táto kniha je veľmi príjemným zakončením celej série.

3 15.02.2020

Tento príbeh som poznala už skôr, prostredníctvom japonského animovaného filmu, ktorý sa mi veľmi páčil. Takže som bola, úprimne, veľmi nadšená, keď som zistila, že bude manga preložená aj do českého jazyka. Je to krásny a zároveň aj dojímaví príbeh, ktorý si isto zamiluje každý čitateľ. Nie je to len obyčajný príbeh, v ktorom si dvaja mladí ľudia náhodou vymieňajú životy. V japonských príbehoch nič nie je náhoda. Všetko má nejaký dôvod. Čo sa môže na začiatku javiť ako klišé, je v skutočnosti príbeh premyslený do najmenšieho detailu, plný rôznych japonských tradícií a krásnych myšlienok.
Napriek tomu, že som film videla už dávnejšie, musela som si mangu kúpiť, pretože v mojej knižnici nemôže chýbať. Makoto Šinkai patrí k mojim najobľúbenejším japonským autorom. Zároveň si myslím, že vďaka tomuto príbehu by si mohli nájsť k mange cestu aj čitatelia, ktorí sa s ňou doteraz ešte nestretli.
Mne nezostáva nič iné, len dúfať, že vydavateľstvo Egmont sa nakoniec rozhodne vydať aj niektoré z ďalších autorových diel.
P.S.: Určite si po prečítaní mangy pozrite aj jej animované filmové spracovanie. Ak nevyroníte slzu pri knihe, pri filme určite. ;)

3 18.12.2019

99 zajímavostí z Japonska je kniha, v ktorej sa o Japonsku dozviete takmer úplne všetko. Kvôli štýlu, ktorým je kniha napísaná, je trochu podobná školským učebniciam. Na druhú stranu, môžete mi veriť, že vďaka mnohým zaujímavým informáciám je omnoho lepšia.

Na začiatok sú vysvetlené mnohé známe japonské pojmy, ktoré ale u nás, nemusia byť vysvetľované, respektíve chápané práve najlepšie. Pojmy ako SAKURA, IKEBANA, SEPPUKU, alebo GO pozná skoro každý, no ich význam si často vysvetľuje každý po svojom. Ďalej sa v knihe zoznamujeme s históriou Japonska od samotného vzniku až po súčasnosť. Určite to ale nie je žiadne nudné školské čítanie, pretože aj popri tom sa môžete dočítať veľa zaujímavých vecí - aké sú tradičné japonské horoskopy, ako vyzerajú oslavy Nového roku, obrady, ktoré sprevádzajú život dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť a o mnohom inom, v súčasnosti možno dokonca aj zabudnutom. Okrem toho sa v knihe dočítate aké sú obľúbené japonské hry a športy, môžete nahliadnuť do sveta japonských rozprávok a strašidiel, ako veľmi sa líši náš školský systém od toho japonského, môžete sa zoznámiť s japonskou kultúrou a umením prostredníctvom divadla, hudby, alebo literatúry, a ešte veľa iného.

Kniha je vhodná pre každého, kto sa zaujíma o Japonsko, alebo len rád spoznáva nové krajiny a cudziu kultúru. Ja som sa od knihy nevedela odtrhnúť. :)

3 15.08.2019

Kniha Černooká je pre mňa veľkým prekvapením. Po prečítaní prológu som bola trochu skeptická, ale už po prvej kapitole moje zmätenie zmizlo a do knihy som sa začítala tak veľmi, že som sa od nej nevedela odtrhnúť. Autorkin štýl písania mi sadol, hltala som každé jedno slovo a dostalo ma, ako dokázala opísať každú jednu emóciu hlavnej hrdinky. Príbeh Viktórie, ktorá sa snažila zorientovať vo svojom živote, prežívala svoju prvú lásku a hľadala spôsob, ako sa vyrovnať so stratou milovanej osoby ma neskutočne dostal. Trikrát som sa dokonca pristihla pri tom, ako sa mi do očí tlačia slzy, čo sa mi pri čítaní nestalo už dlhšiu dobu. Príbeh Viktorie je hlavne dôkazom toho, že nech už v našich životoch prežívame čokoľvek, vždy je dôležité o svojich pocitoch a emóciách hovoriť. A ja dávam tomuto dielu plný počet hviezdičiek, pretože pre mňa je dokonalé. Myslím, že budem nad Černookou ešte nejakú dobu premýšľať.

3 19.07.2019

Nepíše sa mi to ľahko, ale táto kniha je pre mňa veľkým sklamaním. Autor sa síce veľmi snažil, napriek tomu ma ale príbeh takmer vôbec nebavil. Fantázia mu rozhodne nechýba, no jediné čo ma držalo pri knihe až do konca, bola len moja zvedavosť. Hej, napriek tomu, že som sa do čítania musela niekedy nútiť, chcela som vedieť, že ako to vlastne teda celé dopadne. Pri tejto knihe som mala pocit, že pozerám nejaký dosť zlý béčkový horor. Vôbec som sa do toho nevedela dostať, o atmosfére ani nehovorím. Za celý príbeh som si ani raz nepovedala, že hej, teraz sa aspoň trochu bojím.

Postavy na mňa tiež neurobili veľmi dobrý dojem. Boli dosť naivné a hlúpe. Veľmi hlúpe. Zo všetkých som si obľúbila jedine Basila. Ale tiež to nebolo nič extra.

Príbeh sám o sebe je napísaný dobre, teda, aby som to upresnila, číta sa ľahko a rýchlo. Nápad tiež nie je zlý. No to, čo z toho nakoniec vzniklo, ma akosi nenadchlo.

Najväčšie pozitívum knihy je, samozrejme, grafické spracovanie. Obálka rozhodne zaujme. A vo vnútri je to tiež dosť prepracované. Veď to je práve to, vďaka čomu som sa na knihu namotala. Príbehu ale, bohužiaľ, nepomohlo ani to. Dokonca musím povedať, že čítať o nejakom kuse nábytku na začiatku každej kapitoly, mi postupne už aj liezlo na nervy. Vyzerá to síce dobre, ale myslím, že niekedy je menej naozaj viac.

2 02.06.2019

Zmiešané pocity. Najskôr mi chvíľu trvalo, kým som sa začítala, potom som nechápala o čo tam vlastne ide. Chvíľu na to som si uvedomila, že mi naivita hlavnej hrdinky lezie na nervy. Vlastne, jej celé vystupovanie, zmýšľanie... Potom prišla konečne časť, kedy som si povedala "okay, wau"... no stačilo pár ďalších strán, aby som knihu odložila na niekoľko dní a vôbec sa jej nedotkla. Výsledkom čoho je, že som knihu čítala takmer celý mesiac. Uhm, a teraz som rada, že to mám konečne prečítané. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé, ale moje očakávania boli niekde úplne inde. A možno by to vôbec nebolo pre mňa také nemastné, neslané - keby na mňa Vhalla nepôsobila tak detinsky. A vážne, ale naozaj vážne môj rozum nepobral ako sa z ničoho nič z príbehu stal "brutálny masaker". Kde nič, tu nič a zrazu tam krv, hentam mŕtvola, hento, tamto, taká bitka, onaká... Popravde, nebyť tých fakt krásnych obálok a toho, že chcem vedieť čo sa z tohto príbehu ešte vykľuje, pokračovanie by som si už asi neprečítala.

1 25.03.2020

Kniha neobsahuje žiadny príbeh, ale zaujímavú esej japonského spisovateľa o japonskom národnom cítení, o tom, že aj v bielej a čiernej môžme nájsť krásu, že aj tiene sú dôležité. Píše v nej o tom, že elegancia je vždy chladná, no o to viac na nás môže zapôsobiť. Autor sa zamýšľa a chváli pôvodné japonské interiéry a zároveň vyjadruje svoj nesúhlas nad rôznymi prevzatými modernými vylepšeniami, ktoré do Japonska postupne prichádzali zo západu. Opisuje pôvab japonského interiéru, ktorí spočíva práve v nepriamom, tlmenom osvetlení a hovorí, že každí tieň má svoj význam. Je to tenká, no o to zaujímavejšia kniha pre každého, kto sa aspoň trochu zaujíma o japonskú kultúru a tradície japonskej estetiky.

1 28.08.2019

Galgad je síce malá a tenká kniha, napriek tomu mi čítanie trvalo dlhšie, ako pri iných knihách. Oceňujem myšlienku s ktorou autor pracoval, ale prevedenie mi celkom nesadlo. Najväčší problém som mala asi so samotným štýlom, akým bola kniha napísaná. Autorov štýl písania mi veľmi nesadol a preto sa často stalo, že aj keď sa v príbehu práve dialo niečo zaujímavé, po chvíli som knihu odložila, pretože som sa nevedela poriadne začítať. Autor mohol tiež trochu viac vysvetliť niektoré veci, napríklad miesta, ktoré sa v príbehu nachádzali, alebo samotné postavy. Niekedy mi to pripadalo, akoby sa v príbehu proste zrazu ocitli a tým to končilo. Zájsť trochu do hĺbky by možno v tomto prípade vôbec neuškodilo. Aj z toho dôvodu bol možno Galgad jediná postava, ku ktorej som si dokázala vytvoriť nejaký vzťah, respektíve postoj. Mala som pocit, že väčšina postáv tam proste len bola, ale nevedela som o nich nič také, čím by si získali moje sympatie. Na druhú stranu, akcie je tam až-až. Počas celého čítania sa tam niečo dialo, takže keď som sa do príbehu konečne začítala, vôbec som sa nenudila. Najviac sa mi však páčilo, ako autor pracoval s myšlienkou človek proti prírode a naopak. Kniha vedie k zamysleniu nad tým, aká je situácia v našom reálnom svete.

1 14.07.2019

Včera som konečne dočítala túto knihu a... bolo to úžasné! Už pri prvých dvoch knihách som čítanie emocionálne nezvládala, ale stavy, ktoré som mala pri treťom diely sa asi ani nedajú opísať. :D
Sarah J. Maas je pre mňa bohyňa! Svet, ktorý vytvorila, všetky tie detaily, postavy a vzťahy medzi nimi - všetko to zbožňujem. Nechápem, ako dokázala niečo takéto napísať, ale som jej za to extrémne vďačná. Sériu Trón zo skla milujem, ale túto ešte viac.
Poslednú štvrtinu knihy som mala slzičky na krajíčku a potom som jednu, dve aj vyronila. Pri tejto sérii sa skrátka nedá ovládať. :D Teraz sa síce smejem, ale po prečítaní poslednej vety som mala pocit, že už nemám žiadne emócie. Tá kniha ma doslova emocionálne vycicala.
CHCEM VIAC!

1 12.06.2019

Kniha Čarodejnica z Hex Hall ma veľmi milo prekvapila. Už dávnejšie som na ňu čítala nejaké pozitívne reakcie, takže som od nej mala nejaké očakávania. Asi prvé 3 - 4 kapitoly som bola dosť skeptická a čítanie mi šlo pomaly, no keď som sa poriadne začítala strany sa začali rýchlo míňať. Nakoniec musím povedať, že to bolo veľmi príjemné oddychové čítanie.

Príbeh ma síce nejako extra nenadchol, vedela by som si predstaviť niektoré veci poriešené inak, ale nemôžem ani povedať, že by som bola sklamaná. Samozrejme, niektoré veci mi prišli ako dosť veľké klišé, no vzhľadom k príbehu mi to zas až tak nevadilo. Autorkin štýl písania mi celkom sadol, kniha sa čítala ľahko a strany rýchlo ubúdali.

S postavami som nemala žiadny problém. Sophie som si obľúbila, hlavne ten jej sarkazmus a iróniu. Pochopiteľne, Archera som mala tiež VEĽMI rada. Ani s ostatnými postavami som nemala problém. Dokonca sa mi páčilo, že sa z dvoch nepriateliek stali nakoniec kamarátky. Či?

Autorka podľa mňa síce nevymyslela nič, čo by tu už predtým nebolo, len to všetko dala do jednej knihy. Ale dohromady to tak nejak celé aj tak fungovalo. A konečný výsledok sa mi nakoniec naozaj páčil. Až mi je tak trochu ľúto, že som si knihu prečítala len teraz. A vďaka koncu sa určite zameriam aj na jej pokračovanie.

1 04.06.2019

Práve som dočítala tento posledný diel z trilógie a ... WHAT THE .... ?!

Už pri prvom diely bolo jasné, že to bude jedna z mojich najobľúbenejších sérii, ale ten koniec? To som naozaj nečakala. Autorka opäť prekonala moje vysoké očakávania. Planéta Centauri bola síce plná rôznych krásnych a zaujímavých vecí, ale i prekvapení a nebezpečenstva, presne ako som dúfala. Hlavne prekvapení. Veľmi veľa prekvapení. Už som si po dvoch knihách mohla zvyknúť na to, že ma autorka takmer pri každej kapitole niečím prekvapí, no nedalo sa. V jednej chvíli čakám jedno, nakoniec sa aj tak stane niečo iné, ešte viac šokujúce. Nech žije nepredvídateľnosť! :D

Vzťah k postavám sa vôbec nezmenil Všetky zbožňujem. Všetky! Aj tie prispôsobivé, aj tie menej prispôsobivé. O to viac ľúto mi bolo, keď jedna po druhej zomierali. No a vytvoriť nejaký milostný trojuholník v poslednom diely trilógie? Vážne? Tak to naozaj veľmi pekne ďakujem. Kto sa má potom vyznať vo svojich citoch?

Čo sa prekladu týka, zaznamenala som v texte o niečo viac chýb, ako v druhej knihe. No popri tom čo všetko sa dialo, som to takmer nevnímala. Príbeh je naozaj úžasný. Prepracovaný do najmenšieho detailu. Úplne ho zbožňujem a odporúčam ho prečítať naozaj každému.

A spomínala som, ako veľmi zbožňujem obálky tejto trilógie? A že som rada, že vydavateľstvo CooBoo pridalo do kníh aj plánik lode Universum? Nie? No, tak teraz to už viete. (No hej, je to pre mňa vzácnosť, pretože ani len ten prvý diel, ktorý vydalo slovenské vydavateľstvo, takúto špecialitku nemalo.)

A teraz sa idem zahrabať niekam do kúta a plakať, že je koniec.

1 29.05.2019

Čítaniu knihy Milion sluncí predchádzala (mega) veľká dávka nadšenia z toho, že som túto knihu vôbec ešte niekde zohnala. A keďže prvý diel tejto série je jednou z mojich naj, naj, NAJ, NAJobľúbenejších kníh, mala som od pokračovania veľmi vysoké očakávania. A myslím, že sa všetky splnili.

Neviem, ako to tá autorka robí, že ma v každej kapitole dokázala niečím dostať. Každú chvíľu som bola kvôli niečomu prekvapená. Je naozaj vidieť, že má príbeh riadne prepracovaný a dopredu premyslený. Postupne sa zbiera veľa vecí a na konci to všetko vypukne a ešte to dáva aj zmysel. Veľký obdiv.

Musím sa priznať, že na začiatku čítania som bola trochu zmätená, pretože prvý diel som čítala v slovenčine, no a druhý už, samozrejme, v češtine, keďže Ikar sa rozhodol sériu po prvom diely nevydávať. Niektoré postavy mali zrazu iné mená, niektoré veci iné označenia, ako v slovenskom vydaní. Takže mi asi nejaké tri krátke kapitoly trvalo kým som si na to zvykla. Ale dojem z príbehu mi to vôbec nijako nepokazilo. Možno až na výraz "xakru", ktorý sa tam objavoval docela dosť často.

Postavy som mala pri čítaní rovnako rada, ako pri prvom diely. Páčilo sa mi, že sa postupne rozvíjajú a že Syn už musel robiť svoje vlastné rozhodnutia, bez toho aby ho ovplyvňoval Otec. Inak, bola som zaskočená tým, ako postupne umierala jedna postava za druhou. A aj tým, z koho sa v tomto diely vykľula záporná postava.

Nakoniec len toľko, že kniha naozaj splnila všetky moje očakávania. Akurát som sa utvrdila v tom, že túto sériu naozaj zbožňujem. A som naozaj zvedavá, ako to celé vlastne dopadne. Bolo to, xakru, super! :D

1 27.05.2019

Knihu Naprieč vesmírom som teraz čítala už druhý raz a je to vôbec prvá kniha, ktorú som čítala viac ako len raz. Urobila som tak hlavne z toho dôvodu, že som konečne zohnala druhý diel tejto série, čím som si ju skompletizovala a môžem ju konečne celú prečítať naraz. Ja knihy nečítam viac ráz z toho dôvodu, že sa bojím, že by ma to už veľmi nebavilo, keďže viem, čo mám čakať a čo sa stane. No nakoniec musím povedať, že som si knihu užila snáď ešte viac, ako pri prvom čítaní.

Knihu som čítala ešte niekedy v roku 2013 a odvtedy som toho naozaj veľa pozabúdala. Dobre, jeden najväčší detail z knihy som si pamätala až príliš dobre, napriek tomu ma to zasiahlo rovnako, ako po prví raz. Kniha ma bavila od samého začiatku až po koniec, no myslím, že ale od polovice som si pri každom odhalení nejakého tajomstva hovorila "čože?".

Téma vesmír a rôzne vyhliadky do budúcnosti ma nesmierne bavia, takže týmto si ma autorka naozaj získala. Okrem toho, kniha je tak skvelo napísaná, že sa číta úplne ľahko. Ani som nevedela ako a celý príbeh som zhltla za tri dni (no bolo by to aj skôr, ale viete veľa práce, málo času na čítanie :D ). Svet, respektíve v tomto prípade vesmírna "archa", ktorú autorka vytvorila je dokonalá. Autorka myslela na každý jeden detail, pričom nezabudla aj na rôzne tajomstvá, ktoré postupne odhaľovala. A stavím sa, že to ani zďaleka nie je všetko. Veď sa jedná len o prvý diel trilógie.

Postavy som si veľmi rýchlo obľúbila. Amy mi bolo nesmierne ľúto, veď kto by sa chcel ocitnúť v jej koži. Na druhú stranu som bola rada, že neustále nefňukala, ale dokázala aj normálne premýšľať. Staršieho som mala tiež rada. Ak by som sa raz ocitla niekde vo vesmíre, určite by som privítala jeho spoločnosť.

Túto knihu som zbožňovala už pri prvom čítaní a teraz som sa v tom len uistila. Prvý raz som dokonca na konci vyronila aj slzu a v súčastnosti som od toho tiež nemala ďaleko. Už sa neviem dočkať momentu, kedy konečne otvorím pokračovanie série. :D

P.S.: Milujem obálky tejto série a klaniam sa človeku, ktorý rozhodoval o vydaní série v Čechách. ;)

1 20.05.2019

Prvý diel tejto trilógie som dočítala len pred niekoľkými dňami a naozaj neviem, na čo som vlastne čakala. Kniha ma veľmi milo prekvapila. Až mi bolo chvíľu ľúto, že som ju nechala čakať na polici vyše dvoch rokov. Uhm, sorry. Druhý diel série ma vôbec nesklamal. Stále sa tam niečo dialo. Akože, naozaj stále. V jednej kapitole sa niečo udialo a v druhej zas niečo úplne iné. V žiadnom prípade som nedokázala predvídať, čo sa bude diať ďalej.

Kniha sa mi čítala ľahko, plynule. S prekladom som nemala žiadny problém. Len jedno slovné spojenie mi robilo problém - "ani keby". (Doktorka Kellsová čakala na moju odpoveď, ani keby som bola schopná povedať aj čosi iné ako len áno.) Neviem presne vysvetliť dôvod, ale to slovné spojenie mi liezlo na nervy. A ak som ho prečítala na jednej strane aj dva razy, išla som vyletieť z kože. :D Ale inak som nemala problém absolútne s ničím, čo sa prekladu týkalo.

Postavy sú rôznorodé, myslím, že mi žiadna nevadila. Samotnú Maru som si obľúbila už v prvom diely. Možno by to len miestami chcelo ubrať trochu naivity, ale inak som ju mala rada. Noah je skrátka zlatíčko. Len sem tam som sa pozastavila pri tom, ako všetko vie a to čo náhodou nie, rýchlo hneď zistí. Alebo, že peniaze hneď všetko vyriešia. Akože dobre, však chápem, že je prachatý a môže si to dovoliť. Ale to naozaj nikomu nikdy nepríde divné, že ho podpláca nejaký šestnásťročný chalan? (Dúfam, že má 16 - presne už neviem. :D )

S knihou som veľmi spokojná, len jedno mi je ľúto - že posledný diel trilógie už vydavateľstvo nevydalo. :(

1 18.05.2019

Po naozaj veľmi dlhej dobe (xy rokov), som si prečítala túto krátku novelu k jednej z mojich najobľúbenejších sérií o vesmíre. Nie som si istá, či je ešte možné túto elektronickú novelu niekde zohnať, ale ak by sa Vám to podarilo, určite s čítaním neváhajte. Novela má síce len do 50 strán a prečítate ju v priebehu niekoľkých minút, no vyvolá vo vás toľko pocitov, ako sa to možno nepodarí hociktorej niekoľko 100-stranovej knihe. Krátkou novelou si môžete priblížiť príbehy niekoľkých vedľajších postáv série, najmä príbeh mladého dievčaťa Seléné, ktorý teda vôbec nie je príjemný. Príbeh o tom, ako sa z mladej nadanej speváčky stane len obyčajný človek bez pocitov, je naozaj dosť smutný, no po jeho dočítaní som si aj tak musela povedať wau, pretože autorka ma opäť raz dokázala dokonale vtiahnuť do príbehu. A to jej naozaj stačilo len tých necelých 50 strán. Ja jednoducho milujem štýl, ktorým Beth Revisová píše svoje príbehy. Ak ste jej knihy ešte nečítali, mali by ste to napraviť. Určite neoľutujete.

17.02.2020

Kniha S dušou Japonky je príbeh o slovenskej žene, ktorá odišla do Japonska za prácou, ktorá jej nakoniec nevyšla, no našla inú, vďaka ktorej nakoniec v Japonsku zostala žiť takmer desať rokov, počas ktorých sa do Japonska zamilovala. A nie len do neho. Krajina vychádzajúceho slnka jej učarovala rovnako ako muž, s ktorým neskôr vstúpila do manželstva a mala dieťa. Počiatočná láska k japonskému mužovi, alebo skôr jeho láska k európskej žene, ale časom nabrala iný smer. A možno tam bola celý čas, len v inej forme. A tak aj napriek ženinej snahe, ktorú vynakladala všade kde mohla, sa ich cesty nakoniec rozišli. A možno to tak bolo nakoniec lepšie. Možno sa to tak jednoducho malo stať.

Žena, o ktorej je tento neobyčajný príbeh je samotná autorka knihy, ktorá sa rozhodla o svoje zážitky podeliť, nech už boli akékoľvek. V knihe S dušou Japonky sa vracia k svojím začiatkom v Japonsku, opisuje svoje pocity z krajiny, novej kultúry, priebeh jej života po boku svojho manžela a v neposlednom rade aj ich nie práve najlepší rozchod. Napriek tomu, ako jej sen o živote v krajine vychádzajúceho slnka nakoniec skončil, nie je to smutný príbeh, ale príbeh o tom, ako sa žena opäť dokáže postaviť na vlastné nohy. A Denisa Ogino to dokázala niekoľkokrát!

Denisa Ogino opisuje, aký bol jej návrat na Slovensko od muža, ktorého ľúbila, nečakané vzplanutie lásky k jej starému priateľovi, rozdiely medzi slovenskou a japonskou kultúrou... Je toho naozaj veľa. Ale všetko to do seba skvelo zapadá. Tento príbeh je tak trochu o romantike, tak trochu cestopis, ale hlavne je to výpoveď ženy, ktorej sa Japonsko stalo neodmysliteľnou súčasťou. Aby toho nebolo málo, autorka do knihy zakomponovala aj štyri recepty na japonské jedlá, ktoré si čitateľ bez problémov dokáže pripraviť aj na Slovensku. Osobne sa neviem dočkať, kedy niektorý z nich vyskúšam.

Ja ako veľký milovník Japonska a všetkého s ním spojené, s najväčším snom raz ho navštíviť, som hltala každé jedno autorkine slovo. O Japonsku a jeho kultúre už viem veľa vecí, takže ak som v knihe na niečo známe narazila, bola som nadšená. Omnoho viac som sa tešila novým informáciám o správaní a etikete, ich zvykoch, nových japonských výrazoch, alebo zaujímavých miestach, ktoré raz dúfam navštívim. Kniha ma teda naplnila nielen dobrým pocitom, ale získala som aj veľa nových a užitočných informácií. Pre mňa je to rozhodne jedna z najlepších kníh s japonskou tématikou.

02.08.2019

"Náš nešťastný vesmír je vtipný, vzrušujúci román plný zaujímavých myšlienok, ktorý rozpráva o tom, ako vznikajú a rozpadajú sa vzťahy a ako vám príbeh môže zachrániť život." Tieto slová sa nachádzajú na obálke knihy Náš nešťastný vesmír a ja nemôžem robiť nič iné, ako s nimi nesúhlasiť. Áno, v príbehu sa naozaj riešia vzťahy medzi postavami, ale ani raz mi v ňom niečo neprišlo vtipné, či vzrušujúce.

Príbeh je rozdelený na dve časti. V prvej časti sa nedeje takmer nič iné, len sa stále na niečo spomína a stále nad niečím polemizuje. Hlavná hrdinka dokáže polemizovať o tom, čo všetko si predstavuje, čo by všetko chcela, ale potom to všetko otočí opačným smerom, pretože takých ľudí vlastne ona nenávidí, pretože naháňať sa za takými vecami nemá zmysel, lebo nakoniec aj tak všetci umrieme a bude nám to na nič. No skrátka, celý čas som mala pocit, že sa sama v sebe nevyzná a nevie čo by vlastne chcela. A potom, čo si o tom má pomyslieť čitateľ? Najviac ma ale ubíjali nekonečné opisy a vysvetľovanie niečoho, čo mi prišlo zbytočné, zdržujúce, mimo tému, často som tomu ani nerozumela, pretože ako by som aj mohla, keď sa nezaujímam o radikálne liečenie, nekonečnosť vesmíru, v ktorom sme všetci mŕtvi, no zároveň môžeme byť nesmrteľný a veľa podobných záležitostí... proste kto tomu má rozumieť? Čakala som nejaký oddychový príbeh, ktorý mi v podstate nič nedá, ale naopak ma pri čítaní ani nezdeptá. Hlúposť! Celú prvú časť som sa modlila, aby sa hlavná hrdinka Meg konečne spamätala a začala sa správať normálne. No aj keď sa objavili nejaké náznaky, zasa sa to zvrtlo na spomínanie a opisovanie a vysvetľovanie. Meg o niečom hovorí, pritom si na niečo spomenie, takže začne opisovať to, no popri tom odbočí znova, pretože ju napadne ešte niečo ďalšie. Nekonečný príbeh.

V druhej časti sa, neviem či sa dá povedať konečne, ale predsa len začal dej niekam posúvať. Napriek tomu, opisy a vysvetľovačky nemohli chýbať. Až som v jednom momente dospela do štádia, kedy som celé strany preskakovala, pretože sa na nich hovorilo o niečom, čo ma absolútne nezaujímalo, nerozumela som tomu, nedávalo mi to zmysel. Popravde, jediná vec, ktorú som z toho celého pochopila bola tá, že si Meg prečítala inú knihu, než mala. Tá bola práve o tom, že keď príde koniec vesmíru, všetci umrieme, ale zároveň z toho nejakým spôsobom vydedukovala, že budeme nesmrteľný. Prečo? No proste to je Teória večného života. A potom si od vesmíru niečo želela, a jej život sa akosi začal meniť. Viac-menej k lepšiemu. Pokiaľ si odmyslíme, že sa rozišla z priateľom, ktorého vlastne ani nemala rada, pretože potajomky snívala o šesťdesiatročnom chlapovi, ktorý mal v skutočnosti tiež vzťah. Ale čomu sa čudovať, veď aj ďalšie postavy riešili podobné vzťahové dilemy - ísť za ním a jeho nechať? Postavy medzi sebou riešili vzťahy horšie ako súčasný pubertiaci, ktorí o vzťahoch, v podstate, ešte nič poriadne nevedia.

A ešte nemôžem zabudnúť spomenúť, že celí čas sníva o tom, ako napíše vlastný román, pretože doteraz píše pre vydavateľstvo iba príbehy, ktoré vydávajú pod menom autora, ktorý vlastne ani neexistuje. Lenže ona, miesto toho, aby sa nejako v tom písaní aj angažovala, stále len mrnčí, stále maže ďalšie a ďalšie pasáže zo svojho rukopisu, začína písať od začiatku a jej konečný výsledok je okolo štyridsať slov. A ona je zas nespokojná a celý kolobeh stále dookola.

Toto mi naozaj ako vzrušujúci a vtipný príbeh nepripadalo. Obdivujem autorku, ale len z toho dôvodu, že nechápem, ako niečo takéto mohla vôbec dať dohromady. Toľko zbytočných vecí, ktoré sa tam spomínajú a rozoberajú, až sa divím, že jej z toľkých informácií nepraskla hlava. i keď, musím povedať, že pokus o vtip by tu bol. Celkovo som v príbehu narazila na tri vtipy (pokiaľ som nejaký neskôr nepreskočila), pri ktorých som sa ale, bohužiaľ, ani len trochu nezasmiala. Takže vlastne ani neviem, prečo ich v príbehu označujú za vtip. No ktovie, možno som len náročná.

Asi je už každému jasné, že autorkin štýl písania mi absolútne nesadol. A postavy ma tiež nijak zvlášť nezaujali. Ani jedna nebola aspoň natoľko zaujímavá, že by som si k nej vytvorila aký-taký vzťah. Vždy keď sa niektorá niekde objavila, začali sa hneď rozoberať nezmyselné filozofické, vesmírne a neviem aké témy. Príde mi, že toto proste ani nie je normálne, aby sa stretli priatelia a ich rozhovori sa uberali takýmto smerom.Takže nie, nebola žiadna šanca, aby som si niektorú z postáv obľúbila. A už vôbec nie samotnú hlavnú hrdinku. No, najviac ma aj tak dostala jej predstava pokojného života, ktorý sa vlastné rovná pasívnemu životu, počas ktorého bude len posedávať a jesť pizzu. Pretože ona bola už len z predstavy "tisícich rokov plných dobrodružstiev" unavená.

Nakoniec vyberám vetu zo samotnej knihy, ktorá už len zhrnie môj názor na samotné dielo.
"Je to nudné; nemá to ústrednú myšlienku; je to samoúčelné; nenávidím hlavnú postavu; je to príliš deprimujúce; nikto nič nechce; nikto nič nerobí; nie sú tam otázky, ktoré treba vyriešiť; je tam príliš veľa rozprávania." (str. 150)
Prekvapuje ma, že autorka dokázala napísať takúto vetu, ale sama urobila presne túto chybu.

27.07.2019

Táto kniha zaberala miesto v mojej knižnici už aspoň tri roky. Celý čas som odolávala pokušeniu prečítať si ju, keďže ma prvý diel takmer vôbec nenadchol. Nakoniec som si ale povedala, že jej dám šancu a hlavne celkovo tejto sérií, aby som si upravila názor. No, bohužiaľ, nič sa meniť nebude.

Prozreteľnosť odo mňa dostala tri hviezdičky, Proroctvo si odnáša dve. Bohužiaľ, druhý diel bol pre mňa ešte väčším sklamaním, než ten prvý. Dokazuje to aj fakt, že som knihu čítala vyše dvoch týždňov. Takmer vždy keď som knihu vzala do ruky, prečítala som jednu nanajvýš dve kapitoly, pretože ma absolútne ničím nezaujala. Celý priebeh toho, čo sa tam dialo ma nudilo, neprišlo mi to ničím zaujímavé.

Nina sa absolútne nezmenila. Stále rovnako naivná, hlúpa, umrnčaná. Jared, okay, oproti Nine bude vždy ten lepší, ale aj tak mi často liezol na nervy aj on. Za tie jeho ochranárske pudy by som mu niekedy najradšej jednu vrazila. Na druhú stranu sa mu ani veľmi nečudujem, keďže je Nina taká neschopáčka. Jediný kto ma v celej knihe bavil bol Ryan a Claire. Ich rozvíjajúci sa vzťah bol jedinou vecou, ktorá ma dokázala vtiahnuť a pravdepodobne aj posledná. Nebyť ich dvoch, zrejme knihu už ani nedočítam.

No neviem ako je na tom iný čitateľ, ale u mňa séria pohorela už pri prvom diely a tento to už len dorazil. Teraz si trochu nadávam, že aj ja som bola naivná, keď som sérii dávala druhú šancu. McGuireová je jednoznačne skvelá spisovateľka, ale toto jej dielo je pre mňa jednoducho veľkým sklamaním. Takže, aby som to upresnila, jedna hviezdička je za rozvíjajúci sa vzťah medzi Ryanom a Claire a druhá za obálku, ktorá vyzerá lepšie ako pri prvom diely. To je všetko, čo k tomu môžem z mojej strany povedať.

28.06.2019