Přečtené 119

Príjemné čítanie spomienok z detstva. Napísané hravo a pútavo. "Mali by sme zanechať nejakú stopu v dušiach tých, s ktorými nás život privedie do styku."

Prečítané... nedá sa povedať, že by ma kniha obzvlášť nadchla. Názor nikomu neberiem, no ja som v nej nič nové/prevratné nenašiel.

Čo povedať? Čím staršia, tým pútavejšia. Krásny pohľad do dievčenskej mladosti a dospievajúcej duše. Annine myšlienky nútia k určitému zamysleniu, minimálne nad intelektom a vnútorným svetom súčasnej mládeže, kde sa nachádza? V akom je stave? Nazvať knihu svedectvom o holokauste je trochu "mimo". Spomínajú sa tu "tieto" veci, no skôr okrajovo. Niektorým čitateľom bohužiaľ neosvetlí pojem holokaust ani doslov, v ktorom je popísaný osud jednotlivých obyvateľov zadného domu. Je proste nutné niečo o tom vedieť aby sme dokázali pochopiť, že dievča s menom Anna skutočne žilo a že jej život skutočne skončil na jednom z najodpornejších miest, ktoré kedy existovali. Tak neskutočne som jej prial život... Knihu nehodnotím, čítal som ju totiž v trochu "inom rozmere", možno aj vďaka tomu zanechala vo mne hlbokú stopu. Anna, vďaka za krásnu knihu, aj napriek pokusu o vymazanie si sa stala jednou z najznámejších spisovateliek.

Nekonečná kniha s extrémne tenkými stranami, aspoň u tohto vydania. Čo povedať? Mať za ženu Wouterovu matku, buď hodím slučku jej alebo sebe. Každopádne veľmi zaujímavý pohľad do života tohto chlapca.

Čítané skôr zo záujmu ako povinnosti, chvíľu trvalo kým som to vôbec zohnal... Chápem tých obmedzencov, ktorí na knihu nadávajú len z princípu, že v názve je komunizmus, žite ďalej v svojej hlúposti. Knihu som prečítal a s väčšinou postojov súhlasím, nie je to utópia, len ľudia majú strach a nevedia uvažovať v inom rozmere ako sú peniaze a súčasné konvencie. Chcel som sem napísať dlhú úvahu no nemalo by to zmysel. Hlupáka nepoučíš, bežného nepresvedčíš a chápavým nič hovoriť netreba. Kľudne napíšte, že som boľševik, komunista, vymytý mozog a pod.. Ja na rozdiel od vás čítam s porozumením a uvažujem aj za hranicami vašej obmedzenosti - toto nie je útok, len konštatovanie, vy ste otrokmi peňazí a evidentne vám to vyhovuje, mne nie. (P.S. A prosím nepíšte nezmysly typu: Za komunizmu v ČSSR..., Pozri na komunizmus v Číne... - komunizmus ešte nikde a nikdy dosiahnutý nebol!!!)

Kniha o zbytočných ľuďoch, aj tak by mohol znieť názov tohto nie až tak zbytočného diela. Je pravda, že kniha je len akousi kronikou jednej rodiny, ktorá stavia na rozhovoroch a pohľadoch na jednotlivé postavy pri "rodinných stretnutiach" a návštevách, nič iné sa ani nedeje. Atmosféra je melancholická, občasné zvraty sú však niekedy až mrazivé. Mne však učarovali hlavne pohľady na spoločenské konvencie a medziľudské vzťahy.

Kaput alebo Ako efektívne využiť psi, Čím všetkým sa dá naplniť vedro, Rozcestník, "Opotrebované" ženy a rôzne ďalšie pozorovania a zvrátenosti. V knihe je množstvo perál zachytávajúcich taký "bežný" život "tej" doby. Knihu som bral ako zaujímavé čítanie vzhľadom na kolísavú dôveryhodnosť niektorých príhod, no väčšina z nich asi od pravdy ďaleko mať nebude.

Môj prístup ku knihe by sa dal označiť za splnenie povinnosti... A s takou chuťou som ju aj čítal, prvá polovica bola pre mňa utrpením vzhľadom na množstvo cirkevných frakcií, teológiu, inkvizíciu, filozofiu a čo ja viem čo a medzi tým sa mi akosi strácal samotný dej. Druhá polovica bola zaujímavejšia vzhľadom na intrigy (to je ľuďom predsa len blízke), preto som možno čítal pozornejšie a aj vplyvom určitého vnútorného rozpoloženia som našiel množstvo, pre mňa, zaujímavých myšlienok. Fanúšikovia El Greca tu možno nájdu pár zaujímavých pohľadov a fanúšikovia inkvizície (ste divní) si možno pripomenú staré zlaté časy. (Nenechajte sa odradiť, len ja mám medzery v cirkevných dejinách a potom sa cítim stratený.)

Knihy ako je táto ma proste fascinujú. Ľudia, ktorí by chceli v tomto diele hľadať dej alebo príbeh budú sklamaní, táto kniha je o myšlienkach a uvažovaní, nejde o kovbojku alebo grotesku. Opäť si všímam, že knihe je vyčítaná "zastaranosť", neviem, či ja som taký primitív alebo ľudia považujú za nadčasovosť niečo hmatateľné, dynamické, nové, niečo iné? Táto kniha má stále svoju hodnotu, pretože je pravdivá a platná, dobre, neodvádzame desiatky, ale stále sme rovnakí. Proste dielo, ktoré ma svojím spôsobom pobavilo a donútilo sa opäť zamyslieť nad vlastnou životnou filozofiou.

Čím viac chorých, tým menej chorých... Vtipkovať pri tejto téme je úplne nevhodné, no ten cynicko-ironický opis prípravy na transport... Židovský "esesman" rozprávajúci o svojej "práci", celé dielo je v podstate naplnené brutalitou, nie tou hororovou ale tou skutočnou, pohľad na to ako sa z človeka stáva niečo iné ako človek, no nakoniec sa opäť vracia k človeku, hoci už nie je "človekom". Tých osemdesiat strán vás nezabije, hoci sa na nich píše o smrti tisícov...

Nenapadá mi žiadny superlatív, ktorým by som začal svoj komentár... Nikdy som nepociťoval nejaký veľký záujem o námorníctvo alebo potápanie a ani táto kniha ho vo mne nevzbudila, tu by som súhlasil s vyhlásením, že more je "len" kulisa... Kniha proste udrela na to správne miesto svojím príbehom o ľuďoch. Dúfam, že sa raz dočkáme aj čs. vydania Stelly a Mary, už len zo záujmu, ktorý vzbudila posledná časť tejto trilógie.

Nenáročná kniha z časového hľadiska... horšie je to pri určitých dialógoch a narážkach, hlavne ak sa čitateľ nechá len niesť dejom, na vysvetlenie by možno stačila informácia z prebalu, ale tá je príliš plochá?, zaujímavé dielko.

Od tejto knihy vďaka jej názvu buď to môžete očakávať nejaké citové výlevy(mám zvláštne asociácie...) alebo presne to o čom je. Ja som bol milo prekvapený a už po prvých pár stranách som sa zahĺbil do čítania. Niekoho nadchne príbeh, niekoho nadchne pohľad na nás bez nanútených konvencií.

Ďalší z životopisov z pera Timmermansa, nedá sa povedať, že by niečím vybočoval, že by ma niečím špeciálne zaujal. Také oddychové čítanie, žiadne náhle zvraty. Je v ňom cítiť dobu, v ktorej maliar žil, ako aj nadšenie z maľovanie a maliarskeho umenia, pri ktorom sa Bruegel držal svojich zásad a išiel proti prúdu. Ak vás nadchol Brouwer tak táto kniha vás určite nesklame. (Slovenské vydanie z roku 1959 obsahuje množstvo ilustrácií, no tie sú tiež dielom Timmermansa, ako sa môžeme dočítať na titulnom liste.)

Čítal som len Maca Mlieča(kvôli škole). Čo povedať? Tak ako vraví "dikobraz", výstižná charakteristika bežného Slováka.

Pri tejto čisto vojenskej knihe mi v pamäti viac utkveli nebojové scény, z tých bojových je to hlavne "zbytočná" smrť jedného vojaka pri obrane voči tankom. Nájsť knihu, ktorá by opisom boja nejak vyčnievala, hlavne keď podobných kníh prečítate viacero je ťažké. Pri týchto knihách ide skôr o príbeh, ktorý rozprávajú a o to, či autor dokáže hrdinov vykresliť dostatočne ľudsky. Pozeraním filmovej adaptácie by som v tomto prípade asi čas nestrácal(ja som ho stratil).

Každá kniha sa dá čítať viacerými spôsobmi. Môžeme ju prečítať a pozrieť sa len na príbeh, ktorý rozpráva alebo sa môžeme pokúsiť zistiť, čo sa nám autor snažil povedať, čo je ukryté v texte, hľadať rôzne myšlienky a narážky. Preto som si tentoraz mimoriadne prečítal aj doslov aby som dielo o čosi lepšie pochopil. Kniha za prečítanie stojí, no určite nebude čitateľovi na škodu ak bude mať aspoň minimálnu znalosť kultúrno-historicko-spoločenskej situácie v nizozemskom regióne, vďaka ktorej možno dokáže knihu lepšie oceniť .

Pre záujemcov o problematiku SNP je to skvelá kniha. Kniha s maximálnou podrobnosťou popisuje výstavbu, zloženie, výzbroj, posádky a bojové nasadenie improvizovaných pancierových vlakov počas SNP. Kniha zaujme aj bežného čitateľa, nakoľko text je sprevádzaný množstvom dobových fotografií. Medzi prílohami sú zaradené spomienky posádok vlakov či skeny dobových dokumentov. Vrelo odporúčam.

Vidiecky lekár, presne o tom je prvá časť, resp. dielo Dedina pri rieke. Príbeh nanajvýš svojského no ľudského a hlavne spravodlivého vidieckeho doktora. Čím by ma mohla prekvapiť druhá časť Traja bratia? Traja bratia nie sú plynúcim príbehom jednej postavy, čo naznačuje už samotný názov, ale príbehmi o životných osudoch viacerých osôb, ktoré sa v určitých okamihoch stretávajú a zas rozbiehajú. Aj napriek zdanlivej roztrieštenosti sú Traja bratia rovnako krásnym dielom a trúfam si povedať, že majú v sebe viac "života" a krásy ako Dedina pri rieke.

Že by sa dalo napätie na palube krájať sa nedá povedať, búrky ani pirátov nečakajte, no kniha aj tak zaujala, aj úplný pokoj je niekedy horší ako tá najstrašnejšia búrka.

Krásny, dojemný a aj napriek udalosti, ktorá sa v pozadí odohrala pokojný príbeh. Encyklopédia literárnych diel tvrdí zas svoje, no ja to tam nevidím/výrazne nepociťujem. ...povedala zrazu Nubar, "zaspievaj mi ju tichučko." A Naapet tíško, tíško zaspieval: "Bol som suchým stromom, ty - jarným slniečkom..." "Ako si to dobre pamätáš, Naapet," povedala Nubar, zatvorila oči a sotva počuteľne zopakovala: "Z tvojej lásky rozkvitli, moje vetvy..." Nie, kniha nie je len romantickým príbehom, kniha je aj o spomienkach, spomienkach na domov...

Z knihy mám zmiešané dojmy, prvá polovica je akási zmotaná, akoby autor písal po častiach a zabudol kde skončil, druhá časť je plynulá a čitateľnejšia(kniha nemá dve časti, len svadba je akýsi medzník). Neviem čo si mám myslieť, v knihe je viacero zaujímavých postrehov, no celkovo... že by som to označil za humorný príbeh?

Spomenul som si na legendárne "Vojaka za maršála nevymením!" Tatári podobajúci sa na hŕbu červenoarmejcov s nutnou dávkou tuposti a obyvatelia Tuchle s nutnou dávkou idealizmu a všetkého s tým spojeného, také Mor ho! s krajším koncom. "Celý román je pretkaný hlbokým vlastenectvom: bojovať proti..." Ja som skôr v ňom videl túžbu po slobode(nevylučuje vlastenectvo) a vieru v pravdu, spravodlivosť a česť, to čoho je dnes bohužiaľ nedostatok.

Estónske dejiny v kocke? Asi nie, no kniha určite zachytáva niektoré podstatné dejinné okamihy tohto štátu, hoci o nich nehovorí priamo. A potom je tu neúprosný čas.

Príjemné čítanie, ruská romantická epika o vernosti a odbojnosti. Myšlienky nech hľadá každý sám.

Byť dlho preč od tejto knihy sa nedá, ak ju začnete čítať tak už neviete prestať. Od knihy som veľa nečakal, no nástup McMurphyho na scénu a jeho tichá vojna, burcovanie ostatných a fakt, že ste na psychiatrii... Film som videl až po knihe a dobre som urobil, film je dobrý, no kniha je skvelá.

V knihe som nenašiel nič zásadné, či objavné, možno pár perličiek typu "vojenské námorníctvo Slovenského štátu v Čiernom mori", inak ide o v podstate zhrnutie bojov na východnom fronte, sprevádzané množstvom fotografií a priloženými kópiami dobových dokumentov.

Kniha sa zaoberá bombardovacími lietadlami spojencov, podstatná časť knihy je venovaná RAF a USAF, niet sa však čo čudovať, ich bombardovacia kampaň nad Európou nemá obdobu. Francúzi a Benelux sú tam asi z princípu a ZSSR sa tiež ušla skromnejšia kapitola, no VVS sa viac venovala priamej podpore ako diaľkovým operáciám. Kniha môže byť zaujímavá pre modelárov vzhľadom na množstvo farebných bokorysov v nej obsiahnutých. RAF - Royal Air Force USAF - U.S. Air Force VVS - Vojenno Vozdušnje Sily

Na knihe ma asi najviac oslovili opisy prírody a tajomnosť osoby Draka.

Prečítané v rámci povinného čítania k maturite, čas strávený nad knihou neľutujem, kniha sa číta veľmi dobre. Osud všedného človeka a jeho menej všedné životné útrapy. Žeby bola práve ľudská vôľa tým najpevnejším materiálom? (Interné záležitosti by mali ostať internými, no túto otázku, ktorá zaznela na hodine literatúry si neodpustím: "A ona sa v tom hrnci utopila alebo uvarila?" V tej chvíli bola vôľa učiteľky minimálne nalomená.)

Kniha o detstve, ktoré nebolo detstvom, o generácii, ktorá nedostala šancu na normálny život. Ťažko napísať niečo príjemné o knihe rozprávajúcej príbeh dieťaťa, ktoré úvod života prežilo na miestach kam sa aj dnes niektorí boja ísť, a ktorých existenciu iní popierajú...

Povinná vojenčina by nám možno prospela, no len pripomenutím tohto faktu si ma kniha nezíska. Téma je nezvyčajná, no že by kniha nejak výrazne zarezonovala sa povedať nedá. Taká krátka kniha na vyplnenie hluchého miesta v dni.

Zaujímavé čítanie o Kaukazskom bojisku, v knihe som však nenarazil na nič čím by vybočovala od ostatných podobných, ktoré sa zameriavajú na toto obdobie.

Knihu odporúčam hlavne nadšencom regionálnej histórie, no určite by nemala chýbať ani v knižnici so zameraním na Slovensko v období 2. svetovej vojny. Kniha je krátka no vcelku podrobne mapuje to podstatné z diania v jednotlivých obciach. Text je sprevádzaný prevažne dobovými fotografiami. Pri porovnaní so staršími publikáciami občas dochádza k rozkolu v počte padlých či dátume oslobodenia, čitateľ si bude musieť vybrať, ktorému údaju bude veriť.

Knihe je vytýkané, že sa na udalosti pozerá hlavne z našej strany, a chýba jej dnešná odbornosť. V podstate áno, a ak ju chceme označiť len za chronologický prehľad tak môžeme. No ja som vďačný aj za takýto pohľad, neviem o tom, že by existovalo množstvo kníh, ktoré by sa venovali práve tejto problematike. O to smutnejšie je, že aj legionári, ktorým je venovaná oveľa väčšia pozornosť, postupne upadajú do prepadliska dejín. Možno práve takýto populárno-náučný prístup by prospel aj naším učebniciam dejepisu, ktoré som nikdy neobľuboval. Túto knihu som však čítal s nadšením, asi práve vďaka jej vlasteneckému náboju a štýlu, ktorý vytváral určité napätie, hoci som od začiatku vedel, že my budeme víťazmi. Pre odborníkov asi nič svetoborné, no určite odporúčam laickej verejnosti na vyplnenie medzier v národných dejinách, hlavne slovenskej strane.

Poézia ma nikdy nejak extra nebrala, toto bol môj ďalší pokus dať jej šancu a tentokrát vyšiel. Príjemné čítanie či už na večer alebo pri meškajúcom vlaku.

Na začiatku som sa trochu stratil v záhrade, no potom som sa nechal viesť scenárom a film som si užil. Čo ma na knihe oslovilo? Je to bežný príbeh, možno štýl, akým je napísaná? Skôr taká úvaha, či existuje správny ideál, správne dobro a správna pravda? Keby áno, tak by sa neviedli spory na pieskoviskách a na hraniciach, to čo niekto považuje za dobro, iný považuje za zlo a to je náš problém. Chýba nám univerzálny kľúč, ktorý by akceptovali všetci, no to ľudské neprispôsobivé ja neumožňuje.

Nedá sa povedať, že novela Slečna zo Scuderi by ma výrazne oslovila, proste príbeh "pomäteného" násilníka. A druhé dve novely? Možno som v nich mal nájsť nejaký hlbší zmysel no kvôli háďatám a iným pozoruhodnostiam sa mi to nepodarilo...