Marquis komentáře u knih

Roquentin je pekne nudný egocentrický patron, odkladám dočítanie knihy na dobu neurčitú. Po vynikajúcich poviedkach zatiaľ sklamanie...

Tu začína komentár päťdesiat čitateľa mňa, užívateľa Marquis, absorbovaním dojmov prečítaného, Pygmej. Literát Palahniuk pravdepodobné neprekoná svoj opus magnum Spoločenstvo samcov ľudskej rasy spôsobujúcich si fyzickú bolesť (1996) dielami ako Extrémne násilné pornografické video končiace smrťou jedného alebo viacerých protagonistov (2008), publikovaním Pygmej však vykrivil tváre čitateľa mňa do polúsmevu. Čitateľ ja ergo nedokáže zapojením šedej sekanej vnútra lebečnej kosti pochopiť nízky rating tohoto diela. Vysvetľuje si to laxným prístupom menej intelektuálne zdatných čitateľov, invaliditou ich encephalonu dostatočne oceniť inovatívny prístup a lingvistický experiment literáta Palahniuka. Šlo by, bum-prásk, facka konzumnej spoločnosti a malátnym čitateľom, skutočnosť a odraz ich vlastnej expandujúcej dementnosti by prebudil. Zbytočne, pomoc nevítaná. Čitateľ ja vyplavuje endorfíny, čitateľ ja čitateľom, ktorým kniha nepáčila, odkazuje citát veľkého amerického bojovníka, šialeného sodomitu Johna Wayne Gacyho: "Polibte mi prdel."

4 02.06.2015

Minimum histórie tohto spôsobu skrášľovania, teatrálne a často až smiešne obrázky, no napriek tomu ma originálna väzba a osobná fascinácia a náklonnosť k tetovaniu takpovediac nútia napariť aspoň priemerné hodnotenie. Nečakajte však žiaden zázrak, mnoho podstatných motívov a symbolov sa v knižke vôbec neobjaví a tak Tetování, symboly a významy ostáva skôr spestrením pre nadšencov, než plnohodnotnou odpoveďou na význam a zmysel tohto starobylého zvyku.

1 23.05.2015

Béďa znovu chrlí oheň a síru onanujúc nad vlastnou skvelosťou a domýšľavosťou, tentoraz na partaj nespratných kresťanov. Iste, niektoré Nietzscheho výplody samozrejme dávajú zmysel, nič to však nemení na tom, že Antikrist by sa dal zhrnúť kľudne do desaťstranového pamfletu a určite by nestratil nič zo svojej 82-percentnej "oslnivosti". Mám rád jeho výroky vytrhnuté z kontextu, len preto hodnotím objektívne za ***, inak mi je táto postavička zamlčaného buzeranta, maminkinho maznáčika (a zároveň pokryteckého misogyna), überfilozofa par excellence a neskrytého antisemitu v histórii obzvlášť odporná...

5 23.05.2015

Niektoré pasáže sú brilantné (schizofrénia), iné pokulhávajú (opály), no všetko vynahradzujú reprodukcie známych diel od Tiziana, van Gogha, Goyu a iných spolu s báječným výkladom. Akurát mi nejak uniká význam a zmysel tejto knihy. O čo ide? Zhulené špekulácie a polemiky alebo proste len autorov bad trip? Alebo oboje, nech sa Nebo a peklo dokonale snúbi? Je to ako čítať manuál k domácemu kinu, síce nevieš "vo co gou" ale máš z toho dobrý pocit. Nechajte toho meskalu, pán Huxley!

1 08.05.2015

Kto čaká od literatúry viac, než len nesúvislé a účelové žvatlanie starého satyra v opojení drog, ten nech radšej siahne po inej knihe. Podobné "dielo" by s prehľadom zvládol každý zjetý narkoman schopný udržať pero v ruke. Zbytočne preceňované, zbytočne preplácané, ergo zbytočné.

1 08.05.2015

V podstate zjednodušená univerzálna filozofia Východu, akurát napísaná nesmierne nudne a nevtipne. Autorovi sa rozprávačský štýl nedarí a urobil by lepšie, keby toto posolstvo nepodával ako príbeh, tak, ako to písal napr. Osho - konverzačne, pútavo, s humorom. Sharmove postavy spolu hovoria ako dvaja idioti, zvlášť John neprejavuje skoro žiaden skepticizmus a je náchylný staršiemu ex-kolegovi všetko zhltnúť. Nereálne. Kvôli tomuto a absencii akejkoľvek polemiky udeľujem nižšie hodnotenie, myšlienka je napriek tomu obohacujúca.

3 04.03.2015

Nedočítané. Čakal som výpravné dobrodružstvo a návody ako prežiť v divočine, namiesto toho sa mi dostával nudný ekonomický výčet všetkého, čo si Thoreau musel zaobstarať a kopa zbytočnej samochvály, ktorú autor, hoci od svojho zámeru žiť týmto spôsobom nakoniec upustil, na svoju osobu peje. Je chvályhodné, že sa o niečo také pokúsil, opustenie civilizácie však u neho znamená len presídlenie sa do lesov a žitie na vlastné náklady. Ctí ho fakt, že si uvedomoval nepotrebnosť konzumácie mäsa, avšak toho sa vo Waldenovi dotýka len okrajovo. Život v lesoch mám našťastie aj ako audio-knihu, takže v budúcnosti mu možno ešte dám šancu, kaziť zrak si však už kvôli hodnoteniu nebudem.

Prvá próza, Pstruholov v Amerike, nestojí za fajku tabaku, je to chaotické, nesúrodé žvástanie o ničom a nikam nevedúce. Našťastie Brautigan prišiel s výborným nápadom a síce gotickým westernom Hawklineovská príšera, ktorý celú knihu zachraňuje a dodáva jej tajomný nádych, hutnú atmosféru a až alchymistickú zápletku. Len vďaka tomu udeľujem priemerné hodnotenie, záverečné Aby to vietor všetko neodvial je totiž o kapičku lepšie než Pstruholov, no jeho dej mi vietor odvial a ja si len hmlisto spomínam na nejakú streľbu... Odporúčam zohnať si len druhý príbeh.

14.02.2015

Tlachanie Andrewa X ma nezaujalo a kľudne si mohol šetriť slová, pretože téma, ktorú rozoberal nestála za reč. Rola aktivistu je pre každého iná a každý sa jej chopí inak a rozhodujúca je predsa chuť sa na niečom podielať, nie pohnútky alebo určenie vlastnej role jedinca. Našťastie sa táto brožúrka neobmedzuje len na X-ov zbytočný článok a tak sa nám dostáva od iných ľudí vyvrátenie jeho idiotských myšlienkových pochodov a hlavne výborný príspevok Leeds May Day Group, zhrnutie jej histórie a činnosti, ako aj nová motivácia do neustále prebiehajúceho triedneho boja. Chápem, že bez úvodného článku by Hranice aktivizmu nevznikli, no práve preto musím na hodnotení ubrať. Každopádne zaujímavé čítanie.

14.02.2015

Snáď ešte podarenejšie než vynikajúci Zabijak. Atmosféra tržnice čoby dvoch bojísk sa Zolovi podarila vykresliť na výbornú, v charakteroch postáv nijako nezaostáva a u mňa si získal bod naviac konšpiračnou vzburou v osobe úbohého Florenta. Ako nadšenca ma potešila tiež okrajová prítomnosť Clauda Lantiera, ktorý bol v Zabijakovi ešte dieťaťom, rovnako ma zaujala ďalšia skvelá metafora, tentoraz večný súboj tučných a chudých. Nebyť znovu tých zdĺhavých opisov, bolo by toto dielko Zolovým opusom magna.

3 14.02.2015

Zaujímavé historické porovnania a logicky správne závery, to je to, čo som si z tejto útlej knižky predovšetkým odniesol. Neviem, možno začínam byť cynický, či len vo mne prevláda praktickosť, ale Vladár mi nepríde z hľadiska morálky kontroverzný ani v dobe svojho vydania, nieto ešte dnes. Dokonca ani prototyp dokonalého vládcu v osobnosti Cesara Borgiu mi nepripadá nijak zhovadilé, hoci sa o tomto rode toho už popísalo viac než dosť. Možno preto ostávam tak trochu chladný a počiatočné nadšenie mi prekazila nemožnosť polemiky. Proste a jasne - chcete sa naučiť variť? Skúste to s kuchárkou. Chcete vedieť vládnuť? Prečítajte si Vladára.

4 14.02.2015

Omnoho lepšie než Nana, ktorú som čítal od Zolu ako prvú. Morálne dilema, starý chlípnik, ktorý v mladosti ublížil hlavnej hrdinke (alebo nie?) si zaslúži zomrieť (alebo nie?). Na skoršieho Zabijaka sa to ešte nechytá, trochu ma odrádzali opisy práce na železnici, ale už si na ten Zolov štýl písania začínam zvykať. Odporučujem.

4 11.12.2014

Autor síce podáva Beštie zabalené v lákavom obale, s typickým slangom, nevyhýbajúc sa ani vulgarizmom, no predsa tomu príbehu niečo chýba. Za mňa priemer, ako rekonštrukcia udalostí napínavé, ako literárny počin mdlé.

3 11.03.2014

Rozprávať tak dlho len o pocitoch a ignorovať akúkoľvek zápletku alebo dynamickejší dej, to si skutočne môžu dovoliť asi len Francúzi. Pre mňa nudné, vyčerpávajúce čítanie, ktoré ešte zaklincoval mnohoznačný a tupý koniec. Neodporúčam.

1 10.02.2014

"Es reiten die Toten so schnell..."

Napínavá zápletka, pútavé vojenské prostredie a klasicky absurdný humor a bizarné postavy. Niet čo dodať, treba prečítať!

2 04.02.2014

Kniha, ktorá ešte dlho po prečítaní zanechá teplo pri srdiečku. V podstate obyčajný príbeh a takmer až gýčové posolstvo, no podané tak pútavo a tak dobre napísané, že sa to dá Zusakovi v okamihu odpustiť. Prial by som si zmeniť sa podobnými odkazmi. Neviem ako dopadla filmová adaptácia Zlodejky kníh, toto je však určite nesfilmovateľné. Najväčšie klišé však čaká hrdinu na konci a vôbec sa netýka jeho úlohy Posla. Ale nebudem viac prezrádzať, užite si to po svojom :)

10 04.02.2014

Pokus o revolúciu v Bolívii je moja obľúbená časť života Che, takže čítať túto knihu bolo ako dostať nové oči - skvelé. Pomáha tomu tiež rozličný pohľad, či už Intiho, Taniin, Moisesa Guevaru, alebo samotného Ernesta. Rozhodne čítanie, ktoré sa mi tak skoro nevymaže z pamäte. Krutá poprava ma nenechala chladným, hoci sa jedná takmer o literatúru faktu.

1 04.02.2014

Vyčerpávajúce plánovanie akcie bolo ako to povestné ticho pred búrkou, nehovoriac o v podstate kľudnom priebehu prác zajatcov. Potom prišiel drvivý a nečakaný zvrat, brutálny koniec a s ním nepochopiteľný (či skôr mnou nepochopený) postoj postavy plukovníka Nicholsona a s ním o hviezdičku nižšie bodové hodnotenie. Napriek tomu, vynikajúca kniha. Edit: Pochopil som, plus hviezdička.

1 04.02.2014