JohnMiller komentáře u knih

Aldous Huxley, autor a vizionár, ktorého poznám vďaka dielam ako sú The Doors of Perception či Brave New World, ma týmto dielom až tak neočaril. Hneď vysvetlím prečo. Ku knihe Kontrapunkt som sa dostal úplnou náhodou. Prehrabával som sa v antikvariáte. A kedže mi meno Huxley bolo dobre známe, zobral som si ju naslepo.

Do diela som sa pustil naslepo a musím sa priznať, že mi v tomto prípade dlhokánske opisi vôbec nesadli. Život rôznych, skôr, lepších sociálnych vrstiev zanikajúceho "starého" sveta Veľkej Británie ma vôbec nezaujal, a hoci sú postavy zobrazené famózne a ich dialógy obsahujú peknú hŕstku zaujímavých myšlienok, mňa si tento román nedokázal získať.

Ak by sa tento kultový román poskladaný z kratučkých epizód premotivovaného blázna Dona Quijota skladal z nejakých piatich až šiestich príbehov, a tým pádom by sa pretransformoval na formát novely, bol by som úplne spokojný. No príbehov je na nešťastie oveľa viac a v konečnom dôsledku som mal z toho pocit akoby išlo o stredoveký "sitcom". Stále o tom istom, zábavne, ale rýchlo ma to omrzelo. Chápem prečo to bolo, a stále je také úspešné. Svoju pozornosť si zaslúži aj dnes, no nie je to úplne pre mňa. 2* s čisto subjektívneho hľadiska

1 19.07.2023

Toto bolo moje prvé stretnutie s Balzacom. Je na mieste priznať si, že som si k nemu hľadal dlhšie cestu. Samotný obsah Kurtizán bol celkom fajn. Akoby som otvoril časovú kapsulu porevolučného Francúzka a prežil na vlastné očí dobovú gangsterku. S čím som však nebol vysporiadaný, to bol Balzacov rukopis na ktorý som si zvykal ešte po prečítaní tohoto diela. Dnes som s tým už vyrovnaný. Aj preto mením moje predošlé hodnotenie s 2* na 3*. Balzac vie perfektne zachytiť rôzne sociálne triedy, ich pozitíva a negatíva. Ich úlohy, motivácie a dosah. Vo výsledku som mal pocit akoby hlavnou úlohu v tomto diele, ale nie len v tomto, bolo samotné mesto a my len sledujeme ako sa v tomto meste isté frakcie prelínajú. No vďaka obrovskému množstvu postáv, nie vždy najrozumnejšiemu rozloženiu kapitol, v tom môže mať čitateľ často jeden veľký nezrozumiteľný guláš. A potom, ako to bolo aj v mojom prípade, čitateľ musí niektoré časti prečítať znova a znova, alebo sa na to vykašľe a nejakú dobu nebude tušiť čo sa momentálne v príbehu odohráva.

1 18.07.2023

Moje prvé vážnejšie stretnutie s ruskou literatúrou a ruským autorom ktorého som si zamiloval. Solženicyn, ako je to jeho zvykom, nám predstavuje príbeh ktorý je inšpirovaný jeho skúsenostami a zážitkami. Prevažná časť deja sa odohráva v nemocnici, na oddelení onkológie. Na lôžkovej časti sa nám tu predstavujú rôzne postavy-pacienti, ktoré pochádzajú z rôznych sociálnych tried. Od protištátnych živlov až po udavčských zväzákov. V celej knihe je cítiť ten socialistický nepomenovateľný strach, tú nedôveru v občanoch a v systéme o ktorom sa nehovorí, "všetci sme si rovní, iba niektorí sú si rovnejší" a v podstate jediným spoločným menovateľom týchto ľudí je choroba. Veľmi príjemne ma prekvapila tá autentickosť a surový realizmus ktorý mi nedlho na to otvoril cestu k iným významným Ruským autorom.

1 15.06.2023

Keďže ma do istej miery zaujíma história, a náboženstvo je jej neoddeliteľonu súčasťou, postupne sa snažím dostať cez všetky spoločensky najvýznamnejšie, tradičné, hlavne tie ktoré vydržali v istej forme až dodnes. Budhizmus, aj keď nemá úplne tie všetky prvky monteistického náboženstva, patrí medzi ne. Má v sebe istú dávku mystična a ezoteriky (autor sa síce na takéto slovné spojenia hnevá a na viacerých miestach, s istou dávkou cynizmu nám to aj predkladá, no nemôžem si pomôcť, ja to tam tak cítim). Na tejto knihe ma príjemne prekvapilo to, ako si predstavitelia tohto smeru tak nesmierne vážia slovo, respektíve jazyk a filozofickým, fenomenologickým postupom nám to jasne vysvetlia. Takisto ma zaujalo to, ako si na niektoré dôležité javy (vznik sveta, život v čase a priestore, komunikácia, biodiverzita a mnohé iné) dokážu na svojich podobenstvách a prirorvnaniach celkom šikovne, skoro, až vedecky odvôvodniť. Nechcem teraz tvrdiť, že ich vysvetlenie je lepšie ako vedecké a empirické bádanie, ale Páni mnísi na to idú celkom logicky. Tam kde nás napríklad kresťanstvo odpáli jednou vetou, aj tá myšlienka nie je úplne od nich a tisícky rokov sa po tom mení ich význam podľa toho kto to interpretuje a tak hľadá vedomosti tam, kde tak úplne nemusia byť, tak budhizmus ide na veci systematickejšie a opatrnejšie. Nechcem teraz samoúčelne kritizovať kresťanstvo ale to "vedeckejšie" na budhizme ma viac priťahuje. Čo sa však tejto publikácie a autora týka, veľmi nám to neuľahčil. Keďže to nazval, ako "ZÁKLADY" Tibetskej mystiky, čakal som od toho naozaj základné údaje, možno podrobnejšie vysvetlené pohnútky ktoré za celým týmto smerom stoja. Trocha histórie, možno cestu, možno cieľ. Miesto toho sme dostali takmer vyčerpávajúce údaje o rôznych čakrách, úkazoch na ktoré počas meditácie treba myslieť (lotos s tisícimi lupienkami v oblasti čriev a podobne) a bolo to tak učebnicovo písané, že naozaj som mal problémy s čítaním a porozumením textu. Viem, že som západný a východné texty sú pre mňa cudzie ale toto bolo naozaj strašné. Preto 2ˇ5*.

1 12.06.2023

Prvé stretnutie s Bukowskim som absolvoval filmovo. Snímka Barfly s Mickey Rourkom dopadla nad moje očakávania a netrvalo dlho a z kníhkupectva som odchádzal práve z touto knihou. Príbehy obyčajného šialenstva ma fascinovali svojou úprimnosťou citeľným realizmom a v podstate nenásilným cynizmom ktorý mi neskutočne sadol a keďže som mal vo svojom živote tiež obdobia číreho bohémstva, dokázal som sa s príbehmi stotožniť a úprimne sa pousmiať nad paradoxmi života. Nie je to pre každého, s tým úplne súhlasím ale čo sa týka tohto prapodivného autobiografického štýlu, nie je to ani samoúčelný underground takže dokážem si predstaviť, že sa na jednom či dvoch miestach dokáže čitateľ nájsť, a povedať si, "toto sa už aj mne stalo". A keď nie, tak asi bude moralizovať :)

1 06.06.2023

Mám rád Hemingwayov rukopis. Nemal by som problém vytušiť, že ide práve o neho aj keby na titulke chýbalo meno :) myšlienky a životné skúsenosti ktoré nám tu autor predstavuje, ma nesmierne bavili. Čo sa týka však poviedok samotných, nebudem hrať formu a poviem, že mi pri ňom viac sedí novela a román, keďže tieto poviedky sú v podstate fragmenty príbehov ktoré nemajú nejak jasne definovaný cieľ respektíve nemá ten model poučenia ktorý u krátkych diel býva, a k tomu som sa od poviedok čitateľsky v podstate odlúčil. A preto chápem čitateľov ktorí tvrdia, že sú to poviedky o ničom, nič sa tam nedeje a končia nedostatočne. Keď sa však čitateľ sústredí na úvahy a celkom realisticky opísané fragmenty z bežného života, nemal by byť sklamaný na toľko aby Hemingwaya odpísal.

1 24.05.2023

Zo začiatku mi hneď nedoplo. Nedoplo mi, že sa jedná o pokračovanie Kingovho úspešného The Shinning. Čítam si čítam, a hlavou mi stále prebleskuje dejavú. Hovorím si, "veď tie mená poznám a dokonca aj miesta, čože? Už sa King takto kopíruje?" Až neskoršie mi to došlo. A hoci nepatrím medzi tých, ktorý majú radi takéto voľné pokračovania po XY rokoch, bral som to vcelku pozitívne. No až tak som si to neužil. Dávnejšie som nečítal Kingovku, takže jeho rukopis a skvelé písanie som hltal plnými dúškami, no skutočne sa mi páčili úvodné a záverečné stránky.. Tých niekoľko sto strán v strede boli hrozné omáčky ktoré ma nebavili ani dejovo ani postavami. Táto Kingovka si ma veru, až na hlavnú postavu, nezískala.

1 09.10.2016

Ide o číročíru rozprávku pre deti ktorá ma v období kedy som ju čítal (cca som mohol mať 13) až tak nebavila. Nebola zlá ale nemal som vtedy 8 rokov vtedy by ma to určite chytilo viac. Postupne ako som sa dostával cez ďalšie časti som si ju vlastne aj zamiloval a to z jediného prostého dôvodu. Pretože každá časť bola stále horšia a horšia a po tretej (Plavbe) to kleslo absurdne nízko... Už vtesy som to považoval za nesmierny škvár.

1 04.09.2014

Problémom tejto zbierky je fakt že poviedky ktoré sem distribútori umiestnili sú až nepekne rôznorodé. Tým "nepekne" myslím to, že čitatelia ktorý majú záujem o hororového Poe-ho a siahnu po tejto zbierke, s domnienkou že sa začítajú do poviedok podobných jame a kyvadlu, iba odradia k ďalšiemu čítaniu tohoto autora. Ono sú tu v podstate iba 3-4 horory a ostatné poviedky, hoci sú dobré a zaujímavé, sú zmesou všeličoho možného. A tím myslím vážne všeličo ! Od novinových článkov až po cestopisy.

1 04.09.2014

Pre čitateľov ktorý sa vážnejšie nezabývajú Filozofiou, respektíve filozofiu neštudovali či neštudujú je táto kniha veľmi náročná. V podstate nezáživné dookola opakujúce sa mená pre filozofiou nedotknutého čitateľa dokážu iba naštvať. Verím že mnoho čitateľov si túto publikáciou zohnalo hlavne kvôli Tarantionovi, aj ja takže na tom nie je nič. Avšak keď si to prečíta niekto kto téme trocha rozumie alebo aspoň aj keď nerozumie prehltne mnoho neznámych a nových informácií, zistí že Tarantinove filmy majú naozaj niečo do seba a nesú v sebe zaujímavé myšlienky ktoré korešpondujú s našou dnešnou dobou .

1 21.08.2014

V detstve to bola moja najobľúbenejšia Verneovka. Hltal som každú stránku opisujúcu tajomnú, Indickú prírodu. Ich problémy, práva, občianske a civilizačné ťažkosti. Nádherné boli aj ilustrácie ktoré ma spolu s mohutným železným parným slonom sprevádzali mnohými dobrodružstvami. Nečítal som to už pekných pár rokov ale vtedy sa mi to zdal veľmi dlhé, neviem ako by som to dneska bral. Jedna s mojich najobľúbenejších románov detstva.

1 29.07.2014

Kultová, mystická, legendárna ale hlavne "fiktívna" kniha sumerských zaklínadiel písaná šialením Arabom menom Abdul Alhazred. Rozpráva o rituáloch ktoré vraj dokážu otvoriť sedem brán zla. Detailne popísané rituáli som neskúšal, nemal som na to odvahu, takže neviem či ide o skutočnosť alebo fake :-)

1 03.05.2014

Kingova lyrika dokonalá, ale to asi v každom jeho diele. Problém je ten že keď vás viac zaujme retrospektívna cesta hlavnej postavy na toľko že hlavný príbeh iba kazí dojem a vy čakáte kedy sa už hlavná postava prestane rozprávať sama zo sebou a začne opäť myslieť na to čo ju stretlo v minulosti lebo nič iné tu nestojí za pozornosť tak niečo nie je s kostolným poriadkom. Pri tom to malo na začiatku zaujímavú noir atmosféru.. škoda sklamanie..

1 03.05.2014

Ako dieťa som nesmierne zbožňoval túto knihu a doteraz ju mám, hoci vo veľmi zúboženom stave, vo svojej knihovne. Pre mňa, v detstve, to bola priam detská odysea, putovanie bábky s jej fantastického sveta do krutej reality v ktorej sa často miešali prvky komédie a tragédie a vždy na to doplatila detská roztopašnosť vo mne rezonovali. Bol som úplne vžitý s postavami, hltal som kapitolu po kapitole jednu zápletku za druhov. Jednoducho povedané strávil som pri tejto knihe pekné chvíľky. S nostalgie po asi 12 rokoch som si ju prečítal znova... Spravil som na sebe taký malí experiment. úplne ma prekvapilo ako sa mi ten epický príbeh po rokoch zdal naivný, dlhá epická púť bola iba krátka cesta rozpísaná do pár strán.. Nebolo to zlé ani teraz ale radšej som to nemal robiť. Takto sa rozplývajú decké sny

1 18.04.2014

Je to extrémne krátke, 100 maličkých strán ktoré dokopy robia malí zošit. A predsa v takom malom rozsahu sa nachádza toľko vaty. Skutočného De Sada sa v tejto publikácií dočkáme v troch štyroch poviedkach z dvadsiatich čo je obrovská škoda. Väčšina textu je skôr vo forme anekdot než poviedok. Mnohé nepresiahnu jednu či dve strany, ktoré nie sú vôbec zaujímavé. U mňa sklamanie za 1,5*. Totálne zlé to však nie je keďže sa tu nachádzajú aj zaujímavejšie zoo,pedo,homofilné veci ale ako som spomínal na začiatku je ich alarmujúco málo.

1 16.04.2014

Táto časť mala obrovský potenciál. Bol to vôbec najväčší potenciál s celej knižnej série ktorý však nebol vôbec využitý. Cesta do pustiny, ktorá bola v minulosti zničená atómovými vojnami a je plná znetvorených organizmov, Tu prakticky nie je..... Niektoré WTF momenty som nepochopil. Neviem si predstaviť ako napadlo miešať hrozné 80´s bicie ZZ Top zo sirénou v rozpadnutom meste... Takmer vo všetkých častiach sú takéto hovadiny. A ten vlak hádankár ? ďalšia s monumentálnych blbostí.... symbolika za symbolikou ktorej nerozumiem.. Ale napísané je to dobre, skvele sa to čítalo..

1 20.03.2014

V skutku originálne a dosť netradičné science-fiction v každom smere. Všetky ingrediencie ktoré autor použil (Mesto ako stroskotané lietadlo, zóna ktorá má viac ako 360 stupňov, ľudia chovaní iba ako darcovia orgánov) Mňa ohromilo. Skvelé čítanie. V istých miestach to malo dokonca feeling noiru. Tak ako to malo silné a emocionálne momenty kde komerčnosť a materializmus vyhráva nad morálnou otázkou ľudskej bytosti tak to malo aj momenty vskutku vtipné (Ten rozprávajúci budík ma miestami až štval). Neďalekej budúcnosti sa kvôli takýmto knihám vyslovene bojím.

1 16.03.2014

Prvá kniha je taká, povedal by som, necelistvá. Ako celok nefunguje. Popri čítaní sa vám zdá akoby spisovateľ písla niektoré poviedky pod vplyvom drog. Snové výjavy sú až neuveriteľne abstraktné.. Kto však čaká horor s toho najtemnejšieho dna bude za 3 pekelné poviedky vďačný a Lovecrafta prestane študovať. Ten kto sa dostane cez Hrobku k ďalším Spisom sa príjemne prekvapí aké hrôzy ho tam budú čakať. Môžem iba doporučiť. 3,5*

1 15.03.2014

(SPOILER) Uf, ale som si naložil. Priznám sa, toto dielo bolo nad moje schopnosti. Ledva, že som ho dočítal - a to iba jeho prvú časť - avšak drvivej väčšine textu som nerozumel. Bolo to ako preskočiť materskú, základnú a strednú školu, a negramotný sa pustiť do štúdia na vysokej škole. Teda, že v prenesenom slova zmysle - hoci viem rozprávať - to znamená rozumiem slovám, no som negramotný a mnohé súvislosti si neviem pospájať, pretože mám obrovské medzery vo vedomostiach.

Hoci som už prečítal hŕstku skutočne náročných diel - sú to pre mňa výzvy, ktoré ma bavia - pri Logike ako vede som narazil tvrdo na svoj limit. A to som sa snažil pochopiť myšlienky aj prostredníctvom rôznych videí na YouTube - myslím, že išlo aj o vysokoškolské prednášky, nie som si istý, keďže išlo zväčša o audiozáznamy - no nepomohli mi ani tie.

Hegel sa snažil v tejto knihe vytvoriť aparát, s ktorým bude môcť vysvetliť realitu. Základom logiky - ak som to teda pochopil správne - opakujem je to šialenosť - je bytie a nič. Medzi bytím a ničím je stávanie sa. Z ničoho sa stáva niečo, z niečoho sa stáva nič.

Bytie takto rozdeluje na tri časti: Kvalita, kvantita a miera. A tu sa to začína vymykať zdravému rozumu. Hegel tu navrhuje tézu, po nej ju vyvráti antitézou, potom z nej vytvorí syntézu a aj z nej vychádza zväčša aj pozitívny aj negatívny výsledok.

Je jedno či čitateľ trpí syndrómom ADHD alebo nie, stráca sa v šialene dlhých a abstraktných súvetiach. V časti kvantita, kde Hegel začne operovať a vysvetľovať úvahy matematickými vzorcami a chemickými zlúčeninami, som to takmer vzdal. Matematika je mojou Achilovou pätou, takže som bol od tohto momentu stratený až do konca.

Úprimne, ľutujem prekladateľa, toto muselo byť peklo. Nie som pripravený na druhý zväzok, takže ho odsúvam na neurčito.

Ťažko sa mi opisuje dielo, ktorému nechápem, hoci tu bola hŕstka zaujímavých myšlienok, ktorým som porozumel - ako napríklad: Pravda je zhoda myslenia s predmetom či pri hodine zrodu je istá aj hodina smrti - takže v konečnom dôsledku je toto mimo moju ligu a akceptujem filozofickú porážku.

17.06.2024