JankoStirbey komentáře u knih
S netradičnosťou určite súhlasím, či už ide o námet alebo štýl písania, ktorý tiež dodáva na vtipe. Aj toto je jeden z možných spôsobov ako sa vyrovnať...
Keď pred maturitou prečítate povinnú literatúru a v externej časti očakávate otázku, že ako dopadol Grinev, no oni sa pýtajú ako znela predposledná veta na 112 strane... (spomienky)
Ale k dielu. Kapitánova dcéra je proste rozprávka, jediné čím zaujme(zaujala mňa) je zasadenie do obdobia pugačovského povstania.
Pocit satisfakcie je pri tejto knihe neskutočný. Príbeh je nesmierne pútavý, občas milý, občas tvrdý, proste ľudský.
Hodnotiť túto knihu z historického hľadiska mi neprináleží, nakoľko tieto zemepisné aj dejepisné končiny sú pre mňa neznámou. Vďaka nadaniu Floora a určitej náhode sa čitateľ postupne dostáva do centra revolučného diania v Nizozemsku. Štýl akým sú popísané dôvody tejto vzbury mi vyhovoval a myslím si, že vcelku postačuje pre ďalšie chápanie. Brederoda som spočiatku bral ako fantastu s množstvom rečí, ktorý robí len žartíky, no nakoniec sa z neho vykľul jediný muž schopný činov, možno práve vďaka určitej zasnenosti. Do knihy som sa vžil, inkvizíciu som nenávidel, Filipom opovrhoval, nizozemskú šlachtu preklínal za otáľanie a Bredoroda ľutoval, hoci pri ľuďoch s jeho povahou sa podobný výsledok bohužiaľ dá očakávať.
Nedá sa povedať, že novela Slečna zo Scuderi by ma výrazne oslovila, proste príbeh "pomäteného" násilníka. A druhé dve novely? Možno som v nich mal nájsť nejaký hlbší zmysel no kvôli háďatám a iným pozoruhodnostiam sa mi to nepodarilo...
Maturita, maturita, koľkých sem zaviala? Aj mňa. Obyčajný príbeh, dvoch obyčajných mladých ľudí, ktorí prežívajú obyčajnú lásku. Ani miesto stretnutia nie je neobyčajné, ani fakt, že je vojna nie je neobyčajný, vojna lásku nezastaví. Čím si ma teda kniha získala? Čistotou lásky? Šťastím? Naivnosťou? Mladosťou? Neviem. Možno budem znieť bezcitne, no bude to asi práve jej koncom, koniec ktorý mohol byť aj šťastnejší... Netvrdím, že mali dopadnúť takto, život je krásny, hlavne ak ho prežívate s niekým, ale úprimne, šťastní a v náručí navždy...
Tak Immensee, dalo si mi zabrať, resp. Nonosbawsut mi dal zabrať. Za dielom som nehľadal nič hlbšie, no Váš komentár ma podnietil k hľadaniu, asi som nenašiel to na čo ste narážali, no pozerám sa teraz na to trochu inak.
Chcelo by sa napísať "skvelý príbeh do výkladnej skrine o budovaní ZSSR" a tu to uťať, lenže... Je tu krásne ukázané ako sa žilo "pred", o tom ako sa žilo "po" by sme mohli diskutovať vzhľadom na to, že rajom sa to nazvať nedá. Prvej časti nemám čo vytknúť, t.j. dospievaniu a revolúcii(možno, že červení sú najlepší...). Možno bezvýznamné, no silne na mňa zapôsobila zmena Toni. A druhá časť, to už je taká agitácia, no je na nej ukázané odhodlanie "blázna" ktorý nehľadí na seba. Dnes blázon, vtedy hrdina, on by bol aj dnes hrdinom, nebyť určitej deformácie pohľadu na obetavosť človeka. Dalo by sa napísať množstvo úvah, už len preto kedy bola kniha písaná a o čom sa v nej hovorí, no nemalo by to zmysel, pre bielych budem zarytým boľševikom, pre červených belogvardejcom...
Výborná kniha, hoci sa skoro počas celého deja čitateľ nachádza na zapadnutej usadlosti, aj napriek tomu ide o knihu ktorá sa číta výborne vzhľadom na vynikajúce vykreslenie postáv a ich vzájomnú protikladnosť.
Knihu by som bral ako "dokument" doby, v ktorej sa dej odohráva, pohľad na občiansku vojnu, ktorá zúrila v Rusku. Postava Čapajeva mi občas pripadala komicky, no je to dané aj vtedajšou spoločenskou situáciou.
(SPOILER) Prečítané v rámci povinného čítania k maturite, čas strávený nad knihou neľutujem, kniha sa číta veľmi dobre. Osud všedného človeka a jeho menej všedné životné útrapy. Žeby bola práve ľudská vôľa tým najpevnejším materiálom?
(Interné záležitosti by mali ostať internými, no túto otázku, ktorá zaznela na hodine literatúry si neodpustím: "A ona sa v tom hrnci utopila alebo uvarila?" V tej chvíli bola vôľa učiteľky minimálne nalomená.)
Skutočne dobrodružná a napínavá práca vojenskej kontrarozviedky je v tejto knihe opísaná fantasticky.
Od knihy s názvom Zbohom zbraniam je asi hlúpe očakávať guľometnú paľbu. Našťastie som ju ani veľmi nečakal, no nečakal som ani príbeh, ktorý sa rozvinul. Spočiatku mi pripadal trochu hlúpy a naivný, no s pribúdajúcimi stranami bol krajší a uveriteľnejší. Až som dospel k zdrvujúcemu záveru, ktorý už nepísala vojna, ale život.
Zaujímavé čítanie o Kaukazskom bojisku, v knihe som však nenarazil na nič čím by vybočovala od ostatných podobných, ktoré sa zameriavajú na toto obdobie.
Kniha z mojich čitateľských počiatkov, prvý pohľad zo znepriatelenej strany. Som rád, že som mohol bojovať aj po boku Fínov, hoci nie v legendárnej Zimnej vojne, ale v tej Pokračovacej. Čitateľ sa skutočne ocitne v bojovej línii, pri čistení zákopu, zbere koristi v podobe výložiek, so samopalom v ruke proti sovietskej presile, ale aj v situácii z ktorej už niet východiska. Proste výborne napísaný vojnový román.
Kniha je prierezom vývoja a bojového nasadenia tankových jednotiek Červenej armády od 30-tych rokov až do roku 1945. Odporúčam skôr nadšencom vojenskej histórie nakoľko ide o postačujúci výklad. Z hľadiska obsiahnutej techniky - tak hlavné typy aj s tými menej významnými by sa dali zhrnúť pri dobrej vôli na 5 až 6 strán. Kniha síce ponúka modelárom viacero kamufláží, no tu by som radšej pátral po dobových fotografiách, hlavne ak modelujete aj diorámy. K detailom jednotlivých verzií by som si takisto radšej zohnal knihu zameranú priamo na bojovú techniku.
Knihu hodnotím pozitívne aj preto, že sa ocitneme priamo medzi kupcami, ktorých postavy sú tu krásne vykreslené. Len ten Foma. To, že si neváži to čo dostal by som mu nezazlieval, väčšina ľudí si nedokáže vážiť to čo si sama nevydrie, stačí sa obzrieť okolo seba pri prechádzke parkom. Horšie je to s jeho odbojnosťou. Hľadá cestu, no nenachádza ju, pretože ju v podstate nechce nájsť a tým upadá, osobne no aj v očiach čitateľa.
200, ale v prípadne aj cez 300 zostrelov Hartmanna a Barkhorna je zárukou skvelých spomienok. Memoáre Helmuta Lipferta som si zaobstaral len kvôli kapitole týkajúcej sa vzdušného súboja nad Slovenskom, no nakoniec som dostal aj skvelé dobové fotografie obsiahnuté v prílohe a skvelé čítanie na jeden večer, knihu som proste zhltol. Piloti Luftwaffe, to bola proste elita, nástupcovia Červeného baróna.